Verona, mesto preslávené Shakespearovými milencami Rómeom a Júliou, je domovom nielen romantických zákutí, ale aj jedného z najvýznamnejších a najzachovalejších rímskych amfiteátrov na svete. Aréna di Verona, zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, nie je len pamiatkou na minulosť, ale živým centrom kultúry a umenia, ktoré sa v súčasnosti transformuje, aby privítalo novú éru podujatí, vrátane záverečného ceremoniálu Zimných olympijských hier 2026 a otváracieho ceremoniálu paralympiády. Tento ambiciózny projekt modernizácie v hodnote 20,5 milióna eur má za cieľ zabezpečiť univerzálnu prístupnosť a zvýšiť komfort pre všetkých návštevníkov, pričom si zachováva svoju historickú integritu.
Historické Korene a Prvé Využitie
Staroveký rímsky amfiteáter vo Verone, ktorého výstavba sa datuje do obdobia vlády cisára Tiberia, konkrétne okolo roku 30 n. l., je svedectvom inžinierskeho umenia a ambícií Rímskej ríše. Vzhľadom na absenciu písomných prameňov o jeho presnej výstavbe sa historické odhady pohybujú od 1. do 3. storočia. Porovnávaním s amfiteátrom v Pule, s ktorým zdieľa podobnosti v štýle a technických aspektoch, sa odborníci prikláňajú k skoršiemu dátumu. Dodatočné indície, ako je reliéfna socha gladiátorskej hlavy z tufu, naznačujú, že štýl prilby by mohol pochádzať z konca Augustovho obdobia, okolo 10-20 n. l. Tento odhad zužuje okno výstavby na neskoré obdobie vlády Augusta a rané obdobie Claudiusa.
Amfiteáter bol súčasťou rozsiahlych monumentalizačných projektov vo Verone počas juliovsko-klaudiovskej éry, ktoré zahŕňali aj Fora Veronense a skrášľovanie mestských brán. Pôvodná kapacita amfiteátra sa odhaduje na približne 30 000 divákov, čo bol úctyhodný počet vzhľadom na vtedajšiu populáciu. V antických časoch slúžil predovšetkým na organizovanie gladiátorských zápasov a venationes, teda lovov na exotické zvieratá, ktoré boli populárnou formou zábavy a prejavom moci. List Gaiusa Plinia mladšieho adresovaný jeho priateľovi Maximovi svedčí o tom, že gladiátorské hry boli vo Verone vysoko cenené. Plínius v liste spomína, že jeho priateľ sľúbil Verone gladiátorskú šou ako pamiatku na svoju zosnulú manželku, čo naznačuje hlboké spojenie medzi mestom a týmito podujatiami. Nálezy funerálnych nápisov gladiátorov, ako aj mozaiky zobrazujúce gladiátorské hry z obdobia Flaviovcov, len potvrdzujú túto fascinujúcu históriu.
Od Antiky po Stredovek: Výzvy a Transformácie
Počas svojej dlhej histórie sa Aréna di Verona nevyhla ani obdobiam úpadku a poškodenia. V roku 69 n. l., počas občianskej vojny medzi Vitelliom a Vespasiánom, bola Verona dôležitou pevnosťou, avšak mestské hradby boli nedostatočné, čiastočne aj preto, že amfiteáter stál mimo nich. Cisár Vespasián nariadil výstavbu valu a výkop Adigetta, dlhého priekopu južne od centra mesta. V 3. storočí n. l. cisár Gallienus využíval Veronu vo svojej obrannej stratégii proti barbarským inváziám. V roku 1874 objavil Antonio Pompei základy Gallienových hradieb, ktoré prebiehali 5 metrov od amfiteátra.
V roku 312 n. l. zohrala Verona úlohu vo vojne medzi Konštantínom a Maxentiom. Maxentius sa v meste zabarikádoval a Konštantínovi vojaci mesto obliehali. Obliehanie sa zameralo aj na amfiteáter, ktorý slúžil ako bašta obrancov vďaka svojej výške prevyšujúcej Gallienove hradby. Táto bitka je zdokumentovaná v panegyriku na Konštantína a zobrazená na reliéfe na Konštantínovej bráne v Ríme.
Najzávažnejšie poškodenie utrpel amfiteáter počas vlády Theoderika. Objav kameňa s číslom LXIII z amfiteátra v Theoderikových hradbách naznačuje, že značná časť vonkajšieho prstenca bola zničená pri výstavbe obranných múrov, pričom sa vo veľkej miere recykloval stavebný materiál. Toto čiastočné zbúranie bolo potrebné nielen na získanie materiálu, ale aj na zníženie výšky arény, ktorá bola považovaná za príliš zraniteľnú v prípade obliehania.
Ďalšie škody spôsobili prírodné katastrofy, vrátane povodne Adige v roku 589, zemetrasenia v roku 1116 a ničivého zemetrasenia z 3. januára 1117. Počas vlády Berengara prvé ničivé invázie Maďarov prinútili obrancov posilniť opevnenia, pričom arénu využívali ako pevnosť. V stredoveku sa tiež stávalo, že sa materiál z arény (napr. mramor) používal na podporu nových stavieb, najmä po požiari mesta v roku 1172.
Napriek týmto výzvam sa v 13. storočí objavili prvé snahy o zastavenie ničenia amfiteátra prostredníctvom reštaurácií a záväzkov zakotvených v mestskej štatúte z roku 1228. V komunálnom a Scaligerskom období sa v aréne konali právne súboje, ktoré pripomínali staroveké gladiátorské hry - na urovnanie neistých súdnych sporov si strany mohli najímať profesionálnych bojovníkov, známych ako šampióni. V roku 1278 na príkaz Alberta I. della Scala boli v aréne upálení takmer 200 katarí heretici zajatí v Sirmione.
Renesancia a Nové Využitie: Od Pamätníka k Kultúrnemu Centru
S nástupom renesancie sa menilo vnímanie Arény di Verona. V mestskej štatúte z roku 1337 sa prvýkrát spomína ako "pamätná budova", čo podnietilo záujem literátov a umelcov. V 15. storočí architekti a umelci ako Giovanni Maria Falconetto a Fra Giovanni da Verona znovuobjavili architektonický význam arény, čím sa posunula jej stredoveká percipcia ako labyrintovej ruiny. Amfiteáter začal nadobúdať veľký význam pre mestskú komunitu.
V polovici 16. storočia sa začala postupná obnova námestia Bra, ktoré sa nachádza pred amfiteátrom, s rastúcim záujmom o mesto a jeho hlavný monument. V máji 1568 bola schválená reštaurácia arény, ktorá bola vtedy v zanedbanom stave, na základe plánov inšpirovaných štúdiami architektov ako Caroto a Palladio. Reštaurácia, zameraná na cavea (sedadlá), sa začala, ale bola prerušená v roku 1575 kvôli morovej epidémii.
Ďalšie reštaurácie pokračovali v roku 1651, s prerušeniami v roku 1682 a následnými významnými zásahmi v rokoch 1694 a 1699, vrátane čiastočných opráv sedadiel. Na začiatku 18. storočia boli rozsiahle údržbové práce pozastavené, aby sa umožnili archeologické vykopávky. V rokoch 1728-1729 boli odstránené vrstvy zeminy pokrývajúce podlahu arény, zatiaľ čo v rokoch 1731-1735 bola obnovená a spevnená.
Prvá zdokumentovaná rytierska hra (joust) sa konala v aréne 26. februára 1590, hoci nariadenie o zatvorení cavea ešte nebolo zrušené. Jej využitie zostalo výnimočné až do 17. storočia, kedy sa vnútro, spolu s exteriérom, začalo prenajímať. V roku 1622 sa konala Giostra della Quintana za účasti rytierov z Verony aj zo zahraničia.
Denné predstavenia v amfiteátri sa stali mimoriadne populárnymi v 18. storočí, pričom posledná rytierska hra sa konala 20. novembra 1716. Od tohto roku sa zmluvy o prenájme interiéru monumentu presunuli z jazdeckých aktivít na divadelné a tanečné súbory, ktoré vo vnútri arény stavali javisko. Prvé presne zdokumentované predstavenie bola hra Merope od Luigiho Riccoboniho v júli 1713. Medzi príležitostné atrakcie patrilo aj vystúpenie nosorožca v roku 1751. Najpopulárnejšou atrakciou však zostával lov býkov.
19. Storočie a Obnova: Návrat k Veľkoleposti
V roku 1805, počas francúzskej nadvlády, Napoleon Bonaparte navštívil amfiteáter a pri tejto príležitosti boli pridelené finančné prostriedky na jeho reštauráciu. Luigi Trezza bol poverený plánovaním prác, zameraných na nahradenie chýbajúcich schodov, obnovu podstavca, opravu najpoškodenejších klenieb a renováciu schodísk.
- januára 1807 bola zriadená Deputácia pre verejné ozdoby, zodpovedná za zachovanie arény. V roku 1816, po prechode Verony do Kráľovstva Lombardia-Venetia, bola premenovaná na Komisiu pre ozdoby. V roku 1820 obec nariadila vysťahovanie obyvateľov z arény, pričom 42 arkád bolo pridelených na skladovacie účely. Vysťahovanie 36 nájomníkov predstavovalo kľúčový krok k znovuzískaniu monumentu a jeho komplexnej obnove.
V roku 1866 sa Veneto pripojilo k Talianskemu kráľovstvu, avšak Komisia pre ozdoby pretrvávala, premenovaná na Komisiu pre občianske ozdoby. V roku 1876 bola nahradená Poradnou komisiou pre ochranu pamiatok, zriadenou v každej provincii kráľovstva. Počas tohto obdobia sa gróf Antonio Pompei stal najaktívnejšou osobou vo Verone pri riešení výziev reštaurovania, publikujúc eseje medzi rokmi 1872 a 1877 zamerané na rekonštrukciu pôvodného vzhľadu amfiteátra.
V období od roku 1954 do roku 1960 boli odstránené sklady a obchody z posledných arkád, zbúrané neoriginálne konštrukcie ako priečky, drevené schodiská a vnútorné strechy. V roku 1955 bolo asi päťdesiat drevených brán nahradených súčasnými železnými. V rokoch 1957 až 1959 boli obnovené spodné rampy štyroch vnútorných schodísk, dláždené boli podlahy arkád, položené kamenné chodníky v ambulakrách, vyčistené podzemné kanály a centrálny studňa, obnovený celý vonkajší prstenec a opravené trhliny v stupňoch cavea.
Modernizácia pre Olympijské Hry a Budúcnosť
V súčasnosti prechádza Aréna di Verona významnou modernizáciou, ktorá jej dodá nový rozmer a zabezpečí jej pripravenosť na prijatie medzinárodných podujatí. Projekt v hodnote 18 miliónov eur, koordinovaný vládnym podnikom zodpovedným za olympijskú infraštruktúru, sa zameriava na zlepšenie prístupnosti a bezpečnosti.
Kľúčovým prvkom je inštalácia nových rýmp a lávok, ktoré sa začali montovať v novembri po prefabrikácii mimo lokality, aby sa minimalizoval dopad na kultúrnu sezónu. Tieto úpravy majú zabezpečiť univerzálnu prístupnosť od budúceho roka, čím sa aréna stane dostupnejšou pre osoby so zníženou mobilitou. Podľa vládneho komisára Fabia Massima Saldiniho majú tieto úpravy zaručiť univerzálnu prístupnosť od budúceho roka. „Pracujeme neúnavne, aby sme splnili ciele hier,“ uviedol.
Aréna, ktorá bude 22. februára dejiskom záverečného ceremoniálu ZOH 2026 a 6. marca otváracieho ceremoniálu paralympiády, sa týmto stane oficiálne známa ako Verona Olympic Arena. Tento krok podčiarkuje jej novú úlohu ako dejiska globálnych športových udalostí, pričom si zároveň pripomína jej dlhoročnú tradíciu spojenú so športom, od cyklistických pretekov Giro d'Italia až po medzinárodné volejbalové súťaže.
Okrem úprav v samotnej aréne pokračuje aj výstavba olympijskej dediny. V Miláne vznikne šesť sedemposchodových budov, zatiaľ čo v Cortine pribudne približne 300 prefabrikovaných modulov.
Architekti von Gerkan, Marg and Partners (gmp) a inžinieri schlaich bergermann partner (sbp) vyhrali medzinárodnú súťaž na návrh zastrešenia Veronskej arény. Ich spoločný návrh zahŕňa zaťahovaciu a reverzibilnú strešnú konštrukciu, ktorá umožní využívanie arény aj počas nepriaznivého počasia a ochráni ju pred nepriaznivými vplyvmi prostredia. Zároveň rešpektuje historický monument a čo najmenej zasahuje do jeho štruktúry a vzhľadu.
Nový dizajn zahŕňa kompresný prstenec, ktorý je jasne zdvihnutý nad arénu a drží zaťahovaciu membránovú konštrukciu. Nová konštrukcia pokrýva celú plochu amfiteátra v tvare elipsy a vytvára priestor pre dodatočné osvetlenie a modernú javiskovú techniku. Inteligentný mechanizmus, zahŕňajúci vejárovitú pohyblivú sieť káblov a strešnú membránu, chráni celú arénu pred zlým počasím, ale môže byť tiež úplne zasunutá do kompresného prstenca, keď je počasie priaznivejšie. Proces zatvárania strechy je dvojstupňový: káble sa vysunú z ich domovskej polohy v kompresnom prstenci a potom sa membrána po týchto kábloch roztiahne.
Tento fascinujúci zaťahovací mechanizmus je unikátny a doteraz nebol postavený. Dizajnéri však čerpali z mnohých osvedčených mechanizmov zrealizovaných projektov, ako je štadión vo Frankfurte a národné štadióny vo Varšave a Bukurešti. Navijaky sa používajú na pohyb káblov z ich parkovacích polôh do vysunutých polôh pozdĺž oválneho kompresného prstenca. Po ich pevnom upevnení v konečnej polohe sú káble hydraulicky predpäté v mechanickej časti parkovacej plochy. Následne sa membrána zaparkovaná v tejto oblasti môže roztiahnuť smerom von v tvare hviezdy pomocou radiálne pôsobiacich káblových navijakov. Týmto spôsobom je výhľad na otvorené nebo neobmedzený, keď je strecha otvorená, čím sa zachováva atmosféra otvoreného priestoru. Zvonka je konštrukcia sotva viditeľná, čo znamená, že historický charakter rímskej arény je zachovaný.
Aréna di Verona, ktorá prešla stáročiami transformácií, od dejiska brutálnych gladiátorských zápasov, cez stredoveké využitie, až po súčasnú rolu centra operného a kultúrneho života, teraz vstupuje do novej éry. Modernizáciou a zameraním sa na prístupnosť sa nielen pripravuje na prijatie globálnych športových podujatí, ale zároveň potvrdzuje svoju nezmeniteľnú hodnotu ako nadčasový monument, ktorý spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
tags: #arena #verona #rekonstrukcia