Ceny tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) zostali aj v roku 2024 aj v roku 2025 zmrazené. To, čo sa však opakovane mení, je spôsob, akým sa celkové náklady bytových domov rozrátavajú medzi jednotlivých vlastníkov bytov. Smerodajná je v tomto smere vyhláška MH SR č. 503/2022 Z.z. o rozpočítavaní nákladov na teplo. Prvý raz sa podľa tohto predpisu rozpočítavali náklady za rok 2023, čo domácnosti pocítili vo vyúčtovaniach doručovaných na jar 2024. Nová vyhláška pritom narazila na zmiešané reakcie. Jej dôsledkom bolo najmä zdraženie vykurovania v tých bytoch, ktorých vlastníci v minulosti platili za teplo najmenej. V minulom roku však rezort hospodárstva pripravil ďalšiu novelu vyhlášky. O hlavných zmenách sme na Energie-portal.sk referovali v októbri 2024. Jedným z hlavných efektov novej vyhlášky by malo byť, že sa opäť o čosi viac roztvoria „nožnice“ medzi nákladmi bytov. Mierne väčšiu rolu oproti doterajšiemu stavu pritom bude zohrávať spotrebná zložka, teda hodnoty namerané v jednotlivých bytoch. Nezmenený zostáva termín, do ktorého musia domácnosti ročné vyúčtovanie dostať. Rozpočítanie nákladov na teplo a teplú vodu za rok 2024 musia mať vo svojich schránkach do 31. mája 2025.
Legislatívny rámec a jeho vývoj
Pravidlá rozpočítavania tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody stanovuje Vyhláška č. 503/2022 Z. z. Ministerstva hospodárstva SR. Z pohľadu rozpočítania je dôležitý § 8 ods. 15, ktorý definuje metodiku výpočtu a spôsob určenia pomeru základnej a spotrebnej zložky. Ak percentuálny pomer schválený vlastníkmi bytov spôsobí, že rozdiel medzi najvyšším a najnižším špecifickým nákladom presiahne 2,5-násobok, pomer je potrebné upraviť tak, aby výsledok bol rovný alebo nižší ako hranica určená vyhláškou. Tento kontrolný mechanizmus zaviedla novela vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2024 (novela č. 337/2024 Z. z.). Cieľom bolo zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky. V minulosti, ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii.
Súčasná právna úprava odporúča rozpočítavať celkové náklady na množstvo dodaného tepla v pomere 60 % základná zložka podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby, s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Novinkou je, že vyhláška určuje, že podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 %. Predovšetkým však zavádza kontrolný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov. Podľa neho by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome. Zároveň vyhláška určuje, že takto stanovená základná zložka sa bude rozpočítavať aj na byty a priestory s individuálnym vykurovaním.
Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Naviac môžu vlastníci bytov po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo. Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2. Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5. Vyhláška naďalej pripúšťa možnosť v budovách s pomerovými rozdeľovačmi nákladov a určenými meradlami pri rozpočítavaní využívať koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu. Výška koeficientov je vo vyhláške daná, napríklad pre miestnosti na najvyššom podlaží pod plochou strechou. Ak však vlastníci chcú uplatňovať iné ako dané koeficienty po 31. júli 2024, potrebujú na to písomne odôvodnené stanovisko odborne spôsobilej osoby pre energetickú certifikáciu alebo energetického audítora. Na získanie odborného stanoviska a rozhodnutie o upravených koeficientoch majú vlastníci 18 mesiacov od účinnosti vyhlášky.
Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou bolo vtedy stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 %.
Spoločné náklady a ich rozdelenie
Spoločné náklady na teplo a vodu, ktoré vznikajú v budove so systémom centrálneho zdroja tepla, rozdeľujeme medzi konečných spotrebiteľov - byty a nebytové priestory - transparentne a v súlade s legislatívou. Vďaka automatizácii odpočtov a ich prepisu do softvéru na rozpočítanie nákladov na teplo a vodu garantujeme kvalitu vyúčtovania, pričom koneční spotrebitelia majú vždy jasný prehľad o svojej priebežnej spotrebe prostredníctvom internetu.
Okrem nákladov na vykurovanie a ohrev teplej vody zahŕňajú spoločné náklady aj údržbu technických zariadení (výťah, kotolňa), elektrinu a vodu (osvetlenie, vodné a stočné) a tiež upratovanie, odvoz odpadu a deratizáciu.
Správcovia bytových domov musia vlastníkom bytov doručiť ročné vyúčtovanie nákladov, vrátane tepla a vody, za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. V prípade odmietnutia inštalácie, odpočtu, resp. úmyselného poškodenia merača sa určí náhradná spotreba v zmysle vyhlášky 503/2022 Z. z. nasledovne: Pre vykurovanie: náhrada sa stanoví na 1,1-násobok maximálnej ceny €/m² v objekte. Pre teplú vodu: náhrada je 1,5- až 3-násobok priemernej spotreby v objekte. Pri chýbajúcom odpočte z dôvodu poruchy merača sa môže použiť priemer spotreby z posledných dvoch zúčtovacích období. Vďaka automatickému diaľkovému odpočtu zbernicou dát sa výpočet náhradných spotrieb výrazne minimalizoval.
Vykurovanie: Od centrálnych zdrojov po individuálne riešenia
Dodávku tepla z centrálnych zdrojov využíva viac ako 16-tisíc bytových domov, v ktorých býva 1,8 milióna obyvateľov. Spotreba tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody má dlhodobo klesajúci trend. Za posledných 15 rokov sa znížila o 30 %. Najvýznamnejšie zníženie súvisí so zatepľovaním bytových domov a výmenou okien. Dôvodom sú sprísňujúce požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.
Ceny elektriny a zemného plynu sú približne rovnaké na celom Slovensku. Určité rozdiely môžu vzniknúť výberom iného dodávateľa. Pri zmene dodávateľa však treba byť obozretný. Nezabudnite si dobre preštudovať aj podmienky ukončenia zmluvy. Pozorne čítajte aj časti písané drobným písmom. Cena elektriny na vykurovanie závisí aj od produktu dodávateľa. Ceny tuhých palív, napríklad uhlia alebo dreva, sú rôzne u každého obchodníka. Počítajte však aj s dopravnými nákladmi. Ak máte vhodné skladovacie priestory, môžete pri nákupe tuhých palív využiť množstevné a sezónne zľavy. Priebežný nákup suchého dreva počas vykurovacej sezóny sa môže výrazne predražiť.
V prípade, že využívate štiepané drevo, napr. v bytových domoch do nákladov za teplo z individuálneho zdroja alebo z domovej kotolne treba okrem počiatočnej investície a nákladov na palivo započítať aj iné prevádzkové náklady, napríklad na povinné kontroly, servis a opravy kotla, na elektrinu potrebnú na prevádzku kotla a vykurovacej sústavy (obehového čerpadla), náklady na dopravu paliva, čistenie komína a podobne.
Cenu tepla pri centrálnom zásobovaní teplom (CZT) reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pozostáva z variabilnej a fixnej zložky maximálnej ceny tepla. Variabilná zložka súvisí s dodaným množstvom tepla, ktoré je merané na vstupe do domu. Táto zložka zohľadňuje ceny palív a elektriny, ktoré v posledných rokoch výrazne narástli. Fixná zložka ceny tepla súvisí s objednaným, respektíve zmluvne dohodnutým množstvom tepla na nasledujúci kalendárny rok (tzv. regulačný príkon). Zvyčajne sa regulačný príkon na ďalší rok určuje podľa skutočného dodaného množstva tepla v predchádzajúcom roku.
Slovensko patrí medzi najviac plynofikované krajiny v Európe. Zemný plyn je dostupný pre viac ako 90 % populácie. V porovnaní s ostatnými druhmi fosílnych palív ho možno považovať za ekologické palivo. Technický vývoj kotlov na spaľovanie zemného plynu zaznamenal v posledných rokoch výrazný pokrok. Ak máte doma kotol starší ako 15 rokov, mali by ste vážne uvažovať o jeho výmene. Moderné plynové kotly s optimalizáciou spaľovacieho procesu vám môžu znížiť náklady na palivo minimálne o 10 až 15 %. Pri kondenzačných kotloch môžu byť úspory ešte výraznejšie. Keďže dokážu využívať teplo z kondenzácie spalín, môžu mať účinnosť využitia energie v palive až 97 %. Aby kotol mohol pracovať v kondenzačnom režime, teplota vody ako teplonosného média by mala byť čo najnižšia. Teplota spalín, pri ktorej dochádza ku kondenzácii pri spaľovaní zemného plynu, je približne 57 °C. Čím nižšiu teplotu pod touto úrovňou má voda na vstupe do kotla, tým lepšie sa využíva kondenzácia. A vďaka tomu klesá aj spotreba zemného plynu.
Nové kondenzačné kotly môžete využiť aj v starých systémoch. V minulosti boli vykurovacie systémy väčšinou projektované na teplotný spád 90/70 °C. No kondenzačný kotol napojený na takúto vykurovaciu sústavu by bol prevádzkovaný v kondenzačnom režime iba na začiatku a na konci vykurovacieho obdobia, keď na vykurovanie stačia nižšie teploty vykurovacej vody. V čase prevádzky na maximálny výkon by pracoval v režime ako nízkoteplotný kotol. Ak však vymeníte okná za nové, prípadne zateplíte vonkajšie obvodové steny, pôvodné vykurovacie telesá sa stanú predimenzovanými a na dosiahnutie požadovaného tepelného výkonu im bude stačiť nižšia teplota vykurovacej vody. To pozitívne ovplyvní prevádzku kondenzačného kotla. Pozor však na čistotu vykurovacej vody a jej množstvo prúdiace cez navrhovaný kotol. Ak kúpite kondenzačný kotol, snažte sa ho využiť aj na prípravu teplej vody. Na jej ohrev potrebujete nižšiu teplotu vody, ako ste používali pri vykurovaní s pôvodným teplotným spádom. Kotol potom bude častejšie pracovať v kondenzačnom režime. Dajte však pozor na nastavenie teploty pri ohreve teplej vody.
Vedeli ste, že už niekoľko rokov neplatíte dodávateľovi za objem spotrebovaného zemného plynu v m3, ale za kWh energie v palive? Pri výpočte energie v zemnom plyne sa nepoužíva výhrevnosť, ale spaľovacie teplo. Dôvod? Pri jeho spaľovaní vznikajú spaliny, ktoré obsahujú CO2, vodu a malé množstvo iných splodín. Voda sa v spalinách nachádza vo forme pary. Teplo v nej obsiahnuté sa môže získať späť v kondenzačných kotloch tým, že para skondenzuje a odovzdá teplo vode na vykurovanie alebo ohrev vody.
Spaľovanie dreva pri vykurovaní rodinných domov má na Slovensku najdlhšiu tradíciu. Využívanie dreva na vykurovanie mierne kleslo po plošnej plynofikácii, ale v posledných rokoch výrazne narastá. Dôvodom je zvyšovanie cien zemného plynu, ale aj dostupnosť novej spaľovacej techniky. Pri starších roštových kotloch, ktoré pôvodne slúžili na spaľovanie uhlia, je účinnosť len okolo 55 - 65 %. Ak máte k dispozícii kusové palivové drevo, používajte splyňovacie kotly. V týchto kotloch sa spaľuje „drevoplyn“, ktorý sa z dreva uvoľní v prvej fáze spaľovania. Tieto kotly dosahujú účinnosť aj viac ako 84 %. Oproti spaľovaniu dreva v klasických kotloch na tuhé palivá môžete len na nákladoch na drevo usporiť viac ako 30 % ročne. Vo finančnom vyjadrení to predstavuje približne 250 € za rok. Pri cene splyňovacieho kotla približne 1 500 € sa vám investícia vráti zhruba za šesť rokov. Aby ste splyňovací kotol využívali efektívne, odporúča sa doplniť vykurovací systém akumulačnou nádržou. Výrazne komfortnejšie ako spaľovanie kusového dreva je spaľovanie drevných peliet. Tu možno dosiahnuť účinnosť spaľovania aj 90 %. Pelety sa zo zásobníka dopravujú do kotla automaticky. Dobre uskladnené pelety majú pomerne vysokú a konštantnú výhrevnosť. Kotly majú zásobník paliva na niekoľko dní až týždňov, podľa potreby tepla, ktorá závisí aj od vývoja vonkajšej teploty. Ak chcete hospodárne spaľovať drevo, jeho vlhkosť by nemala byť vyššia ako 30 %. Takú vlhkosť drevo dosiahne pri vonkajšom skladovaní približne za dva roky. Rozličné druhy dreva majú pri rovnakej vlhkosti síce skoro rovnakú výhrevnosť, no ich merná hmotnosť býva rozdielna. Napríklad pri 15 %- nej vlhkosti má bukové drevo mernú hmotnosť 720 kg/m3, ale smrekové drevo iba 470 kg/m3. Z toho vyplýva, že na získanie rovnakého množstva energie je potrebný menší objem bukového dreva ako smrekového.
Aby sa znížili náklady na vykurovanie, často sa okrem kotla na zemný plyn, biomasu alebo tepelného čerpadla používa ako doplnkový zdroj tepla aj spaľovanie dreva v akumulačných peciach, teplovzdušných/teplovodných krbov a krbových kachliach. Tieto zariadenia umožňujú podľa konštrukčného prevedenia spaľovať kusové drevo, drevné brikety aj pelety. Účinnosť spaľovania dreva a tepelný výkon ovplyvňuje kvalita dreva, najmä jeho vlhkosť. Zásadnú úlohu zohráva aj regulácia spaľovania, ktorá je väčšinou manuálna. Účinnosť je preto vo veľkej miere závislá aj od správnej obsluhy. Pri rozhodovaní o využívaní niektorého z týchto zariadení zvažujte, či vám neprekáža nosenie dreva a vynášanie popola. Zároveň sa treba zmieriť s prachom, ktorým môže byť zaťažovaný obytný priestor. Počítajte aj s tým, že sa musíte naučiť dobre ovládať reguláciu primárneho a sekundárneho spaľovacieho vzduchu a komínovej klapky, čím môžete čiastočne regulovať tepelný výkon. Čerstvé drevo môže mať 50 % a viac vlhkosti. Keď spaľujeme vlhké drevo, veľká časť jeho energie sa minie na odparenie tejto vlhkosti. Komín sa môže rýchlejšie zanášať sadzami a zvyšuje sa pravdepodobnosť dechtovania v splyňovacích kotloch.
Každý dom cez okná a presklené časti „pasívne“ využíva slnečnú energiu. Aktívne môžu slnečné energetické zisky pri zabezpečení tepelnej pohody zhodnotiť predovšetkým novostavby alebo budovy, ktoré boli aj v tejto súvislosti zásadnejšie rekonštruované. K tomu výrazne prispievajú napríklad termoregulačné ventily na radiátoroch alebo komplexný riadiaci systém pri plošných vykurovacích systémoch. Pri nízkoenergetických a pasívnych domoch energetické zisky pokrývajú podstatnú časť potreby tepla. Životnosť kvalitných plochých alebo trubicových kolektorov sa odhaduje na 25 až 30 rokov. Mnoho nadšencov slnečnej energie sa mylne domnieva, že zo solárneho systému dokážu získať dostatok energie aj na celkové vykurovanie domácnosti. No aj pri dobre izolovaných objektoch vybavených nízkoteplotným vykurovacím systémom možno zvyčajne pokryť 15 až 30 % z ročnej potreby tepla na vykurovanie. Navyše, počas vykurovacieho obdobia je nižšia intenzita slnečného žiarenia. Na zabezpečenie väčšieho množstva tepla by boli nutné rozsiahlejšie systémy.
Pri rozhodovaní o využívaní slnečných kolektorov iba na ohrev vody by ste mali v prvom rade zvážiť, kde a ako ich umiestniť. Najlepšia je orientácia na juh až juhozápad pri sklone od 30° do 50°. Štvorčlenná domácnosť na ohrev vody potrebuje kolektory s plochou približne 6 m2. Veľkosť plochy by mala byť nadimenzovaná tak, aby energetický zisk zo slnka pokryl približne 40 až 60 % potreby tepla na ohrev vody. Investičné náklady inštalácie solárnej zostavy s plochou kolektorov 6 m2 vrátane 300 l zásobníka a systému riadenia sú približne 3 000 €. Pri životnosti zariadenia 25 rokov a ročnom energetickom zisku 400 kWh/m2 kolektorovej plochy, budú náklady na teplo približne 0,052 €/kWh. Teplo vyrobené zo zemného plynu s ročnou účinnosťou kotla 89 % stojí približne 0,0533 €/kWh a pri zásobníkovom ohreve vody elektrinou v nízkej tarife zaplatíte 0,101 €/kWh. Orientačná návratnosť investície do zostavy využívanej na ohrev vody pri náhrade elektriny bude 13 rokov a pri náhrade plynu okolo 23 rokov. Na mieru návratnosti má zásadný vplyv množstvo spotrebovanej vody.
Tepelné čerpadlo využíva ako hlavný zdroj energie nízkopotenciálne teplo z okolitého prostredia - zo vzduchu, zeme, povrchovej alebo podzemnej vody.
Optimalizácia spotreby tepla a teplej vody v domácnosti
Ceny energie neustále stúpajú. Existuje celý rad možností, ako znížiť náklady na vykurovanie a teplú vodu, ktoré do veľkej miery zaťažujú domáci rozpočet. Sú medzi nimi jednoduché riešenia za málo peňazí aj finančne náročnejšie opatrenia. Ekonomicky najmenej náročné opatrenia sú spojené so zmenou správania v domácnosti. Každý môže začať napríklad tým, že si správne nastaví izbovú teplotu a bude hospodárnejšie využívať teplú vodu.
Výraznejšie zníženie nákladov na teplo možno dosiahnuť až po rekonštrukcii budov a vykurovacích systémov. V našich klimatických podmienkach je potrebné vykurovať domy najmenej štyri až päť mesiacov v roku, v horských oblastiach nezriedka šesť až osem mesiacov. Množstvo tepla potrebné na vykúrenie budovy závisí aj od toho, koľko tepla unikne vonkajšími obvodovými stenami, oknami, dverami, strechou a podlahou. Treba rátať s tým, že väčšina stavebných materiálov používaná v minulosti nie je schopná zabezpečiť energeticky hospodárnu prevádzku budovy. Tepelné straty, ktoré závisia od tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií, sa dajú pomerne presne vyčísliť. Pracujú s nimi projektanti. Ak chcete vedieť, aké náklady skutočne potrebujete na zabezpečenie tepelnej pohody, mali by ste poznať aj reálnu energetickú bilanciu domu.
Priemerná ročná spotreba tepla v bežnej domácnosti v bytovom dome je približne 12 500 kWh (45 GJ). V staršom rodinnom dome môže ročná spotreba tepla na vykurovanie predstavovať viac ako 75 % z celkovej spotreby energie. Prvým krokom k úvahe o možných úsporách je pravidelné sledovanie spotreby a nákladov na energiu. Podrobné podklady o priebehu spotreby sú veľmi cenné pri navrhovaní závažnejších zásahov do vykurovacieho systému. Relatívne ľahšie je to v rodinnom dome, kde môžete sledovať spotrebu elektriny i zemného plynu alebo iného paliva denne, týždenne alebo mesačne. Pravidelné sledovanie spotreby energie vo vašej domácnosti sa vám vždy oplatí, aj keď iba v ročných intervaloch. Urobte si prehľad spotrieb a nákladov za jednotlivé energetické médiá (elektrina, teplo a plyn). Ideálne je, keď máte k dispozícii hodnoty za fakturačné obdobia z posledných 2 až 3 rokov. Vytvorte si zároveň pomôcku na sledovanie vývoja nákladov za jednotlivé energetické médiá. Ak pracujete s počítačom, môžete využiť napríklad funkcie programu excel, stačí však aj zápisník s prehľadnou tabuľkou. Ak chcete mať reálny prehľad, vhodné je zapisovať a vyhodnocovať údaje pravidelne, aby ste vedeli porovnávať deň s dňom či týždeň s týždňom. Denné odpočty vám dajú informáciu o tom, ako sa správate v pracovný deň a ako cez víkend. Pri výkyvoch spotrieb viete príčinu identifikovať veľmi presne. Spotrebu sledujte súčasne s nákladmi, pretože ceny rôznych druhov energie sa líšia. Na základné porovnanie postačuje udávať priemerné ceny z predchádzajúceho obdobia.
Po výmene okien alebo zateplení je vhodné zvoliť zariadenie s primerane nižším výkonom. Obehové čerpadlo je integrované v kotle. Teplá voda je pripravovaná v zásobníku, ktorý je pripojený priamo na vývody z kotla. Po znížení potreby tepla na vykúrenie interiéru stačí už nižšia teplota vykurovacej vody. V takomto dome môžete využiť pôvodné vykurovacie telesá, ktoré sa stali po obnove predimenzované, alebo radiátory so zväčšenou odovzdávacou plochou. Obe riešenia dokážu zabezpečiť využitie prevádzky kotla v kondenzačnom režime.
Pomocou termoregulačných ventilov možno regulovať teplotu v každej miestnosti podľa individuálnych požiadaviek. V legislatíve je odporúčaná teplota v obývacej miestnosti 21 °C (+ 3/ -1 °C). Umiestnite nábytok tak, aby nebránil voľnému šíreniu tepla v miestnosti. Priestorový termostat sníma teplotu v miestnosti a podľa potreby zapína kotol. Umožňuje časové nastavenie pre rôzne prevádzkové režimy vykurovania. Vetrať sa oplatí krátko a intenzívne. Vzduch sa vďaka tomu rýchlo vymení bez toho, aby zariadenie a steny v miestnosti vychladli. Pákové batérie podstatne skracujú čas potrebný na nastavenie požadovanej teploty vody a šetria množstvo teplej vody.
Priemerná ročná spotreba teplej vody v domácnosti na Slovensku je približne 16 m³ na osobu. Denne spotrebuje jedna osoba v priemere 40 až 75 litrov teplej vody. Požadovaná teplota teplej vody je v rozpätí 45 až 55 °C. Centrálna príprava teplej vody sa využíva v systémoch centrálneho zásobovania pre väčší počet odberateľov. Pripravuje sa v prietokových alebo zásobníkových ohrievačoch alebo v ich kombinácii. Pri dodávke v cirkulačnom potrubí neustále prúdi teplá voda. Cirkulácia umožňuje jej okamžitú dostupnosť v požadovanej kvalite aj na najvzdialenejšom výtoku. Tento komfort však niečo stojí. Dodávka teplej vody patrí medzi najdrahšie služby spojené s bývaním. V niektorých domácnostiach môžu byť náklady na teplú vodu vyššie ako na vykurovanie, napríklad po zateplení domu. Merná spotreba tepla na ohrev vody sa pohybuje v rozpätí od 70 do 140 kWh/m³ v závislosti od miesta jej prípravy a spotrebovaného množstva. So znižujúcou sa spotrebou teplej vody stúpa merná spotreba tepla na jej ohrev a rastú náklady na kubický meter teplej vody. Ako hospodárne máte pripravovanú teplú vodu vo svojom dome alebo pre svoj dom, sa môžete dozvedieť aj z vyúčtovania. Ak tam nie je uvedené konkrétne číslo mernej spotreby, vydeľte celkové množstvo tepla na ohrev vody celkovým množstvom vody. Ak je merná spotreba tepla na ohrev 1 m³ vody vyššia ako 100 kWh/m³, mali by ste hľadať príčiny a odstrániť ich.
Pákové batérie skracujú čas potrebný na nastavenie požadovanej teploty vody. V porovnaní s klasickými batériami sú približne o 30 % úspornejšie. Perlátory umožňujú premiešavanie vody so vzduchom, znižujú prietokové množstvo vody, zvyšujú objem toku vody a rýchlosť jej prúdenia. Použitím perlátorov môžete ušetriť až 20 % vody. Termostatické batérie automaticky miešajú teplú a studenú vodu podľa nastavenej požadovanej teploty vody na výtoku. Sprchovacie hlavice s nastaviteľným prietokom usmerňujú prietok vody cez nastaviteľný počet dýz.
Náklady na ohrev vody závisia od spôsobu jej prípravy. Pri centrálnej dodávke sú zohľadnené aj cirkulačné straty, pri ostatných spôsoboch ohrevu sa teplá voda spotrebováva v mieste jej prípravy. Pri zabezpečení ohrevu vody priamo v dome je vzhľadom na súčasné ceny elektriny a zemného plynu nákladovo najnáročnejší zásobníkový ohrev vody elektrinou. Ak nemáte dodávku teplej vody z centrálnych rozvodov, ale zabezpečujete si ju individuálne, je dôležité zvoliť optimálny spôsob ohrevu. Rozhodujúca je požiadavka na množstvo teplej vody. Prietokový ohrev vody je vhodné použiť pri nízkej spotrebe vody a malom počte odberných miest. Voda sa ohrieva priamo v mieste jej spotreby. Ohrev sa začne okamžite pri vypúšťaní vody z batérie, nevznikajú tepelné straty a je tiež hygienickejší, pretože voda sa okamžite spotrebuje a neskladuje sa v zásobníku, kde sa môže dariť baktériám, ako je napríklad Legionella. Nevýhodou je však nižší užívateľský komfort. Množstvo a teplota vody sú priamo úmerné prietoku vody a výkonu ohrievača. Napríklad prietokový ohrievač na jeden plnohodnotný výtok teplej vody v sprche musí mať tepelný výkon minimálne 14 až 17 kW.
V bytových domoch, kde je spotrebná zložka väčšia ako 50 %, vznikajú v porovnateľných bytoch až dvojnásobné a vyššie rozdiely v platbách. Je to výsledok prílišného „šetrenia“ jedného suseda na úkor druhého. Ak má dom pomerové rozdeľovače tepla a konečný spotrebiteľ si ich odmietol nainštalovať, alebo odmietne umožniť ich odpočet, poprípade do nich neoprávnene zasahoval a tým spôsobil ich nesprávne fungovanie, hrozí mu sankcia. Ak sa na rozpočítavanie tepla použije pomer podľa vyhlášky, z celkových nákladov na vykurovanie domu vyčleníme 60 %. Túto sumu vydelíme celkovou plochou domu. Výsledok vynásobíme plochou bytu. Tak získame základnú zložku nákladov na vykurovanie bytu. Zostávajúcich 40 % tvorí spotrebnú zložku. Tú podelíme počtom indikovaných jednotiek zo všetkých pomerových rozdeľovačov tepla v dome. Výsledkom je náklad na jednotku. Vynásobíme ho počtom indikovaných jednotiek na rozdeľovačoch v byte.
Bytový dom je z pohľadu vykurovania jeden funkčný technický celok. Teplo prirodzene prestupuje medzi bytmi cez steny, stropy aj podlahy. Aj byt, ktorý je odpojený od vykurovacej sústavy, prijíma tzv. pasívne teplo zo susedných bytov. Preto sa základná zložka uplatňuje aj pri odpojených bytoch. Ak vlastník neumožní vykonať odpočet, použije sa náhradný výpočet spotreby so sankčným charakterom. Spotreba sa určí z najvyššej spotreby na m² bytu v danom objekte a táto hodnota sa ešte navýši o 10 %. Výsledná hodnota býva spravidla výrazne vyššia ako reálna spotreba. Postup pri poruche meracieho prístroja závisí od dostupnosti historických údajov. Ak sú k dispozícii údaje z predchádzajúcich období, náhradná spotreba sa určí ako priemer za posledné dve zúčtovacie obdobia. Podmienkou je, že porucha sa neopakovala a nedošlo k zmene vlastníka. Ak historické údaje nie sú použiteľné, spotreba sa vypočíta z priemernej spotreby na m² bytov s funkčnými prístrojmi, ktorá sa následne vynásobí plochou miestnosti, resp.