Náklady na teplo predstavujú najväčšiu položku v ročnom vyúčtovaní za bývanie, tvoria viac ako 60 percent celkových nákladov. Práve preto sa najčastejšie spory týkajú práve tepla. Hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovuje pravidlá pre rozpočítavanie tepla na jednotlivé byty, bytové domy sa týchto vyhlášok nemusia striktne držať. Kľúčové je to, na čom sa dohodnú vlastníci bytov. Často sa však stáva, že prijaté pravidlá nevyhovujú všetkým. Vlastníci bytov sa potom dostávajú do konfliktov, keď zistia, že niektorí platia za teplo výrazne menej, zatiaľ čo iní majú vysoké nedoplatky.
Kde hľadať chybu v rozpočítavaní tepla?
Problém sa môže objaviť aj v domoch s mnohými bytmi a spravovaných spoločenstvami. V jednom z prípadov, ktorý sa týkal domu so 64 bytmi, mali vlastníci pomerové merače a teplo rozpočítavali v pomere 60 % podľa spotreby a 40 % podľa plochy. Napriek tomu sa objavili dva byty, ktoré mali za január a február minulého roka spotrebu len okolo 150 jednotiek, zatiaľ čo ostatné byty dosahovali priemerne okolo 350 jednotiek. Tieto rozdiely vedú k nespokojnosti a obviňovaniu.
Ľudia často obviňujú pomerové rozdeľovače tepla, no podľa odborníkov za to samotné prístroje nemôžu. Hlavným problémom pri rozpočítavaní nákladov za teplo je skutočnosť, že presnú spotrebu tepla v jednotlivých bytoch nie je možné úplne presne zmerať.
Anna Krajčiová, výkonná riaditeľka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku, vysvetľuje, že účelom inštalácie pomerových rozdeľovačov tepla nie je dosiahnuť rovnakú spotrebu tepla v každom byte. Cieľom je, aby sa jednotlivé domácnosti podieľali na úhrade nákladov za vykurovanie v závislosti od ich skutočnej spotreby.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu tepla
Vyššiu spotrebu tepla prirodzene bude mať domácnosť, kde sa členovia zdržiavajú doma počas celého dňa, kde sú zdravotné problémy, kde je malé dieťa, alebo kde si obyvatelia jednoducho vyžadujú vyššiu teplotu pre svoju tepelnú pohodu. Nemalý vplyv na spotrebu tepla má aj poloha bytu v dome, orientácia bytu na svetové strany, či stav okenných konštrukcií.
Na druhej strane, existujú domácnosti, kde sa cez deň nikto nezdržiava, kde obyvateľom na spánok postačuje nižšia teplota (napríklad 18 stupňov), kde sa investovalo do kvalitných okien a vstupných dverí, alebo kde byt jednoducho profituje z výhodnejšej polohy na južnej strane v strede bytového domu.
„Bez poznania konkrétnych podmienok teda môžeme všeobecne odpovedať, že je úplne bežné a prirodzené, že jednotlivé byty v dome majú odlišnú spotrebu tepla na vykurovanie,“ uvádza A. Krajčiová.
Mýtus o „kradnutí tepla“
Majitelia bytov s vysokými nedoplatkami často špekulujú, že ich dvaja susedia im „kradnú“ teplo tým, že svoje byty minimálne vykurujú a následne odoberajú teplo od susedných bytov, ktoré musia viac kúriť a tým pádom aj viac platiť.
Anna Krajčiová však pojem „kradnutie tepla“ v kontexte vykurovania v bytových domoch považuje za nesprávny. Tento termín totiž vyvoláva dojem, že každý, kto má nižšie náklady na vykurovanie v porovnaní so susedmi, je automaticky zlodej. Pritom sa môže jednať o racionálne správanie, kedy byt nie je zbytočne prekurujú a v konečnom dôsledku prispieva k zníženiu nákladov celého domu.
Treba zobrať do úvahy aj opačný efekt: ak niekto pre lepší spánok potrebuje chladnejšiu miestnosť, nemusí byť spokojný s tým, že krátko po vyvetraní má v spálni opäť teplo v dôsledku prekurovania susediacich bytov.
„Správne je hovoriť o prestupe tepla medzi susediacimi bytmi, spoločnými priestormi a obvodovými múrmi domu,“ dodáva A. Krajčiová.
Základná zložka a prestup tepla
Na prestup tepla pamätá aj platná vyhláška, ktorá určuje pravidlá pre rozpočítanie tepla. Stanovuje, že vlastníci bytov sa na úhrade časti nákladov na vykurovanie v dome (s odporúčanou výškou 60 %) podieľajú v závislosti od veľkosti svojho bytu. To znamená, že aj ten, kto po celý rok vôbec nekúri, je povinný uhradiť určitú časť nákladov na vykurovanie práve z dôvodu prestupov tepla. Podiel tejto tzv. základnej zložky tepla si môžu vlastníci bytov upraviť podľa špecifických podmienok konkrétneho domu.
Rovnako sa môžu vlastníci dohodnúť aj na tom, že pri rozpočítaní nákladov bude zohľadnená nepriaznivá poloha niektorých bytov v dome, napríklad rohových alebo prízemných bytov nad nevykurovanými priestormi. Pri takýchto rozhodnutiach je nevyhnutné zohľadniť konkrétne podmienky bytového domu, vrátane zateplenia obvodových múrov a strechy, vlastností deliacich priečok a spôsobu vedenia vnútorných rozvodov kúrenia. Vlastníci bytov a nebytových priestorov by sa mali vopred poradiť so správcom domu a odborníkmi zaoberajúcimi sa rozpočítavaním tepla, aby schválené pravidlá zodpovedali skutočným tepelno-technickým podmienkam bytového domu.
Zmena rozpočítavania a jej dôsledky
Odborník Juraj Šmelík z poradenskej spoločnosti Thermo-Eco-Engineering, ktorá sa zameriava na úsporu tepelnej energie, odporúča zmeniť rozpočítavanie tepla podľa vyhlášky na pomer 60 % podľa plochy a 40 % podľa spotreby. V prípade zatepleného domu dokonca navrhuje pomer 70 % na plochu.
J. Šmelík poukazuje na to, že problémom rozpočítavania tepla podľa pomerových rozdeľovačov je nedostatočné zohľadnenie výmeny tepla medzi bytmi - teda odberu tepla, ktorý pomerové rozdeľovače alebo bytové merače tepla nedokážu zaznamenať. Tento faktor pritom nie je zanedbateľný.
Práve nedostatočné zohľadnenie tejto skutočnosti býva často príčinou príliš veľkých rozdielov v platbách za vykurovanie medzi jednotlivými bytmi. Podľa neho nejde o chybu prístrojov, ale o chybu v spôsobe rozpočítavania, nevhodnom pomere základnej a spotrebnej zložky. Spotrebná zložka predstavuje podiel platby domu, ktorý sa rozpočítava podľa pomerových rozdeľovačov, zatiaľ čo základná zložka sa rozpočítava podľa podlahovej plochy.
Pri rozpočítavaní nákladov teda neplatí pravidlo, že čím väčší podiel sa rozpočítava podľa pomerových rozdeľovačov alebo meračov tepla, tým je rozpočítavanie presnejšie a spravodlivejšie.
J. Šmelík konštatuje, že problém „kradnutia tepla“ sa ešte zväčšil s nahrádzaním starých odparovacích rozdeľovačov elektronickými rozdeľovačmi a bytovými meračmi tepla. Bytové domy mali vtedy aktualizovať pravidlá rozpočítavania tepla, čo sa však často nestalo. V dôsledku toho sa po zavedení nových prístrojov rozdiely v platbách medzi bytmi ešte zvýšili.
Tretím významným faktorom, ktorý má veľký vplyv na spotrebu tepla, je zatepľovanie domov. Zatepľovanie mení pomer tepla uniknutého do vonkajšieho prostredia voči výmene tepla cez stavebné konštrukcie a medzi vnútornými priestormi domu. Znižuje sa potreba príjmu tepla cez radiátory a rastie odber tepla cez steny, ktorý pomerové rozdeľovače tepla nezaznamenávajú.
J. Šmelík zdôrazňuje, že tieto zmeny sú dôvodom na prehodnotenie spôsobu rozpočítavania tepla vlastníkmi bytov. Najrizikovejšou skupinou, v ktorej sa vyskytujú neprimerane vysoké rozdiely v platbách, sú práve zateplené domy s elektronickými pomerovými rozdeľovačmi alebo bytovými meračmi tepla.
„Z pohľadu súčasných platieb pokladám pomer základnej a spotrebnej zložky za veľmi nešťastne zvolený parameter. Menší podiel spotrebnej zložky rozpočítanej podľa pomerových rozdeľovačov vyvoláva vo verejnosti pocit nedostatočného zhodnotenia často drahej meracej techniky. Pritom skutočnosť je iná. Pomôžem si prirovnaním: bez soli sa žiť nedá, ale príliš veľa soli škodí. Podobne je to aj s pomerovými rozdeľovačmi,“ dodal J. Šmelík.
Kde viete ušetriť, ak žijete v dome, ktorý vykurujete plynom?
Príklad „kradnutia“ tepla a ako mu predísť
Čo sa stane, ak sa vlastníci bytov rozhodnú pre menší podiel základnej zložky, než stanovuje vyhláška (60 % podľa plochy a 40 % podľa spotreby)? Ak byt s vypnutými radiátormi zaplatí menej ako 60 % priemerných nákladov na vykurovanie na meter štvorcový v dome, v podstate platí za nižšiu teplotu v byte ako 17 °C. Ak sa vlastníci rozhodnú pre základnú zložku len 30 %, bytu s vypnutými radiátormi sa umožní platiť za vnútornú teplotu, ktorá je totožná s vonkajšou teplotou. Lenže v byte teplota nesmie klesnúť pod 17 °C a je pravdepodobné, že neklesne pod 19 °C. Kto teda toto teplo zaplatí? Musia sa naň poskladať susedia.
A kto má potom nameranú najvyššiu spotrebu? Vôbec to nemusí byť byt, ktorý je extrémne vykurovaný. S vysokou pravdepodobnosťou to môže byť bezprostredný sused, ktorý dodáva teplo cez strop alebo podlahu do bytu s vypnutými radiátormi.
Ako zistiť, či je rozpočítavanie spravodlivé?
Indikátorom korektnosti rozpočítavania je porovnanie platieb bytov na meter štvorcový podlahovej plochy. Ak je pomer platieb bytov s najvyššími a najnižšími vyúčtovanými nákladmi na vykurovanie približne 2 : 1, rozdiely v platbách bytov sú primerané.
Najväčšou položkou na faktúre za bývanie v bytovom dome sú platby za teplo a teplú vodu, ktoré tvoria až jednu tretinu celkových nákladov. Výšku poplatkov preto môže najviac ovplyvniť zmena spôsobu rozúčtovania. Hoci bola vlani schválená novela vyhlášky ÚRSO, ktorá umožnila zmenu rozpočítavania, táto zmena nevyriešila problém s vysokými účtami za vykurovanie. Vlastníci bytov si totiž naďalej môžu schváliť aj celkom iný pomer účtovania tepla, ktorý môže byť pre niektorých majiteľov bytov výhodný, iných však znevýhodňuje. A tak aj po schválení vyhlášky pokračuje obviňovanie susedov v bytových domoch, že im „sused kradne teplo“.
Potvrdil to aj Tibor Mičo, konateľ spoločnosti Enetherm. Podľa neho sa veľmi málo schôdzí vlastníkov, ktoré mali na programe nastavenie parametrov rozpočítavania, konalo za účasti odborníka. Preto boli zväčša odsúhlasené pôvodné nastavenia rozpočítavania, alebo boli nastavené parametre podľa novely. V prípade, že dom prešiel na nové rozpočítanie, výsledky sú oveľa bližšie adekvátnym platbám za vykurovanie. V niektorých prípadoch to znamená zvýšenie platby, v niektorých zníženie, v závislosti od spôsobu využívania vykurovacej sústavy.
Tibor Mičo však upozornil na to, že v prípade vlastníkov bytov, ktorí na teple extrémne šetria, sa platba posunula smerom nahor dosť výrazne. „V žiadnom extrémne šetriacom byte nedosiahne teplota menej ako 16 - 17 °C. Ak by tento byt susedov nemal (alebo by tiež mali vypnuté vykurovacie telesá), musel by za vykúrenie na túto teplotu platiť sám. Preto je správne, že za toto teplo, ktoré síce nebolo dodané jeho vykurovacími telesami, ale inou cestou, musí zaplatiť.“
Existuje spravodlivé účtovanie?
Pri rozpočítaní podľa pomerových meradiel platí, že kto má nameranú vyššiu spotrebu, zaplatí viac, a kto má nameranú nižšiu spotrebu, zaplatí menej. „Avšak druhá dôležitá vec, ktorú je nevyhnutné nastaviť spôsobom rozpočítania, sú rozdiely medzi najvyššími a najnižšími platbami. Zohľadniť výmenu tepla cez steny. A to je hlavný problém. Nastaviť rozdiely tak, aby zodpovedali skutočnému teplotnému komfortu a spotrebe tepla, aby rozpočítanie motivovalo na úspory, ale na druhej strane aby nespôsobilo, že sused dopláca na suseda,“ vysvetľuje Šmelík.
Šmelík zdôraznil, že bez ohľadu na to, akou cestou sa teplo do bytu dostáva - či cez radiátory, potrubia vykurovacej sústavy alebo cez steny zo susedných vykurovaných priestorov - minimálna platba za vykurovanie musí zodpovedať minimálne teplote 17 °C, čo znamená 60 percent z priemerných nákladov na vykurovanie. „Práve z tohto dôvodu je vo vyhláške č. 358/2009 stanovená základná zložka = platba závislá od podlahovej plochy bytov = platba pri nameranej ‚nulovej‘ spotrebe, na úrovni 60 percent.“
Aký pomer zvoliť a pre koho?
Pre niektoré byty môže byť výhodné rozpočítanie tepla v pomere 60 : 40 v prospech plochy bytu, iným vyhovuje opačný pomer a sú byty, ktorým sa vyplatí pomer 20 : 80. Tibor Mičo vysvetľuje, že rozpočítanie s väčším podielom základnej zložky je spravodlivejšie pre väčšinu bytových domov využívajúcich pomerové rozdeľovače na vykurovacích telesách. Výsledky sa v tomto prípade blížia stavebným vlastnostiam domov a užitej tepelnej pohode v bytoch.
„Samozrejme, že je nutné použiť aj korekcie znevýhodnenej polohy bytu, ktoré, ak sú nastavené nesprávne, môžu výrazne ovplyvniť platbu za vykurovanie bytu v nevýhodnej polohe.“ Tibor Mičo ďalej vysvetlil, že pri použití vyššej základnej zložky tieto „nesprávnosti“ majú menší vplyv, a preto je takýto pomer spravodlivejší pre takéto byty. „V prípade, že si dom zvolí úplne nesprávny pomer 20 : 80 pri použití pomerových rozdeľovačov na radiátoroch, extrémne to zvýhodní vlastníkov, ktorí využívajú na vykurovanie prestupy tepla cez steny od svojich susedov, alebo v dome dlhodobo nebývajú.“
Tibor Mičo zo spoločnosti Enetherm zdôraznil, že určite nie je možné akceptovať niekoľkonásobné rozdiely v platbách bytov s najnižšou a najvyššou platbou za štvorcový meter podlahovej plochy bytu.
V mnohých bytových domoch majú susedia medzi sebou navzájom jeden nevypovedaný problém, ktorým je vykurovanie. Niektorí „šetria“ na kúrení tak, že počas zimy nevykurujú, pretože sú vykurované okolité byty a tým pádom kúriť nemusia. Niektorí susedia tak majú nedoplatky, iní zas preplatky. Spravodlivejší bude tento výpočet najmä pre domácnosti s vyššou spotrebou, pre vlastníkov krajných a rohových bytov, ktorí v podstate vykurujú aj okolité byty a tým pádom za energie platia oveľa viac. Tento systém však prišiel do platnosti už začiatkom tohto roka, no prejaví sa až začiatkom roka 2024, kedy domácnosti dostanú ročné zúčtovanie za náklady na teplo. Niektoré domácnosti však už vedia, aké zmeny vo vyúčtovaní ich čakajú, nakoľko niektoré správcovské spoločnosti túto skutočnosť oznámili vlastníkom nehnuteľností v bytových domoch vopred. Nový systém už nerozpočítava teplo medzi všetky byty rovným dielom, ako tomu bolo v minulosti. Domácnosti, ktoré šetrili, platili rovnako ako domácnosti, ktoré byty prekurovali a tým pádom nemali motiváciu „šetriť“.
V minulosti bolo rozdelenie pevne dané na 60% základná zložka a 40% spotrebná zložka. Jedným z parametrov, ktorý zostal zo „starého“ systému, je rozdelenie parametrov vykurovania na základnú a spotrebnú zložku, pričom výška základnej zložky bude mať hodnotu minimálne 30%. Súčasťou nového výpočtu by mal byť aj kontrolný mechanizmus zabezpečujúci riešenie nerovnomerných nákladov medzi jednotlivými bytmi v bytovom dome. Novinka vo výpočtoch tepla pre domácnosti poteší najmä tých, ktorých „teplo“ využívali okolité byty. Byt, v ktorom bolo kúrenie vypnuté a bol obklopený bytmi, kde sa vykurovalo, spotreboval teplo vo výške 70% nákladov na teplo v porovnaní s vykurovaným bytom. Vďaka tomu tak teplota v takomto byte neklesla pod 15 až 18 stupňov, čo znamená, že takýto byt by počas zimných mesiacov potreboval vykurovať len minimálne.
Vykurovacej sezóne sa obyvatelia bytov, ktoré sú vykurované centrálne, často dopúšťajú dvoch extrémov. Niektorí ľudia svoje domácnosti prekurujú na 25 a viac stupňov. Opačný extrém je úplné vypínanie radiátorov na dlhší čas alebo napríklad pri odchode do práce. Dôležitým faktorom je, že bytové domy hospodária s teplom spoločne. Kritická chvíľa nastáva, keď si treba spravodlivo rozdeliť aj faktúru z teplární. Zo zateplených budov, v ktorých boli vymenené aj okná, uniká len minimálne. Teplo teda ostáva v budove, kde sa teplota medzi jednotlivými miestnosťami vyrovnáva: teplejšie časti vykurovanej budovy otepľujú tie chladnejšie a naopak. Platí to však aj opačne. Základná hovorí, koľko štvorcových metrov v byte sa vykuruje zo spoločného tepla, ktoré príde z teplární do domu.
Otília Leskovská však zdôrazňuje, že hodnoty, ktoré ukazujú pomerné rozdeľovače tepla, nepredstavujú informáciu o presnej spotrebe tepla domácnosti. Vyhláška o rozpočítavaní nákladov na teplo odporúča pomer základnej a spotrebnej zložky 60 ku 40. Zákon však umožňuje vlastníkom bytov už niekoľko rokov dohodnúť si aj iný pomer na rozpočítavanie nákladov za teplo, čo mnohí využili. Skúsenosti odborníkov však hovoria, že toto nie je úplne správna cesta. „Tí, čo kúria, sa nedokúria, a tí, čo nekúria, si mädlia ruky. Na to, aby ste donútili suseda, ktorý nepočúva logické argumenty, aby si zapol radiátor, recept neexistuje.“
tags: #vyuctovanie #tepla #ak #sused #neprekuruje #byt