Hľadanie zmysluplnosti: Cesta k naplneniu a šťastiu

Azda nejestvuje človek, ktorý by si aspoň raz vo svojom živote nepoložil otázku: „Čo je vlastne zmyslom môjho života, môjho bytia?“ alebo „Má môj život vlastne zmysel?“ A následne premýšľal, čo mu ten zmysel dáva. Často sa stretávame s tvrdením: „Ten človek má v živote šťastie - má dobré manželstvo, milujúcu rodinu, dobré zamestnanie, slušný plat“. Je nám akési prirodzené porovnávať svoj život so životom iných ľudí. Akoby sme sa snažili presvedčiť sami seba, že ten druhý sa so šťastným osudom už narodil a nám žiaľ nebol daný. Ľutujeme sa a uvažujeme nad tým, či náš nápadne horší život má zmysel. Seneca napríklad tvrdil, že je úplne zbytočné pýtať sa, či má život zmysel alebo nie.

Zmysel života v kontexte psychológie a filozofie

Zmysel života je pojem, ktorý do modernej medicíny, psychológie a psychoterapie zaviedol známy psychiater Viktor Emil Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor a napísal o tomto utrpení knihu „A predsa povedať životu áno“. Keď hovoríme o zmysluplnosti ľudskej činnosti, máme na mysli určitý cieľ a účel toho, čo sa deje. To, čo smeruje k tomuto cieľu, je zmysluplné. Má teda zmysel to robiť. Odborníci sa zhodujú na tom, že mať zmysel života je dôležité. S jeho stratou totiž prichádza duševný nepokoj, ktorý sa odráža na duševnom zdraví človeka. Viktor Frankl tvrdí, že uvedomovanie si zmyslu života je vlastné len človeku. Zviera sa nikdy nepýta, či jeho život má zmysel.

Psychoterapeut Längle vysvetľuje, že otázky o zmysle života riešime až vtedy, ak máme naplnené iné potreby. Jedna z nich je potreba bezpečného priestoru, či už ide o bezpečnú krajinu, kde nie je vojna, alebo bezpečie domova. Druhou podmienkou naplnenej existencie je chcieť tu byť a vedieť precítiť vlastný život ako hodnotný. Inak povedané, nakoľko cítime, že život je dar, ktorý je žitia hodný. Depresívni ľudia toto necítia. Tretia podmienka dobrej existencie je smieť byť práve takí, akí sme. Niekedy sme príliš vyťažení tým, akí máme byť, a nemáme čas ani chuť zaoberať sa zmyslom. Ak niekto príde k záveru, že nevidí zmysel svojho života, Frankl tento pocit vysvetľuje ako problém, že ľudia majú z čoho žiť, no nemajú pre čo žiť; majú prostriedky, no žiaden zmysel. Myslí si, že celá podstata zmyslu života spočíva v tom, že potrebujeme žiť život, ktorý stojí za to žiť. A tu si už odpoveď musí nájsť každý sám.

Môžeme sa opýtať, a čo ľudia, ktorí stratili blízkeho človeka, prišli o strechu nad hlavou, v čom majú hľadať zmysel života oni, ktorí stratili „všetko“? Aj keď sa dá do istej miery súhlasiť s pôvodným Franklovým názorom, že nájsť zmysel života je možné každému človeku, predsa len výskumy ukazujú, že niektorí ľudia majú vzhľadom na svoje osobnostné dispozície akúsi výhodu, teda zážitok zmysluplnosti života je pre nich o niečo ľahšie dosiahnuteľný. Sú to ľudia emočne stabilní, skôr extravertovaní, schopní stanoviť si ciele a vyvíjať vôľové úsilie na ich dosiahnutie. Na druhej strane k neschopnosti nájsť zmysel života môžu prispieť rôzne životné traumy, straty či iné závažné životné udalosti.

Purushartha: Štyri oblasti naplneného života

Autori García a Miralles vo svojej knihe „The Four-Way Path“ približujú kľúčový koncept hinduizmu s názvom „purushartha“, čo vo voľnom preklade znamená „zmysel alebo cieľ ľudského bytia“. Podľa nich existujú štyri oblasti, ktoré je potrebné rozvíjať, aby sme mohli žiť v harmónii s purusharthou. Ak túžite objaviť skutočné šťastie a zmysel života, položte si nasledujúce štyri otázky:

1. Kama: Čo robím rád?„Kama“ znamená „užívať si krásy života“ a zameriava sa na naše emócie, túžby a lásku, píšuGarcía a Miralles. Táto oblasť nás vyzýva k zamysleniu: „Čo robím rád? Čo chcem? Po čom túžim?“ Zameranie sa na to, čo nám prináša radosť a uspokojenie, je základným kameňom pre objavenie zmyslu. Nejde len o povrchné pôžitky, ale o hlbšie pochopenie toho, čo nás napĺňa a motivuje. Rozvíjanie našich vášní a záujmov nám umožňuje prežívať momenty intenzívnej radosti a pocitu žitia naplno. Táto oblasť nás nabáda k tomu, aby sme sa nebáli nasledovať svoje srdce a objavovať nové zážitky, ktoré obohacujú našu existenciu.

2. Dharma: Čo svet potrebuje odo mňa?„Dharma“ má viac významov a vo všeobecnosti sa prekladá ako „správny spôsob života“, najmä s ohľadom na povinnosti, morálne hodnoty a cnosti. Ak chcete objaviť svoju dharmu, začnite otázkou: Prečo existujem a čo je mojim poslaním?“ Dharma nás vyzýva k zamysleniu sa nad naším miestom vo svete a nad tým, ako môžeme prispieť k dobru spoločnosti. Je to o uvedomení si našich zodpovedností a o tom, ako môžeme využiť svoje talenty a schopnosti na prospech iných. Hľadanie našej dharmy je cesta k nájdeniu hlbšieho účelu, ktorý presahuje naše osobné potreby a túžby. Je to o uvedomení si, že sme súčasťou väčšieho celku a že naše činy majú vplyv na okolitý svet.

3. Artha: Čo potrebujem na udržanie svojho života?„Artha“ sa zaoberá tým, čo je potrebné pre udržanie života, najmä v oblasti kariéry a finančného zabezpečenia. Otázky, o ktorých môžete premýšľať v tejto súvislosti, sú: „Čo potrebujem, aby som si udržal svoj život? Ako môžem zabezpečiť bohatstvo pre seba a svojich blízkych?“ Artha nám pripomína dôležitosť zabezpečenia základných potrieb a vytvorenia stabilného prostredia pre seba a svoju rodinu. Nejde len o hromadenie majetku, ale o zodpovedné riadenie zdrojov, ktoré nám umožňujú žiť bezpečný a plnohodnotný život. Dosiahnutie finančnej stability nám dáva slobodu venovať sa aj iným aspektom života, ako sú duchovný rast či rozvoj vzťahov.

4. Mókša: Kto som?Posledná otázka, tzv. „Mókša“, sa zameriava výlučne na slobodu a sebarealizáciu. „Skúste sa zamyslieť, ako by ste sa charakterizovali bez toho, aby ste spomenuli svoje meno, prácu, veci, s ktorými sa stotožňujete, svoju krajinu,“ píše García a Miralles. Táto oblasť vedie k otázkam: „Kto som?“ Mókša je o oslobodení sa od obmedzujúcich presvedčení a o objavení svojej pravej podstaty. Je to o pochopení, že naša identita nie je definovaná našimi vonkajšími okolnosťami, ale naším vnútorným bytím. Táto oblasť nás nabáda k sebareflexii a k hľadaniu vnútorného pokoja a oslobodenia.

Šťastie vs. Zmysel: Rozdiel, ktorý mení život

Mnoho ľudí si myslí, že cieľom života je byť šťastný. Avšak šťastie nie je zmyslom života. Je ním naplnenie, zmysluplnosť v živote. Pocit, že ste dosiahli a dosahujete to, čo je pre vás dôležité. Definovať pojem šťastie nie je jednoduché a pre každého môže znamenať niečo iné. Keď sa Albert Einstein podelil so svetom o svoju teóriu šťastia, uviedol: „Pokojný a skromný život prináša viac šťastia ako honba za úspechom v kombinácii s neustálym nepokojom.“ Dnes vieme, že mal jednoznačne pravdu.

Ak sa opýtate okolitých ľudí, či sa cítia šťastí, verte tomu, že mnohí vám odpovedia záporne. Americký prieskum Survey of American Happiness z roku 2017 dokonca ukázal, že len tretina účastníkov štúdie sa cíti šťastná. A pritom sa všetci naháňame za šťastím. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Spisovateľka a inštruktorka pozitívnej psychológie na Pennsylvánskej univerzite Emily Esfahani Smith tvrdí, že naša posadnutosť snahou o osobné šťastie nevedie k pochopeniu zmyslu života. Psychológovia definujú šťastie ako stav pohody, v ktorej sa momentálne cítime dobre. Reálny zmysel života má hlbší význam. Vyplýva z toho, že patríme alebo „slúžime“ niečomu, čo nás presahuje.

Ak sa stanete obeťou myšlienky, že cesta ku šťastiu je úspech, stratíte roky života a množstvo energie hľadaním ideálnej práce, dokonalého partnera či partnerky, krásneho bytu. Po pár rokoch honby za šťastím zistíte, že sa cítite úzkostne, osamelo, nešťastne. Môže hľadanie šťastia spôsobiť, že budeme nešťastní? Paradoxne áno.

Vedci zistili, že naháňanie sa za šťastím môže byť sebazničujúce. Platí totiž, že čím viac túžime po šťastí, tým je pravdepodobnejšie, že sa budeme cítiť sklamaní. Mnohí sa pri hľadaní vlastného šťastia cítili beznádejne, depresívne a osamelo. Naopak, ak nájdete niečo, čo dáva vášmu životu zmysel - či to je starostlivosť o rodinu, tvorba umeleckého diela, štúdium či profesia, vtedy sa zvýši vaše sebavedomie. S ním rastie pocit spokojnosti a klesá riziko úzkostných stavov. Keď nebudete hľadať šťastie ako také, ale zmysel svojho života, budete odolnejší, bude sa vám lepšie dariť v škole, v práci, v súkromí.

Emily Esfahani Smith sa snažila nájsť spôsob, ako môžeme žiť zmysluplnejší život. Strávila päť rokov rozhovormi so stovkami ľudí a triedila výskumy v oblasti psychológie, neurovedy a filozofie. Identifikovala štyri piliere zmysluplného života:

1. Spolupatričnosť: Znamená byť vo vzťahoch, kde si vás vážia za to, kým skutočne ste. A vy si vážite ostatných. Najjasnejším príkladom sú rodinné väzby.
2. Účel: Nájsť svoj účel nie je to isté ako nájsť prácu, ktorá vás robí šťastnými. Nájsť svoj účel spočíva v tom, čo dávate, nie v tom, čo chcete. Dá sa definovať ako použitie svojich silných stránok na službu druhým. Keď sa vám to podarí, budete sa cítiť potrební, čo je už len kúsok k zmysluplnosti.
3. Transcendencia: Až keď sa dokážete povzniesť, pozastaviť, meditovať, pochopíte márnosť mnohých ľudských snov a túžob. Rovnako aj banalitu každodenných životov.
4. Príbeh: Uvedomili ste si niekedy, že tým, ako hovoríte o svojich skúsenostiach a o svojej minulosti, formujete vlastne svoj príbeh? Príbeh, ktorý o sebe vytvárate pre iných? Na základe toho, ako rozprávate, môžete vytvoriť rozdielne príbehy, aj keď sme prežili to isté. A to sa odzrkadlí na spôsobe, ako vás vníma okolie.

Ako nájsť svoj zmysel: Praktické kroky

Nie ste nadšení z toho, ako sa veci vo vašom živote vyvíjajú? Neviete, na čo sa zamerať, aby váš život nabral správny smer? Vždy je dobrou voľbou návšteva terapeuta alebo nájdenie času na premyslenú sebareflexiu. Nehľadajte šťastie, to prichádza a odchádza. Život je skutočne dobrý vtedy, keď má zmysel.

K objasneniu výrazu „zmysluplnosť bytia“ prispel aj významný židovský psychiater a neurológ z Viedne Viktor Frankl. V septembri 1942 bol s manželkou i rodičmi transportovaný do nacistického koncentračného tábora. Aj keď väčšina jeho rodiny zahynula, on prežil. Vo svojej najpredávanejšej knihe z roku 1946 Hľadanie zmyslu života, ktorú napísal za neuveriteľných deväť dní, píše o zážitkoch z tábora. V koncentračnom tábore pracoval ako terapeut a naplno sa venoval svojej profesii. Všimol si, že osoby, ktoré našli zmysel života aj v tých najstrašnejších podmienkach, boli oveľa odolnejšie voči utrpeniu ako tie, ktoré zmysel nenašli. „Človeku možno zobrať všetko, až na jednu vec, poslednú z ľudských slobôd - za akýchkoľvek okolností si zvoliť postoj, zvoliť si vlastnú cestu,“ píše v knihe. Frankl uvádza tiež príklad dvoch väzňov, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Obaja muži stratili nádej a mysleli si, že od života už nemožno očakávať nič viac a nie je pre čo žiť. Ako terapeut im pomohol uvedomiť si, že život od nich stále niečo očakáva. Nájdenie zmyslu života nie je len o prekročení seba samého, ale aj o prekročení prítomného okamihu.

Šťastie je prchavá emócia pociťovaná tu a teraz - nakoniec zmizne, rovnako ako všetky emócie. Zmysel je trvalý. Spája minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou. Štúdie dokonca potvrdili, že ak aj zažijete negatívne udalosti, zníži to vaše šťastie, ale zvýši hodnotu zmyslu vášho života.

Múdrosť, ktorú Viktor Frankl odvodil zo svojich skúseností priamo uprostred nepredstaviteľného ľudského utrpenia, je rovnako aktuálna aj dnes: „Byť človekom vždy smeruje k niečomu alebo niekomu mimo seba samého. Čím viac zabúdame na seba - a namiesto očakávania dávame, slúžime - tým viac sme ľuďmi.“ Hľadanie zmyslu života je to, čo robí ľudské bytosti jedinečnými.

Umenie byť užitočný

Autor Darius Foroux vo svojom článku „The Purpose Of Life Is Not Happiness: It’s Usefulness“ predkladá zaujímavú perspektívu: zmyslom života nie je byť šťastný, ale byť užitočný. Verí, že šťastie je vedľajším produktom užitočnosti. Keď sa cítime užitoční, keď vytvárame niečo, čo môžu používať iní ľudia alebo my sami, vtedy sa zvyšuje naše sebavedomie a pocit spokojnosti.

„Zmyslom života nie je byť šťastný. Ale je ním vlastná užitočnosť, žiť ako čestný a súcitný človek, urobiť v tomto svete nejaký rozdiel a žiť dobre.“ Tento citát Ralpha Walda Emersona vystihuje podstatu tejto myšlienky. Urobiť v tomto svete nejaký rozdiel, hoci aj malý, napĺňa život zmyslom. Nemusíme zachraňovať svet, stačí ho urobiť o trošičku lepším, než bol, kým sme sa narodili.

Ako môžeme byť užitoční? Tu je pár tipov:

• Pomôžte svojmu nadriadenému s niečím, čo nepatrí do vašich úloh.
• Vezmite svoju mamu do kúpeľov.
• Vytvorte koláž z obrázkov pre vašu manželku.
• Napíšte článok o tom, čo vás naučil život.
• Pomôžte mamičke s kočíkom.
• Zavolajte priateľovi s otázkou, či pre neho môžete niečo urobiť.
• Pomôžte zveľadiť verejný park vo vašom meste.
• Naštartujte vlastný biznis a buďte milý k svojim zamestnancom.

Byť užitočný je životný postoj, ktorý začína rozhodnutím. Neberte to príliš vážne, neprekomplikujte to! Len proste urobte niečo užitočné. Hocičo!

Návod, ako nájsť svoj životný smer

Cítite sa stratení? Otázky, ktoré si pokladajú ľudia, ktorí si prešli rôznymi etapami v živote a cítia, že svoj život nežijú, ale skôr prežívajú. Aj v tomto prípade existuje riešenie. Ak sa nachádzate v podobnom stave, je čas vziať život do svojich rúk.

Tu je 5-krokový návod, ktorý vám dopomôže nájsť zmysel života:

1. Nájdite si čas pre seba: Vyhraďte si čas, kedy nie ste nikým a ničím rušení. Ak vám hneď naskočí otázka: „ALE KEDY, keď nemám čas….“, tak hneď na ňu zabudnite. Keď ste naozaj odhodlaní urobiť niečo so svojím životom, ten čas si nájdete. Môžete si nastaviť budík o 30 minút skôr. Tento čas využijete na premýšľanie o tom, čo vám prináša radosť.
2. Použite „Wheel of Life“: Toto cvičenie vám pomôže nájsť zmysel života. Priraďte každej oblasti života číslo od 1 po 10 (s tým, že 1 = najhoršie a 10 = najlepšie). Vyberte si 1 z nich, ktorej ste priradili najnižšie číslo a na tú sa začnite sústrediť.
3. Snívajte (alebo vizualizujte): Máte vybranú 1 kategóriu. Teraz prichádza rad na snívanie. Alebo ak ste čisto racionálny typ, povedzte si: Ako chcete, aby vybraná oblasť života vyzerala? Napríklad, ak ide o peniaze, napíšte si ideálnu sumu a prečo ju potrebujete zarobiť.
4. Stanovte si akčné kroky: Vypíšte si na papier, čo všetko potrebujete urobiť, aby ste dosiahli svoj vysnívaný cieľ. Tieto kroky nemusia byť „konské“, ale kľudne aj malé. Dôležité je začať.
5. Stanovte si časový rámec: Dokedy chcete toto všetko dosiahnuť? Stanovenie cieľového dátumu vám pomôže udržať motiváciu.

Ak to nedokážete sami, vždy môžete požiadať o pomoc svojich blízkych, alebo vyhľadať externého sprievodcu, ktorý vás veľmi rád prevedie touto cestou. Znakom vyspelosti je aj schopnosť prijať pomoc. Pamätajte si: V jednoduchosti je krása. Netreba chcieť všetko hneď. Treba začať v 1 oblasti a potom pokračovať na ďalšiu.

tags: #zmyslom #zivota #je #byt #stastny