Bratislava, ako hlavné mesto Slovenskej republiky, sa pýši bohatou históriou a mnohými architektonickými skvostami. Avšak, popri nádherných pamiatkach a moderných stavbách, sa v jej útrobách ukrývajú aj zabudnuté miesta, ktoré desaťročia svedčia o zanedbanosti a úpadku. Tieto opustené objekty, kedysi pulzujúce životom, dnes slúžia ako memento minulosti a zároveň ako výzva pre súčasnosť. Článok sa zameria na dva takéto zanedbané objekty - bývalé poliklinické ambulatórium na Žabotovej ulici a areál bývalej Cvernovky, pričom sa dotkne aj širšieho kontextu obnovy historických budov v Bratislave a rekonštrukcie Bratislavského hradu.
Žabotova ulica: Dom hrôzy pri Hlavnej stanici
Opustená ruina na Žabotovej ulici už roky straší obyvateľov, ale aj návštevníkov Bratislavy. Nachádza sa totiž priamo pri vstupe do mesta - Hlavnej stanici. Trojpodlažná stavba z roku 1920 kedysi slúžila ako poliklinika, známa tiež pod názvom Ambulatórium. Už viac ako 20 rokov však chátra. Za ten čas sa „dom hrôzy“ stal útočiskom ľudí bez domova a narkomanov. Jeho steny „zdobia“ graffity, hromadia sa v ňom odpadky a hasiči sem chodia niekoľkokrát do roka pre opakované požiare. Problémom, ktorý bráni akémukoľvek zásahu do objektu, je jeho vlastníctvo v rukách súkromnej spoločnosti.
Hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto Veronika Gubková pre agentúru SITA priblížila postup stavebného úradu. „V záujme bezpečnosti obyvateľstva sme na mieste vykonali prvýkrát už pred rokom štátny stavebný dohľad (ŠSD), ku ktorému boli privolané aj iné dotknuté orgány,“ uviedla s tým, že vlastník pozemku sa na ŠSD nedostavil. Dňa 4. júna 2024 zaslal orgán ŠSD vlastníkovi výzvu na nápravu z dôvodu, že stavbu ani oplotenie pozemku neudržiava v dobrom stave. „V júli 2024 vykonal orgán ŠSD rekognoskáciu miesta stavby. Z verejne dostupného miesta bolo viditeľné, že vlastník stavby nevykonal žiadne opatrenia, ktoré mu boli výzvou orgánu ŠSD uložené,“ dodala Gubková.
Dňa 30. septembra 2024 stavebný úrad rozhodnutím nariadil vlastníkovi vykonať udržiavacie a zabezpečovacie práce predmetnej stavby v lehote do 120 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2024 a vykonateľnosť 5. marca 2025. „Po tomto termíne dňa 6. marca 2025 bol z verejne dostupného miesta overený stav vykonania prác. Musíme žiaľ konštatovať, že vlastník pozemku a budovy nevykonal žiadne z prác, ktoré mu boli rozhodnutím nariadené, a preto stavebný úrad bude rozhodnutie postupovať na exekúciu, nakoľko boli vykonané všetky možnosti na nápravu v zmysle platnej legislatívy,“ doplnila hovorkyňa mestskej časti. Ako dodala, mestská časť komunikovala s majiteľom pozemku výlučne písomne - prostredníctvom elektronickej schránky a nedisponuje iným kontaktom na vlastníka pozemku/budovy.
Mestská časť Staré Mesto sa snaží situáciu riešiť aj napriek komplikovanému vlastníctvu. „Na kvalite danej lokality nám veľmi záleží, koncom minulého roka sme opravili rozsiahlu časť vozovky aj chodníkov na Žabotovej ulici, pridali sme aj pás zelene, ktorý doposiaľ na ulici absentoval,“ uviedla Gubková. Napriek snahám mestskej časti, objekt bývalej polikliniky na Žabotovej ulici naďalej predstavuje vážny problém pre bezpečnosť a estetiku okolia.
Cvernovka: Príbeh industriálnej dominanty a jej znovuzrodenie
Iný príbeh, avšak s podobným nádychom zanedbania a následnej obnovy, predstavuje areál bývalej Cvernovky v Ružinove. Niektorí ju volajú Ružový hrad, niektorí Danubiuska a niektorí stále Cvernovka. Budova bývalej továrne na nite pripomína kulisu z rozprávky, ktorá však stráca svoju krásu. Chránená pamiatka je už roky v zlom technickom stave, pred vyše dekádou dokonca vyhorela a druhý dych zatiaľ nenabrala. Industriálnu dominantu Ružinova ale čaká veľký návrat v podobe rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá začne v blízkom čase.
Uhorská cvernová továreň sa stala prvou továrňou na nite v Uhorsku. S výrobou začali v roku 1902 a skončili o vyše storočie neskôr - v roku 2004. Celkovo išlo o veľký priemyselný komplex zahŕňajúci až 23 budov, z ktorých bola dvadsiatka zbúraných a len tri zachránené - Pradiareň 1900, Silocentrála a Ružový hrad. Budova niesla názov Továreň Danubius a areál cvernovej továrne doplnila v roku 1909, čo znamená, že dnes má 116 rokov. Navrhol ju architekt Julius Mayreder, rakúsky architekt, ktorý sa preslávil návrhom viacerých priemyselných objektov v Bratislave, ale aj vo Viedni. Čistý halový priestor bol určený pre spriadacie stroje a funkciou boli podmienené aj štyri nárožné veže, v ktorých sa nachádzali obslužné priestory, kancelárie, schodiská či nádrž na vodu pre hasiace zariadenia. Výnimočné bolo využitie najmodernejšej technológie v oblasti železobetónových konštrukcií, a to krátko po objavení železobetónového trámu. Na strojoch spracovávali egyptskú, tureckú či americkú bavlnu a hotové priadze vyvážali do mnohých krajín Európy.
Výroba sa však začala po roku 1990 postupne znižovať, až sa zastavila úplne. Bývalá Danubiuska však nakrátko našla uplatnenie - nachádzali sa tu ateliéry umelcov a konali významné kultúrne akcie. Verejnosť sa do Cvernovky poslednýkrát dostala v roku 2011 pri hudobnom festivale Uprising. Išlo o nešťastný koniec príbehu industriálnej stavby, keďže jeden z účastníkov zvalil na zem plynovú ohrevnú nádobu, v dôsledku čoho časť továrne vyhorela.
Z úpadku ju vzkriesi až český developer Finep pripravovanou rekonštrukciou, na ktorú dostal v februári tohto roka finálne stavebné povolenie. V budove vznikne ikonické loftové bývanie a bude opäť slúžiť aj verejnosti. Tento projekt predstavuje ukážkový príklad toho, ako možno industriálne dedičstvo transformovať na moderné a atraktívne bývanie, pričom sa zachováva jeho historický charakter.
Bratislavská obnova: Od Postsocialistickej zanedbanosti k Veľkomestskej kultivovanosti
Zanedbané domy odchádzajú do minulosti. Zanedbané alebo prehliadané historické objekty boli v nedávnej minulosti jedným z charakteristických prvkov obrazu Bratislavy. Dnes to už ale platí v čoraz menšej miere. Každým rokom pribúdajú rekonštrukcie, ktoré menia vzhľad starších domov a prinavracajú im pôvodnú príťažlivosť.
Zlý fyzický stav historických objektov v Bratislave patrí k dedičstvám minulého režimu. Absencia súkromného vlastníctva aj záujmu o tento typ zástavby sa podpísal na mimoriadnom schátraní mnohých budov, niekedy až na takej úrovni, že museli byť asanované. Iné boli na asanáciu určené a len zmena režimu ich uchránila pred búraním. Mnohé domy boli totiž predmetom vlastníckych a reštitučných sporov, ktoré trvali nezriedka desaťročia. Ďalšie objekty boli odovzdané obyvateľom, nie všetci sú však dostatočne majetní na to, aby si mohli dovoliť náročné a drahé rekonštrukcie.
Aj dnes sa tak vo vnútornej Bratislave, teda časti mesta, ktorá vznikla pred prvou polovicou 20. storočia, nachádza viacero objektov v zlom stave. Postupnými obnovami prechádzajú obytné domy, kancelárske objekty aj budovy, v ktorých sú umiestnené služby. V niektorých prípadoch sa naraz rekonštruuje aj niekoľko stavieb v rámci jednej ulice či lokality, čím sa citeľne zvýši jej úroveň.
Hneď dve viditeľné rekonštrukcie sa zrealizovali na Obchodnej ulici. Obchodná vstúpila do postsocialistického obdobia ako nesmierne zanedbaná a dodnes sa v jej blízkosti nachádza niekoľko starších domov a dvorov v otrasnom stave. Až donedávna bol asi najviac zdevastovaným dom na Obchodnej 70. Namiesto toho sa však majiteľ, Bratislavská stavebno-realitná spoločnosť, a.s., rozhodol pre rekonštrukciu. Opravená bola uličná fasáda, dvor aj parter, pribudla nová strecha, osadené boli nové okná. Dá sa predpokladať, že v dohľadnom čase budú priestory v objekte ponúknuté na prenájom. Ešte príťažlivejšia obnova sa zrealizovala na Obchodnej 55. Ide o dvojpodlažný historický domček, v ktorom už desaťročia sídli známa reštaurácia Viecha u sedliaka. Tento fakt je zdôraznený aj na opravenej fasáde domu, kde pribudol štylizovaný nápis, ktorý navyše odkazuje aj na vinohradnícku minulosť budovy i lokality. Priamo v stredovekom jadre Bratislavy je už väčšina budov opravená a v pomerne dobrom stave. Po aktuálnej oprave sa však obnovili šambrány okolo okien a novú podobu dostal aj parter, vďaka čomu sa objekt lepšie zapojí do aktívneho pouličného života na Nedbalovej ulici. Nanešťastie, počas úprav bol prekrytý dvojjazyčný nápis na štíte domu, odkazujúci na čistiareň a farbiareň Eduarda Čermáka.
K výrazným funkcionalistickým stavbám, ktoré postupne získavajú svoju pôvodnú tvár, patrí bývalá kaviareň Astória na Suchom mýte. Vybudovaná bola v rokoch 1924-1925 ako prvá budova v Bratislave, slúžiaca výlučne kaviarni. Architektami boli legendárni medzivojnoví autori Friedrich Weinwurm a Ignác Vécsei. Astória si vydobyla významné postavenie v dejinách bratislavského spoločenského života. Na začiatku 21. storočia však bola uzatvorená a začala chátrať. Konečne až v roku 2022 sa začala rekonštrukcia, najprv pod hlavičkou Astoria property s.r.o., neskôr ju prebrala spoločnosť O.P.E.N. Ako bude objekt slúžiť, nie je známe, hoci investor pred časom naznačil, že prízemie a dve nadzemné podlažia budú pripravené na prevádzku do konca tohto roka. Podzemný priestor bývalého divadla by mal pribudnúť neskôr.
K ďalším čerstvo obnoveným domom patrí objekt na Macedónskej 3, kde sídli Kolégium Blahoslavenej Zdenky Schelingovej. Trojpodlažná budova s eklektickým architektonickým výrazom zo začiatku 20. storočia sa priamo dotýka areálu Úradu vlády a donedávna bola viditeľne zanedbaná. Čiastočná obnova je takmer dokončená aj v prípade mohutného bytového domu na Kalinčiakovej 1. Objekt vznikol tesne po prvej svetovej vojne v rámci rozvoja tejto časti mesta. Keďže bol vybudovaný ešte pred nástupom modernej architektúry, typický je jednoduchou historizujúcou fasádou, čím pripomína vnútromestské štvrte európskych veľkomiest. Na obnovu ešte čaká krídlo, orientované do Družstevnej ulice. Na druhej strane, opravené boli susedné vchody na Kalinčiakovej 3-9, ktoré dostali farebnú schému, typickú pre rondokubistické domy z 20-tych rokov 20. storočia. Žiadúce je to najmä v prípade domov, orientovaných do Vajnorskej. Vajnorská by do budúcna mohla získať charakter veľkomestského bulváru, najmä v prípade, že sa podarí zmodernizovať električkovú trať a zrekonštruovať ulicu od fasády k fasáde. Kultivovanejší ráz ulice podporí obnova existujúcej zástavby. Rok 2025 by mal podľa viacerých predpokladov priniesť ďalšie rekonštrukcie viacerých domov. Popri privátnych objektoch by sa mali vo väčšej miere pridať úpravy budov vo verejnom vlastníctve v súvislosti s využitím zdrojov z Plánu obnovy a približujúceho sa termínu nutnosti ich dočerpania (polovica roka 2026). Slovenská metropola získava rokmi kultivovanejší ráz. O niekoľko rokov sa počet rokov, strávených v područí komunistov, vyrovná s postsocialistickým obdobím. Aj naďalej budú pravdepodobne existovať desiatky budov, ktoré sa napriek tomu nedočkali náležitej starostlivosti. Pôjde však o odrobinku v kontexte celého mesta.
Bratislavský hrad a podhradie: Ambiciózne plány a dlhá cesta k obnove
V centre pozornosti sa ocitá aj Bratislavský hrad, dominantná stavba mesta, ktorá tiež prešla dlhým obdobím úpadku a postupných rekonštrukcií. Bratislavský hrad dlhé roky chátral po rozsiahlych požiaroch, pričom jeho obnova bola viackrát odložená. Plán opráv slovenskí politici schválili už pred šiestimi rokmi. Ďalší návrh počítal s počiatkom rekonštrukcie na jeseň minulého roka, ale ani to nevyšlo pre nedostatok financií.
Vláda schválila na minulý rok dotáciu 50 miliónov korún. Čiastočnou rekonštrukciou prešiel hrad pred dvadsiatimi rokmi, ale ďalšia oprava je nevyhnutná. Teraz Kancelária slovenskej Národnej rady vyhlásila súťaž na práce na radikálnej rekonštrukcii, ktorá sa pravdepodobne potiahne najmenej štyri roky. Úplnou premenou prejde aj bratislavské podhradie. V centre slovenskej metropoly by mala vzniknúť moderná štvrť s názvom Vydrica, ktorá nahradí pôvodnú zničenú historickú časť. Pôvodná štvrť s nízkymi domkami, úzkymi dvormi a malými záhradami vznikla v 18. storočí. Likvidácia bratislavského podhradia začala v roku 1948, pričom sa využil havarijný stav budov a ich nízky sociálny status obyvateľov. Podľa autorov projektu sa nová zástavba nebude podobať tej pôvodnej, má ísť o modernú mestskú štvrť s hotelmi, administratívnymi budovami a luxusným bývaním. Zástavba územia o rozlohe 2,6 hektára bude odrazom návrhov piatich architektonických tímov. Celý projekt obnovy bratislavského podhradia bude stáť zhruba 6 miliárd slovenských korún. „Je tu možnosť, že sa vytvorí výjimečný komplex budúcej Bratislavy,“ uvádza sa v stanovisku.
Pamiatková obnova Bratislavského hradu spustošeného požiarom 28. mája 1811 sa po márnych pokusoch začala reálne napĺňať až počas 50. rokov minulého storočia. Prvými výskumami a projektovými prácami pod vedením architekta Alfréda Piffla sa v roku 1953 rozbehla záchrana hradu. So stavebnými prácami sa začalo v roku 1954. Rekonštrukcia hradu bola veľmi náročnou záležitosťou, pri ktorej sa neustále zápasilo s problémami. Samotný projekt mal okrem sympatizantov aj neprajníkov. Ďalším problémom bol neustály nedostatok pracovnej sily. Nezhody vyvrcholili v auguste 1957, keď musel Alfréd Piffl po údajnom vykonštruovanom procese obnovu hradu nedobrovoľne opustiť. Po jeho odstúpení rekonštrukčné práce pokračovali pod vedením architekta Dušana Martinčeka. Hrad bol verejnosti v obnovenej podobe predstavený až v roku 1968. Hoci hrad chátral, na severnej terase od roku 1949 do 1966 fungoval aspoň sčasti kultúrny život vďaka amfiteátru. Rozsiahlejšou rekonštrukciou prešiel symbol mesta a Slovenska počas obdobia 2008 až 2011.
V súvislosti s Bratislavským hradom sa objavili aj spory týkajúce sa jeho správy a výstavby garáží. Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad bojovala proti výstavbe garáží a žiadala, aby sa správcom dominanty stalo Slovenské národné múzeum (SNM) namiesto Kancelárie Národnej rady SR. SNM sa však o tomto návrhu dozvedelo prostredníctvom médií a situáciou sa vtedy nezaoberalo. Advokát Michal Kiča, ktorý aktivistov zastupoval, argumentoval, že SNM disponuje lepšími odbornými predpokladmi na správu tejto kultúrnej pamiatky. Iniciatíva tiež podala podnet na Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, aby sa stavebná činnosť v bezprostrednej blízkosti archeologických nálezov na severnej terase dočasne obmedzila. Kancelária predsedu NR SR vtedy potvrdila, že výzvu od iniciatívy dostali a začali sa s ňou intenzívne a vážne zaoberať.
Zanedbané objekty a ich obnova sú neoddeliteľnou súčasťou vývoja mesta. Príbehy ako Ambulatórium na Žabotovej, Cvernovka či Bratislavský hrad ukazujú, že aj napriek prekážkam, ako sú komplikované vlastnícke vzťahy, nedostatok financií či byrokratické procesy, je možné vdýchnuť nový život historickým budovám a prispieť tak k celkovej kultivácii mesta. Bratislava sa postupne mení a stáva sa mestom, kde sa minulosť snúbi s modernou víziou budúcnosti.
tags: #zrusena #novostavba #pri #hrade