Každý občan má právo na prístup k informáciám, ktoré sú v držbe takzvaných „povinných osôb“. Tento základný pilier demokracie, zakotvený v zákone o slobodnom prístupe k informáciám (č. 211/2000 Z. z., ďalej len „infozákon“), umožňuje verejnosti kontrolovať činnosť štátnych orgánov, obcí, vyšších územných celkov a ďalších subjektov, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach občanov alebo hospodária s verejnými prostriedkami.
Kto sú „povinné osoby“?
Zákon definuje široké spektrum subjektov, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie. Patria sem predovšetkým:
- Štátne orgány: Národná rada Slovenskej republiky, vláda SR, prezident SR, ministerstvá, ústredné a iné orgány štátnej správy.
- Obce a vyššie územné celky (samosprávne kraje): Regionálne a miestne samosprávne orgány.
- Právnické a fyzické osoby s rozhodovacou právomocou: Subjekty, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach iných osôb vo verejnej správe.
- Právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom: Napríklad Slovenský rozhlas a televízia (RTVS), Sociálna poisťovňa, ako aj štátne podniky či akciové spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo miest a obcí, ktoré hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s verejným majetkom.
Infozákon taxatívne nevypočítava presný rozsah informácií, ktoré si môžu občania žiadať. Základným princípom je, že povinné osoby sprístupňujú informácie, ktoré majú k dispozícii, ak tomu nebránia zákonné obmedzenia. V praxi to znamená, že „čo nie je tajné, je verejné“.
Čo sa považuje za „informáciu“?
Pojem „informácia“ v kontexte infozákona je širší ako jeho bežné jazykové chápanie. Nejde len o abstraktné údaje či správy, ale o akúkoľvek formu záznamu, ktorá obsahuje relevantné údaje. V odbornej literatúre a súdnej praxi sa ustálilo, že informáciou je:
- Správa, údaj, poučenie: Odovzdané medzi fyzickými alebo právnickými osobami.
- Dokument: Akýkoľvek písomný záznam, rozhodnutie, zápisnica, nákres, obrazový dokument a pod. Sem patria aj celé dokumenty ako zápisnice z parlamentných schôdzí, texty zákonov, materiály vlády či uznesenia.
- Záznam: Obrazový, zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam.
- Údaje alebo dáta: Často označujú informácie v písomnej forme alebo v počítačových databázach a registroch.
- Obrazová snímka: Fotografia alebo iný vizuálny záznam.
Súdy a orgány verejnej moci musia tento pojem vykladať v súlade so smernicami Európskej únie, ktoré považujú za informácie akýkoľvek obsah bez ohľadu na jeho nosič (papier, elektronická forma, zvukový, vizuálny či audiovizuálny záznam). Tento široký výklad je nevyhnutný na zabezpečenie reálneho výkonu ústavného práva na prístup k informáciám, ktoré je základom pre verejnú kontrolu.
Ako podať žiadosť o informácie?
Žiadosť o sprístupnenie informácií je možné podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé:
- Ktorej povinnej osobe je určená.
- Meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa a jeho adresa pobytu alebo sídlo.
- Aké informácie žiadateľ požaduje sprístupniť.
- Aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje (napr. nahliadnutím do spisu, vyhotovením odpisu, kópie, zaslaním elektronickou poštou).
Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo je vymedzenie požadovanej informácie neurčité či príliš všeobecné, povinná osoba vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti. Poučí ho pritom, ako má žiadosť doplniť a v akých lehotách.
Je dôležité poznamenať, že od žiadateľa sa nemôže požadovať, aby presne označil informáciu, ktorú nepozná a chce ju získať. V takom prípade sa za dostatočne určitú žiadosť považuje aj požiadavka na sprístupnenie fotokópie dokumentov vytvorených „v súvislosti“ s určitou udalosťou alebo v stanovenom časovom intervale. Žiadosť o poskytnutie „všetkých informácií o činnosti obce“ by však bola príliš všeobecná.
Zákon o slobode informácií: Ako si ktokoľvek môže vyžiadať verejné záznamy od vládnych agentúr
Lehota na vybavenie žiadosti
Povinná osoba vybaví žiadosť o informáciu bezodkladne, najneskôr však do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. V prípade, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme, lehota je 15 pracovných dní.
Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti, najviac však o osem pracovných dní (a o 15 pracovných dní pri sprístupňovaní informácií nevidiacim). Predĺženie lehoty musí oznámiť žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím pôvodnej lehoty.
Ak povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii, ale vie, kde ich možno získať, postúpi žiadosť do piatich dní povinnej osobe, ktorá ich má, a bezodkladne o tom informuje žiadateľa. Ak nemá vedomosť o tom, kde informácie získať, žiadosť odmietne rozhodnutím.
V prípade, ak žiadateľ žiada informácie, ktoré už boli zverejnené (napr. na internete), povinná osoba môže najneskôr do piatich dní od podania žiadosti oznámiť žiadateľovi, kde sa zverejnená informácia nachádza. Žiadateľ však môže trvať na priamom sprístupnení informácií.
Obmedzenia prístupu k informáciám
Napriek širokému rozsahu práva na informácie existujú aj zákonné obmedzenia. Povinné osoby môžu odmietnuť sprístupniť informácie, ktoré sa týkajú:
- Osobného života a súkromia fyzickej osoby: Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a záznamy, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, ak to neustanovuje osobitný zákon alebo ak nemá povinná osoba predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby.
- Obchodného tajomstva.
- Duševného vlastníctva.
- Utajovaných skutočností.
V praxi sa často stretávame s odmietnutím informácií z dôvodu ochrany osobných údajov, najmä ak žiadateľ požaduje informácie týkajúce sa konkrétneho úradníka. Infozákon však ustanovuje povinnosť sprístupniť informácie týkajúce sa tzv. „verejne činných osôb“ v rozsahu, ktorý nie je v rozpore s ochranou ich súkromia. Predmetom obmedzenia nemôže byť informácia len preto, že sa týka konkrétnej osoby, ak ide o informáciu o jej úradnej činnosti alebo činnosti vo verejnom záujme. V takýchto prípadoch by sa mala informácia sprístupniť v upravenej forme, bez identifikačných údajov, ktoré by mohli viesť k porušeniu práva na súkromie.
Súdne prieskum a sankcie
Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí sprístupniť informáciu (alebo o sprístupnení v nedostatočnom rozsahu) sa možno do 15 dní odvolať (rozkladom pri rozhodnutí ústredného orgánu). Ak odvolanie nie je úspešné, alebo ak povinná osoba nerozhodne v zákonom stanovenej lehote, môže sa žiadateľ obrátiť na súd podaním správnej žaloby. Lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace od oznámenia rozhodnutia.
Okrem súdneho prieskumu existujú aj mechanizmy na postihovanie porušení infozákona. Konkrétny úradník, ktorý postupuje v rozpore so zákonom (napr. neposkytne informáciu, nevydá rozhodnutie v lehote), sa môže dopustiť priestupku. Podozrenie zo spáchania priestupku možno oznámiť na príslušný okresný úrad. Sankciou môže byť pokuta alebo zákaz činnosti.
Opakované použitie informácií
Infozákon tiež podporuje opakované použitie informácií verejného sektora. Povinné osoby majú sprístupňovať informácie v podobe a spôsobom, ktorý umožňujú ich technické podmienky, prednostne v elektronickej podobe a ako otvorené údaje. Tým sa zvyšuje ich hodnota a možnosť ich ďalšieho využitia v prospech spoločnosti.
Právo na informácie je dynamickým nástrojom, ktorý umožňuje občanom aktívne sa zapájať do života spoločnosti a zabezpečovať transparentnosť fungovania verejnej správy. Jeho efektívne uplatňovanie je kľúčové pre budovanie dôveryhodného a demokratického štátu.