Slovensko, ako člen Európskej únie, sa stalo atraktívnou destináciou pre pracovnú silu z rôznych kútov sveta. S týmto trendom však prichádza aj potreba detailného poznania legislatívnych rámcov, ktoré upravujú zamestnávanie cudzincov. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty, ktoré by mal každý zamestnávateľ na Slovensku poznať, ak má záujem zamestnať občana inej krajiny, či už z Európskej únie alebo z tretích krajín.
Právne postavenie občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov
Občania Európskej únie (EÚ), rovnako ako občania Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarskej konfederácie, spolu s ich rodinnými príslušníkmi, majú na území Slovenskej republiky rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo Zákonníka práce (Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) ako občania SR. Tento princíp vychádza z práva EÚ o voľnom pohybe pracovníkov. V praxi to znamená, že títo jedinci môžu uzatvárať pracovné zmluvy, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov bez potreby dodatočných povolení na zamestnanie, ktoré sú vyžadované pre občanov tretích krajín.
Od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 neboli prijaté žiadne prechodné opatrenia, ktoré by obmedzovali voľný pohyb pracovnej sily voči ostatným členským štátom. Zamestnávanie občanov EÚ sa preto riadi priamo právom Európskej únie, konkrétne Nariadením Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva. Hoci majú rovnaké postavenie ako občania SR, existuje jedna dôležitá výnimka: podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov vyplýva pre zamestnávateľov povinnosť sledovať pohyb občanov EÚ pracujúcich na území SR. Toto sledovanie sa realizuje prostredníctvom tzv. informačných kariet, ktoré zamestnávateľ vypĺňa na účely štatistickej evidencie.
Zamestnávanie občanov tretích krajín
Pre občanov krajín mimo EÚ, EHP a Švajčiarska platia prísnejšie pravidlá. Títo cudzinci spravidla potrebujú na vstup a zamestnanie na území SR povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania. Tieto povolenia sú udelené príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) a policajným útvarom.
Proces získania povolenia na zamestnanie:
- Nahlásenie voľného pracovného miesta: Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný písomne nahlásiť voľné pracovné miesto úradu práce. Toto nahlásenie musí byť uskutočnené najmenej 10 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ak sa vyžaduje povolenie na zamestnanie. V prípade sezónneho zamestnávania je lehota najmenej 5 pracovných dní pred podaním žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie.
- Žiadosť o povolenie na zamestnanie: Cudzinec alebo jeho budúci zamestnávateľ predkladá na príslušný ÚPSVR (v územnom obvode, kde bude práca vykonávaná) písomnú "Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie" spolu s písomným "Prísľubom zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania". Tieto dokumenty sa predkladajú v dvoch vyhotoveniach, osobne alebo poštou.
- Udelenie povolenia na zamestnanie: ÚPSVR udelí povolenie na zamestnanie najviac na obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu, maximálne však na 2 roky. Pri sezónnom zamestnávaní je to najviac 6 mesiacov v kalendárnom roku, s minimálnym odstupom 6 mesiacov medzi jednotlivými zamestnaniami. Povolenie môže byť predĺžené, najviac však na 2 roky, pokiaľ zamestnanie pokračuje u toho istého zamestnávateľa. Žiadosť o predĺženie musí byť podaná najneskôr 30 dní pred skončením platnosti pôvodného povolenia.
- Povolenie na prechodný pobyt: Na základe udeleného povolenia na zamestnanie môže policajný útvar udeliť cudzincovi povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania. Toto povolenie je podmienkou na legálne zotrvanie a prácu cudzinca na Slovensku.
Výnimky z povinnosti získať povolenie na zamestnanie:
Existujú určité kategórie cudzincov, pre ktorých povolenie na zamestnanie nie je potrebné. Medzi ne patria napríklad:
- Uchádzači o azyl, ktorým vstup na trh práce umožňuje zákon o azyle.
- Cudzinci, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.
- Rodinní príslušníci občanov EÚ.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa
Bez ohľadu na to, či zamestnávate občana EÚ alebo občana tretej krajiny, existujú dôležité oznamovacie povinnosti voči príslušným úradom:
- Nástup a skončenie zamestnania: Zamestnávateľ je povinný písomne informovať ÚPSVR o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca (vrátane občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov) do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu alebo skončenia zamestnania. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnancov, u ktorých sa povolenie na zamestnanie podľa § 22 ods. 7 ZSZ nevyžaduje.
- Nenastúpenie do zamestnania: Ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, nenastúpi do zamestnania alebo jeho zamestnanie skončí pred uplynutím doby určenej v povolení, zamestnávateľ musí túto skutočnosť písomne oznámiť ÚPSVR najneskôr do 7 pracovných dní.
- Zmena zamestnávateľa alebo miesta výkonu práce: V prípade zmeny zamestnávateľa alebo miesta výkonu práce cudzinca s povolením na prechodný pobyt na účel zamestnania, je potrebné opätovne podať nahlášku voľného pracovného miesta a žiadať o zmenu pobytu. Zamestnávateľ je tiež povinný oznámiť zmenu údajov v doklade "Dodatočné údaje o zamestnaní" príslušnému úradu práce prostredníctvom tzv. info karty.
Sociálne a zdravotné zabezpečenie cudzincov
Právne predpisy EÚ týkajúce sa sociálneho zabezpečenia zabezpečujú, že osoba je poistená v štáte, kde reálne vykonáva činnosť. Teda tam, kde sa práca realizuje. Poistenie je možné výlučne v jednom členskom štáte EÚ, EHP alebo Švajčiarsku.
- Sociálne poistenie: V prípade zamestnania občana EÚ alebo občana tretej krajiny, zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do systému sociálneho poistenia a odvádzať poistné na sociálne poistenie za seba aj za zamestnanca. Ak cudzinec nemá pridelené slovenské rodné číslo, zamestnávateľ môže požiadať Sociálnu poisťovňu o pridelenie tzv. rodného čísla na účely registrácie.
- Zdravotné poistenie: Zamestnávateľ je rovnako povinný prihlásiť zamestnanca (cudzinca) do systému zdravotného poistenia. Tento proces môže byť v praxi komplikovaný, najmä ak cudzinec ešte nemá pridelené slovenské rodné číslo. Poisťovne sú však povinné prideliť mu interné číslo na účely registrácie.
Dôležité upozornenie pre zamestnávateľov: Nedodržanie oznamovacích povinností alebo iných zákonných požiadaviek pri zamestnávaní cudzincov môže viesť k sankciám zo strany príslušných úradov a inšpekcie práce. Tieto sankcie môžu zahŕňať pokuty, ktoré môžu dosiahnuť aj výšky niekoľko tisíc eur. Kým v jednom sledovanom období bolo zistené porušenie zákona v 72 prípadoch, v inom sa tento počet znížil na 47, čo naznačuje, že aj napriek kontrolám sú stále prítomné nedostatky v dodržiavaní legislatívy.
Cestovanie a práca v zahraničí pre občanov SR
Informácie uvedené vyššie sa týkajú zamestnávania cudzincov na Slovensku. Občania SR, ktorí nájdu prácu alebo sa chystajú cestovať, žiť, študovať či stráviť dôchodok v zahraničí, sa musia oboznámiť s pravidlami danej krajiny a tiež s medzinárodnými dohodami, ktoré SR má uzatvorené.
- Sociálne zabezpečenie a E formuláre: Pri práci v inom členskom štáte EÚ je dôležité mať vybavené tzv. E formuláre, ktoré slúžia na určenie a potvrdenie práva na dávky sociálneho zabezpečenia. Tieto formuláre je potrebné vyžiadať si od príslušných slovenských úradov (napr. Sociálna poisťovňa) pred odchodom.
- Zdravotná starostlivosť: Pred cestou do zahraničia je nevyhnutné navštíviť príslušnú zdravotnú poisťovňu a vybaviť si tzv. nárokové doklady (napr. formulár E 106 SK), ktoré umožnia čerpať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ na náklady slovenskej poisťovne. Európsky preukaz zdravotného poistenia je vhodný najmä na krátkodobé pobyty.
- Dávky v nezamestnanosti: Po skončení zamestnania v zahraničí máte možnosť žiadať o dávky v nezamestnanosti od štátu, kde ste pracovali. Tieto dávky je možné po splnení podmienok previesť aj do SR. Po návrate do SR je nutné sa do 7 dní zaregistrovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Daňové povinnosti: Po návrate zo zahraničia je potrebné vyriešiť daňové povinnosti. V závislosti od toho, či má fyzická osoba na Slovensku obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť (rezident), musí vysporiadať svoje daňové povinnosti z celosvetových príjmov. Pri príjmoch zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sa uplatňuje metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia zo zdanenia.
Zabezpečenie hladkého priebehu pracovného pobytu zahraničných zamestnancov na Slovensku, ale aj pri práci občanov SR v zahraničí, si vyžaduje dôkladné poznanie legislatívy a dodržiavanie všetkých povinností. Ignorovanie týchto pravidiel môže viesť k vážnym problémom, vrátane sankcií a negatívneho vplyvu na budúce možnosti zamestnania.