Od 1. januára 2019 priniesla slovenská legislatíva novú povinnosť pre zamestnávateľov - preplácať zamestnancom časť ich výdavkov na rekreáciu. Tento krok má za cieľ podporiť domáci cestovný ruch a zároveň prispieť k regenerácii pracovnej sily. Problematiku rekreačných príspevkov detailne upravuje Zákonník práce, konkrétne § 152a zákona č. 311/2001 Z. z.
Kto Má Nárok na Príspevok a Aké Sú Podmienky?
Povinnosť poskytovať príspevky na rekreáciu sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Počet zamestnávaných zamestnancov sa pritom určuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok, pričom metodika na jeho určenie je obsiahnutá v štatistickom výkaze Práca 2-04. Pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov 49 a menej je poskytovanie tohto príspevku dobrovoľné.
Dôležitým aspektom je, že zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu iba v prípade, ak oň aktívne požiada. K žiadosti o príspevok je potrebné priložiť kópiu účtovného dokladu. Originál dokladu zamestnanec predkladá k nahliadnutiu iba na žiadosť zamestnávateľa.
Oprávnené Výdavky na Rekreáciu
Zákonník práce, v § 152a ods. 4, definuje, ktoré výdavky zamestnanca môže zamestnávateľ považovať za oprávnené. Medzi kľúčové patria preukázané výdavky na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním, ktoré musia trvať najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
Dve Formy Poskytovania Príspevku: Rekreačný Poukaz a Priama Úhrada
Zamestnávatelia môžu príspevok na rekreáciu svojim zamestnancom poskytovať dvoma hlavnými spôsobmi: prostredníctvom rekreačných poukazov alebo priamou finančnou úhradou po uskutočnení pobytu.
1. Rekreačné Poukazy:V tomto prípade zamestnávateľ najprv zakúpi rekreačné poukazy a následne ich odovzdá zamestnancom. Hlavný rozdiel oproti druhej forme spočíva v tom, že zamestnávateľ prispieva vopred, ešte pred samotným zakúpením rekreácie zamestnancom. Rekreačný poukaz má podobu platobnej karty, ktorou je možné uhradiť služby v rekreačných zariadeniach. Platnosť týchto poukazov je zvyčajne obmedzená do konca kalendárneho roka.
2. Priama Úhrada po Uskutočnení Pobytu:V druhom prípade je príspevok na rekreáciu vyplatený zamestnancovi až po tom, ako si rekreačný pobyt sám uhradil z vlastných finančných prostriedkov. Zamestnanec následne musí do 30 dní od skončenia pobytu predložiť zamestnávateľovi príslušný účtovný doklad.
Daňové a Odvodové Oslobodenie pre Zamestnanca
Z pohľadu zamestnanca sú obe uvedené formy príspevkov na rekreáciu, ktoré poskytne zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) Zákona o dani z príjmov (ZDP). Toto oslobodenie znamená, že príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi nezdaňuje a ani zamestnanec, ani zamestnávateľ neplatia z tejto sumy žiadne zdravotné a sociálne poistenie.
Daňová Uznateľnosť Príspevku pre Zamestnávateľa
Zamestnávateľ má možnosť zahrnúť výdavky na príspevok na rekreáciu do svojich daňových výdavkov. Toto platí do výšky 55 % sumy oprávnených výdavkov na rekreáciu, pričom maximálna výška príspevku zamestnávateľa na zamestnanca je stanovená na 275 € za kalendárny rok. Ak by zamestnávateľ poskytol príspevok nad túto sumu, rozdiel by pre neho predstavoval nedaňový výdavok.
Je dôležité poznamenať, že výška príspevku na rekreáciu poskytnutá zamestnancovi pracujúcemu na kratší pracovný čas sa znižuje pomernou časťou zodpovedajúcou jeho kratšiemu pracovnému času.
Účtovanie Príspevku na Rekreáciu
Podľa Metodického usmernenia č. MF/008164/2019-352 sa príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnancov účtuje na účet 527 - Zákonné sociálne náklady. Dôvodom je, že ide o sociálny náklad vyplývajúci zo špecifického právneho predpisu, ktorým je v tomto prípade Zákonník práce. Ak by zamestnávateľ poskytoval plnenia nad rámec požiadaviek osobitného predpisu, tieto by sa účtovali na účet 528 - Ostatné sociálne náklady.
Príklad z Praxe: Výpočet a Účtovanie Príspevku
Uvažujme zamestnanca, ktorý pracuje v korporátnej firme na plný úväzok päť rokov a zúčastnil sa víkendového pobytu vo Vysokých Tatrách. Do dvoch týždňov od skončenia pobytu predložil zamestnávateľovi účtovný doklad vo výške 300 € a potvrdenie od ubytovacieho zariadenia. Aj keď účtovný doklad neobsahuje priamo označenie zamestnanca, zamestnávateľ môže akceptovať priložené potvrdenie a dodatočne vyplatiť zamestnancovi maximálny možný príspevok vo výške 275 €.
Z daňového hľadiska je 55 % z oprávnených výdavkov na rekreáciu daňovým výdavkom zamestnávateľa. V tomto prípade by to bolo 55 % z 300 €, čo je 165 €. Zvyšných 110 € by predstavovalo nedaňový výdavok. Z účtovného hľadiska by zamestnávateľ zaúčtoval 275 € na účet 527 (Zákonné sociálne náklady) ako sociálny náklad súvisiaci s podporou rekreácie zamestnancov.
Ubytovanie Zamestnancov ako Daňový Výdavok Zamestnávateľa
Zákon o dani z príjmov (ZDP) v § 19 ods. 2 písm. s) upravuje aj možnosť zahrnutia výdavkov na ubytovanie zamestnancov do daňových výdavkov zamestnávateľa. Táto možnosť je podmienená ubytovaním zamestnancov v budovách klasifikovaných podľa Štatistickej klasifikácie stavieb. Kódy 112 (dvojbytové a viacbytové budovy) a 113 (ostatné budovy na bývanie) zahŕňajú napríklad nájomné domy, rodinné domy, internáty či budovy pre spoločné ubytovanie.
Daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP sú výdavky na ubytovanie zamestnancov aj vtedy, ak zamestnávateľ vlastní alebo si prenajíma samostatnú bytovú jednotku (jeden byt). Tieto výdavky sú daňovým výdavkom v celej výške, bez ohľadu na sumu, ktorá je u zamestnanca oslobodená od dane.
Je však dôležité rozlišovať medzi ubytovaním poskytnutým v zmysle § 5 ods. 7 písm. p) ZDP a inými formami ubytovania. Nepeňažné plnenie vo forme zabezpečenia ubytovania pre zamestnancov je oslobodené od dane v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne.
V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, strata z prevádzky takýchto zariadení sa podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP neuznáva ako daňový výdavok.
Pre uplatnenie daňových odpisov zahrňovaných do základu dane v súvislosti s ubytovacími zariadeniami sa nepoužije limitovanie odpisov dosiahnutým príjmom z prenajatého hmotného majetku. Ak by došlo k vyradeniu budovy v lehote kratšej ako 10 rokov, daňovník je povinný zvýšiť základ dane.
Sociálny Fond a Príspevky na Rekreáciu
Sociálny fond (SF) predstavuje ďalší zdroj, z ktorého môže zamestnávateľ poskytovať príspevky na rekreáciu. Tvorba sociálneho fondu je upravená zákonom č. 152/1994 Z. z. a jeho výška sa odvíja od súhrnu hrubých miezd zamestnancov alebo od iného základu určeného kolektívnou zmluvou alebo interným predpisom.
Zamestnávatelia, ktorí sú zameraní na dosahovanie zisku, sú povinní do SF odvádzať minimálne 1 % zo základu. Pre zamestnávateľov, ktorých činnosť nie je primárne zameraná na zisk (napr. rozpočtové organizácie), závisí tvorba SF od možností ich rozpočtu.
Príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu je povinný. Okrem toho však SF môže slúžiť aj na iné účely, vrátane podpory rekreácie zamestnancov. Príspevok zo SF na rekreáciu môže prevýšiť 55 % oprávnených výdavkov, pričom táto nadlimitná časť zostáva pre zamestnanca oslobodená od dane.
Pri čerpaní prostriedkov zo sociálneho fondu je zamestnávateľ povinný dodržiavať antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.).
Riešenie Otázok týkajúcich sa Ubytovania
V súvislosti s ubytovaním zamestnancov sa často vynárajú otázky. Napríklad, ak zamestnávateľ zabezpečí ubytovanie pre zamestnanca, ide o nepeňažné plnenie. Ak hodnota tohto plnenia nepresiahne 350 eur mesačne, je pre zamestnanca oslobodené od dane. Suma vynaložená zamestnávateľom nad tento limit predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem.
V prípade, ak zamestnanec pracuje u zamestnávateľa menej ako 24 mesiacov, suma 100 eur z poskytnutého ubytovania je od dane oslobodená, pričom zdaneniu podlieha suma 50 eur, ak je celková hodnota ubytovania 150 eur.
Ak zamestnávateľ prenajíma byt pre zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere dlhšie ako 24 mesiacov, a tento byt využíva zamestnanec len občas, je možné zahrnúť mu ako nepeňažný príjem alikvótnu časť nájmu podľa počtu dní, kedy byt reálne využíva. Výška nepeňažného plnenia sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Je dôležité poznamenať, že oslobodenie od dane týkajúce sa ubytovania sa vzťahuje výlučne na zamestnancov v pracovnom pomere.
Celkovo, príspevok na rekreáciu a s ním súvisiace účtovné a daňové aspekty predstavujú dôležitú oblasť pre zamestnávateľov aj zamestnancov. Správne pochopenie legislatívy a jej aplikácia prispieva k efektívnemu využívaniu benefitov a podpore domáceho cestovného ruchu.
tags: #zamestnanecky #byt #uctovanie