Byť učiteľom: Viac ako len povolanie, je to umenie formovať budúcnosť

Byť učiteľom kedysi znamenalo určitú formu prestíže. V minulosti si pedagógov vážila nielen spoločnosť, ale aj samotní žiaci. Dnešná realita školstva však často naznačuje, že toto povolanie už rozhodne nepatrí k tým vysnívaným. Všetci si pritom uvedomujeme, že sa v školstve musí niečo nevyhnutne zmeniť. Dnešnú školu by sme mohli prirovnať ku stavenisku, kde sa neustále pracuje na nových plánoch a transformáciách. Pokiaľ však chceme niečo skutočne zmeniť, je nevyhnutné, aby zmena prišla zvnútra - a teda od samotných učiteľov. Táto snaha prispôsobiť školu potrebám súčasnosti však často prichádza zvonka a stretáva sa len s čiastočným úspechom.

Nadľudské očakávania od bežného človeka

Keď sa pozrieme bližšie na predstavu o „dobrých“ učiteľoch, zistíme, že od nich spoločnosť očakáva takmer nadľudské vlastnosti. Musia byť nielen odborníkmi s hlbokými znalosťami z odborných predmetov, ale aj neustále sledovať najnovšie pedagogické prístupy a trendy. Očakáva sa od nich, že učivo budú žiakom prezentovať nielen príťažlivo, ale aj vo vhodnej forme, prispôsobenej individualite každého dieťaťa. Okrem toho sa predpokladá, že budú neustále v strehu dozerať na 20 či viac detí s ideálnou dávkou autority, pričom musia byť zároveň empatickí a podporujúci. Pokiaľ sa ja ako pedagóg rozhodnem dosiahnuť toto všetko, v triede mi už neostane žiaden priestor na to, aby som bol proste len „človekom“. Učiteľ sa tak stáva vrcholovým športovcom, ktorý musí podávať nadľudský výkon, a nesmie si pripustiť žiadne chyby či zlyhania.

Vplyv učiteľa na formovanie osobnosti

Je všeobecne známe, že deti sa učia od svojich vzorov. Uvedomujeme si však, čo to znamená, keď sú učitelia pod obrovským tlakom na výkon, nemôžu robiť chyby a musia všetko vedieť? John Hattie, profesor na Univerzite v Melbourne, publikoval výsledky svojej práce, ktoré dokazujú, že učitelia majú enormný vplyv na úspech žiakov vo výučbe. Tvrdí, že forma učenia nie je taká dôležitá, ako funkčný vzťah medzi učiteľom a dieťaťom. Ako veľa času však denne venujeme tomu, aby sme si so žiakmi vybudovali skutočný vzťah? Ako často sa dokážeme pozrieť na učenie očami detí?

Úspech a učebné výsledky sú jedným z kľúčových cieľov školy. Je však dôležité položiť si otázku, či sú učebné výsledky to jediné, čo môžu deti v budúcnosti, o ktorej v tejto chvíli nič nevieme, potrebovať. Želaním nás všetkých je, aby všetky deti vedeli čítať, písať, počítať a dostali všeobecné vzdelanie. Má byť však len toto cieľom vzdelávania? Dosiahnutý úspech v škole, akadémii či na univerzite ešte neznamená, že „človek“ uspeje aj v živote. Vzdelanie je dôležité, no samo o sebe negarantuje úspešný a naplnený život. Škola nás síce učí fakty a postupy, ale často zabúda na rozvoj iných kľúčových kompetencií, ako je kreativita, kritické myslenie či schopnosť riešiť problémy. Pozornosť venovaná memorovaniu faktov často potláča v deťoch ich vlastnú kreativitu a schopnosť myslieť „out of the box“. Vzdelávanie sa tak často redukuje len na jednu úroveň - osvojenie si vedomostí.

Hľadanie úspechu aj mimo akademickej sféry

Pokiaľ úspech v škole sám o sebe negarantuje aj úspešný život, je potrebné sa zamyslieť nad tým, ktoré ďalšie faktory nám môžu pomôcť úspešný život dosiahnuť. Životný úspech veľmi úzko súvisí so sebavedomím. To pozostáva z dvoch častí: sebadôvery a sebaúcty. Sebadôvera je viera v naše vlastné schopnosti, dôvera vo vlastné vedomosti a zručnosti. Sebaúcta zase hovorí o tom, ako si cením seba ako človeka, bez ohľadu na svoje schopnosti. Škola nám pomáha rozširovať naše vedomosti i zručnosti, ale pomáha nám aj v tom, aby sme sa cítili plnohodnotným človekom?

Každý z nás, či už deti, alebo dospelý, je niečím rozdielny a osobitý. Vzájomne sa medzi sebou líšia aj jednotliví učitelia. Je preto nepochopiteľné, prečo sa od pedagógov očakáva, že každý z nich poskytne žiakom to isté a odvedie rovnaký výkon. Švajčiarsky detský lekár Remo Largo poukázal svojimi štúdiami na to, že človek sa prirodzene chce učiť, dokonca sa učí nepretržite, avšak nikto sa nemôže učiť nad rámec svojho vlastného potenciálu. Potenciál každého človeka sa v jednotlivých oblastiach líši. Má preto zmysel denne nútiť dieťa, aby sa učilo niečo, čo mu nejde a navyše je úplne zrejmé, že daná oblasť ani nikdy nebude jeho silnou stránkou? Má zmysel, aby pedagóg, ktorý nemá vzťah k hudbe, učil hudobnú výchovu? Naozaj chceme aj naďalej klásť dôraz na slabé stránky jednotlivcov? Pomôže to sebadôvere alebo zdravému životu?

Príprava na neznámu budúcnosť

Hlavnou úlohou pedagóga by malo byť pripraviť deti na budúcnosť. Budúcnosť je však neznáma a nič o nej nevieme. Vieme, čo budú deti v budúcnosti potrebovať? Isté je, že budú potrebovať písať, čítať a počítať. Avšak vôbec nie je isté, či budú potrebovať napríklad vysokoškolský titul. Profesorov síce potrebujeme, ale rovnako potrebujeme aj remeselníkov. Predovšetkým však potrebujeme samostatných a kompetentných ľudí, ktorí poznajú svoje silné a slabé stránky. Ľudí, ktorí radi robia svoju prácu, pretože sa v nej našli a je pre nich tá pravá. Vo svete, kde je prebytok ľudí a informácií, avšak nedostatok zdrojov, potrebujeme okrem hore uvedených schopností aj mnohé iné. Kreativita, schopnosť realizovať a presadzovať myšlienky, či sociálne zručnosti sú rovnako dôležité. V dnešnom svete nám už samotné vedomosti nestačia.

Rozsiahle učebné osnovy nám hovoria o jednom - ako veľa sa majú deti počas školskej dochádzky naučiť a aké rozsiahle má byť ich vzdelávanie. Je však zrejmé, že v žiadnom prípade nemôže jeden učiteľ kontrolovať všetky ciele stanovené v učebných osnovách, či mať v pláne ich všetky odučiť. Švajčiarsky lekár Remo Largo povedal: „Deti (i dospelí) sa učia vždy, a to nielen na vyučovaní, ale aj mimo neho.“ Keď sa nám zdá, že je naša úloha príliš rozsiahla, musíme hľadať cestu v dôvere - dôvere v to, že deti sa učia aj vtedy, keď zrovna nepracujú na našom zadaní. Rovnako musíme znovu začať dôverovať vlastným schopnostiam a veriť, že v danom čase robíme práve to, čo je správne. Musíme dôverovať tomu, že dokážeme vycítiť, kedy treba podať dieťaťu pomocnú ruku, ako aj tomu, že naše pozorovanie nám dá dostatok informácií o tom, aby sme aj bez testov vedeli, akým vývojom dieťa práve prechádza.

Potreba zmeny prístupu: Odvaha a dôvera

Ak chceme spraviť zo školy opäť miesto, kde môžeme plniť svoju hlavnú úlohu, musíme sa najprv sami potrénovať v neposlušnosti. Musíme nabrať odvahu postaviť sa za to, čo nám leží na srdci. Vôbec sa nemusí jednať o veľké zmeny. Ide len o to, aby sme sa v každodennej práci v škole opäť našli. Musíme vymyslieť, ako si svoj deň zorganizovať tak, aby nám robil radosť. Pretože, ak sa cítia dobre učitelia, budú sa dobre cítiť aj deti. V dnešných školách sa veľa predstiera. Veľký dôraz je kladený na uniformitu, a len veľmi malý na človeka. Je dôležité, aby sme slobodu, ktorú pedagóg má, využili účelne a spravili zo školy opäť miesto, kam budeme radi chodiť!

Kde mám začať, keď sa rozhodnem skúsiť niečo nové, pretože nie som spokojný s tým, ako prebieha vyučovanie? Čo konkrétne by som mal urobiť? Neexistuje žiaden recept na to, ako sa dá vyučovanie najlepšie zvládnuť. Každý učiteľ je iný, tak ako sú rozdielne aj jednotlivé triedy či školy. Samotná škola bude úspešná vtedy, keď využije práve tieto rozdielnosti. A keď sa stane životným priestorom tak pre deti ako aj pre dospelých. Napriek uvedenému chceme poukázať na niekoľko konkrétnych odporúčaní, námetov, pomocou ktorých môžu učitelia navodiť v triede zmenu.

Ako docieliť to, aby stál pedagóg pred triedou ako človek a nie ako cirkusant alebo chodiaca encyklopédia? Ako prispôsobiť výučbu potrebám budúcnosti? V tomto prípade sa nejedná o použitie nových učebných foriem či stále zaujímavejších aktivít, ale o to, aby bol človek schopný vytvárať si nové priestory a odpútať sa od zaužívaného. Chce to však odvahu. Odvahu dovoliť si nevedieť všetko, robiť chyby, odvahu ukázať emócie a veriť deťom, že sa môžu učiť aj bez mojej pomoci.

Často sa držíme pevných oprát, pretože sme trénovaní na to, aby sme vždy mali všetko pod kontrolou. Keď sa nám však podarí nechať niečo bežať aj samo, získame novú skúsenosť. Poznanie, že aj my sami sa môžeme znova stať tými, čo sa učia, pričom môžeme spoznávať aj sami seba.

Flexibilita v učebných osnovách a hodnotení

Učebné osnovy a učebnice sú úžasný zdroj nápadov. Ak však uveríme tomu, že do konca roka musíme prejsť celý ich obsah, mať prebraté všetky strany v učebnici a vyplnené všetky pracovné listy, v takom prípade dostaneme sami seba pod veľký tlak. Niektoré témy sú dôležité pre každého, no iné sú relevantné len pre časť detí. Kto povedal, že každý musí všetko robiť? Nemôžu mať učebnice na konci školského roka aj strany, ktoré sa neprebrali a pracovné listy, ktoré neboli vyplnené? Kto má záujem, môže na nich predsa ďalej pracovať. Hlavne v prípade odborných vecí je dôležité, aby bol učiteľ pre vec nadšený, pretože potom môže v deťoch aj niečo zanechať.

Rozvrh hodín nám ukazuje, koľko hodín týždenne máme venovať konkrétnym predmetom. Aj na tomto mieste je potrebná odvaha dovoliť si redukovať. Má väčší zmysel odučiť menej, ale kvalitných hodín, ako sa ponáhľať z jednej lekcie na druhú. Učenie potrebuje čas, emocionálnu istotu a vyžaduje aj zodpovedný prístup od detí. Pokiaľ deťom vopred rozdelíme deň na čas, v ktorom im presne stanovíme, čo majú robiť, a vyčleníme im zároveň aj priestor na voľný čas, kedy si môžu sami zvoliť, čo chcú robiť, potom aj my sami získame priestor pre seba. Priestor na individuálny rozhovor s niektorým dieťaťom, priestor na budovanie vzťahov, priestor pre riešenie aktuálneho problému, alebo priestor na pokojné pozorovanie. Jednoducho priestor pre život.

Priestor pre učenie a rozvoj

Písací stôl je veľmi praktická vec, pokiaľ chcem písať esej. Ale sadnem si za stôl aj vtedy, keď chcem čítať knihu alebo sa hrať s figúrkami? Taký futbal sa v triede určite hrať nedá. Väčšina školských tried je priestorovo veľmi obmedzená, avšak problém s priestormi sa dá s väčšou dávkou slobody tiež riešiť. Stačí len porozmýšľať, či sa v škole nenájde iná miestnosť alebo dielňa, ktorá by sa dala využiť pre rôzne projekty. Priestor vyhradený na prestávky je v čase mimo nich prakticky voľný priestor a môže ponúknuť nové možnosti. Pre viaceré aktivity sa dá využiť ihrisko, prípadne blízky les či trávnatá plocha, ak sa nejaká v blízkosti školy nachádza. Tak ako deti, aj my dospelí potrebujeme priestor, kde sa môžeme hýbať, alebo kde môžeme tráviť čas. Prečo by som nemohol preniesť svoje aktivity von, keď po dlhšom čase konečne svieti znovu slnko?

Učenie je udržateľné vtedy, keď sa o niečo naozaj zaujímame. Samozrejme, že sa môžem vďaka krátkodobej pamäti na zajtrajší test naučiť veľa nových slovíčok. Ale budem si ich pamätať aj o niekoľko mesiacov? Pravdepodobne nie. Existujú situácie, v ktorých má význam učiť sa veci naspamäť, napr. ak sa učíme báseň, alebo násobilku. Avšak obsah novej látky nemôžem pochopiť, pokiaľ na to nie som v mojom vývoji pripravený, ako ani vtedy, keď ma daná téma neosloví.

Záujem detí o danú látku sa môže vytvoriť len v takom prípade, pokiaľ im počas každodennej výučby dáme na výber. Ak dovolím dieťaťu, aby si mohlo vybrať z predkladanej ponuky to, o čo má samo záujem, môžem potom aj naozaj spoznávať jeho osobné záujmy a zručnosti. Mnohé z aktivít, ktoré si deti radi vyberajú, nezapadajú do našej predstavy o učení. Čítať celú hodinu? Alebo cvičiť tanec či hrať futbal? Skladať si puzzle, stavať vežu alebo variť cestoviny? Alebo sa len tak rozprávať? Hry sú často z výučby vylúčené. Pritom mnohé z nich si vyžadujú znalosti z matematiky, stratégie, alebo využívajú sociálne či rečové zručnosti. Ako mám porozumieť geometrii, ak som ešte nikdy v živote nestaval vežu alebo sofistikovaný hrad z kociek a nemal som možnosť urobiť si reálnu predstavu o priestorovom usporiadaní vecí? Nie sú práve rolové hry (Rollenspiel - pozri Wikipédiu) krásnym prostriedkom na to, ako môžem prekonať svoje sociálne ťažkosti? Pokiaľ sa snažím vysvetliť kamarátom pravidlá nejakej hry, nepotrebujem pritom využiť práve schopnosť jasne sa vyjadrovať? Nenaučím sa najlepšie, ako byť súčasťou tímu, práve pri futbale? Nie vždy nám bude dávať zmysel to, čo si deti zvolia, a zakaždým budeme musieť určovať nové hranice. No je dôležité zdôrazniť, že k učeniu nedochádza len vtedy, keď vyplňujeme pracovné listy!

Podpora kreativity a objavovania

„Vieme toho príliš veľa. Prečo by deti mali ešte niečo objavovať?“ Učiteľ často vychádza z predpokladu, že pre všetko existuje správna odpoveď, správny druh alebo vysvetlenie. Prečo majú byť deti ešte kreatívne? Kreativita má svoj pôvod v nude a neznalosti. A aj toto je bod, ktorý súvisí s naším vlastným procesom. Nuda a neznalosť sa totiž rozhodne nespájajú s predstavou našich profesií a pre nás samotných nie je vôbec jednoduché dovoliť, aby sa diali. Ale ten, kto dá priebeh aj nude, môže byť prekvapený svojou vlastnou kreativitou, ktorá môže z „nič-nerobenia“ vzísť. A ten, kto sa pustí do nového projektu bez vedomostí, môže skutočne zažiť, čo to znamená objavovať. Je dôležité, aby sme dali priestor či už napríklad remeselným výrobkom, ktoré neboli plánované, obrazom, ktoré nie sú perfektne namaľované, vežiam, ktoré spadnú, či aktivitám, ktoré vedú k neznámym výsledkom. A rovnako aj chvíľam, ktoré sú jednoducho nudné…

Prečo by učiteľ mal zakaždým mať na všetko vopred pripravenú odpoveď? Aké by to bolo, ak by raz začal s otázkou a nie s odpoveďou? Nie iba v kreatívnych odboroch, ale i v matematike, jazyku alebo etickej výchove? Proces nachádzania odpovede je rovnako dôležitý, ako odpoveď sama. Otázka: „Čo a ako jedli ľudia v stredoveku?“ vedie k premýšľaniu o tom: „Aké rastliny v tej dobe rástli? Aké zvieratá žili? Môžem niečo z toho kúpiť aj dnes v obchode? Ako ľudia zakladali oheň, keď nemali zápalky?“ Otázky vedú k hľadaniu odpovedí či už v lexikónoch, knihách, na internete alebo v iných zdrojoch. Motivujú nás ísť von, do sveta, prečítať si pozornejšie etikety na tovaroch v obchode, vďaka nim zrazu experimentujeme v lese s ohňom. Aby sme však našli odpovede sami, potrebujeme mať ďaleko viac času v porovnaní s časom, kedy si odpovede prečítame v článku o dobe kamennej. Otázka znie, či bude učenie takto udržateľné. Absolútne. Bude ma to ako učiteľa týmto spôsobom viac baviť?

Tímová práca a sociálne kompetencie

Kde inde, ako v škole, je jeden dospelý zodpovedný za 20 detí? My pedagógovia sme navyknutí mať všetko sami pod kontrolou až do takej miery, že pokiaľ sa v triede vyskytne okrem nás ešte iný dospelý, môže nás to dokonca rušiť. A pri tom by sme mohli ťažiť z výhod tímovej práce. Ako človek mám prirodzene k niektorým deťom iný vzťah, ako k ostatným. S každým ďalším prítomným dospelým sa zvyšujú šance na to, že každé dieťa bude mať príležitosť nájsť si aspoň jedného dospelého, s ktorým si porozumie. Navyše, vzájomné vzťahy medzi dospelými slúžia deťom ako vzor. Realizácia projektov, vedomie vlastných silných stránok a s tým spojené rozdelenie zodpovednosti, problémy s nemocenskou atď. sú všetko záležitosti, ktoré sa jednoduchšie riešia v tíme. V dnešnej dobe sú už viaceré prípady, kedy je na jednu triedu pridelených viacero pedagógov (napr. učiteľ jazykov, náboženstva, špeciálny pedagóg…), ale aj v takýchto prípadoch to chce lepšie rozdelenie úloh.

Kde inde, ak nie v škole, sa deti učia najviac vychádzať s ostatnými členmi skupiny? Kde inde majú okolo seba toľko detí v rovnakom veku alebo dospelých, s ktorými musia vychádzať? Pokiaľ zredukujem rozvrh hodín a učebné osnovy, môžem získať viac času a priestoru pre sociálne kompetencie. Namiesto toho, aby som sa neustále zaoberala konfliktami, vytvorím radšej prostredie, v ktorom sa správanie detí môže naozaj zmeniť. Triedna rada, školská zodpovednosť, individuálne rozhovory alebo rozhovory v malých skupinkách, zavedenie nástrojov, pomocou ktorých deti samé vedia konflikty riešiť, ako aj vedomé riadenie, ktoré chráni individualitu každého dieťaťa - to sú všetko prostriedky umožňujúce sociálne učenie. Skutočne ohľaduplné správanie…

Rozmanitosť učiteľských typov a prístupov

Učiteľ je osoba podieľajúca sa na výchove a vzdelávaní detí, mládeže a dospelých v školstve, alebo inom odvetví zabezpečujúcom prípravu. V pracovnej náplni prevažuje výchovno - vzdelávacia činnosť. Učiteľ by mal mať napr. materské školy, základné školy - delia sa na 1. a 2. podľa odboru, resp. univerzalisti - vyučujú všetky predmety daného stupňa školy, predovšetkým 1. stupeň ZŠ, špecializovaní na jednotlivé predmety, odbory.

Existujú rôzne typológie učiteľov, ktoré sa snažia klasifikovať ich prístupy a osobnostné črty. Medzi ne patria napríklad:

• Autokratický učiteľ: Vyžaduje od žiakov disciplínu a poslušnosť. Preferuje tresty pred odmenami, je vodcom. Príkladom je veľmi prísny učiteľ, ktorý nenecháva deťom takmer žiadnu voľnosť, nikdy nepripustí diskusiu a pravdu má vždy len on.
• Demokratický učiteľ: K žiakom sa správa ako k rovnocenným partnerom a vo vzájomnom vzťahu udržuje relatívnu rovnováhu.
• Liberálny učiteľ: Umožňuje príliš voľnú komunikáciu s žiakom. Príkladom môže byť učiteľ, ktorý deťom neudeľuje povinnosti alebo ich nekontroluje. Dieťa si doslova robí, čo chce.
• Náboženský typ: Je príliš vážny, uzavretý, bez zmyslu pre humor. Nemá dar priblížiť sa k žiakom a porozumieť im, pretože sa nevie vžiť do ich postavenia a problémov, má málo zmyslu pre detskú hru, pri vyučovaní sa javí ako nudný pedant, nie je vedecky orientovaný, žiakov vychováva podľa vlastných predstáv, vlastného chápania života, čím sa často odcudzuje.
• Estetický typ: Prevaha iracionálneho nad racionálnym v konaní, schopnosť vciťovať sa, potreba utvárať a formovať žiakovu osobnosť, nejde mu o to, aby vychoval platného člena ľudskej spoločnosti, ale nezávislé indivíduum.
• Sociálny typ: Svoje sympatie neobmedzuje iba na jednotlivcov, alebo skupiny, ale upriamuje sa na všetkých žiakov triedy. Tento typ je ideálnym učiteľom, ak má aj črty estetického typu, schopnosť vciťovať sa do žiackej psychiky. Je trpezlivý, je málo zápalistý, jeho základným úsilím je vychovať spoločensky prospešných ľudí. Žiaci ho obyčajne majú radi, ale spravidla si ho nevážia.
• Teoretický typ: Väčší záujem o teoretické poznanie, o vyučovací predmet ako o samého žiaka. Vzdelanie chápe intelektualisticky a preto zmysel svojej práce vidí vo vštepovaní poznatkov, v rozvíjaní poznania. Ak má tvorivé nadanie, môže sa stať ideálnym učiteľom. Je viac pasívny, neproduktívny, podáva žiakom vedomosti viac mechanicky. K žiakom je chladný, objektívny a vecný. Tohto typu sa žiaci skôr obávajú, ako ho majú radi.
• Ekonomický typ: Úsilie s minimálnym vynaložením síl dosiahnuť u žiakov maximálne výsledky, je často vynikajúcim metodikom, rád vedie žiakov k samostatnej práci, chce žiakov pripraviť na život. Je príliš reálny, praktický, nedoceňuje fantáziu. Žiaci ho skôr oceňujú, ako majú radi.
• Mocenský typ: Tendencia presadzovať vlastnú osobnosť. Riadi sa úsilím uplatniť sa, vyniknúť, presadiť svoje názory, postoje, spôsoby. Žiaka chce utvárať iba podľa vlastných predstáv. Často nespravodlivo karhá a trestá. S uspokojením prežíva, ak sa ho žiaci boja.

Podľa E. existujú aj ďalšie typy:

• Naivne reproduktívny typ: Má pedagogickú duchaprítomnosť, na nové, neočakávané pedagogické situácie reaguje inštinktívne správne. Žiakom iba sprostredkúva vedomosti a vyžaduje od nich nabifľované vedomosti, žiakov nevedie k samostatnej tvorivej práci, k utváraniu vlastných názorov, postojov…, ktoré spravidla chýbajú aj jemu.
• Naivne produktívny typ: Svojrázne, tvorivé spracovanie učebnej látky i pedagogicko - psychologických poznatkov, istota pedagogického rozhodovania, pedagogická duchaprítomnosť. Jeho pedagogické opatrenia sú prirodzené. Živé a obsiahle vedomosti mu umožňujú dosahovať dobré výsledky v pedagogickej práci.
• Reflexívne reproduktívny typ: Neistota, rozkolísanosť, nesamostatnosť, o všetkom dlho premýšľa, svoje vedomosti nevie tvorivo, správne zužitkovať. Dobre sa orientuje v známych pedagogických situáciách, nové mu spôsobujú veľké ťažkosti a zväčša ich rieši neúspešne.
• Reflexívne produktívny typ: Ťažko sa približuje k žiakom, pochopiť ich a poznať ich individuálne osobitosti. Jeho pedagogické opatrenia sú často neadekvátne, žiaci ich nepokladajú za spravodlivé, primerané.
• Striktne vecný typ: Jednostranný pohľad na skúšobnú látku, ktorú sa usiluje čo najstarostlivejšie spracovať a podať. Má zbožnú úctu k učebnici, jej obsahu. Úspech dosahuje u priemerných žiakov a u žiakov s dobrou mechanickou pamäťou. Nenúti žiakov k samostatnému mysleniu, ani ho nerozvíja.
• Oduševnene vecný typ: V učebnej látke vidí iba činiteľa formulujúceho poznávacie procesy, intelekt žiakov. Učivo analyzuje do najjemnejších poznávacích myšlienkových aktov, výklady sú iba logickou činnosťou, často vidí v žiakoch pasívnych ľudí, žiaci s tvorivým myslením sa u neho neuplatnia, triedu málo aktivizuje.
• Naivne osobný typ: Vo výbere učiva a vo výklade je benevolentnejší, najsilnejším faktorom je cit, je nestály, robí časté prehmaty, rozhoduje sa skôr srdcom, často má zrážky s rodičmi a aj v učiteľskom zbore, je schopný navodiť spoluprácu žiakov.
• Uvedome osobne typ: Jednota intelektuálneho a vôľového zacielenia.
• Filozoficky orientovaný logotrop: Osvojenie, vypracovanie a prehĺbenie vlastného svetonázoru, za cieľ si vytyčuje vštiepiť žiakom pevný svetonázor podľa vlastného chápania. Vlastné skúsenosti a názory žiakov málo rešpektuje. Silou a hĺbkou silne vplýva na žiakov podobne psychicky založených. S neúspechom sa stretáva pri nedostatočnom dozretí žiakov.
• Odborno-vedecky orientovaný logotrop: Od mladosti sa orientoval na predmet, ktorý vyučuje, vo svojom odbore všetko považuje za dôležité a chce čo najviac naučiť. Vie žiakov nadchnúť na predmet, vzbudiť záujem, zrozumiteľne vysvetliť učivo.
• Autoritatívny typ: Chce všetko do najmenších podrobností riadiť, všetko musí byť podľa neho, často mu chýba zmysel pre spravodlivosť, humor a láska k žiakovi.
• Vedecko-systematický typ: Racionálny a systematický postup na hodine, schopnosť správne vysvetľovať, rozvíja žiakove logické myslenie.
• Umelecký typ: Charakteristická je intuícia pri prenikaní do učiva a rozvinutá predstavivosť. Látku usporadúva logicky, má názorné vysvetľovanie, máva silný výchovný vplyv na žiakov, orientuje sa na názorné myslenie žiakov.
• Praktický typ: Má organizačné vlohy, pre ťažko vysvetliteľné učivo má vždy príklad, pomôcky…
• Sangvinik: Rýchle osvojovanie si poznatkov, pohotovosť, schopnosť rozdeliť pozornosť, uznanlivosť, veselosť, životný optimizmus, výrečnosť. Môže byť príliš mäkký, priateľský a nebude veľmi prísny, nebude mať učiteľský odstup a autoritu.
• Cholerik: Sklon mužne a rázne vystupovať, byť primerane prísny, mať presvedčivé názory, môže byť príliš panovačným, mať výbuchy hnevu a zlosti, majú sklon k afektívnemu správaniu, žiaci sa ich boja.
• Flegmatik: Pokoj a rozvaha, v triede vytvára optimálne ovzdušie, majú sklon k pohodliu a ľahostajnosti, nerozhodnosti, v práci sa prejavuje monotónnosť a jednotvárnosť.

Učiteľstvo ako poslanie s benefitmi

Byť učiteľkou v materskej škole, napríklad, má svoje špecifické čaro. Učiteľka v MŠ je často nielen pedagógom, ale aj druhou mamou, kamarátkou, sprievodkyňou v prvých krokoch objavovania sveta. „Sama ich poznáš, veď inak by si si túto prácu nezvolila.“ Táto práca si vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti, empatie a kreativity.

V súvislosti s učiteľstvom sa často spomínajú aj konkrétne benefity:

• Autorita a vedenie: „Áno, nemusíš byť práve riaditeľka na to, aby si šéfovala. Vo svojej triede si proste ty šéfka a tvoji zverenci ťa počúvajú (alebo sa o to aspoň snažia).“
• Flexibilita v učení: „Kedy chceš a čo chceš! Ľudovky či moderné, na čo máš chuť a náladu. A tvoji drobci s tebou, akonáhle zanôtiš prvý tón či poskočíš prvý tanečný krok!“
• Zdravý životný štýl: „Každý deň! Ranná rozcvička musí byť.“ „Tiež každý deň.“ „Nie je treba si nosiť z domu, ani rýchlo stihnúť za 30 minút obehnúť reštiku. V papučiach a so srdečným prianím osobne od šéfkuchárky, nech mi dobre chutí.“
• Neustále vzdelávanie: „Nielen na kurzoch a vzdelávaniach, hocikedy. Ja som sa minule naučila, čo je to Velociraptor. Ostala som zhrozená, keď som zistila, že včely majú až päť očí (10 rokov praxe absolútnej nevedomosti v triede Včielky) a momentálne sa začínam orientovať v Labkovej patrole.“
• Možnosť vybaviť si osobné záležitosti: „Máš kedy si vybaviť úrady, doktora…“
• Kreativita a vynaliezavosť: „Hoci máš skôr pocit, že v podstate ťaháš 24/7, keď v obchode namiesto rýchleho nákupu potravín dokola nerozhodne obzeráš dekorácie na tvorivé dielne, alebo ti v noci nedá spať vymýšľanie súťažných atrakcií na MDD, alebo zháňaš v odpadoch mega kartón na tvoju vysnívanú medovníkovú chalúpku do divadla… zamysli sa - úprimne, nikto ťa toto nenúti.“
• Predvídavosť a intuícia: „Nielenže vieš z čarovného kufra vyťahovať hádanky. Ty vidíš aj to, čo sa ti deje za chrbtom a predvídaš to, čo sa udeje v budúcnosti.“
• Možnosť hrať rôzne role: „Kedy chceš a na ako dlho chceš! Predavačka, doktorka, veterinárka, policajtka, víla i striga…“

Učiteľstvo na prvý pohľad možno nevyzerá ako „dream job“, no skrýva v sebe množstvo výhod. Je to povolanie s veľkým dopadom na spoločnosť a s množstvom benefitov. Byť učiteľom znamená meniť životy a ovplyvňovať budúcnosť. Učiteľstvo ti dáva viac priestoru než iné povolania. Ako učiteľ máš 45 dní dovolenky ročne. Každý deň je iný a prináša nové situácie. Učiteľov je nedostatok, takže sa nemusíš báť o zamestnanie. Máš šancu profesijne aj osobne rásť. Nástupný plat učiteľa je dnes 1243 € brutto a už v roku 2026 stúpne na 1305,50 €. Plat však nekončí pri základnej sume - každým rokom praxe a ďalším vzdelávaním sa postupne zvyšuje. K tomu sa časom môžu pripočítať rôzne odmeny a príplatky, napríklad za triednictvo či za prácu v regiónoch s nedostatkom učiteľov. ITIC karta pre učiteľa - ide o podobnú kartu, akou je ISIC karta pre študenta. Plat ti postupne rastie s každým rokom praxe. Učitelia postupne prechádzajú do vyšších platových tried - napríklad 7. platová tarifa je pre učiteľa po absolvovaní adaptačného vzdelávania, ktoré ukončíš do 1-2 rokov po nástupe na školu. Po získaní 1. a potom 2. atestácie sa posúvaš do 8. a potom 9. Plat do budúcna si vieš zvýšiť aj cez rôzne vzdelávania v rámci profesijného rozvoja.

Čo robí učiteľa naozaj skvelým?

Učiteľ alebo učiteľka môže zmeniť život. Dokáže prebudiť zvedavosť, vniesť nádej a ukázať, že každý dokáže viac, než si myslí. Uč. Inšpiruj. Staň sa tou a tým, na koho sa bude spomínať, kto nehovorí len definície, ale pomáha deťom nájsť vlastné slová.

Určiť vlastnosti naozaj dobrého učiteľa môže byť náročné. Na Reddit sa obrátili dve výskumníčky z Concordia University. Ich závery hovoria o tom, že aký je „najhorší“ či „najlepší“ učiteľ závisí od usporiadania hodnôt každého jednotlivca. Dokonca toto hodnotenie môže byť závislé aj od rozličného vnímania oboch pohlaví. Učiteľ, ktorý je pre jedného dobrý, nemusí byť taký pre niekoho iného. Pohľad na jednotlivých učiteľov závisí podľa výskumu Teaching and Teacher Education od hodnôt študenta, jeho rozličných potrieb a samotnému prístupu ku vzdelaniu. Pre výskumníčky bol Reddit jasná voľba, ktorá celému výskumu dodala autentickosť. „Anonymita fóra dovoľuje účastníkom povedať to, čo naozaj chcú a cítia, bez akýchkoľvek následkov.“ Na základe získaných informácií rozdelili posudzovanie učiteľov do 3 základných kategórií:

1. Profesijné a osobné kvality pedagóga:

   • Pozitívne profesijné kvality: Pútavé vystupovanie, inteligencia, spravodlivé jednanie, nekonfliktnosť, určitá prísnosť.
   • Najhoršie profesijné kvality: Neobjektívnosť a s ňou súvisiaca nespravodlivosť, lenivosť, nedostatočná kompetentnosť pedagóga.
   • Najlepšie osobné vlastnosti: Dôvtip, teda aby bol pedagóg vtipný, v pohode, fyzicky atraktívny, svojím spôsobom jedinečný a stál nohami na zemi.
   • Najhoršie osobné vlastnosti: Náladovosť, neatraktívnosť, vyvyšovanie sa nad študenta.

2. Protichodné vlastnosti: Zatiaľ čo niektorí chválili práve tolerantnosť a prispôsobivosť pedagóga, iní zase chválili jeho vyhradený postoj a neoblomnosť. Teda aj protichodné vlastnosti môžu byť brané naozaj rozdielne.

3. Vplyv pohlavia: Muži učitelia boli označení za lepšími pedagógmi ako sú ženy - učiteľky. Zverejnené informácie a zistenia poukazujú na rozdielne potreby študentov, odlišné spôsoby ich učenia a preto na základe ich vlastných potrieb im vyhovujú iní pedagógovia.

Každému študentovi sa na danom pedagógovi môže páčiť aj nepáčiť niečo úplne iné. Dôležité je sa však na hodnotenie tohto povolania pozerať objektívne a s porozumením. Chápať, že si cestu vzdelávania vybrali sami a svojím spôsobom sa snažia deti vzdelávať.

Jedno riešenie, na ktoré ani netreba toľko peňazí, tu je. Predstavte si tieto dve situácie: Máte na výber z dvoch učiteľov. O jednom viete, že si na hodine odučí svoje, učí každý jeden rok to isté. Neprehlbuje si vedomosti. Potom tu máme učiteľa, ktorý je ochotný venovať aj svoj čas navyše. Rozvíja váš skrytý potenciál. Ak o ňom ani sami neviete, tak ho vo vás vie nájsť. Koho si vyberiete? To nie je ťažká otázka na zodpovedanie.

Nasleduje zoznam siedmich podľa mňa najdôležitejších vlastností skvelého učiteľa:

1. Konkrétne príklady a aplikácia vedomostí: Väčšina prednášok je nudná, nezáživná, všeobecné teórie bez konkrétnych príkladov. Vzdelanie nemôže byť nikdy kompletné, ak je jeho úlohou len odovzdať informácie do hláv ľudí. Mať informácie bez schopnosti aplikovať ich je len strata času. Učitelia by svoje tvrdenia mali ilustrovať niečím hmatateľným, čo si študenti vedia predstaviť a zapamätať.
2. Efektívna komunikácia: Okrem toho, že by prednášajúci mal vedieť niečo vysvetliť, mal by aj vedieť, ako správne komunikovať s jednotlivými študentmi.
3. Celoročné vzdelávanie učiteľa: Skvelý učiteľ neznamená len to, že by mal skvele učiť. Znamená to aj to, že by mal aj on byť žiakom, ktorý sa stále má čo nové naučiť. Doba nestojí na mieste. Prichádzajú nové informácie. Niektoré strácajú užitočnosť.
4. Rozvoj kritického myslenia: Jednou z hlavných úloh školstva je rozvíjať myslenie detí. Na papieri sa to možno plní. No realita je úplne iná. V škole naozaj nie vždy dochádza k rozvoju myslenia detí. Možno nie je veľa možností produkovať vlastné nápady. Skôr sa ich chcú naplniť tým, čo oni pokladajú za vhodné. Žiaci nie sú len prázdne nádoby, ktoré treba naplniť. Niektoré z nich sú plné dosť, treba ich len „ochutiť“, aby osviežili tento svet.
5. Byť vzorom: Skvelý učiteľ nielenže vie niečo naučiť, ale zároveň je aj vzorom, ktorý jeho študenti môžu napodobniť. Je to prirodzený spôsob učenia. V detstve nám boli vzormi rodičia a rozprávkové postavy z kníh alebo superhrdinovia. V dospelosti to môžu byť úspešní ľudia. Tak prečo by učitelia mali byť nejakou výnimkou? Najmä ak so študentmi strávia približne 25 hodín počas 5 dní v týždni. Učiteľ by mal byť vzorom správania, čo študovať, ako pristupovať k štúdiu, zdôrazňovať úctu k druhým.
6. Podpora individuality a inovatívneho myslenia: Ak sa učiteľ pokladá za inteligentnejšieho a toho, čo má vždy pravdu, je to pre žiaka veľmi ubíjajúce. Ten potom vôbec nemá motiváciu robiť niečo navyše, keďže má strach z toho, čo by mu na to učiteľ povedal. Ak by všetci mysleli rovnako, nemali by sme dnes telefóny, internet, chutné jedlá v reštauráciách a hromadu ďalších výdobytkov modernej vedy. Posúvame sa dopredu len preto, lebo niekto prišiel s novým pohľadom na vec, z ktorého vznikol nápad, ktorý to všetko umožnil.
7. Rešpektovanie individuality a potenciálu: „Každý je génius. Ale pokiaľ budete hodnotiť rybu podľa jej schopnosti vyliezť na strom, bude celý svoj život žiť s vedomím, že je neschopná.“ Nič na svete nie je tak rozmanité, ako ľudská osobnosť. Na svete žije viac ako 7 miliárd ľudí. Ak budeme každého posudzovať podľa rovnakého merítka, nevyhnutne vznikne skupina lepších a tých horších.

+1. Budovanie sebavedomia a pozitívnej spätnej väzby: Ak vám učiteľ dáva pred oči len vaše chyby, zlé známky za ne a nikdy vás nepochváli, v skutočnosti robí opak toho, čo je jeho pravý účel. Dať vám istotu vo svoje schopnosti, aby ste sa vedeli presekať betónovou džungľou. „Buďte viac sebavedomí,“ odkazoval jeden diplomat Slovensku. Koľko takýchto učiteľov ste zažili na škole? Veľa z nás to zráta na jednej ruke. A pritom by stačilo zmeniť niekoľko vecí a aj bez peňazí by sa dalo školstvo posunúť na oveľa vyššiu úroveň.

V dnešnej dobe, keď dieťa má náhodou 3 chyby v diktáte, príde rodič natrieskať učiteľovi. Do toho choroby, tie detské bacily sú najhoršie. Veľmi jednoducho si to predstavuješ, učitelia sú jednou nohou v base a tá obrovská zodpovednosť je fakt na facku. Keby je to také úžasné ľahké a krásne, učiteľ je každý. A preto sa rodičia nevedia dočkať septembra, keď všetky deti zásadnú opäť do lavíc.

Učiteľstvo: Poslanie, ktoré si vyžaduje srdce

Aký by mal byť dobrý učiteľ? Učiteľ by mal mať rád svoju prácu a predovšetkým mať rád deti, bez toho to predsa nejde. Niekto by možno povedal, že dobrý učiteľ má mať veľa skúseností, rôzne tituly či iné vyznamenania. Môj názor ale je, že učiteľ nemusí mať „milión“ titulov, stačí, aby bol presvedčený, že to, čo robí, robí dobre a so zápalom v srdci. Veď predsa učiteľ by mal vedieť sám, či je spokojný s tým, ako pracuje. Učiteľ je ako náš druhý rodič, vychováva nás, poučuje nás, dáva nám rady do života a keď treba, tak aj pomôže. Každý pedagóg by mal byť vzorom pre svojich žiakov. Každý učiteľ má svojský spôsob učenia, ale výsledkom by mal byť vždy naučený žiak. Môj názor na dobrého učiteľa je taký, že je nutné byť aj prísny, ale zároveň byť aj zábavný a vedieť pomôcť žiakom.

tags: #ake #je #to #byt #ucitelom