Určenie daňovej rezidencie je základným predpokladom pre správne pochopenie daňových povinností fyzických a právnických osôb v medzinárodnom kontexte. V Slovenskej republike sa rozsah daňových povinností osôb na jej území primárne určuje podľa ustanovení zákona o dani z príjmov (ZDP). Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty súvisiace s daňovou rezidenciou, rozdiely medzi rezidentom a nerezidentom SR, a ako tieto kategórie ovplyvňujú zdanenie príjmov, najmä tých, ktoré pochádzajú zo zahraničia alebo sú určené pre zahraničných daňovníkov pôsobiacich na území SR.
Kto je daňovým rezidentom SR?
Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti. Toto kritérium je definované v § 2 písm. d) ZDP. V praxi to znamená, že ak osoba spĺňa jedno z nasledujúcich kritérií, je považovaná za daňového rezidenta SR:
- Trvalý pobyt: Trvalým pobytom sa rozumie trvalý pobyt občana SR spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov SR. Pre cudzincov sa trvalým pobytom rozumie pobyt na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia na trvalý pobyt podľa § 34 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.
- Obvyklý pobyt: Doplnkovým kritériom je obvyklý pobyt, kedy sa osoba obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Do doby prítomnosti sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. Nie je rozhodujúce, či počet dní obvyklého pobytu je súvislý, alebo v niekoľkých obdobiach.
Osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP), teda daňový rezident SR, je v Slovenskej republike zdanená tak z príjmov, ktoré poberá v Slovenskej republike, ako aj z príjmov, ktoré poberá v zahraničí. Tento celosvetový príjem podlieha zdaneniu bez ohľadu na to, či už bol v zahraničí zdanený. V medzinárodnom kontexte sa takáto osoba nazýva aj rezidentom alebo osobou s daňovým domicilom v Slovenskej republike.
Nerezident SR a jeho daňové povinnosti
Nerezidentom SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) je podľa § 2 písm. g) ZDP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, prechodný pobyt alebo sa tu obvykle nezdržiava (pre fyzické osoby) alebo nemá na území SR sídlo alebo miesto svojej správy (pre právnické osoby). Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je podľa § 2 písm. g) ZDP iba príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Tento rozsah zdanenia je teda obmedzený výlučne na príjmy dosiahnuté na území SR.
Daňové priznanie je nerezident SR povinný podať v prípade, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR za zdaňovacie obdobie presiahli rozhodujúcu sumu. V roku 2025 je táto suma stanovená na 2 876,90 eura. Ak nerezident SR poberal aj iné druhy príjmov zo zdrojov na území SR (napr. príjmy z prenájmu, z predaja nehnuteľnosti alebo z kapitálového majetku), je tiež povinný podať daňové priznanie.
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Možnosť predĺženia lehoty existuje prostredníctvom oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia pôvodnej lehoty na podanie daňového priznania.
Konflikt dvojitej rezidencie a medzinárodné zmluvy
Častým problémom v medzinárodnom daňovom práve je situácia, kedy je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov dvoch alebo viacerých štátov považovaná za daňového rezidenta. Tento jav sa nazýva "konflikt dvojitej rezidencie". Aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu, Slovenská republika uzatvorila s mnohými krajinami medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZDZ). Tieto zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnymi daňovými predpismi.
V prípade konfliktu dvojitej rezidencie sa na jeho rozriešenie používajú tzv. rozhraničovacie kritériá, ktoré sú uvedené v príslušných zmluvách o ZDZ. Medzi najčastejšie kritériá patria:
- Stály byt (trvalo dostupné bývanie): Ide o byt, ktorý má daňovník vo vlastníctve alebo v držbe, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo byt, či je vo vlastníctve alebo prenajatý.
- Stredisko životných záujmov: Kritérum hodnotí, ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy (napr. rodinné, sociálne, ekonomické vzťahy, zamestnanie, miesto podnikania).
- Obvyklé zdržiavanie sa: Posudzuje sa, kde sa fyzická osoba zdržiava častejšie.
- Štátne občianstvo: V prípade, že predchádzajúce kritériá nevedú k jednoznačnému určeniu rezidencie, môže byť rozhodujúce štátne občianstvo.
Vyvrátenie najväčšieho mýtu o zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia: Pohľad daňového experta
Ak osoba spĺňa kritériá rezidencie vo viacerých štátoch, príslušné úrady štátov sa môžu dohodnúť na určení konečného daňového rezidenta. Preukázanie štátu rezidencie je kľúčové aj pre uplatnenie výhod a úľav vyplývajúcich zo zmlúv o ZDZ.
Zdaňovanie konkrétnych typov príjmov rezidentov SR zo zahraničia
Rezident SR je povinný uviesť v daňovom priznaní svoje celosvetové príjmy. Spôsob zdanenia príjmov zo zahraničia závisí od konkrétneho typu príjmu a existencie zmluvy o ZDZ medzi SR a štátom zdroja príjmu.
- Príjmy zo zamestnania v zahraničí: Ak rezident SR vykonáva závislú činnosť v zmluvnom štáte, príjem je podľa zmluvy zdaniteľný v štáte skutočného výkonu činnosti (štát zdroja). Napriek tomu má rezident SR povinnosť uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR. Existujú však výnimky, napríklad ak rezident SR vykonáva zamestnanie v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní a mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ bez stálej prevádzkarne v zahraničí.
- Príjmy z prenájmu a predaja nehnuteľnosti v zahraničí: Zdaňovanie sa riadi zákonom o dani z príjmov a príslušnou zmluvou o ZDZ. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR oslobodené od dane do výšky 500 eur. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú oslobodené od dane, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. V prípade, že právo na zdanenie má štát zdroja, rezident SR tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania v SR, ak je v SR od dane oslobodený.
- Príjmy umelcov a športovcov v zahraničí: Tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí podľa článku "Umelci a športovci" v zmluve o ZDZ. Rezident SR je však povinný tieto príjmy uviesť vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, kde sa dvojité zdanenie eliminuje napríklad metódou zápočtu dane zaplatenej v zahraničí.
- Výhry a ceny zo zahraničia: Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia je metóda zápočtu. Avšak, niektoré zmluvy s inými štátmi (napr. ČR) umožňujú zdaniť tieto príjmy aj v štáte zdroja. Príjmy sú v SR oslobodené od dane do výšky 350 eur za cenu alebo výhru.
- Úrokové príjmy zo zahraničia: Ich zdanenie závisí od existencie a znenia zmluvy o ZDZ. V niektorých zmluvných štátoch (napr. ČR, Maďarsko, Rakúsko) úroky nie sú zdaniteľné v štáte zdroja. V iných (napr. Belgicko, Poľsko, Švajčiarsko) môžu byť zdaniťeľné v štáte zdroja, ale len do výšky maximálnej sadzby dane stanovenej v zmluve. Rezident SR je povinný tieto príjmy uviesť v daňovom priznaní v SR.
- Dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia: Zdaňovanie sa riadi zmluvou o ZDZ a ZDP. Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné preukázať daňovú rezidenciu SR pred výplatou príjmu. Výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy".
Stála prevádzkareň a zdanenie príjmov nerezidentov na území SR
Právnické a fyzické osoby, ktoré nie sú daňovými rezidentmi SR, ale dosahujú príjmy zo zdrojov na území SR, podliehajú zdaneniu ako daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou. Kľúčovým pojmom pri určovaní ich daňovej povinnosti je "stála prevádzkareň".
Podľa § 16 ods. 2 ZDP sa stálou prevádzkarňou rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Medzi takéto miesta patria napríklad prevádzkareň, dielňa, kancelária, výrobná alebo montážna prevádzka.
Okrem trvalého miesta podnikania môže stálou prevádzkarňou byť aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára alebo sprostredkováva zmluvy, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí.
Vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale aj podľa príslušnej zmluvy o ZDZ (ak existuje), ktorá upravuje vznik stálej prevádzkarne osobitne. V zmluvách o ZDZ je definovaný tzv. "stavebný projekt", ktorý môže predstavovať stálu prevádzkareň aj v prípade kratšej doby trvania.
Príjmy nerezidenta SR zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na území SR podliehajú zdaneniu v SR. Výnimku predstavuje situácia, kedy príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ bez stálej prevádzkarne na území SR a časové obdobie výkonu činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období.
Príjmy z poskytovaných služieb nerezidentom SR sú zdaniteľné v SR, ak súvisia s činnosťou vykonávanou na území SR. Pri službách poskytovaných daňovníkom z nespolupracujúcich štátov sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou vo výške 35 %. Ak sú príjmy vyplácané daňovníkom zmluvného štátu, sú zdaniteľné len v prípade, ak súvisia so stálou prevádzkarňou na území SR.
Potvrdenie o pobyte a daňové povinnosti
Pre účely daňových povinností v medzinárodnom kontexte môže byť relevantné aj potvrdenie o trvalom alebo prechodnom pobyte. Občan môže požiadať o vydanie takéhoto potvrdenia na príslušnej ohlasovni pobytov osobne alebo elektronicky.
V prípade, že daňovník spĺňa kritériá rezidencie v dvoch štátoch, je nevyhnutné riešiť konflikt dvojitej rezidencie pomocou medzinárodných zmlúv. Niekedy môže byť rozhodujúce aj potvrdenie o daňovej rezidencii vydané príslušným daňovým úradom v zahraničí.
Pochopenie daňovej rezidencie a medzinárodných daňových vzťahov je kľúčové pre správne plnenie daňových povinností. V prípade nejasností je vždy odporúčané konzultovať situáciu s daňovým poradcom alebo príslušným daňovým úradom.