Ako začať byť zodpovedný: Cesta k sebapoznaniu a naplnenému životu

Pojem „stratená generácia“ sa v posledných rokoch skloňuje čoraz častejšie, no čo si pod ním vlastne predstaviť? Ide o generáciu, ktorá je ťažšie adaptabilná, s nižšími ašpiráciami a ideálmi, ktorá si nevie tak užiť úspech. Títo jedinci boli vychovaní k hodnotám minulého režimu, ktoré si internalizovali, avšak produktívnu časť svojho života začali žiť v demokratickom zriadení. Problém nastal práve v momente, keď sa ich osobnosť stabilizovala a zároveň došlo k významnej spoločenskej zmene. Skôr by sme to mohli nazvať okolnosťami, ktoré týchto ľudí formovali, čiže premenami generácií v rámci zmien režimov. Rodičia tejto generácie sa narodili a svoj produktívny život prežili v totalite, nevedeli nič iné, len hodnoty komunizmu, a tak vychovávali aj svoje deti. Po prevrate tieto hodnoty prestali platiť, zmenili sa a stratili sa istoty, ktorým ich učili. Z sociálneho sa prešlo k tvrdému individualizmu. To, k čomu boli vedení, zmizlo a oni zrazu mali začať fungovať v dobe, ktorá bola úplným opakom ich uvažovania.

Stratenosť v 21. storočí: Viac ako len vek

Definícia „stratej generácie“ 21. storočia je komplexná a neviaže sa len na vek. Ako uviedol psychológ Marek Madro z IPčka, „nerád by som pojem ,,stratená generácia” nejako generalizoval na celú populáciu narodenú v tom období. Pri ľudskej jedinečnosti a rôznorodosti pôsobiacich faktorov v živote človeka to ani nie je možné.“ Katolícky kňaz Branislav Kožuch dodáva, že „prirovnám to k skutočnému strateniu - aj keď som stratený, môžem kráčať, chodiť, behať, celé dni i celé týždne, ale neviem, kde som, a neviem, kam kráčať.“ Táto „stratenosť“ sa môže prejaviť aj u dospelých, ktorí síce vstávajú do práce a sú možno aj v manželstvách, ale sami nepoznajú smer svojho života. Podľa Kožucha sa stratenosť rodí, keď chýba stálosť v hodnotách a smerovaní. Keď sa začne spochybňovať smer, ktorým idem, cieľ, jeho dôležitosť a hodnota, vtedy sa začíname strácať. „Prirovnám to k tomu, že choroba sa často rozšíri, pretože som nevenoval dostatočnú pozornosť svojmu zdraviu, nechránil si ho alebo som si myslel, že to nie je až také vážne.“

Príčiny a prejavy „stratenosti“

Jednou z hlavných príčin súčasnej „stratenosti“ je podľa odborníkov prebytok možností a informácií. „Dnešná doba dáva na výber milióny možností toho, čo môžeme robiť, ako môžeme žiť, kde môžeme žiť. Je presýtená informáciami. Súčasné výskumy, paradoxne, dokazujú to, že čím väčšie možnosti máme, tým viac a dlhšie zostávame paralyzovaní,“ vysvetľuje Madro. Rozhodovanie sa stáva náročnejším a často ľudia radšej neriešia svoju situáciu, než by si mali vyberať medzi nespočetnými možnosťami.

Ďalším faktorom je nedostatok istoty v spoločnosti. „Myslím si, že v spoločnosti je málo istoty, o ktorú sa môžu mladí oprieť. Na všetko existuje mnoho rôznych názorov a pohľadov, často aj úplne protichodných. V bývalom režime boli veci buď čierne, alebo biele, teraz je to nekonečná paleta odtieňov. Pre človeka, ktorý sa začína rozhliadať po svete, to môže byť mätúce,“ dodáva.

Prejavy „stratenosti“ môžu byť rôzne. Niektorí jedinci sa cítia stratení vo svojom povolaní, iní v osobných vzťahoch. Môže sa prejavovať ako nedostatok motivácie, apatia, neschopnosť nadväzovať hlbšie vzťahy, alebo ako pocit prázdnoty aj napriek materiálnemu zabezpečeniu. V extrémnych prípadoch sa to môže prejaviť aj v podobe závislostí, ktoré sú často spojené so stratou sebavedomia a zlými vzťahmi. „Čo myslíte? Nehovorím, že som ušetrila viac ako som mohla. To by som teraz mala pokoj na duši, žiaľ cestu mi skrížila závislosť a dosť som investovala do nej. Ruka v ruke to šlo dolu so sebavedomím, zlými vzťahmi, strateným časom atď. Teraz mám pred tridsiatkou, ale nemám z toho života nič a nemám vlastne nič,“ opisuje svoju skúsenosť jedna z respondentiek.

Cesty von zo „stratenej generácie“: Zodpovednosť ako kľúč

Napriek výzvam, ktoré so sebou „stratenosť“ prináša, existujú cesty, ako sa z nej vymaniť a začať žiť zodpovednejší a naplnenejší život. Kľúčovým pojmom je práve zodpovednosť. „Zodpovednosť nie je vrodená, a byť zodpovedným tiež nie je príliš zábavné. Väčšina povinností je pre dieťa časovo náročná a nudná. Výsledkom je, že deti prirodzene hľadajú vzrušenie a snažia sa držať ďalej od nudných vecí, ako sú napríklad upratovanie, robenie si domácich úloh, ustielanie postele a podobne,“ vysvetľuje sa v jednom z príspevkov.

Ako sa teda naučiť byť zodpovedným?

• Presadzujte zodpovednosť: Zodpovednosť sa musí aktívne presadzovať a učiť.
• Buďte dobrým príkladom: Jedným z najlepších spôsobov, ako podnietiť zodpovedné správanie, je byť dobrým vzorom. Deti sa učia pozorovaním.
• Nechajte niesť dôsledky: Naučiť sa starať o svoje veci tiež pomáha rozvíjať zmysel pre zodpovednosť za svoje činy. Rodičia sa často boja nechať deti trpieť, byť smutné alebo nahnevané, ale ak vždy riešime problémy detí, nenaučia sa byť zodpovedné, keď vyrastú.
• Stanovte si ciele a dodržiavajte ich: „Každý deň som si písomne stanovil, aký zmysel má dnešný deň, čo mám počas neho urobiť - tak isto som si stanovil ciele na každý týždeň, mesiac, rok i desaťročie.“ Dôležité je zamerať sa na zmysel dňa a na kľúčový bod dňa.
• Starajte sa o svoje telo: „Ak chceš vo svojom živote niečo dosiahnuť, všetko začína týmto krokom. Úspešní ľudia si nastavujú dlhodobé ciele a vedia, že sú výsledkom krátkodobých návykov, ktoré je potrebné robiť každý deň.“
• Prevezmite zodpovednosť za svoj život: „Uvedomovať si, že si zodpovedný za to, čo sa bude diať v tvojom živote je desivá, ale zároveň vzrušujúca predstava. Výhovorky tvoju osobu len obmedzujú a zbytočne ti bránia v osobnom, ale aj profesionálnom raste.“
• Rozvíjajte rastové myslenie: „Úspešní ľudia vedia, že investícia času je dôležitá, aby boli schopní nadobudnúť nové vedomosti a zručnosti.“
• Vyhnite sa perfekcionizmu a strachu zo zlyhania: „Častou chybou v myslení, ktorá vedie k prokrastinácii, je perfekcionizmus. Strach zo zlyhania (alebo dokonca z úspechu) nám často bráni začať konať.“
• Zamerajte sa na to, čo môžete ovplyvniť: „Vykašli sa na veci, ktoré nemôžeš zmeniť a zameraj sa na tie, ktoré tvoja osoba môže ovplyvniť.“
• Naučte sa hovoriť „nie“: „Bez ohľadu na to, čo robíš, nebudeš schopný každého vždy uspokojiť.“
• Buďte autentickí: „Jedinou vecou, ktorú môžeš urobiť, je zostať autentickým, zdokonaľovať sa a odovzdávať hodnotu, každý deň.“
• Zvyšujte šance na šťastie: „Ak teda chcete mať viac šťastia, vytvorte si jednoducho viac šancí. Ľudia, ktorí vezmú svoj život do vlastných rúk, si automaticky zvyšujú šance byť šťastní.“
• Choďte za svojimi cieľmi: „Mnohí z nás radi jednoducho „niečo“ robia bez zmysluplnejšieho cieľa, nevedia, prečo sa tomu vlastne venujú. Takže je logické, že žiadne významné výsledky nedosahujú.“
• Buďte vytrvalí: „Nič, čo v živote skutočne chceme, nie je zadarmo. Všetko nás stojí námahu, ktorá stúpa adekvátne s tým, čo chceme dosiahnuť.“
• Urobte prvé rozhodnutie: „Len čakať, že niekto to rozhodne za vás, je možno pohodlné, akurát vás to málokedy niekam posunie. Tak spravte prvé rozhodnutie hneď teraz.“
• Budujte disciplínu: „Disciplinovanosť nás dovedie k zodpovednosti za svoj život.“
• Riešte životné výzvy: „Musíme vedieť, čo robiť, keď sa dostaneme do problémov alebo sa stane tragédia. Aj keby sa nám niečo tragické prihodilo, je našou zodpovednosťou sa s tým vyrovnať a byť oporou aj pre druhých.“
• Dodržiavajte záväzky: „V prípade, ak sa niečomu alebo niekomu zaviažeme (…) a dodržíme to, naučí nás to starať sa nielen o seba, ale aj o druhých.“
• Buďte otvorení kritike: „Súčasťou zodpovednosti je taktiež byť otvorení kritike a vážiť si to, keď nám niekto poskytne spätnú väzbu, ktorá nás môže posunúť ďalej.“
• Rozumne hospodárte s peniazmi: „Poznať hodnotu peňazí je dôležité a o to väčšmi, aby sme vedeli s nimi aj rozumne hospodáriť.“
• Vytvorte si funkčný režim: „Ak chceme byť skutočne zodpovední, musíme si nájsť režim, ktorý pre nás bude fungovať, a držať sa ho.“
• Buďte spoľahliví: „Súčasťou zodpovednosti je byť taktiež človek, na ktorého sa môžu ostatní spoľahnúť.“

Pomoc a podpora: Nie sme na to sami

Dôležitou súčasťou cesty k zodpovednosti je aj uvedomenie si, že si v tom nemusíme poradiť sami. „Neučíme mladých - a aj sami na to rýchlo zabudnime - že si máme pomôcť v živote sami. Nechajme si pomôcť. Prosím, nechajme si pomôcť. Toto sa naučme. A toto naučme aj mladých,“ zdôrazňuje Branislav Kožuch. Podpora zo strany rodiny, priateľov, ale aj odborníkov, ako sú psychológovia či poradenské centrá, môže byť neoceniteľná. IPčko.sk, ktoré združuje skupinu mladých ľudí, psychológov a sociálnych pracovníkov, ponúka práve takúto pomoc prostredníctvom online komunikácie. Ich filozofia sa opiera o tri základné princípy: prijatie, profesionalita a priateľský prístup.

Zodpovednosť ako základ úspešného života

Byť zodpovedný znamená prevziať kontrolu nad vlastným životom, uvedomiť si svoje činy a ich dôsledky, a konať v súlade so svojimi hodnotami. Je to proces, ktorý si vyžaduje čas, úsilie a trpezlivosť, ale zároveň je to cesta k sebapoznaniu, osobnému rastu a naplnenému životu. Ako uviedol jeden z respondentov, „V momente, keď sa odhodláte byť zodpovední sami za seba, začnú sa diať veci. To rozhodnutie, že už nenecháte nikoho iného rozhodovať o vás či za vás, je prvým krokom na ceste k úspechu.“

Hodnoty, ktoré formujú zodpovedného človeka

Skutočné hodnoty, ktoré by mal človek v sebe budovať a odovzdávať svojim deťom, súvisia s vnútornou silou a integritou. Patrí sem snaha slobodne myslieť a rozhodovať sa, hovoriť svoju pravdu (alebo aspoň mlčať, ak sa to nedá), starať sa o svoje telo a ísť vlastnou cestou životom. Dôležitý je aj humor, sebairónia a schopnosť brať životné situácie s nadhľadom. „Čo máš urobiť, urob to teraz a hneď, aj keď to môžeš urobiť aj za mesiac,“ je princíp, ktorý zdôrazňuje dôležitosť konania v prítomnom okamihu.

Zmysel života sa často vidí v dosiahnutí vytýčených cieľov a vo vybudovaní rodiny, v ktorej sa nesie posolstvo viery v seba ďalej. „Po nás totiž nezostane nič iné, len naše deti,“ pripomína jeden z respondentov.

Športový príklad ilustruje, ako súťaživosť a nutnosť spoliehať sa na seba v športe formujú zodpovedných jedincov. „Na ihrisku im nemohol pomôcť ani otec, ani bohatý príbuzný ani atraktívna manželka. Reálny život ich naučil, čo je víťazstvo alebo porážka.“

Napokon, zodpovednosť zahŕňa aj schopnosť kritického myslenia, odmietanie konformity a odvahu presadzovať svoje presvedčenia aj proti prúdu. „Zmeny väčšinou môžeme urobiť len s inými alebo mladšími ľuďmi. Starý socialistický kapor si totiž nikdy sám nevypustí svoj rybník,“ konštatuje sa v jednom z príspevkov, čím sa podčiarkuje potreba aktívneho prístupu k zmenám a neustáleho posúvania sa vpred.

tags: #zacal #byt #zodpovedny