Finančná situácia obcí na Slovensku sa v posledných rokoch stáva čoraz napätejšou. Viacero faktorov, ako inflácia, geopolitické udalosti, rast cien energií a stavebných materiálov, ako aj zmeny v rozdelení podielových daní, vytvárajú tlak na rozpočty samospráv. V snahe zabezpečiť dostatočné zdroje na chod obcí a plnenie ich kompetencií, sa čoraz častejšie hovorí o potrebe úpravy miestnych daní, pričom daň z nehnuteľností sa stáva jedným z kľúčových nástrojov.
Potreba flexibility pri sadzbách dane z nehnuteľností
Pôvodná legislatíva v oblasti miestnych daní, konkrétne Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, nadobudol účinnosť v roku 2004 a odvtedy prešiel viacerými novelizáciami. Napriek týmto úpravám sa v praxi ukázalo, že niektoré jeho ustanovenia umožňujú rozdielny výklad, čo vedie k nejednotnosti v aplikácii. Zároveň sa objavili duplicitné povinnosti pre daňovníkov aj správcov dane, ktoré zvyšovali administratívnu záťaž.
V reakcii na nepriaznivý vývoj príjmov obcí, spôsobený okrem iného aj finančnou krízou a výpadkom podielu na dani z príjmov fyzických osôb, ako aj vplyvom klimatických zmien, ktoré si vyžadujú dodatočné náklady, sa pristúpilo k návrhu novely zákona. Táto novela má umožniť obciam v prípade potreby dočasne zvýšiť sadzbu dane z nehnuteľností až o 30 %. Toto opatrenie by malo byť účinné od 1. júla do 31. decembra nasledujúceho roka, s cieľom reagovať na aktuálnu situáciu a vytvoriť dodatočné zdroje príjmov v krátkom čase.
Návod ako vypísať daňové priznanie k nehnuteľnosti - BYT
Príklady z praxe: Bratislava, Trenčín a ďalšie mestá
Hospodárenie miest a obcí na Slovensku je ovplyvnené viacerými faktormi. V Bratislave sa napríklad v súvislosti s rozpočtom na rok 2024 počíta s dlhovým zaťažením na úrovni 48,58 %. Mesto plánuje čerpať nové úvery vo výške 55 miliónov eur, pričom v budúcom roku bude splatný úver vo výške 70 miliónov eur.
Niektoré mestá už v minulosti pristúpili k zvyšovaniu dane z nehnuteľností. Medzi ne patria Trenčín, Rimavská Sobota či Poprad. K týmto mestám sa v decembri pridalo aj hlavné mesto Bratislava, ktoré schválilo zvýšenie dane z nehnuteľností v priemere o 35 % a poplatku za odpad v priemere o 30 %. Táto úprava má priniesť do bratislavskej pokladnice 65,138 milióna eur. Pri dani z nehnuteľností pre byty a rodinné domy sa sadzba zvýši na 1,20 - 1,35 eura za štvorcový meter, pre chaty a stavby na individuálnu rekreáciu na 3,40 - 5,25 eura za m2 a pre garáže na 2,25 - 3 eurá za m2.
V Trenčíne sa očakáva z zvýšenia sadzieb dane z nehnuteľností príjem vo výške 11,6 milióna eur v roku 2024. Prešov očakáva dodatočný príjem približne 830-tisíc eur. V Rimavskej Sobote stúpla daň z nehnuteľností v priemere o 19 %, čo prinesie do rozpočtu o 240-tisíc eur viac.
Mesto Revúca čelí výpadku v rozpočte vo výške 1,1 milióna eur z dôvodu rôznych vládnych opatrení. V Košiciach je situácia obzvlášť zložitá, keďže chýba dohoda o úsporných opatreniach a magistrátu chýba približne 44 miliónov eur. Mesto je v krízovom režime a od nového roka bude v rozpočtovom provizóriu.
Zjednodušenie administratívy a zmeny v zdanení
Okrem možnosti dočasného zvýšenia sadzieb dane z nehnuteľností, sa v legislatívnom procese pracuje aj na zjednodušení administratívnych procesov súvisiacich s miestnymi daňami. Návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach, si kladie za cieľ odstrániť duplicitné povinnosti a zaviesť jedno spoločné priznanie k miestnym daniam s ročným zdaňovacím obdobím. Týmto krokom sa má znížiť administratívna záťaž pre daňovníkov aj správcov daní.
Z procesného hľadiska sa navrhujú aj úpravy v súvislosti s podávaním čiastkového priznania. V oblasti zdanenia motorových vozidiel sa zdôrazňuje príslušnosť na zdanenie podľa miesta evidencie vozidla, čo je v súlade s praxou v iných krajinách Európskej únie.
Zákon č. 582/2004 Z. z. bol novelizovaný aj s cieľom jednoznačne určiť daňovníka dane z pozemkov a stavieb v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň sa navrhuje zúžiť osem druhov pozemkov na štyri druhy, čo by malo zjednodušiť ich zaradenie a výpočet základu dane. Hodnoty ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov zostávajú zachované, pričom sa umožňuje daňovníkovi predložiť znalecké ocenenie, ktoré má prednosť pred hodnotou určenou obcou.
Zodpovedné hospodárenie a transparentnosť
Hoci možnosť zvýšiť daň z nehnuteľností môže byť pre obce nevyhnutnosťou, je dôležité zdôrazniť, že ide o opatrenie, ktoré by malo byť využívané zodpovedne a transparentne. V minulosti sa objavili prípady nesprávneho hospodárenia, nedostatočnej kontroly, či porušovania legislatívy zo strany niektorých samospráv. Tieto prípady poukazujú na potrebu dôslednejších kontrolných mechanizmov a silnejšieho dôrazu na dodržiavanie zákonov a vnútorných predpisov.
V Bratislave napríklad primátor avizoval, že zvýšené príjmy z dane z nehnuteľností pôjdu priamo do oblasti opráv ciest, zlepšenia čistoty a zelene, ako aj na poslanecké priority. Zároveň je potrebné riešiť dlhodobé podfinancovanie mesta a hľadať rezervy vo všetkých oblastiach.
Výzvy a perspektívy
Zvýšenie dane z nehnuteľností je citlivá téma, ktorá sa dotýka každého občana. Je však dôležité pochopiť, že samosprávy čelia reálnym finančným výzvam, ktoré si vyžadujú adekvátne riešenia. Cieľom legislatívnych zmien je poskytnúť obciam nástroje na efektívnejšie spravovanie svojich financií a zároveň zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť vo výbere a využívaní miestnych daní. Budúcnosť ukáže, ako sa tieto opatrenia prejavia v praxi a či prispejú k stabilizácii finančnej situácie obcí na Slovensku.