Svet politiky je často spájaný s verejnou službou a zodpovednosťou voči občanom. Avšak, ako naznačujú dostupné informácie, pre niektorých vysokopostavených politikov a funkcionárov sa táto služba stala aj prostriedkom na nadobúdanie značného majetku, často vo forme luxusných nehnuteľností. Tieto transakcie a vlastníctvo vyvolávajú otázky o transparentnosti, pôvode financií a o tom, či verejný záujem skutočne stojí na prvom mieste. Od nových premiérskych bytov s výhľadom na historické centrum Bratislavy až po pochybné nákupy bytov za zlomok ich trhovej hodnoty, tento článok sa ponorí do prípadov, ktoré naznačujú, že niektorí politici si budujú vlastné „Cameloty“ na úkor verejných zdrojov a dôvery.
Nové bývanie premiéra Fica: Luxus na najvyššom poschodí
Premiér Robert Fico po rokoch strávených v prenájmoch či u straníckych kolegov konečne našiel svoje vlastné bývanie. Od začiatku roka 2021 býval premiér Fico v byte svojho straníckeho kolegu Dušana Muňka (Smer-SSD). Jeho nový byt sa nachádza na najvyššom 5. poschodí luxusnej rezidencie v Bratislave, diela renomovanej developerskej spoločnosti ITB Development, za ktorou stoja architekti Šebo a Lichý. Títo architekti priznali, že najväčšou výzvou pre nich bolo začleniť túto modernú rezidenciu do okolitej vilovej zástavby v oblasti Kalvárie. Výsledok však zožal uznanie nielen od obyvateľov, ale aj od odbornej verejnosti.
Podľa informácií z portálu nehnutelnosti.sk má byt rozlohu viac ako 80 štvorcových metrov. Jeho dominantou je priestranná terasa s rozlohou približne 130 štvorcových metrov, ktorá ponúka úchvatný výhľad na celé Staré Mesto. Byty v tejto rezidencii sa vyznačujú výbornou dispozíciou a vysokým štandardom použitých materiálov a zariadení. Vysoké hliníkové trojsklené okná bez parapetných dosiek zabezpečujú dostatočné preslnenie interiéru. Podľa dostupných informácií by byty na najvyšších podlažiach mali byť vybavené aj krbmi. Dušan Muňko byt kúpil pred parlamentnými voľbami v roku 2020 za cenu približne 600-tisíc eur, ako uviedol pre denník Sme.
Prípad Marcela Foraia: Byt v River Parku a otázky o pôvode majetku
Podobne ako premiér Fico, aj Marcel Forai, generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), nadobudol byt v luxusnom bytovom komplexe River Park v Bratislave koncom predchádzajúceho roka. Poslanec Viliam Novotný (SDKÚ-DS) preto podal návrh na začatie konania voči Foraiovi na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Dôvodom sú medializované informácie, ktoré naznačujú možné porušenie zákona.
„Pán Forai si musí byť vedomý skutočnosti, že pracuje v štátnej inštitúcii, a teda je povinný preukázať pôvod svojho majetku. Inak môže vzniknúť podozrenie, či nedošlo k zneužitiu funkcie na získavanie výhod,“ vysvetlil poslanec Novotný. Týždenník Plus sedem dní upozornil, že Forai kúpil pred Vianocami apartmán na deviatom poschodí River Parku, kde sa nachádzajú byty vyššej kvality s terasami a nádherným výhľadom. Denník Pravda následne informoval, že podľa zverejnených cenníkov mohol 4-izbový byt stáť až 700 000 eur. Zaujímavosťou je, že na liste vlastníctva nie je vyznačené záložné právo banky, čo naznačuje, že šéf VšZP mohol byt kúpiť aj v hotovosti.
„Znepokojuje ma fakt, že pán Forai doteraz nevysvetlil, akým spôsobom tento byt získal. Myslím si, že vysvetlenie záležitosti je aj v jeho vlastnom záujme. Je pochopiteľné, že majetky a životný štýl vysokopostavených politikov vzbudzujú záujem novinárov aj širokej verejnosti. Sú totiž platení z našich daní, takže musia byť pod efektívnou kontrolou,“ uviedla Pravda vo svojom článku.
Ako sa dokladuje majetok: Podnikatelia verzus štátni zamestnanci
Situácia Marcela Foraia poukazuje na širší problém transparentnosti majetkových pomerov verejných funkcionárov. Zatiaľ čo podnikatelia alebo tí, ktorí vlastnia podiely vo firmách aj počas aktívnej politickej kariéry, majú často jednoduchšiu možnosť preukázať pôvod svojich prostriedkov na financovanie nákladných nehnuteľností, pre tých, ktorí žijú výlučne z príjmov od štátu, to môže byť zložitejšie. Príjmy zo štátnych funkcií, hoci nie sú nízke v porovnaní s priemernými platmi, by sotva stačili na pokrytie cien nadštandardných bytov, víl či luxusných hodiniek.
Kauzy spojené s Robertom Kaliňákom a Robertom Ficom
V posledných dňoch sa v médiách rezonujú najmä majetky spájané s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a premiérom Robertom Ficom. Hoci neboli priamo „prichytení pri čine“, spôsob ich obhajoby a vysvetlení vzbudzuje legitímne otázky.
Obchod s Bašternákom a vila v Chorvátsku
Minister obrany Robert Kaliňák v minulosti nepriznal v majetkovom priznaní manželky vilu, ktorú kúpila v Chorvátsku. Svoje konanie odôvodnil snahou chrániť súkromie rodiny pred „bláznami“ ako Igor Matovič a v zmysle ústavy aj „vyšší záujem“. Napriek tomu sa zdá, že Kaliňák vedome porušil zákon, za čo by mohol čeliť sankciám, prípadne aj odvolávaniu. Jeho rodinu to však pred ničím neuchránilo, len presmerovalo pozornosť inam. Netreba tiež zabúdať, že v minulosti zatĺkal aj kúpu obchodného podielu od daňového podvodníka Ladislava Bašternáka.
Sused s Haščákom a zásahy do vyšetrovania
V súvislosti s novoobjavenou vilou Kaliňáka v Chorvátsku je dôležité spomenúť aj jeho predošlé konanie, keď údajne chránil záujmy Jaroslava Haščáka v korupčnej kauze Gorila. Podľa bývalého šéfa vyšetrovacieho tímu Mareka Gajdoša sa Kaliňák, vtedajší minister vnútra, snažil zasahovať do tohto prípadu. Konkrétne nechcel preveriť, či finančná skupina Penta kúpila nahrávky Gorily. „Začiatkom roka 2015 si ma Gašpar (vtedajší šéf polície) zavolal do kancelárie. Bol tam aj Kaliňák, ktorý sa ma opýtal, či je v tejto veci naozaj nevyhnutné začať trestné stíhanie,“ povedal Gajdoš. Kaliňák však tieto tvrdenia popiera a tvrdí, že sa o okolnosti stíhania v danej veci nezaujímal. Dnes sú s Haščákom v Chorvátsku susedia, keďže vplyvný oligarcha vlastní pozemky hneď vedľa inkriminovanej vily ministra obrany.
Fico a jeho obhajobná stratégia v Chorvátsku
Prípad nehnuteľnosti, ktorú údajne vlastní Robert Fico v Chorvátsku, je o niečo iný. Obhajobná stratégia, ktorú zvolil, však vzbudzuje ešte nižšiu dôveru ako Kaliňákove výhovorky. Premiér mohol byť ticho, keďže na papieri tam nevlastní nič. Pôvodne bol spolumajiteľom vily aj syn bývalého poslanca Smeru, futbalistu Moravčíka. Podľa jeho slov však podiel predal „nejakému Chorvátovi“. Fico následne oznámil, že volal so „skutočným majiteľom domu“ a dohodol sa s ním, že si dom v lete prenajme na dovolenku ako kompenzáciu. Táto stratégia mohla byť buď provokáciou, alebo formálnym spôsobom, ako prikryť vlastníctvo nehnuteľnosti a zároveň eliminovať záujem paparazzov.
Netreba tiež zabúdať, že Fico si v minulosti prenajal od Bašternáka luxusnú rezidenciu v Bonaparte. Hoci sa pôvodne v článku písalo o tajení ceny prenájmu, neskôr viacerí odborníci na reality upozorňovali, že cena bola výrazne podhodnotená. Istý čas býval aj v kaštieli, ktorý bol spájaný s oligarchami Výbohom a Širokým. Verejnosť dlho nevedela ani o byte za pol milióna eur, ktorý kúpil od poslanca Muňka.
Miroslav Číž: Byt za „pár šupov“ a poberanie náhrad ako mimobratislavský poslanec
Prípad poslanca Miroslava Číža (Smer-SSD) predstavuje ďalší fascinujúci príklad toho, ako môžu politici využiť zákonné možnosti vo svoj prospech. Číž vlastní v centre Bratislavy byt, za ktorý zaplatil menej ako 700 eur, napriek tomu si necháva vyplácať paušálne náhrady ako poslanec s trvalým pobytom mimo Bratislavy.
Miroslav Číž je dlhoročným poslancom Národnej rady SR a zároveň dôchodcom. Napriek tomu sa plánuje uchádzať o priazeň občanov v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Ak by uspel, jeho mesačný príjem by sa mohol vyšplhať na takmer sedemtisíc eur, čo je o niečo viac ako jeho súčasný plat poslanca Národnej rady SR, ktorý sa pohybuje okolo päťtisíc eur mesačne. Táto suma zahŕňa aj paušálne náhrady, ktoré v prípade Číža predstavujú vyše dvetisíc eur mesačne. Tieto prostriedky sú určené na výdavky súvisiace s výkonom funkcie poslanca, ako sú cestovné náhrady, benzín, administratíva či telefón.
Číž si tieto náhrady poberá ako mimobratislavský poslanec, hoci už od roku 1998 je vlastníkom bytu s rozlohou takmer 68 štvorcových metrov v centre Bratislavy, na Panenskej ulici, ktorá je v blízkosti budovy Národnej rady SR.
Byt za necelých sedemsto eur
Miroslav Číž získal byt na Panenskej ulici na základe nájomnej zmluvy z 30. augusta 1996 od bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. V tom čase sa stal úspešným žiadateľom o nájomné bývanie, hoci nepatril do skupiny občanov odkázaných na takúto pomoc, keďže ako zástupca Strany demokratickej ľavice pracoval v rôznych funkciách v Národnej rade. O dva roky neskôr požiadal o odkúpenie tejto nehnuteľnosti. V súlade s vtedy platnou legislatívou, ktorá umožňovala značné zľavy, zaplatil za byt v centre Bratislavy neuveriteľných 678,48 eura.
Hovorca bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, Matej Števove, vysvetlil, že pôvodná kúpna cena bytu bola stanovená na 40 880 slovenských korún (približne 1 357 eur). Avšak, predpisy umožňovali znížiť túto sumu o polovicu, ak nadobúdateľ do 15 dní od podpisu zmluvy uhradil 50 percent z ceny bytu a 50 percent z ceny spoluvlastníckeho podielu na pozemku v hotovosti. Miroslav Číž túto možnosť využil, čím sa výsledná suma za byt ešte znížila.
Poberanie náhrad a služobné ubytovanie
Napriek tomu, že Miroslav Číž je dodnes vlastníkom bytu na Panenskej ulici, naďalej si od Národnej rady SR účtuje paušálne náhrady v sume, na ktorú majú nárok mimobratislavskí poslanci. V súčasnosti ide o sumu približne 2 100 eur mesačne. Poslanec Číž v tom problém nevidí a argumentuje tým, že srdcom a dušou je občanom obce Štiavnické Bane, kde má trvalý pobyt. „Celý život dochádzam do Bratislavy, som hrdým občanom Štiavnických Baní, bývam tam, starám sa o obec a Štiavnicu, preto nechápem, prečo by som si mal prehlásiť trvalý pobyt do Bratislavy. Mňa sa nikto nepýta, aké chcem mať náhrady, mne to automaticky pridelia. Je to stanovené podľa trvalého bydliska. Tam volím a som tam členom základnej organizácie. Považujem preto tieto otázky za neseriózne,“ reagoval Číž podráždene na otázky týkajúce sa výšky paušálnych náhrad.
Paradoxom je, že Miroslav Číž po parlamentných voľbách v rokoch 2012 a 2016 opakovane žiadal Kanceláriu NR SR o pridelenie služobného ubytovania, akoby v Bratislave nemal kam hlavu skloniť. Kancelária NR SR mu musela vyhovieť, keďže má ako poslanec s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja zákonný nárok na ubytovanie. Poslanec Číž uviedol, že sa na ubytovanie prihlásil z osobných dôvodov, ako spolubývajúci kolegovi, ktorému umierala manželka na rakovinu. Na otázku, prečo žiadal o ubytovanie aj v roku 2012, uviedol, že vtedy robil rozsiahlu rekonštrukciu svojho bytu. Zdôraznil tiež, že v rokoch 2006 až 2010, keď zastával post podpredsedu Národnej rady, ušetril štátnej kase nemalé prostriedky, pretože vtedy mal nárok na pridelenie celého služobného bytu, ale odmietol ho.
Political Campaigns: Crash Course Government and Politics #39
Luxusná rekonštrukcia ministerstva obrany: Milióny eur na „kozmetiku“
Prípad ministra obrany Roberta Kaliňáka sa nezaobíde bez ďalších finančných kontroverzií. Budova Hviezda, známa ako Kukurica, sa mení na moderné sídlo rezortu obrany, pričom náklady na rekonštrukciu presahujú 13 miliónov eur. Táto suma pokrýva len dokončovacie práce a atypický nábytok, pričom bežné stoly a stoličky nie sú v tomto účte zahrnuté.
Bytová agentúra ministerstva obrany (BARMO) podpísala zmluvy na dokončenie interiéru za 8,5 milióna eur a exteriéru za 4,8 milióna eur. Rozpis položiek odhaľuje luxusné vybavenie, ktoré by sa viac hodilo do katalógu luxusného bývania než do štátneho úradu. Kuchynské linky stoja od 10-tisíc eur, pričom jedna veľká môže dosiahnuť až 24-tisíc eur. Spotrebiče sú od prémiovej nemeckej značky Miele, s vstavaným kávovarom za 4-tisíc eur, varnou doskou za rovnakú sumu a mikrovlnkou za viac ako 700 eur.
Atypický nábytok stál 850-tisíc eur bez DPH, vrátane barových pultov za 18-tisíc eur, recepcie za 14-tisíc či komody pod televíziu za 7-tisíc eur. Dokonca aj trojmetrová lavica vyšla na vyše 4-tisíc eur za kus. Dvere, na ktoré štát vyčlenil astronomických 1,8 milióna eur, stoja od 650 eur vyššie, pričom tie s panelmi sa šplhajú k 3 300 eurám za kus. Celkovo ich do budovy plánujú osadiť viac ako dvesto.
Ďalšie luxusné položky zahŕňajú machovú stenu za 157-tisíc eur a audiovizuálnu techniku za takmer pol milióna eur. Exteriér Kukurice rozžiaria LED pásy a obrovská obrazovka za 400-tisíc eur. Zaujímavé je, že štát vylúčil z tendra firmu, ktorá ponúkala o 3,3 milióna eur nižšiu cenu, kvôli chýbajúcim dokumentom. Víťazná spoločnosť tak realizuje projekt s vopred určeným nadštandardným vybavením.
Účet za rekonštrukciu, presahujúci 13 miliónov eur, pokrýva len „kozmetiku“ a pevné súčasti, čo znamená, že sťahovanie úradníkov ministerstva obrany sa ešte predraží o nákup bežného nábytku. Ikonická stavba sa tak stáva symbolom neefektívneho míňania verejných zdrojov v čase, keď sa od občanov žiada šetrenie.
Syn premiéra Fica: Nový byt na vychytenej adrese
Na pozadí týchto udalostí sa objavujú aj informácie o majetkoch blízkych politikov. Nový byt syna Roberta Fica, Michala Fica, sa nachádza na vychytenej Drotárskej ulici v blízkosti Horského parku v Bratislave. Podľa odhadov má rozlohu viac ako 100 štvorcových metrov a jeho hodnota sa pohybuje v stovkách tisíc eur. V 28 rokoch sa mu tak podarilo predbehnúť svojho otca, šéfa Smeru a bývalého premiéra Roberta Fica, v otázke bývania.
Fico a jeho „riešenia“: Video z „porady“ a predstieraná kompetentnosť
Premiér Robert Fico nedávno zverejnil video z údajnej „porady“, na ktorej dával pokyny štyrom dospelým ľuďom, ako bojovať s vysokými cenami potravín. Počas deviatich minút sa však premiér vyhýbal konkrétnym sľubom a neponúkol žiadne čísla ani hranice pre marže reťazcov. Priznal im právo na marže, ale označil ich za neprimerané zisky.
Minister pôdohospodárstva priznal, že inflácia klesá aj bez tohto „predstavenia“, čo naznačuje, že pokles inflácie je skôr dôsledkom prirodzených ekonomických procesov a sezónnych vplyvov (ako je zima, ktorá zastavila migráciu), než výsledkom politických opatrení. Fico tiež tvrdil, že jeho vláda dosiahla „nulovú migráciu“ vďaka jednej „veľkej aktivite“, pričom realita bola taká, že migráciu zastavila zima.
Minister financií Ladislav Kamenický sa sťažoval, že eidam je na Slovensku o 65 percent drahší ako v Česku, čo je podľa neho neprípustné. Celé video pôsobí ako hra pre Ficových voličov a ako ukážka predstieranej kompetentnosti, ktorá však ignoruje základnú sebaúctu a slobodu zodpovedných osôb.
Klimatická zmena a Slovensko: Malá krajina, veľká zodpovednosť
V kontexte týchto domácich politických a ekonomických tém je dôležité nezabúdať ani na globálne výzvy, ako je klimatická zmena. Rok 2023 bol najhorúcejším v histórii meraní, čo potvrdili vedci z európskeho projektu Copernicus. Priemerná globálna teplota bola za posledných 12 mesiacov o 1,48 stupňa vyššia ako v predindustriálnej ére. Je pravdepodobné, že tento rok prekonáme hranicu 1,5 stupňa Celzia, čo je cieľ stanovený v Parížskej dohode.
Hoci Slovensko nezohráva v riešení klimatickej zmeny kľúčovú úlohu, neznamená to, že by sme nemali robiť nič. Klimatická zmena nemá ľahké riešenie a je isté, že ju ľudstvo už nezastaví, ale je našou zodpovednosťou minimalizovať jej dopady.
Volebná kampaň a kauzy: Od Slotu po organizovaný zločin
Slovensko momentálne žije predvolebnou kampaňou pred prezidentskými voľbami. Zároveň sa riešia aj staršie kauzy, ako napríklad korupčná kauza bývalého predsedu SNS Jána Slotu, ktorá sa vrátila na Špecializovaný trestný súd.
V kontexte súčasnej situácie na Slovensku, kde sa konsolidačné balíčky a kultúrne nezrovnalosti stávajú normou, sa objavujú aj varovania pred nárastom organizovaného zločinu. Podľa analýz JUDr. sa Slovensko môže stať rajom pre organizovaný zločin, podobne ako Seychelly pre daňové úniky. Príčinou sú neprimerané IT tendre za milióny eur a organizované podvody do 350-tisíc z verejných zdrojov a eurofondov.
Prípad „Wänkeho jabĺčok“, kde futbalový funkcionár dostal trest za úplatok v podobe debničky jabĺk, sa javí v porovnaní s dnešnými IT tendrami ako zanedbateľný. Toto porovnanie poukazuje na to, ako sa vnímanie korupcie a jej dôsledkov mení v závislosti od výšky získaných prostriedkov a rozsahu škôd spôsobených verejným financiám.