Leto je obdobie, na ktoré sa asi najviac tešíme, lebo je to obdobie oddychu, spoločných rodinných dovoleniek a pre deti obdobie prázdnin a leňošenia. Počas leta zvykneme akosi zabúdať na celoročné stresy a napätia. Leto láka ľudí k vode a do prírody. Má však i svoje sprievodné stránky, na ktoré treba pamätať. Je to čas veľkých horúčav a sucha. Pohyb pri mori, alebo pri jazerách, prináša veľa radosti a pozitívnych zážitkov. Vysoká vonkajšia teplota, spojená s nedostatočným prísunom tekutín, môže byť však zdrojom zdravotných ťažkostí. Leto je obdobie, ktoré by mal každý využiť na oddych a načerpanie nových síl, pokoj, pohodu a vnútornú spokojnosť spojenú so slnkom, dostatkom tekutín a vhodnou stravou, to sú tie pravé letné potešenia.
Letné obdobie so sebou prináša stúpajúce teploty, ktoré môžu mať negatívny vplyv na našu psychickú a fyzickú kondíciu. Strata tekutín v dôsledku horúčav môže viesť k únave, bolestiam hlavy či závratom. Správny pitný režim má počas leta svoje špecifiká, a na tie by sme nemali zabúdať. V letných mesiacoch, počas letných horúčav, ktoré mimoriadne vyčerpávajú ľudský organizmus, sa človek viac potí, odparuje a preto je nevyhnutné dodržiavanie správneho pitného režimu, hlavne jeho pravidelné dopĺňanie.
Dôležitosť vody pre ľudský organizmus
Voda je najdôležitejšou zložkou potravinového reťazca človeka a jej nedostatočný príjem vedie k vážnemu poškodeniu ľudského organizmu. Piť treba pri športovaní, pri odpočinku, ale aj pri práci. Voda je najdôležitejšia zložka pre termoregulačné procesy v našom organizme, chráni ho pred prehriatím. Nedostatok tekutín sťažuje dokonca aj náš pohyb. Bez vody to jednoducho nefunguje. Výraznejšie straty tekutín môžu spôsobovať rôzne komplikácie, ako poruchy krvného obehu, svalové kŕče, bolesti hlavy, triašku, nevoľnosť, kolaps až tepelný šok, či zapadnuté, lesklé oči a kruhy pod očami.
Pocit smädu je riadený z centra v mozgu, ale stáva sa, že v pracovnom zhone smäd potlačíme, čo je veľká chyba, pretože nedostatok tekutín sa môže prejaviť únavou, malátnosťou, nevoľnosťou, bolesťami hlavy, nesústredenosťou, znižuje sa naša celková výkonnosť a vytráca sa pocit dobrej pohody. V extrémnych situáciách sa môže tak znížiť krvný tlak a zrýchliť pulz, že človek omdlie, stratí vedomie. Ak teda zabúdame piť a spoliehame sa na to, že sa napijeme, až keď nás začne smädiť, pijeme už prineskoro, pretože rovnováha tela je už narušená. Pri správnom dodržaní pitného režimu by sme nemali pocítiť smäd.
Odporúčaný denný príjem tekutín a jeho individualizácia
Odporúčaný denný príjem tekutín u zdravého človeka by mal byť približne 2,5 litra. Množstvo tekutín a skladbu pitného režimu však treba prispôsobiť aj individuálnym potrebám a nárokom jednotlivca, ktoré sa líšia od veku, či zdravotného stavu človeka. Množstvo tekutín závisí aj od ročného obdobia a telesnej výkonnosti. Pitný režim je potrebné optimálne rozložiť do fyziologických dávok počas celého dňa. Telo si nedokáže „vyrobiť“ zásoby a voda iba „pretečie“ organizmom. Preto ho zásobujme vodou plynulo.
Denné vylučovanie vody z organizmu u dospelého človeka pri normálnej teplote a bežnej fyzickej aktivite je zhruba 2300 - 2500 ml. Avšak pri zvýšenej námahe, v teplom prostredí alebo pri niektorých ochoreniach (hnačky, horúčka, a pod.) môžu byť straty vody z organizmu omnoho vyššie. Aby ste neboli dehydrovaný, je dôležité udržiavať rovnováhu medzi tým, koľko vody telo denne stratí a koľko jej prijme. A tomu by ste mali prispôsobiť aj váš pitný režim. Podľa údajov z tabuľky by dospelý človek vážiaci 70 kg mal denne vypiť minimálne 1400 ml tekutín a najviac 3150 ml tekutín. Pokiaľ nás smädí, zvyčajne už došlo minimálne k 1% strate tekutín.
Dehydratácia môže nastať, ak straty tekutín v organizme presahujú ich príjem. Jedná sa o nedostatok vody v organizme, ktorý môže byť akútny alebo chronický. Pri akútnej dehydratácii stráca organizmus tekutiny veľmi rýchlo. Zapríčiniť to môže napríklad nadmerná fyzická aktivita, zvracanie, hnačky, horúčky alebo nadmerná konzumácia alkoholu. Chronická dehydratácia je zas stav, kedy organizmus neprijíma dostatok tekutín dlhodobo. Dehydratácia je veľmi nebezpečná, obzvlášť u detí a seniorov. Malé deti častokrát nevedia vyjadriť, že sú smädné, preto je dôležité, aby rodičia kontrolovali dostatočný príjem tekutín u svojho dieťaťa. Platí to aj u starších detí, ktoré sa častokrát počas hrania, športu alebo učenia zabúdajú napiť. V prípade, že vás alebo vaše dieťa trápia hnačky, je vhodné siahnuť po rehydratačných roztokoch.
Koľko vody by ste mali denne vypiť?
Vhodné a nevhodné nápoje pre správny pitný režim
Dôležité je vypiť minimálne tri decilitre vody ráno pred odchodom do práce, čím sa zriedi krv a organizmus sa doslova „naštartuje“. Odporúča sa piť stolové vody a nekoncentrované minerálne vody, nesladené nápoje, ovocné čaje, zriedené džúsy. Vyvarovať sa treba nadmernému množstvu čiernej kávy, alkoholu, silných čiernych čajov, ktoré napomáhajú vylučovaniu tekutín z organizmu a nemôžeme si ich započítať do svojho pitného režimu.
Káva odvodňuje a naozaj ju nepočítame do pitného režimu. Do pitného režimu patria aj jedlá a potraviny s obsahom vody. Pivo obsahuje látky, ktoré podporujú tvorbu žalúdočných štiav, uľahčujú trávenie, dodávajú organizmu vitamíny skupiny B, avšak na každodenné pitie je vzhľadom k obsahu alkoholu nevhodné. Mlieko nie je nápoj, je to potravina, ktorá vyžaduje zložité trávenie. Bielkoviny a tuky v ňom obsiahnuté spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka, a tým v ňom zadržiavajú tekutinu.
Minerálne vody majú svoje klady aj zápory. Obsahujú minerálne látky, ktoré potrebuje organizmus na každom kroku. Ako bežný nápoj však nie je vhodné piť liečivé minerálne vody, ani vody s vysokým obsahom sodíka. Je potrebné rozlišovať vody na liečenie a vody na každodenné pitie. Na bežné pitie sa odporúča obyčajná pramenitá voda chudobná na minerály. Veľmi presýtené nápoje oxidom uhličitým taktiež nie sú vhodné, lebo dráždia žalúdok, prekysľujú organizmus a bublinky vyvolávajú tlak na bránicu.
Ani príliš presladené a husté nápoje nie sú vhodnou súčasťou správneho pitného režimu. Napríklad liter koly obsahuje množstvo cukru, ktoré sa rovná 24 kockám! Presladené limonády síce chutia, ale príliš zaťažujú žalúdok a želané osvieženie sa nedostaví. Cukor spomaľuje vstrebávanie vody a odníma telu tekutinu na svoje spracovanie. Džúsy pime čo najmenej osladzované a ochucované, pretože takéto obsahujú väčšinou rôzne organické kyseliny, napr. kyselinu citrónovú a konzervanty.
Vplyv teploty nápojov na organizmus
Pri správnom pitnom režime je dôležitá aj teplota nápojov, ktorá má byť počas letných horúčav 12 až 15 °C, čajov okolo 22 stupňov. Chladené až ľadové tekutiny sa v organizme správajú ako voda na rozpálenej platni - zasyčia a vyparia sa. V lete určite nepite ľadové nápoje, pretože spôsobujú letné angíny, nápoje s kofeínom, ktoré ešte viac dehydrujú organizmus, no a alkohol, ktorý na pracovisko nepatrí.
Na dovolenke na gréckom ostrove Corfu som si všimol jednu vec, ktorá ma donútila zamyslieť sa nad tým, aká teplota vody je vlastne najvhodnejšia pre pitný režim. V hoteli nám podávali iba extrémne chladenú vodu. Väčšine hostí to neprekážalo, no ja som citlivý na hrdlo a svojim deťom som ju tiež nechcel dávať. Preto som si vodu vždy nechal postáť, aby sa oteplila. Na ostrove nie je pitná voda z kohútika, preto sme boli odkázaní na hotelové zásoby. Tie však mali jednu „vadu“ - voda bola vždy extrémne studená. Kým iní hostia pili poháre ľadovej vody počas celého dňa, ja som si ju radšej nechal otepľovať. Dôvod bol jednoduchý: časté problémy s hrdlom a obava, že takto studená voda nie je vhodná ani pre moje deti.
Teplá voda alebo čaj (50-60 °C) je všeobecne prospešná, no odborníci WHO odporúčajú vyhnúť sa pitiu tekutín horúcejších než 65-70 °C, ktoré môžu pri dlhodobom užívaní zvyšovať riziko poškodenia pažeráka a karcinómu. V praxi: „teplý čaj“ je úplne bezpečný a dokonca môže mať pozitívne účinky (uvoľnenie hrdla, dýchania atď.). Ak sa vám teda zdá, že extrémne chladená voda nie je „prirodzená“ pre telo, nie ste sami.
Snaha šetriť zvádza aj na znižovanie teploty ohrievanej vody. Často sa ako jedna z rád v rámci šetrenia nákladov a energetických úspor uvádza zníženie teploty vody v bojleri alebo vo výmenníkovej stanici v bytovom dome - nie je to vhodné riešenie. Preto by sa teplota vody v akomkoľvek type zásobníka mala pohybovať nad 50 °C. Ideálnou podmienkou na prežitie a rozmnožovanie baktérií rodu Legionella je stojaté vodné prostredie (so slabým alebo žiadnym prietokom vody) pri teplote 25 až 42 °C. Vdýchnutím mikroskopických kvapôčok vody (aerosólov) sa tieto baktérie dostanú do tela. Aerosóly obsahujúce baktérie sa môžu vytvárať napríklad po otvorení kohútika alebo spustení sprchy, vo vírivkách, fontánach, dokonca aj v niektorých klimatizačných systémoch. Od 12. januára 2023 je v platnosti novela zákona č. 355/2007 Z. z.
Hydratácia a jej význam v pracovnom prostredí
Záťaž teplom na pracovisku je legislatívne upravená. Zabezpečovania a poskytovania pitného režimu zamestnancom rieši najmä Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, nová Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci a u hasičov je to Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách.
Na pracoviskách je potrebné dodržiavať aj legislatívou odporúčané opatrenia pri záťaži teplom, najmä počas mimoriadne teplých dní, počas ktorých teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C. V odôvodnených prípadoch je pri záťaži teplom dôležité vykonať aj ďalšie opatrenia, ktoré pomáhajú znižovať nepriaznivý vplyv záťaže teplom na zdravie zamestnanca. Sú to napríklad zmena dĺžky pracovnej zmeny, posun začiatku pracovnej zmeny, zaraďovanie prestávok v práci, predĺženie prestávky na obed, pobyt v klimatizovaných priestoroch, striedanie (rotácia) zamestnancov, klimatizácia alebo nútené vetranie, tienenie, sprchovanie a ochladzovanie, vhodné oblečenie a hlavne dodržiavanie správneho pitného režimu, ktorý je prvoradou súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom, každým zamestnancom.
Na vonkajších pracoviskách je dôležité vyhýbať sa priamemu slnku najmä v popoludňajších hodinách, vhodné oblečenie, používanie ochladzovacích prostriedkov, ako sú napr.
Praktické tipy pre dodržiavanie pitného režimu
Noste si so sebou fľašku na vodu. Vieme, že dni sú rýchle a niekedy môžete mať pocit, že sa nemáte kedy ani napiť, prípadne na to zabúdate. Preto vám môže pomôcť, ak budete mať fľašu s vodou neustále po ruke a na očiach. Pomôžte si aplikáciami či smart hodinkami. V dnešnej modernej dobe je mnoho možností, ako si sledovať návyky, prípadne si vytvárať zdravé rutiny. Vyskúšajte aplikácie alebo smart zariadenia, ktoré vám pomôžu pripomínať a monitorovať príjem vody počas dňa.
Počas teplého letného dňa je potrebné dopĺňať tekutiny postupne, nie naraz vo veľkom objeme. Pri pitnom režime počas letných horúčav by sme mali spomenúť aj to, že okrem vody samotnej potrebuje ľudský organizmus aj minerály vo forme elektrolytov. Tie sú nevyhnutné pre jeho správnu funkciu. Športovci zvyknú dopĺňať elektrolyty vo forme iontových nápojov - vedia totiž, že pri tréningu, nadmernej aktivite a potení sa tieto látky z tela vyplavujú. Ak sa teda v lete veľa potíte, vyberiete sa na výlet sprevádzajúci zvýšenú fyzickú aktivitu, môžu vám s lepšou hydratáciou pomôcť aj hypotonické iontové nápoje.
Počas horúčav záchranári častokrát zasahujú pre kolapsy súvisiace s dehydratáciou a prehriatím organizmu. Dodržiavajte preto správny pitný režim, aby ste si mohli naplno vychutnať letné radosti a zároveň udržali svoje telo plné energie.
Koľko vody by ste mali denne vypiť?
V rámci blogu etabletky sa v článkoch venuje mužským problémom, vážnym ochoreniam a rôznym ďalším témam. Obsah našich článkov priebežne aktualizujeme na základe nových poznatkov z oblasti zdravia, aby poskytovali čo najaktuálnejšie informácie. Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.