V dynamickom svete obchodu a práva sa občas stretneme s pojmami, ktoré znejú zložito, no ich pochopenie je kľúčové pre správne fungovanie zmluvných vzťahov. Jedným z takýchto pojmov je aj vyššia moc, známa tiež pod latinským označením "vis maior" alebo francúzskym "force majeure". Tento právny koncept predstavuje mimoriadnu udalosť, ktorá môže zásadne ovplyvniť schopnosť jednej zo zmluvných strán splniť svoje záväzky. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na definíciu vyššej moci, jej dôsledky a praktické aspekty, s dôrazom na slovenské právo a aktuálnu situáciu.
Definícia vyššej moci: Kedy ide o "zásah osudu"?
Vyššia moc je právna skutočnosť, ktorá spočíva v mimoriadnej, nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu alebo znemožní plnenie záväzku. Môžeme si ju predstaviť ako vonkajšiu udalosť, ktorá nemá pôvod vo sfére dlžníka. Za vonkajšiu udalosť preto napríklad nebudeme považovať to, že sa dlžník dostal do úpadku. Nepredvídateľná je pre nás taká udalosť, ktorú sme ani pri najlepšej snahe nemohli predpovedať. Napríklad, nepredvídateľnou udalosťou nie je to, ak je na diaľnici D1 v pondelok ráno zhustená premávka. Neodvrátiteľná je zase udalosť, ktorej ani pri najlepšej starostlivosti nevieme zabrániť.
Aby bola udalosť kvalifikovaná ako vyššia moc, musia byť splnené nasledovné kritériá:
- Mimoriadnosť: Udalosť musí byť neobvyklá a výnimočná, nie bežná alebo očakávaná. Nie je to bežný dážď, ale povodeň.
- Nepredvídateľnosť: Udalosť nemohla byť rozumne predvídateľná v čase uzavretia zmluvy. Nedala sa očakávať pri podpise zmluvy.
- Neodvrátiteľnosť: Udalosti sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení maximálneho úsilia a odbornej starostlivosti. Nedala sa jej zabrániť ani pri maximálnom úsilí.
- Nezavinennosť: Udalosť nesmie byť spôsobená konaním alebo opomenutím strany, ktorá sa na ňu odvoláva.
Príkladom môže byť situácia, keď máte dodať tovar do 3 dní, ale v noci vám povodeň odnesie most. Hoci ste mali v pláne tovar dodať, objektívne nemôžete. V poistení majetku je vo väčšine prípadov vis maior podmienkou pre vznik poistnej udalosti. Tá je totiž definovaná ako náhodná udalosť, ktorej nebolo možné zabrániť. Pri poistení zodpovednosti je naopak škoda vis maior, čiže živelná udalosť, vylúčená z poistného krytia.
Vyššia moc v kontexte zmlúv: Právna ochrana a povinnosti
V zmluvách sa často nachádzajú klauzuly o vyššej moci, ktoré upravujú práva a povinnosti strán v prípade, že nastane udalosť, ktorá spĺňa definíciu vyššej moci. Zmluvné strany môžu vylúčiť všeobecnú aplikáciu zákonnej definície ustanovení o vyššej moci. Môžu si tiež dohodnúť špecifickú úpravu a definíciu udalostí vyššej moci - tá môže byť veľmi všeobecná a široko aplikovateľná na takmer každé omeškanie alebo porušenie, ktoré je mimo kontroly (sféry vplyvu) povinnej strany, alebo môže byť výslovne limitované na konkrétne udalosti, ktoré predstavujú udalosť vyššej moci (napr. zemetrasenia, záplavy, štrajky, alebo teroristické útoky).
Je teda potrebné v každom jednotlivom prípade na základe zmluvnej definície vyššej moci posúdiť, či výskyt pandémie koronavírusu či koronavírus, napr. v spojení s vládnymi opatreniami alebo všeobecne len vládne opatrenia, definíciu obsiahnutú v zmluve spĺňa. Samotné splnenie definície vyššej moci však nestačí. Je nutné, aby prekážka v podobe koronavírusu, resp. s ním spojených vládnych opatrení bola príčinou nesplnenia povinnosti riadne a včas.
Ak zmluva neobsahuje dojednanie o vyššej moci, aplikuje sa ustanovenie § 374 Obchodného zákonníka (ak ide o obchodný záväzkový vzťah), ktorý upravuje okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Podľa tohto ustanovenia, ak strane v splnení povinnosti zabránila nepredvídateľná, neodvrátiteľná a neprekonateľná prekážka, ktorá nastala nezávisle od jej vôle, nie je taká strana povinná nahradiť škodu.
Analógia: Je to „zásah osudu“, za ktorý nemôžete. Máte niekomu dodať tovar, ale v noci vám dielňu zničí tornádo (vyššia moc). Nemôžete dodať, ale nie je to vaša vina. Aby bola udalosť uznaná za vyššiu moc, musí byť:- Mimoriadna a Nepredvídateľná (tornádo áno, bežná snehová búrka v januári nie).- Neodvrátiteľná (nedalo sa jej zabrániť).Príklady: Prírodná katastrofa (povodeň, zemetrasenie), vojna, štrajk (generálny), pandémia (COVID-19 bol často uznaný ako vyššia moc).Dôsledok: Ak sa odvoláte na vyššiu moc (musíte to v zmluve mať a musíte to druhej strane ihneď oznámiť), nezodpovedáte za škodu spôsobenú omeškaním. Je to vaša právna ochrana v zmluvách. Chybou je spoliehať sa, že „sa dohodneme“. Musíte to mať v zmluve. Rizikom je neoznámiť udalosť okamžite.
Dôsledky vyššej moci: Kedy zodpovednosť zaniká?
Ak nastane udalosť, ktorá spĺňa definíciu vyššej moci a je upravená v zmluve alebo v zákone, môže to mať nasledovné dôsledky:
- Vylúčenie zodpovednosti za škodu: Strana, ktorej plnenie bolo znemožnené alebo sťažené v dôsledku vyššej moci, nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla druhej strane v dôsledku omeškania alebo nesplnenia zmluvy. Dlžník zodpovedá len za omeškanie, ktoré spočíva v jeho osobných pomeroch. Ak je dôvod omeškania mimo osoby dlžníka, môže sa dlžník zbaviť zodpovednosti za omeškanie (exculpatio a mora). Jednou z objektívnych okolností, pre ktorú nemôže dlžník splniť dlh riadne a včas môže byť vyššia moc (vis maior). Vyššia moc je udalosť, ktorá je pri všetkej starostlivosti nepredvídateľná a pri všetkom úsilí neodvrátiteľná. Ak dlžník preukáže, že nemohol pre vyššiu moc splniť dlh, nie je za omeškanie zodpovedný. Dôkazné bremeno v uvedenom prípade leží na dlžníkovi. Pri preukazovaní vyššej moci musí dlžník preukázať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok pre vyššiu moc, a to nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť. Nepredvídateľnosť znamená, že nebolo možné ani pri všetkej starostlivosti predvídať predmetnú udalosť. Ak by bolo možné udalosť predvídať, napríklad bol vyhlásený povodňový stupeň, nešlo by o vyššiu moc. Druhou podmienkou je neodvrátiteľnosť. Dlžník na zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie musí preukázať, že ani pri všetkom možnom úsilí nemohol udalosť odvrátiť. Preukázaním vyššej moci nezaniká omeškanie dlžníka, dlžník sa však jej preukázaním zbaví zodpovednosti za omeškanie a nenastanú právne následky omeškania. Je potrebné uviesť, že ak pominie prekážka plnenia spôsobená vyššou mocou, je dlžník povinný dlh splniť. Ak by po pominutí prekážky spôsobenej vyššej moci neplnil svoj dlh, dostal by sa do omeškania.
Pri poistení majetku je vo väčšine prípadov vis maior podmienkou pre vznik poistnej udalosti. Tá je totiž definovaná ako náhodná udalosť, ktorej nebolo možné zabrániť. Pri poistení zodpovednosti je naopak škoda vis maior, čiže živelná udalosť, vylúčená z poistného krytia.
Vyššia moc a pandémia COVID-19: Lekcia pre budúcnosť
Pandémia COVID-19 a s ňou spojené vládne opatrenia, ako napríklad zatvorenie prevádzok, obmedzenie pohybu osôb a prerušenie dodávateľských reťazcov, vyvolali rozsiahle diskusie o tom, či tieto udalosti možno považovať za vyššiu moc. Na určenie, či rozšírenie ochorenia COVID-19 a jeho dôsledky predstavujú udalosť vyššej moci, je potrebné posúdiť každý konkrétny prípad individuálne. Predovšetkým je nutné zvážiť, či súčasná mimoriadna situácia skutočne bráni zmluvnej strane splniť si jej povinnosť podľa príslušnej zmluvy a či zároveň nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala.
Podľa niektorých názorov môžu nastať prípady, kedy niektoré nepredvídateľné negatívne dôsledky šírenia COVID-19, ako napríklad povinné zatvorenie fabriky/prevádzky na základe rozhodnutia vlády alebo povinná karanténa zamestnancov, môžu byť považované za okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Takto by sa musel posúdiť každý jednotlivý prípad berúc do úvahy o.i.
Vládne opatrenia, ktoré zakazujú celý rad aktivít, môžu spôsobiť zánik záväzku zo zmluvy pre nemožnosť jej plnenia (tzv. dodatočná nemožnosť plnenia).
Rozdiely v právnej úprave: Občiansky a Obchodný zákonník
Pre posúdenie, aký právny predpis sa vzťahuje na právnu úpravu omeškania dlžníka spôsobeného vyššou mocou, je predovšetkým potrebné kvalifikovať, o aký právny vzťah ide. Ak ide o obchodno-právny vzťah, vzťahuje sa naň právna úprava zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“). Právna úprava občiansko-právnych vzťahov je zakotvená v ustanoveniach zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Občiansky zákonník upravuje omeškanie dlžníka v ust. § 517 až 521. Dlžník má podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka povinnosť splniť záväzok. Dlžník je povinný záväzok splniť riadne a včas. Riadne plnenie znamená plnenie všetkého, na čo je dlžník povinný. Ak by napríklad uhradil len časť ceny kúpeného tovaru, išlo by o čiastočné plnenie a zaplatením nie celej ceny by nesplnil záväzok riadne. Riadne plnenie znamená povinnosť dodržať aj ďalšie podmienky plnenia, ako napríklad plnenie dohodnutým spôsobom. Za porušenie riadneho plnenia možno považovať napríklad plnenie na inom mieste ako je dohodnuté, plnenie inej osobe alebo plnenie, ktoré má vady. Dlžník je tiež povinný splniť dlh včas. Čas, dokedy je dlžník povinný plniť, môže byť určený (1) dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, (2) právnym predpisom, alebo (3) súdom.
S omeškaním dlžníka právo spája právne následky. Následkom omeškania dlžníka nastávajú nasledovné právne následky: (1) veriteľ je oprávnený požadovať plnenie v dodatočnej lehote, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi na plnenie, (2) veriteľ má právo odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, (3) pri omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo žiadať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, (4) pri omeškaní s plnením veci vzniká dlžníkovi zodpovednosť za jej poškodenie, zničenie alebo stratu, ibaže by k tejto škode došlo aj inak, (5) zrušenie fixnej zmluvy podľa ust. § 518 Občianskeho zákonníka a (6) veriteľ má právo požadovať náhradu škody.
Na rozdiel od právnej úpravy Občianskym zákonníkom, je omeškanie dlžníka v Obchodnom zákonníku upravené odlišne. Obchodný zákonník upravuje omeškanie v ust. § 365 až 369. Dlžník je podľa ust. § 365 v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Na plnenie riadne a včas sa vzťahujú rovnaké podmienky, ktoré sme už uviedli pri omeškaní podľa Občianskeho zákonníka. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa, nie je v omeškaní.
Omeškanie dlžníka má podľa Obchodného zákonníka nasledovné právne následky: (1) oprávnenie veriteľa požadovať náhradu škody podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, (2) oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak tak ustanovuje zákon, napríklad podľa ust. § 345 alebo 346 Obchodného zákonníka, (3) oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak tak ustanovuje zmluva, (4) na dlžníka prechádza podľa ust. § 368 Obchodného zákonníka nebezpečenstvo škody na veci, (5) právo veriteľa požadovať náhradu škody a (6) právo veriteľa požadovať úroky z omeškania. Dlžník sa v režime Obchodného zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za omeškanie, len ak je v omeškaní z dôvodu omeškania veriteľa.
Praktické kroky pri výskyte vyššej moci
V prípade, ak sa domnievate, že nastala udalosť, ktorá by mohla byť kvalifikovaná ako vyššia moc, je dôležité postupovať proaktívne a strategicky:
- Preštudujte si zmluvy: Dôkladne si preštudujte všetky zmluvy, ktoré ste uzavreli, a zamerajte sa na klauzuly o vyššej moci. Zistite, aké udalosti sú definované ako vyššia moc a aké sú dôsledky jej výskytu.
- Komunikujte: Ak sa domnievate, že nastala udalosť, ktorá by mohla byť kvalifikovaná ako vyššia moc, bezodkladne informujte druhú stranu a prediskutujte ďalší postup. Áno, okamžite, ako nastane.
- Zhromažďujte dôkazy: Zabezpečte si všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú, že nastala udalosť, ktorá spĺňa definíciu vyššej moci, a že táto udalosť vám bráni v plnení zmluvných povinností.
- Konzultujte s právnikom: V prípade nejasností alebo sporov týkajúcich sa vyššej moci sa obráťte na právnika, ktorý vám poskytne odbornú pomoc a poradenstvo.
Dobré mravy a poctivý obchodný styk: Slovenská právna úprava nepozná zákonné ustanovenie, ktoré by v prípade podstatnej zmeny okolností postihnutej strane umožňovalo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy vrátane zníženia či zvýšenia dohodnutej ceny, ako to za splnenia určitých podmienok umožňuje napríklad nový český občiansky zákonník (tzv. „Hardship clause“). Na druhej strane však platí, že výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nikto nesmie zneužívať svoje práva proti záujmom iných a nikto sa nesmie na úkor iných obohacovať.