Dostupnosť bývania sa na Slovensku stala jednou z najpálčivejších spoločenských a ekonomických tém. S rastúcimi cenami nehnuteľností a stagnujúcimi príjmami mnohých domácností sa sen o vlastnom bývaní pre čoraz viac ľudí mení na nedosiahnuteľný luxus. Táto situácia vyvoláva búrlivé diskusie a politické reakcie, pričom sa objavujú aj kontroverzné aspekty, ako napríklad nákup nehnuteľností zo strany rodinných príslušníkov vysokých ústavných činiteľov.
Syn premiéra a lukratívne nehnuteľnosti
Podľa informácií portálu Aktuality.sk si syn premiéra Roberta Fica, 32-ročný Michal Fico, kúpil ďalší byt v lukratívnej časti Bratislavy, konkrétne na Palisádach. Zaujímavosťou je, že pri tejto transakcii nepotreboval hypotéku. Pred tromi rokmi Michal Fico kúpil bez hypotéky viac ako stometrový byt na Drotárskej ulici neďaleko Horského parku, ktorého hodnota sa odhadovala minimálne na 450-tisíc eur. V súčasnosti je tento byt vo vlastníctve spoločne s jeho manželkou Natašou Ficovou Čurillovou. V roku 2022, keď kupoval prvý byt, pracoval ako manažér projektov stratégie v Českých energetických závodoch, no jeho finančné zdroje na tento nákup neboli jasné.
Fico o nenormálnych cenách a zlyhaní trhu
Premiér Robert Fico verejne vyjadril znepokojenie nad súčasným stavom na trhu s nehnuteľnosťami. Podľa jeho slov sa situácia vyvíjala „veľmi nepriaznivo“ a v roku 2025 sa očakáva ďalší prudký nárast cien nehnuteľností až o 12 %. „Dostupnosť bývania a bývanie ako také je nedosiahnuteľný luxus. To sa nedá zmeniť tým, že sa budeme spoliehať na zázračnú ruku voľného trhu,“ uviedol Fico. Ceny bytov v Bratislave označil za „nenormálne“ a každého, kto si v súčasnosti chce kúpiť byt v hlavnom meste, prirovnal k „samovrahovi“.
Premiér zdôraznil, že na Slovensku naďalej pretrváva silný vzťah k vlastníctvu bytov, čo vedie ľudí k čerpaniu hypoték. V prípade opätovného nárastu úrokových sadzieb avizoval, že vláda bude pripravená predstaviť bonifikačný mechanizmus na pomoc žiadateľom o úvery.
Životné náklady na Slovensku v roku 2025 | Výdavky, bývanie, jedlo a tipy na kultúru v Bratislave
Nové systémy podpory bývania a kritika opozície
Vláda pod vedením Roberta Fica hľadá riešenia na cenovo dostupnejšie bývanie prostredníctvom viacerých mechanizmov. Okrem podpory výhodných úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) predstavila aj nový systém štátom podporovaného nájomného bývania s účasťou súkromného sektora. Vznikla Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB), ktorá už uzavrela zmluvy so štyrmi investičnými partnermi a pripravuje ďalšie. Výstavba nájomných bytov v tomto systéme je zvýhodnená napríklad 5 % zníženou daňou z pridanej hodnoty.
Cieľom štátom podporovaného nájomného bývania je nielen zabezpečiť dostupné bývanie, ale aj stabilizovať personál v kľúčových sektoroch, ako je zdravotníctvo. Premiér ako príklad uviedol projekt Ovocné sady v Bratislave, ktorý bol ponúknutý zdravotným sestrám. Zistilo sa však, že niektoré zdravotné sestry majú vyšší plat, ako by ich oprávňoval vstúpiť do tohto systému. Fico zdôraznil, že štátom podporované nájomné bývanie nie je sociálnym bývaním, ale má ísť o štandardné komerčné nájomné, ktoré je vďaka lacnejšej výstavbe a podpore štátu výhodnejšie oproti súkromnému trhu. Premiér verí, že táto kombinácia ŠFRB a nového systému výstavby nájomných bytov vytvorí tlak na klasický trh s nájmami, čím sa znížia aj ceny prenájmov súkromných bytov držaných investormi.
Na druhej strane, opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje premiéra za nedostatočné riešenia a vyhováranie sa na „neviditeľnú ruku trhu“. Podľa poslanca Národnej rady SR Jána Hargaša (PS) Robert Fico zabúda, že jeho vlády vládnu už 15 rokov, počas ktorých ceny nehnuteľností na Slovensku vzrástli výrazne nadpriemerne v porovnaní s Európou. Kým v celej Európe ceny bývania od roku 2010 vzrástli o 62 %, na Slovensku to bolo až o 116 %. PS tvrdí, že premiérova náhla pozornosť venovaná téme bývania je motivovaná predovšetkým záujmom o eurofondy, ktoré Európska komisia plánuje investovať do riešenia bytovej otázky.
Štátne bývanie a odpor ústavných činiteľov
Zaujímavým aspektom diskusie o bývaní je aj postoj ústavných činiteľov k štátom zabezpečenému bývaniu. Premiér Robert Fico vyhlásil, že nemá záujem o sťahovanie do štátom zabezpečeného bývania, keďže je spokojný vo svojom súkromnom byte a sťahovanie by preňho bolo nepohodlné. Odkázal pritom na zákon, ktorý umožňuje najvyšším ústavným činiteľom právo na zariadené bývanie, hoci tento zákon neprijal on sám. Premiér je však rád, keď štát vlastní nehnuteľnosti, pretože o ich prenájom majú často záujem iné subjekty, ako napríklad ambasády.
Podobne aj predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) verejne odmietol možnosť sťahovania do štátneho bývania. Keďže do Bratislavy chodí len na týždňovky, vyhovuje mu súčasný komerčný prenájom. Verí, že vila určená pre neho nájde svoje využitie.
Ministerstvo vnútra SR potvrdilo, že v Bratislave kúpilo nehnuteľnosť na účely zabezpečenia ochrany jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov. Rezort však nezverejnil sumu investovanú do bývania prezidenta, predsedu NR SR a predsedu vlády, pričom sa odvolal na výnimku v zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Tieto zistenia vyvolávajú otázky o transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov v kontexte aktuálnej bytovej krízy.
Trh s nehnuteľnosťami: Medzi ponukou a dopytom
Situácia na trhu s nehnuteľnosťami je komplexná a ovplyvnená mnohými faktormi. Okrem rastúceho dopytu a nedostatočnej ponuky zohrávajú úlohu aj makroekonomické faktory, ako sú úrokové sadzby, inflácia a dostupnosť úverov. Premiér Fico poukazuje na zlyhanie voľného trhu, zatiaľ čo opozícia kritizuje dlhodobú nečinnosť vlád pri riešení bytovej otázky.
Vládou navrhované riešenia, ako je štátom podporované nájomné bývanie, majú potenciál pomôcť zmierniť napätie na trhu. Je však otázne, či budú dostatočné na zvrátenie dlhodobého trendu rastu cien a zabezpečenie dostupného bývania pre všetkých občanov. Kritici upozorňujú na možné riziká spojené s účasťou súkromného sektora a efektívnosťou administratívnych mechanizmov.
Problém nedostupnosti bývania na Slovensku je hlboko zakorenený a jeho riešenie si vyžaduje komplexný prístup, ktorý presahuje rámec jednorazových opatrení. Je nevyhnutné zamerať sa na dlhodobé stratégie, ktoré podporia výstavbu dostupného bývania, regulujú špekulatívne praktiky na trhu a zabezpečia, aby bývanie nebolo výsadou, ale základným ľudským právom. Politické debaty o tejto téme, vrátane osobných transakcií vrcholných politikov, by mali viesť k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu prístupu k riešeniu tejto naliehavej spoločenskej výzvy.