Vysokohorské chaty: Architektonické skvosty v srdci Tatier

Vysokohorské chaty sú neodmysliteľnou súčasťou Vysokých Tatier, predstavujú nielen útočisko pre turistov a horolezcov, ale často aj architektonické skvosty, ktoré harmonicky zapadajú do okolitej prírody. Tieto stavby, budované za rôznych okolností a s rôznym účelom, prešli v priebehu svojej existencie mnohými zmenami, od rekonštrukcií až po presídlenie. Ich história je úzko spätá s rozvojom turizmu a horolezectva v regióne. Niektoré objekty, pôvodne stavané ako chaty, dali dokonca základ dnešným tatranským osadám.

Počiatky tatranských chát a osád

Prvé kroky k budovaniu objektov slúžiacich turistom vo Vysokých Tatrách viedli cez poľovnícke chaty a neskôr cez rozvoj kúpeľných osád. Najstaršiu z takýchto osád dal postaviť v roku 1793 veľkostatkár Štefan Csáky pri kyslých prameňoch pod Slavkovským štítom. K prameňom viedli vyšliapané chodníčky a pravidelne sa tu zastavovali generácie osadníkov. Chata sa stala ideálnym východiskom na túry do Veľkej Studenej, Malej Studenej doliny či na Slavkovský štít. Gróf Csáky požiadal evanjelického kazateľa Tomáša Tobiáša Maukscha, aby do dvoch rokov zabezpečil výstavbu ďalších dvoch zrubov s obdĺžnikovým pôdorysom, malými oknami a sedlovými strechami pokrytými šindľom. Neskôr, v roku 1796, tu pribudla aj drevená kaplnka. Starý Smokovec. Vznik ďalších tatranských osád bol podobný a súvisel predovšetkým s narastajúcim záujmom o turizmus. Napríklad vznik osady Tatranské Matliare sa datuje do roku 1884, keď dal statkár Matej Loisch v susedstve svojej chaty postaviť zrubovú vilu s trinástimi hosťovskými izbami. O rok neskôr pribudol kúpeľný dom a zrubová jedáleň, čím sa z neho stal hotel Matliare. Kúpeľné domy postupne spolu so zakladaním osád vznikli aj na Štrbskom plese, v Tatranskej Polianke či vo Vyšných Hágoch.

Prvé objekty, ktoré počas celej svojej existencie slúžili len turistom a nestali sa súčasťou intravilánov osád, vznikli v súvislosti s očakávaním významných návštev. Pri Morskom oku v poľských Tatrách postavili v roku 1823 zrub v súvislosti s návštevou arcikniežaťa Františka Karola Habsburského. Chatu neskôr využívali rádoví turisti. Väčšine prvých chát však nebolo súdené pretrvať po stáročia. Súviselo to predovšetkým s neskúsenosťou pri výbere stavebných plôch, preto mnohé strhla lavína. Iné chaty boli zrejme zámerne poškodzované alebo podpálené. Ivan Bohuš v knihe Tatranské chaty - majáky v mori skál a snehu uvádza, že vznikla nevraživosť bačov, ktorí postupnou výstavbou vysokohorských chát prišli o zárobok z prenocovania a pohostenia turistov na ich salašoch.

Rainerova chata: Najstarší svedok tatranskej histórie

V roku 1863 vznikla z iniciatívy nájomcu Starého Smokovca, Jána Juraja Rainera, najstaršia, dodnes zachovaná vysokohorská chata - Rainerova chata. V čase svojho vzniku bola chata jednoduchou drevenou stavbou, ktorá poskytovala základné útočisko pre horských vodcov a turistov. Mala veľký význam v dobe, keď turistika vo Vysokých Tatrách ešte len začínala naberať na popularite. Ján Juraj Rainer, ako jeden z prvých propagátorov horskej turistiky, prispel k rozvoju tatranského turizmu. Zaujímavosťou je, že chatu často využívali na vedecké a prieskumné účely aj horskí vodcovia a prírodovedci, keďže bola prvou chatou na úpätí hôr. Keď Juraj Rainer zomrel, bola dlhé roky opustená a zanedbaná. V istých rokoch slúžila ako nocľaháreň pre robotníkov, ktorí stavali chatu Kamzík hneď vedľa Rainerky. Neskôr z nej bola hospodárska budova, v ktorej bol sklad, stajňa aj chliev. Pred úplným schátraním ju zachránil až v roku 1997 kežmarský stredoškolský učiteľ Peter Petras. S Rainerovou chatou sa zoznámil už dávnejšie ako vysokohorský nosič. Chatu opätovne otvoril pre verejnosť 13. júna 1998. Pre verejnosť pripravil sprievodný program a netradičnú súťaž tzv. Nosičskú próbu. Záujemcovia si na trati 300 metrov vyskúšali, ako sa nosí 70 kilogramový náklad.

Chata pod Soliskom: Spojenie histórie a moderného komfortu

Chatu pod Soliskom postavili v roku 1944, počas druhej svetovej vojny. Táto chata má významné historické spojenie s lyžovaním, keďže práve na Solisku sa začala písať história lyžovania vo Vysokých Tatrách. V roku 1935 sa v tejto lokalite konali prvé medzinárodné preteky FIS, ktoré prilákali lyžiarov z celého sveta. Prvá horná stanica lyžiarskeho vleku - kupola bývalej hvezdárne, poskytovala len núdzové prístrešie pre obsluhu vleku, nieto pre verejnosť. Preto bolo zrejmé, že pri hornej stanici postavia ochrannú chatu s možnosťou občerstvenia. Pri doprave materiálu k stavenisku využili v zimných mesiacoch aj sane ťahané lyžiarskym vlekom. Chata slúžila v prvých rokoch výhradne lyžiarom. Aj Chata pod Soliskom v priebehu rokov chátrala. Opravovali ju horolezci až kým ju v roku 2003 nezrekonštruoval do súčasnej podoby chatár Milan Štefánik. Chata je otvorená celoročne, 24 hodín denne a jej zásobovanie uľahčuje sedačková lanovka. Počas turistickej sezóny vyvezú na hrebeň Predného Soliska až 2000 litrov vody denne. Interiér chaty je moderný a okrem ubytovania v turistickej nocľahárni ponúka aj jednu luxusnú dvojlôžkovú izbu s výhľadom na Kriváň. Tým menej náročným postačí prespať v jedálni, kde sa nachádza 9 lôžok. V chate sa podávajú vynikajúce jedlá domácej, ale aj zahraničnej kuchyne, ktoré si možno vychutnať na slnečnej terase s parádnym výhľadom na Nízke Tatry a Podtatranskú kotlinu.

Bilíkova chata: Historický odkaz a moderná prevádzka

Bilíkova chata, pôvodne známa ako Guhrova chata, bola postavená v roku 1934 na mieste staršej chaty, ktorá bola zničená požiarom v roku 1927. Pôvodná stavba na tomto pozemku mala byť miestom Studenopotockých Kúpeľov na Kancli pri Hrebienku. K projektu obnovenia prepychových kúpeľov sa už nevracal. Pavol Bilík, po ktorom je chata v súčasnosti pomenovaná, bol aktívnym lyžiarskym pretekárom. Ako účastník Slovenského národného povstania bol v boji nad Horným Smokovcom zajatý Nemcami a popravený v Kežmarskom mestskom hrade. Počas druhej svetovej vojny chata slúžila aj ako útočisko pre partizánov a zranených vojakov, čo pridáva k jej historickému významu. V prevádzke je od roku 1934, avšak kedysi niesla názov Guhrova chata. Za posledné desaťročia bola niekoľkokrát zrekonštruovaná a rozšíril sa aj jej pôdorys. Od roku 1946, po zmene majiteľov, sa nazýva Bilíkova. Ubytovanie ponúka v 13 izbách, disponuje reštauráciou, letnou terasou a saunou. Nachádza sa medzi najnižšie položené chaty z výberu, čo ju robí ideálnou pre nenáročné túry, keďže sa nachádza necelých 300 metrov od lanovky Hrebienok.

Chata pod Rysmi: Najvyššie položená a najmladšia v Tatrách

Chata pod Rysmi je najmladšou a zároveň najvyššie položenou horskou chatou na Slovensku, ktorej otvorenie sa datuje do roku 1933. Nachádza sa v údolí pod Váhou, ktorá je súčasťou kotliny žabích ples v uzávere Mengusovskej doliny. Svojou polohou je ideálnym východiskom pre horolezcov, ale aj pre vášnivých turistov. Okrem ubytovania v strešnej nocľahárni poskytuje aj ubytovanie formou raňajok a večere. Wifi pripojenie alebo elektrinu tu nečakajte, namiesto toho zažijete dokonalú romantiku. V minulosti bola niekoľkokrát zničená prívalom lavín. Uvažovalo sa dokonca o jej premiestnení, no to sa nakoniec nerealizovalo. Chatu zrekonštruovali tak, aby ju prípadné silné lavíny nepoškodili, a v roku 1977 prízemný objekt chaty rozšírili o poschodie. Chata je otvorená iba počas letnej sezóny, v mesiacoch jún až október (15.06. - 31.10). Výchozím bodom výstupu k chatě je väčšinou parkovisko pri Popradskom Plese alebo Štrbskom Plese a potom po červeno značkovanom turistickom chodníku. Trasa nie je veľmi náročná, ale nie je nevhodná pre mladšie deti.

Drevo ako dominantný prvok: Moderné prístupy k horským chatám

Okrem tradičných tatranských chát existujú aj moderné drevostavby, ktoré prinášajú nový pohľad na architektúru horských chát. Jedným z príkladov je horská chata v malej obci Čenkovice v Orlických horách, kde drevo slúži nielen ako konštrukčný materiál, ale aj ako finálna pohľadová vrstva. Textúra smrekovej dosky sa objavuje v celom objekte - na strope, stenách aj vstavanom nábytku. Masívna drevostavba je "posadená" na murovanom podzemnom podlaží. Nosný stenový systém zo smrekových CLT panelov tvorí súčasne pohľadovú vrstvu v interiéri. Do celkového konceptu interiéru zapadajú aj odhalené stropné trámy a podhľady z masívneho smrekového dreva. Ostatné plochy sú obložené smrekovou biodoskou. Z biodosiek je tiež väčšina na mieru vyrobeného mobiliáru a dvere na oboch nadzemných podlažiach. Pri rezaní panelov vzniklo veľké množstvo odrezkov, ktoré boli využité na výrobu zábradlí a niektorých kusov nábytku. Smrekové drevo je v interiéri doplnené čiernymi oceľovými prvkami, vrátane telesa krbu vstavaného do drevenej steny. Zaujímavosťou je biliard ukrytý pod masívnou dubovou doskou jedálneho stola. Dominujúce drevo je doplnené neutrálnou sivou, čiernou a bielou farbou. Farebné akcenty sú použité v apartmánoch (žltá), dievčenskej izbe (červená) a v izbe pre chlapcov (modrá). Jednou z hlavných požiadaviek investora bolo maximálne využitie ubytovacej kapacity a vytvorenie dostatku úložných priestorov. Miesto pod schodmi v chodbách je využité na odkladanie lyžiarskych prilieb a oblečenia. V apartmánoch sú na mieru vyrobené rozkladacie pohovky, matrace na spanie sú umiestnené na ochodziach prístupných rebríkovým schodiskom. V zásuvkách detských postelí je zas ukrytý ďalší matrac pre prespanie kamarátov.

Iným príkladom moderného prístupu je stavba navrhnutá nad obcou Varín, na mieste pôvodnej chaty, ktorá nespĺňala požiadavky na dnešné štandardy. Chata je zasadená do južne orientovaného svahu, pričom prirodzenú hranicu pozemku tvorí ihličnatý les a potok. Hlavnou ideou návrhu bolo vytvorenie moderného odpočinkového objektu rešpektujúceho miesto, kde vznikol. Vstupné podlažie je tvorené hlavnou dennou zónou s centrálne umiestneným krbom a voľne nadväzujúcou kuchyňou. Kvôli bezbariérovej využiteľnosti objektu bola v západnej časti podlažia navrhnutá aj nočná časť pre klientov. Ďalšie dve samostatné spálne sú umiestnené na druhom podlaží. Zastrešenie tvorí vegetačná strecha, ktorá neruší výhľady z poschodia a čo najviac zapadá do okolia. Výrazným prvkom priestoru je krb obložený prírodným veľkoformátovým kameňom. Spolu s nadväzujúcou odpočinkovou alkovňou takýto interiér pripomína atmosféru tradičných horských chát v novom prerozprávaní. Presklená fasáda na plnú výšku hlavnej obytnej časti ponúka nerušený výhľad do okolitej prírody a ruší hranice medzi interiérom a exteriérom. Architektúra chaty je kompaktná, s veľkými otvormi orientovanými na juh. Zatiaľ čo prvé podlažie tvorí jednoduchý kváder, hmotu poschodia tvorí hranol s výrazným úkosom - pultovou strechou. V čase, keď sa chata nevyužíva, zostávajú okná chránené vonkajšími sklopnými okenicami. Po uzatvorení okeníc sa z chaty stane jednoduchá, drevená, ničím nenarušená hmota. Architekt použil striedme spektrum precízne spracovaných prírodných materiálov: drevo, kameň, sklo.

Rozmanitosť vysokohorských chát: Od tradičných po experimentálne

Tatranské vysokohorské chaty vznikali za rôznych okolností a menil sa ich vzhľad, využitie, v mnohých prípadoch aj názov. Všetky museli odolávať náročným klimatickým podmienkam a prírodným živlom. Okrem už spomenutých sa vo Vysokých Tatrách nachádzajú aj ďalšie významné chaty:

• Chata pri Zelenom plese (Brnčalka): Nachádza sa pri jednom z najkrajších tatranských plies. Turistami je využívaná už od roku 1897. Niekoľkokrát čelila prírodným živlom, nakoľko bola zničená víchricou a dvakrát vyhorela. V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre maximálne 56 ľudí v niekoľkolôžkových izbách.
• Téryho chata (Terinka): Slávnostne otvorená už v roku 1899. Ubytovanie je možné v 3 izbách, kde budete ubytovaní spolu s ostatnými návštevníkmi chaty. V spoločnej jedálni sa okrem obdivovania krásneho výhľadu na končiare Vysokých Tatier môžete posilniť výdatnými raňajkami alebo chutnou večerou.
• Zbojnícka chata: Dostala názov podľa zbojníckej histórie Veľkej studenej doliny, v ktorej sa nachádza. Turistom je sprístupnená od roku 1910. Prenocovanie zabezpečuje pre 16 osôb, ktoré sa môžu vyspať na poschodových posteliach. Ponúka ubytovanie bez stravy, ale aj s raňajkami alebo večerou, či polpenziou.
• Zamkovského chata: V roku 1943 pod Lomnickým hrebeňom bola postavená horská chata, ktorá nesie názov podľa svojho staviteľa a chatára Štefana Zamkovského. V chate sa nachádza 6 izieb ako aj spoločné sociálne zariadenia.

Okrem slovenských Tatier existujú aj ďalšie fascinujúce horské chaty po celom svete, ktoré sa líšia svojou polohou, architektúrou a účelom. Od tradičných alpských chát až po moderné experimentálne stavby, všetky spája jedinečná atmosféra a výzva dosiahnuť ich v náročnom teréne. Príkladom je Chacaltaya v Bolívii, pôvodne slúžiaca lyžiarom, dnes útočisko pre peších turistov po roztopení ľadovca. Grand Mulets vo Francúzskych Alpách, niečo medzi chatou a bivakom, ponúka výhľad na ľadovec Bossons a severnú stranu Mont Blancu. Sefton Bivvy na Novom Zélande je najstaršou chatkou v národnom parku Mt. Cook. Chata Gervasutti v Taliansku, inšpirovaná námorným a leteckým dizajnom, vzbudila množstvo zmiešaných emócií. Koncheto bivak v Bulharsku sa nachádza na úzkom hrebeni s prudkými zrázmi. Na stene Matterhornu sa nachádza desaťlôžková chata postavená za rekordných päť dní. Bivak Tita Ronconi v Taliansku je skromná štvorlôžková búdka pre núdzové prenocovanie. Rifugio Guide Aosta v talianskych Alpách s 120 lôžkami už môžeme považovať takmer za hotel. Chata Bertol je známa svojou neistou polohou na skalnom stĺpe, kam sa dostanete po sústave rebríkov a prechodov cez ľadovcové trhliny.

tags: #vysokohorskahorska #chata #podorys