Všade okolo nás sa odohráva symfónia lásky. Niektorí jej podľahli s túžobným vzdychom, iní ju oslavujú v náručí vyvoleného. Láska sa stala neodmysliteľnou súčasťou ich bytia, až takou samozrejmou, že jej skutočná podstata sa vytratila. Často sa mieša s nepevnou pôdou priateľstva alebo prchavou iskrou fyzickej príťažlivosti. Vznikajú krehké zväzky medzi ľuďmi, ktorí sa sotva poznajú, aby po odhalení hĺbky svojej duše zistili, že ich srdcia bijú v rozdielnom rytme. Taký je obraz mnohých, ktorí sa pohybujú v našej blízkosti.
A potom je tu ona. Tá, ktorá sa rozhodla nekráčať po vyšliapaných chodníčkoch lásky, nedovoliť, aby jej myšlienky boli otrokom romantických predstáv. Nepoháňa ju túžba po partnerovi, ale vnútorné volanie po sebapoznaní. Sústredí svoj čas a energiu na objavovanie vlastného vnútorného sveta. Táto žena žije pre seba. Je samostatná, dokáže sa o seba postarať s hrdosťou a neskrývanou radosťou z vlastnej nezávislosti. Jej najväčšou prioritou je ona sama.
Nie, nie je to tak, že by nemala na výber. Nápadníci sa jej objavujú a ona má z čoho vyberať. Ale jej srdce v tomto momente nehreje túžba po romantickom vzťahu. Hoci súcití s tými, ktorých odmietla, necháva za sebou zlomené srdcia, pravda je pre ňu najvyššou hodnotou. S úprimnosťou im oznamuje, že si zaslúžia skutočnú lásku a úprimnosť, ktorú im ona v tejto chvíli nemôže poskytnúť. Jej srdce totiž nie je pripravené na ten druh lásky, ktorý je základom pre dlhodobé a šťastné partnerstvo. Možno raz, v budúcnosti, keď dozreje a jej srdce sa opäť otvorí, stretne tú pravú lásku. Dovtedy však uprednostňuje samotu pred neúprimným vzťahom, ktorý by jej priniesol len prázdnotu.
Mnohí z tých, ktorých odmietla, jej v hneve vyčítali, že len predstiera svoje šťastie, pretože podľa ich presvedčenia, človek môže byť naozaj šťastný len vtedy, keď je v partnerskom vzťahu. Ona však vie, že skutočné šťastie pramení zvnútra. Človek musí byť najskôr spokojný sám so sebou, aby mohol zdieľať túto spokojnosť aj s iným.
V spoločnosti sa občas stretáva s nepochopením, no nedovolí, aby ju to zranilo. Vie, že jej skutoční priatelia ju v jej dobrovoľnej samote podporia, pretože chápu, že práve to teraz potrebuje. Napriek všetkým výzvam nie je zatrpknutá. Vníma a oceňuje všetky formy lásky, ktoré ju obklopujú: lásku rodiny, priateľov, nezištnú pomoc druhým. Tieto formy lásky prijíma a opätuje s celou svojou bytosťou. Jej náklonnosť k ľuďom sa nezmenila. Z jej slovníka len vypustila pojem „láska k mužovi“, možno dočasne, možno navždy. Nad tým sa nepozastavuje.
Je hrdá na to, že jej život patrí len jej. Za všetky svoje rozhodnutia a ich dôsledky preberá plnú zodpovednosť. Môže sa správať podľa vlastných predstáv, bez toho, aby tým niekomu ubližovala. Môže si vychutnať kávu s kýmkoľvek, kedykoľvek, s vedomím, že jej nikto nebude nič vyčítať.
Väčšina mužov, ktorých stretla, sa snažila ju vlastniť, kontrolovať jej život, podmaniť si ju. Práve tento prístup v nej vzbudil nedôveru a viedol k jej odmietnutiu. Ženu jej kalibru nie je možné vlastniť, pretože ona patrí len sama sebe. Zaslúži si partnera, ktorý to dokáže prijať a rešpektovať. Partnera, ktorý ocení jej nezávislosť a pochopí, že hoci sa bez neho nestratí, je s ním preto, lebo s ním byť chce.
Nepýtajte sa jej, prečo sa rozhodla byť sama. Odpoveď sa skrýva v tej časti jej srdca, do ktorej sa už nevracia. Túto „13. komnatu“ svojho srdca označila nálepkou „Minulosť“ a ukryla do nej všetky bolestivé spomienky a slová, na ktoré už nechcela myslieť. Túto časť svojho srdca otvára len pred sebou, z času na čas. Netrápi sa vecami, ktoré už nemôže zmeniť, len pridáva do zbierky spomienok ďalšie, na ktoré už nechce myslieť.
Low Self-Esteem: Signs You Have It, How You Get It, How to Increase It
Vraví sa, že človek, ktorý teraz nedokáže milovať, v minulosti miloval až príliš. Tak je to aj s ňou. Jej odmietanie nie je prejavom nedostatku sympatií k mužom, ale dôsledkom zraneného srdca, ktoré potrebuje čas na uzdravenie. Bohužiaľ, nikto z jej doterajších partnerov nebol ochotný čakať. Ona sama lásku pozná, zažila šťastie aj hlbokú bolesť. Priveľa bolesti. Niekedy, keď sa jej pozriete do očí, môžete v nich zazrieť odraz prežitej bolesti, uvedomíte si, že dokázala prekonať utrpenie, ktoré si len ťažko dokážeme predstaviť. Jej oči rozprávajú príbeh o jednej láske, ktorá ju premenila na silnú, nezávislú ženu, vždy s úsmevom na tvári a rozdávajúcu pozitívnu energiu. Bola zničená nespočetnekrát, pozná horkú chuť sklamania a beznádeje. Jej súčasné sebavedomie a cieľavedomosť sú výsledkom jej posledného pádu, najhoršieho zo všetkých, kedy sa musela rozhodnúť, či vstane, alebo ostane na dne. Vtedy sa rozhodla.
A tak dnes stojí pred vami, usmieva sa a je pripravená rozprávať sa o akejkoľvek téme. Vie, že vás vždy rada vypočuje a pomôže vám, ako len môže. Nie je závisťou naplnená voči tým, ktorí našli lásku, ktorá ju sklamala. Naopak. Nedovolí, aby si ktokoľvek iný prešiel tým, čím si prešla ona.
Táto žena verí, že nebo a peklo existujú aj na zemi. V pekle už bola a z vlastnej sily si z neho vytvorila nebo. Rozhodla sa viac netrpieť a pomáhať ostatným svojimi skúsenosťami. Dala svojmu životu nový zmysel a našla v ňom šťastie. Miluje svoju nezávislosť a slobodu. Viac ako polovica žien, ktoré žijú samy, vám povie, že sa to tak nejako stalo. Že ten pravý neprišiel, alebo ho nechali odísť, alebo sa pridlho motali vo vzťahu s tým nesprávnym.
Mám sestru, ktorá má v kuchyni svojho maličkého bytu tabuľku s nápisom - Yes, I am single. No, I am not available. Je slobodná, bez záväzkov, ale muža nehľadá. Ani po ňom netúži, ani jej neslzia oči, keď vidí zamilované páry v kine, v kaviarni, či kdekoľvek inde. Má za sebou niekoľkoročný vzťah so ženatým mužom, ktorý sa neustále „už-už rozvádzal“. Manipuloval ňou, využíval ju, zažila s ním všetky klišé spojené so ženatým mužom. Teraz cíti potrebu nájsť svoju stratenú dôstojnosť. Chce zistiť, čo ju vlastne baví, chce čítať, chodiť do kina, do divadla, na výlety, tak ako všetci ostatní. Posledné roky svoj voľný čas podriaďovala voľnu ženáča, trávila ho výlučne vo svojom byte, vo svojej posteli, alebo čakajúc v hotelovej izbe, kde mal on konferenciu, pretože bol obchodníkom farmaceutickej firmy. Celý príbeh je o to horší, že nie ona našla silu ukončiť ten nerovný vzťah, ale urobil to on. Vraj už nemal to svedomie klamať svojej rodine. Charakter, čo vám poviem. Sestra je spokojná, svoj život má vo svojich rukách, pomaly sa nadychuje a jediné, čo ju obťažuje, je jej okolie, ktoré sa neustále pýta, či už má nejakého frajera. Lebo tesne pred tridsiatkou je to akoby povinnosť, máme to tak nejako zakódované. Nie, nie je.
Stane sa to, čo je bežné. Rozídete sa alebo rozvediete, spolu s deťmi začnete fungovať v inom režime a na nového muža nemáte ani pomyslenie. Často najmä kvôli deťom. Ak si tie prešli zmenou nie najľahšie, máte potrebu ich chrániť, vytvoriť zázemie, v ktorom sa budú cítiť isto a bezpečne. S novým chlapíkom, do ktorého je mama zbláznená, to veľmi nejde. Mám kamošku, ktorá zo strachu z toho, že ju s dieťaťom už nikto nebude chcieť, skočila po rozchode s otcom svojho syna rovnými nohami do vzťahu s totálnym idiotom. Nepracoval, flákal sa, žil z jej peňazí, ale chcel jej riadiť život. Najskôr sa jej to páčilo, brala to ako signál, že mu na nej záleží, až po čase zistila, že je to ukážkový manipulátor. Paradoxne ju na to upozornil exmanžel, ktorý to diagnostikoval cez syna, a skončilo sa to dobre. Upratala si v sebe, zistila, že už dávno neplatí: „nemáš muža, nemáš pravdy“, a dnes žije spokojný život. Sama. Venuje sa práci, svojmu osemročnému synovi a nemá chuť ani energiu si do života vpúšťať ďalšieho muža. „Nie je to definitívne,“ hovorí mi, keď sa na to pýtam, „o pár rokov môže byť všetko inak. Ale teraz chcem byť sama, tak sa cítim komfortne.“ Niektoré máte po rozvode také rozorvané nervy, že svoj domov, kde ste len vy a deti, považujete za ozdravnú oázu pokoja. „Možno tam chýba niekto, kto vie, čo treba robiť, keď nejde kotol. Lebo si chcem robiť veci po svojom.“
V dobre fungujúcich pároch sa plánuje spoločne. Čo s peniazmi, ktoré ostanú po zaplatení všetkých účtov, čo s víkendom, ktorý prichádza, na ktorý film do kina sa nám chce a na ktorý nie. Je čoraz viac žien, ktorým to množné číslo lezie na nervy. Tá zaužívaná predstava, že žena je šťastná, keď spolu s mužom robia všetko spolu, už dávno nie je aktuálna. Keď spolu dvaja zdieľajú účet v banke, účet na Spotify, keď robia všetko spolu… To už dávno nie je pravda. Moja suseda Zora žije sama práve vďaka tomu, že každý muž po nejakom čase doslova ohrozoval jej osobnú slobodu: „Už len otázka, kto ti volal, ma privádzala do šialenstva. Nie je to moja vec, kto mi volá? A nemala som rada tie povinné jazdy, rodinné oslavy všetkých malých detí, tiet a strýkov… Rada trávim víkendy v prírode a namiesto toho som sedela v obývačkách so zlým vzduchom a tlačila do seba presladené torty.“ Niektoré milujeme pyžamové dni pred telkou, niektoré sa chceme celú sobotu len tak flákať po obchodoch a zájsť na kafe s kamoškou.
Poznáte tie páry. Na verejnosti ako hrdličky alebo minimálne veľmi fajn dvojka, doma problémy, problémy, problémy. Mala som kamarátku, trápili sa s mužom vo vzťahu už druhý rok. Tak nejako sa každý uberal hodnotovo iným smerom, nechceli si to priznať, hádali sa, prestali si vážiť jeden druhého, no nedokázali ísť od seba. Raz to bol nástup dcéry do prvej triedy, raz mamina vážna choroba, pre ktorú odkladali rozchod. Tak dobre by im bolo každému zvlášť. Mnohé vieme, že zo vzťahov sa neodchádza jednoducho. Hlavne po dlhšom čase, keď sú zainteresované aj rodiny.
Ideme podľa tej istej šablóny. Sú aj vaši partneri vlastne muži z jedného cesta? Vyberáte si dokola ten istý typ, napriek tomu, že sú to chlapi, ktorí vôbec nie sú kompatibilní s vašou predstavou o párovom živote? Tak je čas byť sama. Dlhšie ako mesiac, pol roka. Ak si vyberáme nevyrovnané typy mužov, od ktorých sebavedomé ženy bočia, je chyba v nás a správne sa nastavíme len vtedy, keď budeme žiť samy so sebou.
Je čoraz viac žien, ktorých domovom je svet. Pol roka tam, rok tam, študujú, vzdelávajú sa, stretávajú ľudí, skúšajú rôzne práce. Cítia, že majú krídla, a sú šťastné, keď môžu lietať, kam sa im zachce. Keď je človek vo vzťahu s niekým, kto ten chtíč necíti, kto má rád klasický lineárny postup vzťahu - randenie, predstavenie rodičom, spoločné bývanie, svadba, deti a tak ďalej - je to zbytočné trápenie, vysvetľovanie, boj o priestor. „Neviem, či je to správne,“ vysvetľuje mi kamoška mojej segry, ktorá je stále slobodná a tvrdí, že tak sa vidí až do smrti. „Vždy sa nájde niekto, s kým skočíš do kina alebo koho vezmeš na oslavu. O sexe nehovoriac. Ale neviem si predstaviť, že budem svoj život zdieľať až do konca s jedným človekom. Na cestovaní je úžasné práve to, že idem sama a trávim čas s tými, na ktorých natrafím. Pre mňa osobne je inšpirujúca sloboda byť sama sebou. Viem, že to znie príliš ideálne, ale treba si uvedomiť, že toto celé je proces, ktorým si potrebujeme prejsť. Že cesta je niekedy cieľ a že je dôležité, akým spôsobom po nej kráčame, hovorí Zuzana Henešová.“
V súčasnosti sa na ženy kladú šialené nároky. Mať spokojného manžela, šťastné a poslušné deti, nonstop vyriadený byt, sľubnú kariéru a ideálne aj niečo napečené, keď príde nečakaná návšteva. A, samozrejme, nezabúdajme na výzor, aj nejaké to fitko by bodlo, veď sa treba o seba starať. A takéto veci idú na nás z každej strany. To podľa mňa nie je normálne. A kresťanské ženy sú v tomto ešte špeciálna kategória, pretože sa od nás, prirodzene, očakáva aj nejaký duchovný progres a také to nastavenie prijímať všetko, čo príde, s vďačnosťou. Ono je to všetko v poriadku, pokiaľ k tomu sami nejako dozrejeme, ale pokiaľ sme naoko spokojné a pozitívne a bojíme sa priznať si akýkoľvek problém, akoby to ani nebolo ľudské nejaký mať, tak to v poriadku nie je. Rovnako máme svoje kresťanské stereotypy, ktoré nás zväzujú. Myslím si, že nie. Tie životné situácie môžu byť rôzne, ale vo svojej podstate sa až tak nelíšia. Samozrejme, každý máme svoj príbeh a prechádzame iným procesom. Pre mňa je asi zásadná otázka, prečo robím to, čo robím, prečo to chcem dosiahnuť? Myslím si, že je veľmi univerzálna a hlavne preverí naše motívy. Naozaj to chcem ja alebo sa len snažím niekoho uspokojiť a zapadnúť do nejakej škatuľky, lebo sa to tak „má“? O katolíckych ženách stále existujú skreslené predstavy, v ktorých sú vykresľované ako bledé smutné osoby v neforemných šatách. To je otázka, na ktorú nepoznám odpoveď a podľa mňa ani neexistuje. Každá sme iná a zároveň žiadna nie sme tip-top. Toto je to, s čím sa musíme naučiť pracovať a zžiť sa s tým. To, že niekto vidí veci inak ako ja, robí ich inak ako ja, že na niektoré otázky neexistuje len jedna správna odpoveď. Jediné, čo k tomu môžem povedať, je, že kresťanská žena vie, kým je, a teda je slobodná, snaží sa žiť v pravde a v láske voči sebe aj ostatným.
Biblia je plná inšpiratívnych žien, ale ak mám hovoriť o konkrétnych vlastnostiach, tak pre mňa osobne je to sloboda byť sama sebou. Mám pocit, že z toho všetko vychádza a pramení. Pretože keď vieme, kým sme, sme slobodné od porovnávania, sme slobodné dopriať niekomu inému to, čo nám samým chýba, sme slobodné od predsudkov. Viem, že to znie príliš ideálne, ale treba si uvedomiť, že toto celé je proces, ktorým si potrebujeme prejsť. Prečo organizujete ženskú konferenciu Stopy? Máme pocit, že tu na Slovensku nám niečo také jednoznačne chýba, že ženy sa stretávajú pri takýchto príležitostiach málo a to je škoda. Domnievam sa, že je to veľmi dôležitý a špeciálny čas a že to posúva veci na novú úroveň, tým myslím veci praktické aj tie duchovné. Som presvedčená, že ženy si majú čo navzájom odovzdať, že majú čo dať aj tomuto svetu a aj v rámci cirkvi. A v neposlednom rade je to jednota, ktorá je v tomto období taká vzácna. Ako konferencia prebieha? Je to tak, že posledné dva roky sme sa z pochopiteľných dôvodov presunuli do online priestoru, takže je to v niečom iné. Samotného programu sa to síce až tak nedotklo, ale prišli sme trošku o tú atmosféru a o to, že sme tam aj fyzicky. Na druhej strane je faktom, že na online konferencii sa môžu zúčastniť aj ženy, ktoré by sa fyzicky z rôznych dôvodov nikdy nemohli dostaviť, čo je skvelé. Program sa skladá z prednášok a modlitieb chvál, čakajú nás rôzne inšpiratívne diskusie a rozhovory a, samozrejme, svätá omša. Keďže sme predsa len ženy, ak sa konferencia koná fyzicky, mávame tam sekáč s oblečením, detský kútik či kaviareň, tentokrát chystáme dražbu oblečenia od mladých návrhárok.
Ženy z kresťanského spoločenstva SP (Silné posolstvo), ale aj z iných spoločenstiev v rámci Slovenska. Myšlienka ženskej konferencie vznikla v spoločenstve SP, ktoré pôsobí na Sliači a vychádza z neho služba projektu Godzone. Ženy v spoločenstve SP cítili potrebu stretávať sa ako ženy viac. Inšpirovať sa navzájom, požehnávať svojimi talentmi, skúsenosťami, prežitými životmi a v neposlednom rade sa spolu modliť. Určite sú to všetky dôvody, ktoré som už spomínala. Pre mňa osobne je služba ženám niečo, k čomu už dlhšie inklinujem, pretože jednoducho všade okolo seba vidím tú potrebu. Témou tohtoročnej konferencie sú stopy, čo to znamená? Názov Stopy v sebe nesie mnoho obrazov, a preto vám to viem vysvetliť tiež len obrazne. Je to veľmi široká téma, ktorej venujeme celú konferenciu. Ide o stopy, ktoré zanechávame my, všade, kam sa pohneme, stopy, ktoré v nás ostali po rôznych okolnostiach či stopy, ktoré nasledujeme. Keď to mám zhrnúť, tak vplyv jedného človeka je väčší, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Otláčame sa všade, kam sa pohneme a je len na nás, akú stopu na tomto svete či v ľuďoch okolo nás zanecháme. Nie je dôležité len to, kam kráčame a či tam vôbec dôjdeme, ale aj to, ako tam kráčame, akým spôsobom. Čo vidíme, keď sa v strede tej našej cesty obzrieme? Čo za sebou nechávame? S tým súvisí, samozrejme, veľa vecí v našom živote.
Môže to byť čokoľvek, čomu veríme a určitým spôsobom nás to zväzuje a trpíme tým. Napríklad to, že keď mám deti a som matka, musím sa venovať len deťom a všetko, čo ma teší a napĺňa, musím odsunúť na dlhé roky preč. Alebo to, že musím byť raz v živote matkou, lebo inak som menejcenná. Je toho naozaj veľa. V prvom rade inšpirovať ženy, aby robili to, na čo sú predurčené a do čoho sú povolané. Je asi to najdôležitejšie, uchopiť to, čo do nás Boh vložil, to niečo, čo hýbe naším vnútrom. Pár mien prezradím. Lenka Jamborová, vedúca modlitebnej služby v spoločenstve Martindom Bratislava, bude mať slovo hneď v piatok alebo k nám bude hovoriť aj renomovaná česká psychologička Kateřina Lachmanová. Zaujímavé hostky máme aj v diskusiách, napríklad profesionálna tanečnica Ivka Antolová či mladá sestra saleziánka sestra Lamyia.
Vlaňajší ročník bol po prvýkrát online, no zároveň sa ho zúčastnil rekordný počet účastníčok, až 1 300. Všetko má svoje za aj proti. Ako som už spomínala, veľkou výhodou online konferencie je, že človek sa môže pripojiť z akéhokoľvek miesta. Môžete si to dokonca pozrieť z archívu, keď uložíte deti alebo prídete po dlhom pracovnom dni domov. Na druhej strane je úplne pochopiteľné, že tá atmosféra nie je taká ako naživo a tiež sa vo svojej obývačke náhodne nestretnete s neznámymi ženami, ktoré by vás mohli svojím životom inšpirovať. Konferencia sa uskutoční 28. až 29. januára v online priestore.