Finančné trhy a ekonomické prognózy neustále sledujú vývoj menových agregátov ako kľúčových ukazovateľov zdravia ekonomiky. Medzi nimi osobitné postavenie zaujíma menový agregát M3, ktorý slúži ako indikátor peňažnej zásoby v eurozóne a je považovaný za predzvesť budúceho hospodárskeho rastu. Nedávne údaje Európskej centrálnej banky (ECB) naznačujú postupné zotavovanie a zrýchľovanie rastu úverov, čo sa odráža aj v dynamike M3.
Pomalé zotavovanie úverového trhu v eurozóne
V septembri 2024 zaznamenal rast úverov poskytnutých súkromnému sektoru v eurozóne mierne zrýchlenie, čo signalizuje pokračujúce, hoci stále pomalé, zotavovanie. Tento trend je čiastočne podporený očakávaniami stabilného znižovania úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou v nadchádzajúcich mesiacoch. Podľa údajov ECB sa úvery domácnostiam v eurozóne v septembri 2024 medziročne zvýšili o 0,7 percenta, dosahujúc hodnotu 6,9 bilióna eur. Toto tempo rastu predstavuje najvýraznejší nárast od októbra 2023 a mierne zrýchlenie oproti predchádzajúcemu mesiacu, kedy bol rast 0,6 percenta.
Rast úverov poskytnutých firmám taktiež ukázal pozitívny vývoj. V septembri sa medziročne zvýšili o 1,1 percenta na 5,16 bilióna eur, čo je nárast oproti augustovým 0,8 percenta. Ide o najväčší rast zaznamenaný od polovice roka 2023. Celkový rast úverov súkromnému sektoru, ktorý zahŕňa domácnosti aj nefinančné spoločnosti, dosiahol v septembri 1,6 percenta, čo je mierne zrýchlenie oproti augustovým 1,5 percenta.
Menový agregát M3 ako predzvesť rastu
Okrem úverovej dynamiky ECB zverejnila aj vývoj menového agregátu M3. V septembri 2024 sa medziročné tempo rastu M3 zvýšilo na 3,2 percenta. Takýto rast bol naposledy zaznamenaný v decembri 2022. Menový agregát M3 je širším ukazovateľom peňažnej zásoby v ekonomike a jeho rast môže naznačovať zvýšenú ekonomickú aktivitu v budúcnosti. Cieľom merania menových agregátov je odmerať veľkosť a mieru rastu agregátu „peniaze“ a jeho protipoložiek, čo je kľúčové pre pochopenie jeho spätosti s rastom cenovej hladiny. Toto meranie pomáha centrálnej banke pri plnení jej hlavnej úlohy - udržiavania cenovej stability.
Na základe empirického výskumu boli pri určovaní zloženia agregátu „peniaze“ stanovené kritériá ako „vysoká speňažiteľnosť aktív/pasív“. Agregovaná bilancia peňažných finančných inštitúcií, bez započítania centrálnej banky, predstavuje súčet štatistických bilancií týchto inštitúcií. Menové agregáty sú rozlíšené podľa stupňa likvidity, pričom na ich výpočet slúži konsolidovaná bilancia peňažných finančných inštitúcií (PFI). Zoznam PFI je definovaný na štatistické účely s cieľom monitorovať a zabezpečiť konzistentnosť bilančnej štatistiky pre oblasť „tvoriacu peniaze“, ktorá od roku 2009 predstavuje národný príspevok Slovenska do agregovaných údajov za celú eurozónu publikovaných ECB.
Vysvetlenie peňažnej zásoby M1 a M2 (jednoduchý spôsob) | Think Econ
Širší ekonomický kontext: Svetová a eurozónová ekonomika
Vývoj v eurozóne je potrebné zasadiť do širšieho medzinárodného kontextu. Svetová ekonomika sa po sérii kríz naďalej zotavuje, avšak stabilita globálneho rastu maskuje nerovnomerný vývoj v jednotlivých regiónoch a krajinách. Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá, že svetová ekonomika bude v tomto a budúcom roku rásť tempom 3,2 percenta, čo predstavuje mierne spomalenie oproti predchádzajúcemu roku. Táto stabilita je však sprevádzaná vysokou mierou neistoty.
Vyspelé ekonomiky budú ťahané najmä Spojenými štátmi, kde sa očakáva postupné spomaľovanie rastu HDP. MMF vidí v USA úspešné „mäkké pristátie“ - pokles inflácie bez výraznejšieho prepadu produkcie. Naopak, vyhliadky eurozóny sú zatienené pretrvávajúcou slabosťou priemyslu, najmä v Nemecku, a snahami o konsolidáciu verejných financií. V tomto roku sa očakáva rast ekonomiky eurozóny na úrovni 0,8 percenta, v budúcom roku potom 1,2 percenta. Rozvíjajúce sa ekonomiky v Ázii by mali zaznamenať najvýraznejší rast, aj keď sa predpokladá jeho spomalenie na 5 percent do roku 2025 v dôsledku slabšej expanzie Číny a Indie.
Hospodárstvo eurozóny ukázalo na začiatku roka 2024 silnejšie zotavenie, než predpokladali marcové projekcie ECB. K tomuto oživeniu prispelo najmä saldo čistého obchodu a rast výdavkov domácností. V krátkodobom horizonte sa očakáva pokračovanie rastu, poháňané rastom miezd, zlepšujúcou sa dôverou a obchodnými podmienkami. V strednodobom horizonte by malo dôjsť k postupnému odznievaniu negatívnych vplyvov predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky, pričom hospodársku aktivitu podporí predpokladané uvoľňovanie podmienok financovania. Očakáva sa aj pokles miery nezamestnanosti na historicky nízku úroveň a zvýšenie rastu produktivity. Priemerný ročný rast reálneho HDP v eurozóne sa má v roku 2024 pohybovať okolo 0,9 %, v roku 2025 stúpnuť na 1,4 % a v roku 2026 na 1,6 %.
Inflačné tlaky a menová politika
Projekcie naznačujú, že celková inflácia by sa mala v najbližšom období vyvíjať prevažne horizontálne a v priebehu roka 2025 by mala ďalej klesať smerom k cieľovej úrovni 2 %. Toto zmierňovanie inflácie je výsledkom ústupu nákladových tlakov, vrátane tlakov na strane pracovnej sily, a oneskoreného vplyvu predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky. Aj keď sa očakáva určitá volatilita inflácie v dôsledku bázických efektov a cien energií, v strednodobom horizonte by sa mala inflácia cien energií ustáliť na nízkej kladnej úrovni. Pokles inflácie cien potravín je tiež predpokladaný, najmä od konca roka 2025. Inflácia bez energií a potravín (HICPX) by mala zostať nad úrovňou celkovej inflácie, ale jej dezinflačný trend bude pokračovať, hoci pomalým tempom.
Rok 2022 bol v znamení obratu v menovej politike ECB. Dôvodom boli dva hlavné šoky: nepriaznivé ponukové šoky (pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza) a pozitívny dopytový šok po znovuotvorení ekonomiky. Tieto faktory viedli k výraznému nárastu vstupných nákladov a ich prenosu do cien. ECB reagovala postupným znižovaním nákupu aktív a zvyšovaním kľúčových úrokových sadzieb. Cieľom bolo zabezpečiť návrat inflácie k cieľovej úrovni 2 %. V rámci normalizácie menovej politiky ECB tiež plánuje postupne znižovať objem svojho portfólia cenných papierov.
Technické predpoklady a budúce výzvy
Technické predpoklady pre projekcie zahŕňajú očakávaný rast cien komodít, silnejší efektívny výmenný kurz eura a mierne vyššie krátkodobé úrokové miery. Ceny energií, najmä ropy a plynu, sa predpokladajú na vyššej úrovni v porovnaní s predchádzajúcimi projekciami. Ceny neenergetických komodít boli tiež upravené nahor, najmä v dôsledku cien potravinových komodít ako kakao a káva. Euro zaznamenalo mierne oslabenie voči americkému doláru, ale posilnilo sa voči iným významným menám.
V súčasnom prostredí vysokej neistoty zostávajú hlavnými rizikami pre globálny hospodársky rast rozsiahlejšie dôsledky vojny na Ukrajine, potenciálne spomalenie čínskej ekonomiky a sprísnenie finančných podmienok v kľúčových vyspelých ekonomikách. Tieto faktory by mohli viesť k odlevu kapitálu z rozvíjajúcich sa trhov a narušiť finančné trhy. Okrem toho pretrváva citlivosť globálnych komoditných trhov na riziká spojené s dodávkami, čo by mohlo ďalej ovplyvniť infláciu a globálny dopyt. Obnovené tlaky v globálnych dodávateľských reťazcoch a rastúca fragmentácia globálneho obchodného systému by takisto mohli brzdiť rast a prispievať k inflácii.
Napriek týmto výzvam, postupné zrýchľovanie rastu úverov a stabilizácia menového agregátu M3 naznačujú, že ekonomika eurozóny smeruje k pomalému, ale stabilnému zotavovaniu. Úspech tejto trajektórie bude závisieť od ďalšieho vývoja inflácie, efektívnosti menovej politiky ECB a schopnosti prekonať pretrvávajúce globálne ekonomické a geopolitické riziká.