Naše telo a jeho prejavy sú často oveľa komplexnejšie, než si uvedomujeme. Okrem zjavných fyzických symptómov nám môžu mnohé aspekty signalizovať hlbšie problémy. Jedným z takýchto nenápadných, no významných fenoménov sú myofasciálne trigger pointy, známe aj ako spúšťové body. Tieto malé, bolestivé uzlíky vo svaloch môžu spôsobovať širokú škálu ťažkostí, od lokálnej bolesti až po prenesené symptómy, ktoré ovplyvňujú naše celkové zdravie a pohodu. Paralelne s fyzickými prejavmi nášho tela nám nesmierne veľa o našich pocitoch, postojoch a myšlienkach prezrádza aj neverbálna komunikácia, predovšetkým prostredníctvom očí. V čase, keď je tvár často zakrytá, sa pohľad stáva ešte dôležitejším komunikačným nástrojom. Čítanie v očiach nám môže pomôcť lepšie porozumieť tomu, čo si druhý človek myslí a cíti, rovnako ako smerovanie pohľadu či dĺžka očného kontaktu. Tento článok sa zameria na oba tieto aspekty - na pochopenie podstaty spúšťových bodov a na interpretáciu signálov, ktoré nám vysielajú naše oči.
Myofasciálne trigger pointy: Skryté zdroje bolesti
Myofasciálny trigger point, alebo spúšťový bod, je možné definovať ako bolestivý bod nachádzajúci sa v svalovom snopci, ktorý býva zhruba 2 - 6 mm veľký. Tieto malé, ale významné body sú často prehliadané, no ich vplyv na naše telo môže byť rozsiahly. Trigger pointy vznikajú v dôsledku preťaženia svalu, či už jednorazového alebo dlhodobého. Fyzické preťaženie svalu alebo emocionálny stres spôsobia, že najmenšie vlákna v svale sa namiesto hladkého zmršťovania a uvoľňovania zaseknú a vytvoria stuhnuté miesto, akýsi uzlík, trigger point. V tomto mieste viazne zásobovanie kyslíkom a živinami, ako aj odvod odpadových látok metabolizmu, a sval tak stráca silu, pružnosť a schopnosť pracovať v plnom rozsahu. Svalstvo a orgány v ľudskom tele sú obalené fasciami. Celá fasciálna sieť je prepojená a spolupracuje, takže oslabením jedného svalu a stiahnutím jeho fascie sú iné svaly nútené kompenzovať jeho výpadok zvýšenou prácou a tiež sa v nich vytvárajú spúšťové body. Skrátené svalstvo obmedzuje pohyb v kĺboch a negatívne ovplyvňuje aj chrbticu a panvu. Nerovnováha v organizme zasahuje postupne iné orgánové sústavy, dôsledkom môže byť napríklad aj pálenie v očiach alebo pískanie v ušiach kvôli podráždeniu autonómneho nervového systému.
Najčastejšie však spúšťové body spôsobujú stuhnutosť a bolestivosť svalstva a obmedzenie pohybu, pripisuje sa im zodpovednosť až za 75% bolestivých stavov. Z názvu „spúšťové“ vyplýva, že bolesť spôsobená trigger pointom sa prejavuje buď priamo na mieste a v svale, kde vznikol, alebo sa prenáša (spúšťa bolesť) na iné miesto tela. Typickým príkladom je bolesť hlavy spôsobená spúšťovým bodom v trapézovom svale. Trigger point môže okrem bolesti spôsobovať aj tŕpnutie a brnenie svalstva, pocit pichania, pálenia alebo dokonca závraty. Okrem toho môžu trigger pointy spôsobovať aj zhoršenie rozsahu pohyblivosti, pocit tuhosti, svalovú slabosť, zhoršenú citlivosť, či mravenčenie.
Odkiaľ sa berú a kde ich nájdeme?
Príčinou vzniku triggerov je fyzický alebo emocionálny stres. Najčastejšie si vznik spúšťových bodov spôsobíme nesprávnym pohybom, či už jednorazovým (precenenie síl pri práci, v posilňovni, na turistike) alebo opakovaným (návyky v práci, pri šoférovaní, nesprávne držanie tela, nosenie bremien a pod.). Rýchlosť regenerácie svalstva sa znižuje aj s pribúdajúcim vekom. Prípadnému úrazu alebo operácii sa nie vždy môžeme vyhnúť, ale správnou rehabilitáciou minimalizujeme negatívne následky.
Aj nesprávne pohybové návyky, nevhodná obuv a oblečenie, výkyvy počasia či ofúknutie od klimatizácie môžu spôsobiť bolestivé zatuhnutia v svaloch. Podceňovať by sme nemali ani psychiku. Trigger pointy nájdeme už aj na svalstve detí, zažívajú totiž v škole a v živote dosť stresu a nemajú správne pohybové návyky. Často nám stres a zatuhnutie svalstva spôsobí aj strach, napríklad stuhnutie šijového svalstva po návšteve zubára.
Trigger points sa môžu vyskytnúť kdekoľvek v priebehu svalu alebo na jeho koncoch. U ľudí, ktorí posilňujú, nájdeme triggery často okolo ramien a na trapézoch. Podobne je to aj u tých, čo veľa vysedávajú za počítačom, pridávajú sa ešte spúšťové body v oblasti krku. Športovci venujúci sa behu vykazujú trigger points v lýtkach, stehnách a okolo bedier. Školské deti mávajú zatuhnuté časti svalov medzi lopatkami a na trapézoch. Preto je pre maséra, fyzioterapeuta alebo lekára dôležité správne klienta vyspovedať, zistiť, ako prebieha jeho deň, aké má pohybové návyky a čo mu spôsobuje stres.
Reč očí: Komunikácia bez slov
Oči sú oknom do duše. Naučiť sa čítať v nich sa nám teraz, keď máme polovicu tváre zakrytú rúškom, naozaj zíde. Naše oči pri osobnom rozhovore vysielajú človeku, s ktorým sa rozprávame, nespočetne veľa signálov. Tie sú nesmierne dôležité pri odhadnutí postoja a myšlienok toho druhého. Očný kontakt je základom komunikácie. Podľa autorov knihy Reč tela, odborníkov na neverbálnu komunikáciu, Allana a Barbary Pease, nám aj smerovanie očí môže veľa napovedať.
Smerovanie pohľadu
Pohľad s očami do boku naznačuje záujem, neistotu alebo nepriateľstvo. V spojení s ľahko zdvihnutým obočím alebo úsmevom naznačuje záujem. No takýto pohľad so stiahnutým obočím a zvrašteným čelom prezrádza podozrievavý, nepriateľský až kritický postoj.
Pri pohľade s očami smerujúcimi hore a s jemne sklonenou hlavou ide o pokorné gesto. Ženy s takýmto pohľadom pripomínajú pohľad dieťaťa a u mužov to prirodzene vyvoláva pocit chrániť ich. Dieťa sa presne takto díva na svojho dospelého rodiča. Naopak, pohľad so sklopenými očami nadol sa spája s neistotou, hanblivosťou či nízkym sebavedomím. Tento pohľad sa spája s pocitom plachosti, prípadne s nervozitou, ktorá pramení z očného kontaktu. V niektorých prípadoch môže byť však pohľad spod rias prejavom flirtovania.
Vec, na ktorú si treba dávať pozor, je aj smer, ktorým sa niekto pozerá, keď premýšľa. Pohľad na svoju ľavú stranu naznačuje, že si spomínate alebo sa snažíte niečo zapamätať. Pohľad na svoju pravú stranu naznačuje kreatívne myšlienky, ale aj klamstvo. Pozor, ak je človek ľavák, smery sa môžu obrátiť.
Dĺžka očného kontaktu
Dlhý očný kontakt je často považovaný za pokus o zastrašovanie, a druhá osoba sa pri ňom môže cítiť ohrozená. Ide o veľmi nepríjemnú situáciu. Príliš dlho pretrvávajúci očný kontakt je tiež známkou nadmerného sebavedomia človeka. Aj ľudia, ktorí klamú, vedia vydržať sa dlho pozerať priamo do očí. Allan Pease vysvetľuje, že keď sa dvaja ľudia stretnú prvýkrát a nadviažu očný kontakt, ako prvý uhne očami obvykle ten, ktorý je v podriadenom postavení. Znamená to, že vytrvalým pohľadom na toho druhého môžeme nenápadne dať najavo prevahu alebo nesúhlas.
Žmurkanie a gúľanie očami
Za normálnych okolností žmurkneme 6-krát až 8-krát za minútu a oči pritom nechávame zatvorené asi na desatinu sekundy. Ľudia, ktorí sú v strese alebo klamú, žmurkajú oveľa častejšie. Predĺžené žmurkanie je podvedomým pokusom odstrániť zo zorného poľa človeka, ktorý je nudný, nezaujímavý alebo nadradený. Vtedy zatvárame oči až na 2 či 3 sekundy a nechávame ich zatvorené čo najdlhšie, aby sme sa uchránili nepríjemného pohľadu. Tento pohľad robia ľudia väčšinou vtedy, keď sú z niečoho otrávení, naznačuje podráždenie či pohŕdanie. Gúľanie očami je charakteristický prejav aj u detí, ktoré ním prejavujú hlavne svoju nespokojnosť.
Význam obočia
Aj obočie hrá v komunikácii veľkú úlohu. Zdvihnuté obočie je pozdravným signálom a ide o vrodené gesto. Je to podvedomý signál, ktorým dávame najavo, že si uvedomujeme prítomnosť druhého človeka. Niekedy ním zase naznačujeme aj prekvapenie či obavy. Naopak, zníženým obočím dávajú ľudia najavo svoju dominantnosť alebo agresivitu voči ostatným, keďže pozdvihnutie obočia signalizuje podriadenosť.
Klamstvo, stres, nervozitu, prezradia tieto gestá na hlave (REČ TELA)
Prepojenie fyzického a psychického: Panvové dno a psychosomatika
Hoci sa článok primárne zameriava na spúšťové body a reč očí, je dôležité spomenúť aj širší kontext telesných prejavov a ich súvislosť s psychikou. Jednou z oblastí, ktorá je úzko spojená s fyzickým aj psychickým stavom, je panvové dno. Problémy s panvovým dnom, ako sú inkontinencia, bolesti alebo sexuálne dysfunkcie, môžu mať svoje korene nielen vo fyzickom preťažení či oslabení, ale aj v chronickom strese a psychickom napätí. Stres totiž spôsobuje podvedomé sťahovanie svalov panvového dna, čo môže viesť k ich chronickému preťaženiu. Dlhé hodiny sedenia v kombinácii s psychickou záťažou vytvárajú nadmerné napätie, ktoré si mnohokrát ľudia ani neuvedomujú.
Vplyv psychosomatiky na panvové dno je zásadný. Ani ten najlepší cvik na panvové dno sa nevyrovná efektu našej dobrej nálady a harmonického partnerského, rodinného a sexuálneho života. Je preto dôležité vnímať tieto súvislosti a venovať pozornosť nielen fyzickému cvičeniu, ale aj psychickej pohode a budovaniu zdravých vzťahov.
Liečba a prevencia spúšťových bodov
Uvoľnenie trigger pointov docielite jemným statickým tlakom až kým sa bolesť neuvoľní (zvyčajne 20 - 30 s). Pokiaľ nedošlo k zlepšeniu alebo bolesť ustúpila iba čiastočne, je pravdepodobné, že ste úplne netrafili konkrétne miesto alebo že je v oblasti spúšťacích bodov viac. Diagnostika, terapia a zaučenie domácej terapie patria do rúk zdravotníckym odborníkom.
Masáž trigger points sa hovorí, že je bolestivá. Nemusí to byť pravda, aj keď väčšina spúšťových bodov je na dotyk a tlak citlivá, podľa toho ich aj na tele vyhľadávame. Môže byť prítomný aj zášklb svalstva a prenesená bolesť, keď stlačenie spúšťového bodu vyvoláva bolesť v inej časti tela, špecificky pre jednotlivé triggery. Keďže triggery sa vytvárajú ako odpoveď na fyzický alebo emocionálny stres, ktorúkoľvek techniku masér na ich odstraňovanie zvolí, mal by postupovať s ohľadom na konkrétneho klienta. Cieľom je trigger points uvoľniť a nie spôsobiť nové kvôli bolesti pri masáži.
Na uvoľnenie zanedbaných spúšťových bodov je často potrebné absolvovať viacero masážnych stretnutí. Práca s trigger points sa môže skrývať aj pod pojmom myofasciálne techniky, mäkké techniky, ošetrenie mäkkých tkanív, prípadne aj deep tissue masáž. Ale aj pri „obyčajnej“ klasickej švédskej masáži vie masér so spúšťovými bodmi pracovať. Vyhľadávajú sa pomalým prechádzaním hlbšie po vláknach svalu, masér vyhmatáva zatvrdnuté miesta, uzlíky, na ktoré potom pôsobí tlakom pomocou prstov (prípadne aj hánok, lakťa) alebo špeciálnymi pomôckami na ošetrenie trigger points. Prípadne sa menšie svaly v mieste trigger pointu stisnú z oboch strán, kým spúšťový bod nepovolí. Hovorí sa tomu „efekt roztopenia“, zatvrdnuté miesto povolí, svalové vlákna sa uvoľnia, na postihnuté miesto sa dostane zvýšená dávka krvi a kyslíka a sval sa dostáva do rovnováhy.
Pri rozsiahlejších problémoch sa okrem opakovania masáže niekedy nevyhnete starostlivosti fyzioterapeuta či ortopéda, ktorí môžu využiť aj iné metódy na ošetrenie spúšťových bodov ako je suchá ihla, ultrazvuk, obstreky či lieky proti bolesti.
Návod na to, ako zamedziť vzniku spúšťových bodov, logicky vyplýva zo spôsobu ich vzniku. Mali by sme sa vyhýbať psychickému a fyzickému stresu. Žiaľ, nie je to také jednoduché, často už samotný spôsob práce a života na nás kladie neprimerané fyzické alebo psychické nároky. V moci každého je ale upraviť si životný štýl tak, aby obmedzil množstvo stresu, dostatočne spal, dodržoval primeraný pitný a pohybový režim. Je vhodné voliť aktivity, ktoré prinášajú uvoľnenie, ako sú prechádzky v prírode, rekreačný šport, trávenie príjemného času s rodinou a priateľmi. V práci si vieme upraviť ergonómiu pracovného stola, sedenia, zaradiť si prestávky a v rámci možností sa vyhýbať preťažovaniu svalstva. Dôležité je nezabúdať na zahriatie a strečing svalstva pred a po cvičení a rešpektovať čas potrebný na regeneráciu svalstva. Pomôcť vie aj primeraná telesná váha, strava bohatá na vlákninu a doplnenie minerálov (horčík, zinok, vápnik, sodík, železo), vitamínov (B- B1, B6, B12 a C), kyseliny listovej a omega-3.
Domáce ošetrenie trigger points je možné s vhodnými pomôckami ako sú masážne tyče, valce alebo masážna vibračná pištoľ. Cielene na bolestivé miesto v svale môžeme pôsobiť opieraním sa o masážnu loptičku alebo ježka. Na uvoľnenie trigger points nie je nutné vykonávať rozsiahly pohyb, stačia mikropohyby s primeraným, ale pomerne veľkým tlakom. Pre lepšiu orientáciu, a hlavne vhodné strečingové cvičenia, ktoré by po ošetrení mali nasledovať, nájdete na trhu množstvo odbornej literatúry.
Zaujímavosť na záver
Trigger pointom a syndrómu myofasciálnej bolesti sa väčšinu života venovala dr. Janet G. Travellová, ktorá bola dvornou lekárkou amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Negatívny vplyv sedenia na bolesť chrbta, krčnej chrbtice a ochabnutosť brušných svalov je všeobecne známy. Ďalšou dôležitou anatomickou oblasťou, na ktorú má sed veľký vplyv a na ktorú sa často v prevencii ťažkostí zabúda, je panvové dno. Bolesť kostrče, neplodnosť, poruchy erekcie, nepríjemný pohlavný styk - to sú len niektoré zo symptómov, ktoré môžu súvisieť so zlým sedením a nesprávnym fungovaním panvového dna. Vnímanie týchto súvislostí a aktívny prístup k starostlivosti o svoje telo a myseľ sú kľúčom k celkovému zdraviu a pohode.