Netušíte, o čom sused hovorí, keď hovorí, že je SZČO, alebo to viete a sami chcete začať s podnikaním? Vysvetlíme vám, kto je SZČO, aké druhy živnosti existujú a na akom úrade sa registrovať. Radíme, s akými povinnosťami musí SZČO počítať - ako sú platby na poistenie alebo daňové priznanie a kde sa všetko naučiť. Čítajte, ak sa chcete dozvedieť viac o SZČO aj ak ste laik.
Kto je Samostatne Zárobkovo Činná Osoba (SZČO)?
SZČO je skratka pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Podľa zákona je SZČO človek, ktorý získava príjmy buď z podnikania, alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Inou samostatnou zárobkovou činnosťou je napríklad vytvorenie literárneho diela u spisovateľa, vypracovanie znaleckého posudku u znalca a výkon športu u športovca.
Najčastejšie však má SZČO podobu živnostníka. Preto sa budeme vo zvyšnej časti článku venovať tejto forme samostatne zárobkovo činnej osoby. Keď teda vo zvyšnej časti článku budeme hovoriť o SZČO, máme tým na mysli živnostníka. Napriek tomu časti o zdravotnom a sociálnom poistení, o daňovom priznaní a o elektronickej schránke platia pre všetky druhy SZČO.
Čo je Živnosť a Aké Druhy Existujú?
Živnosť je jednou z foriem samostatnej zárobkovej činnosti. Podnikanie ako SZČO zahájite na živnostenskom úrade miestne príslušnom podľa vášho bydliska alebo elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy www.slovensko.sk. Úrad vám vystaví osvedčenie o živnostenskom oprávnení podľa druhu živností, ktorým sa chcete venovať.
Živnosti sa delia na 3 druhy:
Voľná živnosť: Toto je najjednoduchší typ živnosti, pri ktorej nedokladujete žiadnu odbornú spôsobilosť. Napríklad keď chcete rozbehnúť podnikanie s vlastným e-shopom, v marketingu či s fitnescentrom. Poplatok za každú voľnú živnosť pri osobnom ohlásení je 5 eur, pri elektronickom ohlásení je to bezplatne. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor živnostenského podnikania na svojej webovej stránke zverejňuje zoznam odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie. Uvedený zoznam nepredstavuje taxatívny výpočet, ale iba indikatívny zoznam najčastejšie používaných voľných živností. Formulácia živnosti však musí byť dostatočne určitá a zrozumiteľná.
Remeselná živnosť: Pre remeselnú živnosť potrebujete odbornú spôsobilosť alebo prax v odbore. Napríklad vyučenie za pekára alebo 6 rokov práce v pekárni. Zoznam remeselných živností je uvedený v Prílohe č. 1 živnostenského zákona. Odbornú spôsobilosť je v zmysle ustanovenia § 21 živnostenského zákona možné preukázať výučným listom alebo inými dokladmi o riadnom ukončení príslušného učebného alebo študijného odboru. Príloha č. 1 živnostenského zákona v aktuálnom znení obsahuje 34 remeselných živností. Medzi remeselné živnosti patrí napr. výroba odevov, mäsiarstvo, stolárstvo, murárstvo či kaderníctvo. Poplatok za každú remeselnú živnosť pri osobnom ohlásení je 15 eur, pri elektronickom ohlásení je 7,50 eura.
Viazaá živnosť: Podobne ako pri remeselnej živnosti, aj pri viazanej živnosti potrebujete preukázať odbornú spôsobilosť. Zoznam viazaných živností, ako aj preukazov spôsobilosti pri jednotlivých viazaných živnostiach a právnych predpisov upravujúcich získanie potrebnej odbornej spôsobilosti pre jednotlivé viazané živnosti, je zakotvený v Prílohe č. 2 živnostenského zákona. Príloha č. 2 živnostenského zákona v aktuálnom znení obsahuje 94 viazaných živností. Viazanými živnosťami sú napr. prevádzkovanie cestovnej kancelárie, pohrebnej služby, autoškoly či poskytovanie finančného sprostredkovania. Poplatok je rovnaký ako pri remeselnej živnosti.
Podmienky na Získanie Živnostenského Oprávnenia
Aby ste mohli podnikať ako SZČO (živnostník), musíte splniť určité podmienky:
- Vek: Musíte mať aspoň 18 rokov.
- Spôsobilosť na právne úkony: Musíte byť plne spôsobilý na právne úkony.
- Bezúhonnosť: V súvislosti s podnikaním nesmiete mať žiadny trestný čin.
- Odborná spôsobilosť: Táto podmienka je relevantná iba pri živnostiach, kde je potrebné preukázať vzdelanie alebo prax (remeselná a viazaná živnosť).
Hlavná a Vedľajšia Činnosť SZČO
Každá SZČO podniká buď na hlavnú, alebo vedľajšiu činnosť:
- Hlavná činnosť: Osoba podniká „na plný úväzok“ a platí aspoň minimálne preddavky na zdravotné poistenie.
- Vedľajšia činnosť: Osoba podniká napríklad popri štúdiu, materskej, na dôchodku alebo popri zamestnaní na trvalý pracovný pomer. V tomto prípade nemusí platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie.
Ako sa Stať SZČO: Hlavné Povinnosti
Medzi hlavné povinnosti SZČO patria:
Registrácia na živnostenskom úrade: Ako už bolo spomenuté, prvým krokom je ohlásenie živnosti na príslušnom živnostenskom úrade alebo elektronicky. Živnostenský úrad potom automaticky informuje ďalšie úrady - zdravotnú poisťovňu a daňový úrad, ktorým už založenie živnosti nemusíte oznamovať.
Platby na sociálne a zdravotné poistenie:
- Zdravotné poistenie: Ak zahájite podnikanie ako SZČO na hlavnú činnosť, platíte minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ktorých suma sa každý rok mení. V roku 2022 platili podnikatelia minimálne preddavky na zdravotné poistenie vo výške 79,31 eura mesačne, od roku 2023 to bolo 84,77 eura mesačne. Splatnosť preddavku na zdravotné poistenie je vždy do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
- Sociálne poistenie: Na rozdiel od zdravotného poistenia, povinné sociálne poistenie vám nevznikne hneď po založení živnosti, ale až po dosiahnutí určitej hranice príjmov. Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Napríklad v roku 2022 vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) povinnosť platiť sociálne poistenie tým SZČO, ktoré za rok 2021 dosiahli z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti príjmy vyššie ako 6 798 eur. V roku 2023 sa táto hranica zvýšila na 7 266 eur. Minimálna výška sociálneho poistenia SZČO v roku 2022 bola 187,78 eura mesačne, od roku 2023 to bolo 200,72 eura mesačne. Splatnosť poistného na sociálne poistenie je tiež vždy do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Ako vypočítať dávky sociálneho zabezpečenia [3 jednoduché kroky]
Predstavte si, že ste SZČO a je február. Preddavky zdravotnej poisťovni a poistné Sociálnej poisťovni za február zaplaťte najneskôr do 8. marca.
Daňové priznanie: Pokiaľ zdaniteľné príjmy SZČO za zdaňovacie obdobie presiahnu 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (napríklad za rok 2022 to bola suma 2 289,63 eura) alebo vykazuje daňovú stratu, je povinná podať daňové priznanie. V daňovom priznaní uvádzate príjmy, výdavky, uplatňujete nezdaniteľné časti základu dane a tiež vypočítavate daň - je možné, že v začiatku podnikania žiadnu daň platiť nebudete. Daňové priznanie je možné podať len elektronicky prostredníctvom portálu Finančnej správy Slovenskej republiky. Vždy sa podáva za predchádzajúci rok. Priznanie sa podáva v rôznych lehotách, v roku 2023 to bolo: 31. marec (bez predĺženej lehoty), 30. jún (s predĺženou lehotou, ak súčasťou príjmov nie sú príjmy zo zahraničia) a 30. september (s predĺženou lehotou, ak súčasťou príjmov sú aj príjmy zo zahraničia).
Elektronická Schránka: Výhody a Nevýhody
Pre SZČO sa hodí aktivovať si elektronickú schránku na doručovanie, zatiaľ však nejde o povinnosť. Úrady s vami budú vďaka elektronickej schránke komunikovať výhradne elektronicky a vám neunikne žiadna dôležitá správa. To je dôležité, nech sa do schránky nemusíte prihlasovať pravidelne. Prípadne môžete udeliť prístup do vašej elektronickej schránky aj inej osobe. Pri elektronickej schránke platí tzv. fikcia doručenia. Keď vám úrad pošle správu nedoručovanú do vlastných rúk, považuje sa za doručenú v bezprostredne nasledujúci deň, aj keď sa do elektronickej schránky neprihlásite. Keď vám úrad pošle správu doručovanú do vlastných rúk, považuje sa za doručenú po 15 dňoch, aj keď sa do elektronickej schránky neprihlásite.
Čo Nie je Živnosťou?
Nie všetky samostatné zárobkové činnosti sú živnosťou. Medzi činnosti, ktoré nie sú živnosťou, patria napríklad:
- Výkon činností podľa osobitných predpisov - tzv. slobodné povolania (napr. advokát, notár, daňový poradca, lekár, súdny znalec).
- Výkon poľnohospodárskej výroby - tzv. hospodáriaci roľníci.
- Umelecká činnosť (spisovatelia, hudobníci, autori).
Tieto činnosti sa vykonávajú na základe iných povolení alebo registrácií a riadia sa špecifickými zákonmi.
Obchodné Meno Živnostníka
Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ vystupuje v právnych vzťahoch. U živnostníkov, ktorí sú fyzickými osobami, je to spravidla ich meno a priezvisko. Možno ho však doplniť o dodatok, ktorý bližšie špecifikuje predmet podnikania alebo iné identifikačné údaje. Požiadavky na obchodné meno sú uvedené v Obchodnom zákonníku. Cieľom je, aby obchodné meno bolo dostatočne určité, zrozumiteľné a aby nedochádzalo k zámene s inými podnikateľmi. Napríklad Ján Malý - stolár je jasnejšie ako len Ján Malý, ak existuje viacero podnikateľov s rovnakým menom.
Iné Formy Podnikania: Od Živnostníka k Spoločnosti
Podnikanie ako fyzická osoba (živnostník) je najjednoduchší spôsob začatia podnikania, vhodný najmä pre menších podnikateľov bez zamestnancov alebo pre tých, ktorí s podnikaním len začínajú. Živnostník podniká na vlastnú zodpovednosť a za svoje záväzky zodpovedá celým svojím majetkom.
Ak však vaše podnikanie rastie a chcete oddeliť osobný majetok od majetku firmy, alebo ak plánujete zamestnávať ľudí, môžete zvážiť prechod na právnickú osobu. Najčastejšou formou je spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.).
Založenie s.r.o. je zložitejší proces, ktorý zahŕňa vymyslenie názvu, zabezpečenie sídla, vypracovanie spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny, otvorenie bankového účtu, získanie živnostenského oprávnenia a zápis do obchodného registra. S.r.o. má svoje výhody, ako napríklad obmedzené ručenie spoločníkov do výšky ich nesplateného vkladu, ale aj nevýhody, ako napríklad zložitejšia administratíva a tzv. dvojité zdanenie (zisk firmy sa zdaňuje a následne sa zdaňuje aj vyplatená odmena spoločníkom).
Existujú aj ďalšie právne formy podnikania, ako napríklad:
- Akciová spoločnosť (a.s.): Vhodná pre väčšie spoločnosti s viacerými akcionármi, vyžaduje vyšší základný kapitál (25 000 €) a je spojená s väčšou prestížou a dôveryhodnosťou.
- Komanditná spoločnosť (k.s.) a Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.): Vyžadujú minimálne dvoch spoločníkov, pričom ručenie sa líši v závislosti od typu spoločnosti.
- Družstvo: Špecifická forma podnikania, ktorá môže mať rôzne účely (napr. bytové, sociálne, spotrebné). Vyžaduje minimálne 5 fyzických osôb alebo 2 právnické osoby a základný kapitál 1 250 €.
Výber správnej formy podnikania závisí od vašich cieľov, rozsahu podnikania a finančných možností. Pre začínajúcich podnikateľov je však živnosť často najdostupnejšou a najjednoduchšou cestou.
tags: #vymermozem #byt #koantel #aj #szco