Konferencia GeoKARTO, organizovaná Kartografickou spoločnosťou SR (KS SR) v spolupráci s významnými akademickými inštitúciami, predstavuje platformu pre prezentáciu aktuálnych otázok a trendov v teórii a praxi kartografie, geoinformatiky a geodézie. V roku 2022 sa táto významná udalosť uskutočnila 8. - 9. septembra na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Spoluorganizátorom tohto ročníka bola Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky Prírodovedeckej fakulty UK. V kontexte tejto konferencie a širšej vedeckej komunity sa často spomína meno Mgr. Alexandry Benovej, PhD., ktorá je aktívne zapojená do jej organizácie a zároveň pôsobí ako odborníčka v oblasti kartografie a geoinformatiky. Jej práca a výskumné aktivity, najmä v oblasti analýzy máp a ich využitia, prispievajú k rozvoju týchto disciplín.
Kartografické spoločnosť SR a konferencia GeoKARTO
Kartografická spoločnosť SR (KS SR) je dobrovoľníckou vedecko-odbornou organizáciou združujúcou odborníkov v oblasti kartografie, geoinformatiky a geodézie. Jej hlavným cieľom je podporovať rozvoj týchto vied, organizovať odborné podujatia a šíriť odborné poznatky. Konferencia GeoKARTO, organizovaná každé dva roky, je jedným z najvýznamnejších podujatí KS SR. V roku 2022 sa konferencia konala pod záštitou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, čo potvrdzuje úzke prepojenie teoretického výskumu s praktickou aplikáciou a vzdelávaním. Termíny pre prihlásenie abstraktov, zaslanie článkov a registráciu boli stanovené tak, aby umožnili širokú účasť odborníkov.
- Prihlásenie abstraktov: do 15. júna 2022
- Vyrozumenie o prijatí abstraktov: do 30. júna 2022
- Zaslanie článkov do Kartografických listov: do 30. apríla 2022 / 30. septembra 2022
- Úhrada účastníckeho poplatku: do 31. augusta 2022
- Registrácia účastníkov: do 31. augusta 2022
Konferencia pokrývala široké spektrum tematických okruhov, vrátane teórie kartografie, geoinformatiky a geodézie, tvorby a používania máp a atlasov, mapovania a zberu dát pre GIS, štandardizácie a infraštruktúr, open-source GIS, webovej kartografie, geovizualizácie, diaľkového prieskumu Zeme, informačných systémov o území a katastra, geopriestorových analýz, modelovania a historických máp.
Alexandra Benová a jej výskumné zameranie
Mgr. Alexandra Benová, PhD., pôsobí na Katedre fyzickej geografie a geoinformatiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a je aktívnou členkou organizačného výboru konferencie GeoKARTO. Jej výskumné aktivity sa zameriavajú na oblasť kartografie, čo dokazujú aj témy záverečných prác, ktoré garantuje. Tieto témy často zahŕňajú analýzu starých máp, kartografické aspekty rôznych typov máp a ich aplikácie.
Jednou z tém, ktorú garantuje Mgr. Benová, je "Analýza zmien krajiny na starej mape mesta Skalica". Táto bakalárska práca sa zaoberá využitím starých máp ako cenného zdroja informácií o historickom vývoji krajiny. Staré mapy, zachytávajúce zobrazené územie v čase ich vzniku, umožňujú sledovanie zmien v mestskej či poľnohospodárskej krajine. Práca sa venuje kartografickej a obsahovej analýze starej mapy mesta Skalica z 18. storočia s následným porovnaním zmien voči súčasnosti. Tento prístup umožňuje nielen pochopiť historické procesy formujúce krajinu, ale aj demonštrovať potenciál kartografických metód pri skúmaní časových zmien.
Stručná história kartografie a máp
Ďalšou oblasťou jej záujmu je "Kartografické aspekty máp sveta s tematikou vodstva a morských prúdov v geografických atlasoch". Táto práca sa zameriava na analýzu a hodnotenie máp sveta z geografických atlasov, ktoré sa venujú zobrazeniu vodstva a morských prúdov. Cieľom je študovať dostupné domáce a zahraničné atlasy v časovom rade, analyzovať metódy mapového vyjadrovania, použitie mapových znakov, kompozíciu máp, estetiku a ďalšie kartografické aspekty. Následné štatistické vyhodnotenie získaných údajov by malo objasniť podobnosti a rozdiely v znázorňovaní týchto prvkov. Na základe získaných poznatkov sa plánuje vytvorenie novej mapy s využitím študovaných prvkov. Tento výskum podčiarkuje dôležitosť vizuálnej prezentácie komplexných geografických informácií a úlohu kartografie pri ich efektívnom sprístupnení.
Tretia garantovaná téma, "Kartografická analýza máp botanických záhrad Európy", poukazuje na aplikáciu kartografie v oblasti prírodných vied a turizmu. Botanické záhrady, ako významné prvky krajiny s estetickým, vzdelávacím a rekreačným charakterom, si zaslúžia detailnú kartografickú analýzu. Práca sa zameriava na mapy a plány univerzitných botanických záhrad v Európe, pričom skúma ich tematickú kartografiu, výpovednú hodnotu, zvolené mapové znaky a vyjadrovacie metódy. Cieľom je odpovedať na otázku rozmanitosti týchto máp a možnosti ich klasifikácie do typov. Tento výskum môže prispieť k lepšiemu pochopeniu prezentácie a sprístupnenia informácií o týchto cenných lokalitách.
Geoinformatika a jej aplikácie
Okrem klasickej kartografie sa Mgr. Benová a jej kolegovia venujú aj geoinformatike, ktorá integruje geografické dáta s informačnými technológiami. Témy ako "Geoekologický prieskum v precíznom poľnohospodárstve" či "Globálne hodnotenie ohrozenosti citlivých skupín obyvateľstva horúčavami v Google Earth Engine" demonštrujú široké spektrum aplikácií geoinformatiky pri riešení environmentálnych a sociálnych problémov. Využitie moderných technológií ako sú GIS, satelitné snímky a cloudové platformy umožňuje analýzu komplexných dátových súborov a vytváranie podkladov pre rozhodovanie v rôznych oblastiach.
Práca "Geoekologický prieskum v precíznom poľnohospodárstve" sa zameriava na optimalizáciu poľnohospodárskych postupov s cieľom zvýšiť úrodnosť a znížiť finančné straty. Pre aplikáciu precízneho poľnohospodárstva je kľúčové poznanie prírodných podmienok, čo je úlohou geoekologického výskumu. Rozmach technológií v oblasti GIS a senzorov otvára nové možnosti pre tento výskum. Študenti si osvoja metódy geoekologického výskumu a vypracujú podklady pre poľnohospodárov.
Téma "Globálne hodnotenie ohrozenosti citlivých skupín obyvateľstva horúčavami v Google Earth Engine" využíva cloudovú platformu Google Earth Engine na analýzu globálnych dát o povrchovej teplote, vegetácii a demografických údajoch. Cieľom je navrhnúť postup výpočtu globálneho indexu ohrozenosti obyvateľstva horúčavami. Tento výskum má potenciál prispieť k lepšiemu pochopeniu vplyvu klimatických zmien na zraniteľné skupiny obyvateľstva a k formulácii účinných adaptačných stratégií.
Kataster nehnuteľností a jeho právne aspekty
Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorá sa dotýka kartografie a geoinformatiky, je kataster nehnuteľností. Hoci priamo nesúvisí s konkrétnou osobou Alexandry Benovej, je to kľúčový register evidujúci údaje o nehnuteľnostiach na Slovensku, ktorý zabezpečuje právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. Informácie poskytnuté v texte sa zameriavajú na vybrané právne aspekty katastra, vrátane vzťahu zákona o vlastníctve bytov k budovám bez charakteru bytového domu, definície nebytového priestoru, oprávnení správy katastra pri posudzovaní listín, opravy chýb v katastrálnom konaní, postavenia záložného práva, konania o pozemkových úpravách a reštitučných nárokov, ako aj vplyvu majetkových pomerov rodiča na tvorbu úspor dieťaťa z výživného.
Právne predpisy upravujúce kataster nehnuteľností sú komplexné a ich správna interpretácia je nevyhnutná pre zabezpečenie právnej istoty. Judikatúra slovenských súdov poskytuje dôležitý výklad týchto predpisov a pomáha pri riešení konkrétnych prípadov. Napríklad, pri posudzovaní listín správou katastra je dôležité, aby sa nezasahovalo do právomoci iných orgánov a aby sa nepochybovalo o existujúcich zápisoch v katastri. Oprava chyby v katastrálnom konaní má svoje limity a nemôže nahrádzať súdne rozhodnutia vo veci určenia práva k nehnuteľnostiam.
Záložné právo, či už zo zákona alebo zmluvné, má svoje postavenie pri konkurencii viacerých záložných práv. Priorita sa spravidla riadi časom jeho vzniku, bez ohľadu na zápis v katastri. Konanie o pozemkových úpravách a s ním spojené reštitučné nároky sú taktiež úzko prepojené s evidenciou v katastri nehnuteľností, kde zápis o takomto konaní v liste vlastníctva hrá kľúčovú rolu pri posudzovaní nárokov.
Majetkové pomery rodiča, preukázané napríklad listami vlastníctva, výpismi z bankových účtov či inými dôkazmi, sú smerodajné pri určovaní výživného a tvorby úspor dieťaťa. Súdy pri určovaní životnej úrovne rodičov zohľadňujú rôzne faktory, vrátane ich majetkových pomerov.
Zápis záložného práva môže slúžiť ako odkladacia podmienka zmluvy, pričom výpis z katastra nehnuteľností potom slúži ako dôkaz o splnení tejto podmienky. Informatívna poznámka na liste vlastníctva má význam pri dobrovoľných dražbách, kde informuje o prebiehajúcich konaniach a chráni práva žalobcov. Nedostatok právomoci súdu a vecná legitimácia sú neodstrániteľné prekážky konania, ktoré môžu viesť k jeho zastaveniu alebo zamietnutiu návrhu.
Celkovo možno konštatovať, že práca Mgr. Alexandry Benovej, PhD., a jej kolegov v oblasti kartografie a geoinformatiky, spolu s komplexným systémom katastra nehnuteľností a jeho právnymi aspektmi, tvoria dôležitý základ pre pochopenie a riadenie priestorových informácií a ich využitie v rôznych vedeckých, praktických a právnych kontextoch.