Nový Stavebný Zákon: Revolúcia v Povoľovaní Stavieb a Projektovej Dokumentácii

Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý priniesol od apríla rozsiahle zmeny a reformu v stavebnej legislatíve, má za sebou viac ako osem mesiacov účinnosti. Táto kľúčová legislatívna zmena, ktorá nahradila predchádzajúci zákon z roku 1976, predstavuje najvýznamnejšiu reformu v oblasti stavebného práva za posledné desaťročia. Jeho hlavným cieľom je zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích procesov, zníženie administratívnej záťaže pre stavebníkov a profesionálov, a zároveň zvýšenie transparentnosti a posilnenie štátnej stavebnej správy.

I. Legislatívny Rámec a Paradigmatická Zmena Povoľovacích Procesov

Nový legislatívny rámec, reprezentovaný predovšetkým Novým Stavebným zákonom č. 25/2025 Z. z., nadobudol účinnosť s hlavnými ustanoveniami dňa 1. apríla 2025. Táto rozsiahla stavebná reforma predstavuje konzervatívnejšie riešenie v porovnaní s predchádzajúcimi reformnými pokusmi, ktoré má zaistiť funkčný prechod na nové pravidlá. Kľúčovým predpokladom úspešného zavedenia nového systému je detailná implementácia obsahu dokumentácie prostredníctvom vykonávacích predpisov Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR (ÚÚPaV), najmä Vyhlášky č. 60/2025 Z. z., ktorá podrobne upravuje štruktúru, obsah a rozsah dokumentácie stavby. Tieto predpisy boli dlho v procese prípravy, čo bolo jedným z hlavných dôvodov odkladu plnej účinnosti celej reformy.

I. A. Účinnosť a Hlavné Ciele Nového Stavebného Zákona

Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2025. Cieľom tejto reformy je zrýchliť a zjednodušiť povoľovacie procesy, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť transparentnosť. Nový zákon predstavuje evolučný krok, ktorý má zabezpečiť hladký prechod na nové pravidlá. Dôležitú úlohu zohrávajú vykonávacie predpisy, najmä Vyhláška ÚÚPaV SR č. 60/2025 Z. z., ktorá definuje štruktúru a obsah projektovej dokumentácie.

I. B. Zjednotenie Konaní Nového Stavebného Zákona: Konanie o Stavebnom Zámere

Najzásadnejšou transformačnou zmenou, ktorú Nový Stavebný zákon prináša, je zlúčenie územného a stavebného konania do jedného, komplexného správneho procesu, ktorý sa po novom nazýva Konanie o stavebnom zámere. V starom systéme stavebník najprv získaval územné rozhodnutie (na základe DUR) a následne stavebné povolenie (na základe DSP), čo viedlo k duplicite procesov a zdĺhavému vybavovaniu často totožného obsahu a opakovaným vyjadreniam dotknutých orgánov.

Nový model funguje takto:

1. Projektant spracuje Stavebný zámer (SZ).
2. Prebehne Konanie o stavebnom zámere, počas ktorého sa posudzuje umiestnenie stavby a základné podmienky.
3. Na základe rozhodnutia o stavebnom zámere je následne vypracovaný Projekt stavby (PS).
4. O Projekte stavby (technickom riešení) sa už nevedie samostatné konanie, ale stavebný úrad ho iba overuje.

Táto zmena si kladie za cieľ výrazné skrátenie lehôt. Zatiaľ čo priemerné lehoty v minulosti presahovali 300 dní, nový systém definuje lehoty v rozmedzí 30 dní pre bežné prípady a 60 až 90 dní pre zložité stavby alebo rozsiahle projekty. Predpokladá sa, že týmto zlúčením dôjde k 30 percentnému zníženiu ročného počtu správnych konaní. Kvalitatívna zmena spočíva v tom, že Stavebný zámer musí už v počiatočnej fáze disponovať dostatočnou technickou robustnosťou, aby uspokojil všetky požiadavky dotknutých orgánov naraz. Zlúčenie dvoch fáz do jedného konania nevedie k zjednodušeniu práce projektanta, ale skôr k jej intenzívnej koncentrácii do úvodnej projektovej fázy, čím sa minimalizuje potreba opakovaných úprav v neskorších stupňoch.

I. C. Digitalizácia a Informačný Systém Výstavby podľa Nového Stavebného Zákona

Digitalizácia predstavuje neoddeliteľný pilier novej legislatívy. Nový Stavebný zákon zavádza povinné elektronické podávanie žiadostí a archiváciu projektovej dokumentácie v Informačnom systéme územného plánovania a výstavby (ISÚPV), ktorý spravuje ÚÚPaV SR. Kľúčovým rozhraním pre projektantov a stavebníkov je Portál výstavby, ktorý je súčasťou ISÚPV. Portál plní funkciu jednotného digitálneho miesta a obsahuje niekoľko dôležitých komponentov:

• Úložisko dokumentácie: Dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti výhradne v elektronickej podobe.
• Register výstavby: Slúži na evidenciu všetkých stavieb vo fáze povoľovacích procesov (od podania až do uvedenia stavby do trvalého užívania), vrátane formulárov a informácií o rozsahu potrebnej dokumentácie.
• Register stavieb: Obsahuje dáta o stavbách uvedených do trvalého užívania po 1. apríla 2025.

Pre zabezpečenie efektívnej digitálnej výmeny a kontroly vyžaduje Vyhláška č. 60/2025 Z. z. striktnú formálnu štruktúru dokumentácie. Názvy všetkých hlavných častí, textových a grafických dokumentov musia byť v súlade s prílohou č. 24 vyhlášky, ak ide o elektronické podanie. Táto požiadavka na štandardizáciu metadát a obsahu presahuje obyčajné nahrávanie súborov; zabezpečuje softvérové overovanie súladu a formálnu kontrolu dokumentácie pred jej vecným posúdením. Ak projekt nespĺňa presnú formálnu štruktúru danú vykonávacími predpismi, môže byť automaticky vrátený, čo kladie vysoké nároky na projektantov pri dodržiavaní formálnych náležitostí elektronického podania.

II. Kategorizácia Stavieb a Stupne Projektovej Dokumentácie

Nový Stavebný zákon definuje rozsah a obsah projektovej dokumentácie (PD) na základe kategorizácie stavieb podľa ich rozsahu, náročnosti a vplyvu na okolie. Toto členenie je kľúčové pre určenie povoľovacieho procesu a požiadaviek na dokumentáciu.

II. A. Kategorizácia Stavieb

Legislatíva rozlišuje tri hlavné kategórie stavieb:

• Drobná stavba: Stavby, ktoré nemajú podstatný vplyv na okolie. Sem spadajú objekty so zastavanou plochou do 50 štvorcových metrov (napr. menšie garáže, kôlne, letné kuchyne) alebo bazény do 25 štvorcových metrov. Pre tieto stavby sa administratívna záťaž výrazne znižuje, a v mnohých prípadoch nie je potrebné ani ohlásenie, pokiaľ nestoja na verejnom priestranstve alebo príliš blízko hranice susedného pozemku (do dvoch metrov). Nie každá budova do 50 m2 je drobnou stavbou; ak ide o druh budovy vymenovaný v definícii jednoduchej stavby, takáto budova je jednoduchou stavbou.
• Jednoduchá stavba: Stavby s minimálnym dopadom na okolie. Typickými príkladmi sú rodinné domy alebo menšie polyfunkčné budovy s limitovanou zastavanou plochou do 300 štvorcových metrov. Tieto stavby typicky podliehajú zjednodušenému režimu ohlásenia. Bytové budovy s najviac 3 bytmi, zastavanou plochou do 300 m2, 2 nadzemnými podlažiami a podkrovím alebo ustúpeným podlažím patria sem.
• Vyhradená stavba: Stavby s vysokými technickými, bezpečnostnými a environmentálnymi nárokmi, ktoré vyžadujú prísnejší schvaľovací proces. Ide napríklad o výškové budovy nad 32 metrov, diaľnice, mosty, tunely alebo technologicky náročné inžinierske stavby. Jedným z kritérií je aj používanie predpätých konštrukcií, čo vyvolalo diskusie, či sa to má týkať aj bežne používaných prefabrikovaných predpätých konštrukcií v rodinných domoch.

II. B. Základné Stupne Projektovej Dokumentácie (PD) - Nový Stavebný Zákon

Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. (§ 9) definuje štyri základné stupne projektovej dokumentácie, ktoré sú kľúčové pre proces prípravy a realizácie stavby:

• Stavebný zámer (SZ): Dokumentácia pre umiestnenie stavby a prerokovanie. Nahrádza Dokumentáciu pre územné rozhodnutie (DUR).
• Projekt stavby (PS): Technická dokumentácia pre overenie stavebným úradom. Nahrádza Dokumentáciu pre stavebné povolenie (DSP).
• Projekt stavby na ohlásenie (PSnO): Zjednodušená dokumentácia pre jednoduché stavby, ktorá nahradila pôvodný Jednostupňový projekt (JP).
• Vykonávací projekt (VP): Detailná dokumentácia pre samotnú realizáciu. Nahradzuje Dokumentáciu pre realizáciu stavby (DRS).

Nižšie uvedená tabuľka porovnáva fázovanie podľa pôvodnej (už neplatnej) a novej legislatívy:

II. C. Architektonická Štúdia (AŠ) - Postavenie v Novom Systéme

Architektonická štúdia (AŠ) bola uvedená v pôvodnom prehľade ako prvý krok návrhu. Hoci AŠ nie je legislatívne povinný stupeň PD v zmysle Nového Stavebného Zákona č. 25/2025 Z. z., ostáva kľúčovou predprojektovou fázou. AŠ slúži na overenie úžitkových vlastností, dispozičného a estetického riešenia, ako aj na predbežný odhad nákladov stavby. AŠ predstavuje interný alebo zmluvný dokument medzi stavebníkom a projektantom. Jej výstup je priamym podkladom pre spracovanie legislatívne záväzného Stavebného zámeru (SZ), ktorým sa spúšťa povoľovací proces.

III. Dokumentácia pre Povoľovací Proces: Stavebný Zámer (SZ)

Stavebný zámer (SZ) je základným dokumentom pre Konanie o stavebnom zámere a nahrádza Dokumentáciu pre územné rozhodnutie (DUR). Jeho hlavnou úlohou je preukázať, že umiestnenie stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, a že základné riešenie je v súlade s požiadavkami dotknutých orgánov.

III. A. Účel a Proces Prerokovania Stavebného Zámeru

SZ obsahuje textové a grafické vyjadrenie stavby v rozsahu potrebnom na posúdenie plnenia lokálnych regulatív. Kľúčovým krokom je jeho prerokovanie s dotknutými orgánmi, ako sú správcovia inžinierskych sietí, orgány ochrany životného prostredia a dopravnej infraštruktúry, ktoré vydávajú záväzné stanoviská a vyjadrenia. Proces prerokovania SZ je navrhnutý tak, aby eliminoval opakované žiadosti o vyjadrenia. Dotknuté orgány vydávajú svoje stanoviská len raz, k Stavebnému zámeru, pričom v stanovisku uvedú konkrétne oprávnené požiadavky na zapracovanie do ďalšieho stupňa dokumentácie - Projektu stavby.

Efektivitu tohto procesu zabezpečuje mechanizmus fikcie súhlasu. Ak dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v stanovenej lehote, považuje sa to za súhlas. Tento administratívny nástroj vyvíja tlak na orgány, aby reagovali rýchlo a precízne, čím sa výrazne urýchľuje prípravná fáza konania.

III. B. Detailný Obsah a Rozsah SZ (Vyhláška č. 60/2025 Z. z.)

Vyhláška č. 60/2025 Z. z. stanovuje štandardizovanú štruktúru pre projektovú dokumentáciu, ktorá sa uplatňuje aj na Stavebný zámer (SZ).

III. C. Správa o Prerokovaní Stavebného Zámeru

Kľúčovým legislatívnym výstupom medzi SZ a PS je Správa o prerokovaní stavebného zámeru. Táto správa formalizuje proces, ktorým projektant vyhodnotil a vysporiadal všetky pripomienky, námietky a záväzné požiadavky, ktoré vzniesli dotknuté orgány počas prerokovania SZ. Správa slúži ako oficiálne prepojenie medzi územnými podmienkami a následným detailným technickým spracovaním Projektu stavby.

IV. Projekt Stavby (PS): Technická Špecifikácia a Overenie

Projekt stavby (PS) je plnohodnotná technická dokumentácia, ktorá nahradila DSP (Dokumentácia pre stavebné povolenie). PS je zameraný na detailné technické riešenie, konštrukcie, ekologické a ekonomické prvky stavby ako celku.

IV. A. Účel PS a Proces Overenia

Kým v starom systéme sa o DSP viedlo stavebné konanie, v novom systéme zavedenom Novým Stavebným Zákonom je PS predkladaný stavebnému úradu na overenie. Úrad overuje, či je Projekt stavby v súlade s podmienkami stanovenými v rozhodnutí o stavebnom zámere, a čo je najdôležitejšie, či sú v ňom riadne zapracované požiadavky dotknutých orgánov, ktoré boli vznesené k SZ.

IV. B. Detailný Obsah PS

Štruktúra PS striktne nasleduje štandardizované časti A-E Vyhlášky č. 60/2025 Z. z.. Kľúčová diferencia oproti SZ je v hĺbke spracovania:

• Časť D. Dokumentácia Stavebných Objektov a Prevádzkových Súborov: Táto časť musí obsahovať všetky technické detaily potrebné pre posúdenie bezpečnosti, funkčnosti a dodržania stavebno-technických požiadaviek. Zahŕňa to najmä:
  • Statika: Podrobné konštrukčné riešenie a statické posúdenie.
  • Technické zariadenia budov (TZB): Návrhy prípojok, riešenia vykurovania, zdravotechniky a vzduchotechniky/rekuperácie vrátane potrebných výpočtových protokolov.
  • Energetika: Posúdenie a výpočty súvisiace s energetickou hospodárnosťou.
  • Elektroinštalácia: Technická správa, situácia prípojky NN napätia, schéma rozvodnice, schematické rozvody, bleskozvod.
  • Požiarna bezpečnosť budov (PB): Technická správa, výpočtový protokol a situačné výkresy s vyznačením únikových ciest a odstupových vzdialeností.
• Časť E. Prílohy: Kľúčovým dokumentom v tejto časti je Doložka súladu.

IV. C. Doložka Súladu a jej Legislatívny Význam

Doložka súladu je kritický kontrolný mechanizmus novej legislatívy. Slúži ako osvedčenie zo strany dotknutého orgánu, že projekt stavby (PS) plne zohľadnil a zapracoval všetky požiadavky, ktoré boli stanovené v ich záväznom stanovisku k pôvodnému Stavebnému zámeru. Obsah Doložky súladu musí explicitne vyhodnocovať zapracovanie pôvodných požiadaviek s jasným záverom: „zapracované v súlade s požiadavkou“, „zapracované v rozpore s požiadavkou“ alebo „nezapracované“. Ak je záver nesúhlasný alebo ak projektant nepreukáže pozitívnu Doložku súladu od všetkých relevantných dotknutých orgánov, stavebný úrad nemôže Projekt stavby overiť a stavba nemôže postúpiť do fázy realizácie. Tento systém prenáša zodpovednosť na projektanta, aby preukázal splnenie podmienok.

V. Špecifické Typy Projektov a Dokumentácia pre Realizáciu

Nový zákon prináša aj úpravy pre špecifické typy stavieb a zjednodušené procesy pre jednoduchšie prípady.

V. A. Projekt Stavby na Ohlásenie (PSnO) a Zjednodušený Proces pre Jednoduché Stavby

Pre jednoduché stavby (napríklad rodinné domy do 300 m²) zákon umožňuje zjednodušený povoľovací režim prostredníctvom ohlásenia. PSnO nahrádza pôvodný Jednostupňový projekt (JP). Rozsah a obsah PSnO je detailne definovaný v Prílohe č. 14 Vyhlášky č. 60/2025 Z. z.. Štruktúra je síce identická so PS (časti A-E), ale detaily v Dokumentácii stavebných objektov (Časť D) sú prispôsobené nižšej náročnosti stavby. Projekt stavby na ohlásenie v sebe spája dostatočnú technickú hĺbku pre realizáciu, čím funguje ako jednostupňový projekt.

Po ohlásení stavebný úrad nevydáva rozhodnutie o stavebnom zámere, ale vydáva Overovaciu doložku ohlásenej stavby. Táto doložka potvrdzuje, že ohlásená stavba spĺňa požiadavky a obsahuje: identifikačné údaje stavby a stavebníka, jednoduchý technický opis, zoznam záväzných stanovísk a lehotu na začatie stavby. Hoci režim ohlásenia administratívne zjednodušuje proces pre stavebníka, požadovaná technická dokumentácia (PSnO) musí byť naďalej spracovaná precízne a v súlade s Vyhláškou, aby úrad mohol Overovaciu doložku vydať.

Ohlásenie (30 dní) je relevantné pre:

• Drobné stavby do 50 m² ako napr. garáže, kôlne, letné kuchyne, altánky, resp.
• Drobné stavby na verejných priestranstvách (presne vymenované v zákone), menej ako 2 m od hranice pozemku, stavby, ktoré sa číslujú súpisným číslom, kultúrne pamiatky, alebo také, ktoré môžu ohroziť verejné záujmy - stavebník podá ohlášku. Stavebný úrad vydá do 30 dní overovaciu doložku a overí projekt.
• Súbor stavieb: schvaľujú sa spoločne, nie samostatne - napr. prízemné stavby a zmontované výrobky pevne spojené so zemou do 50 m² a výškou 5 m.

POZOR! Ak má budova slúžiť na bývanie, považuje sa za bytovú budovu, t.j. podlieha prísnejším pravidlám.

V. B. Vykonávací Projekt (VP) - Kľúč k Realizácii

Vykonávací projekt (VP) je štvrtým stupňom projektovej dokumentácie podľa Nového Stavebného Zákona č. 25/2025 Z. z. (§ 9) a plní funkciu bývalej Dokumentácie pre realizáciu stavby (DRS). VP predstavuje detailné rozpracovanie overeného projektu stavby s cieľom zabezpečiť jeho bezproblémovú a kvalitnú realizáciu. Obsahuje presné technické špecifikácie, postupy a detaily potrebné pre stavebných zhotoviteľov, vrátane špecifikácií materiálov, technologických postupov a prípadných montážnych detailov pre stavebné výrobky.

VI. Zmeny v Povoľovacích Procesoch a Právne Neistoty

Napriek snahe o zjednodušenie a zrýchlenie procesov, sa objavujú aj nejasnosti a problémy pri aplikácii nového zákona v praxi.

VI. A. Prechodné Ustanovenia a Súbeh Starého a Nového Zákona

Prechodné ustanovenia nehovoria jednoznačne o tom, že platí stará úprava pre projekty podané alebo povolené pred aprílom 2025. Mnohí stavebníci sa pýtajú na zrušenie konania o zmene stavby pred dokončením, ktoré bolo podľa starého zákona riešené analogicky podľa stavebného konania. Ak stavebník plánuje urobiť zmenu v už overenom projekte podľa nového stavebného zákona, mal by pripraviť zmenový projekt a podať ho buď do nového konania o stavebnom zámere (konanie sa potom bude týkať iba zmeny projektu, nie celého projektu).

Pred nadobudnutím účinnosti nového Stavebného zákona to vyzeralo, že väčšina podaných zámerov bude posudzovaná podľa starého zákona. Stavebník si však mohol stiahnuť ešte nepovolený návrh na vydanie územného rozhodnutia a prerobiť dokumentáciu pre územné rozhodnutie na dokumentáciu stavebného zámeru a podať žiadosť elektronicky podľa nového stavebného zákona. Ak sa po kolaudácii stavieb v režime podľa starého zákona robia zmeny, napr. prístavba, nadstavba či zmena v užívaní, vtedy sa už treba riadiť novým zákonom.

VI. B. Nejasnosti okolo Vyhradených Stavieb a Predpätých Konštrukcií

Mnoho stavebníkov sa "zľaklo" vyhradených stavieb, pretože jedno z ich kritérií je používanie predpätých konštrukcií. Podľa mnohých stavbárov sa predpäté konštrukcie bežne používajú aj pri stavbách rodinných domov ako prefabrikované stavebné výrobky, čím by sa mnohé rodinné domy dostali pod prísnejší režim tzv. vyhradených stavieb. Je otázne, či to bol zámer, nakoľko existujú predpäté konštrukcie, ktoré sa budujú priamo na stavbe a práve tieto sú konštrukčne náročné, ktoré by mali patriť do režimu vyhradených stavieb. Ako právnička vidí z tejto situácie jednu cestu von v tom, že prefabrikované predpäté konštrukcie pre rodinné domy treba vyčleniť z vyhradených stavieb.

VI. C. Digitálne Rozhrania a Praktické Problémy

Portál o výstavbe nemá funkciu, ktorú zákon predpokladá. V § 65 stavebný zákon uvádza, že ak predmetom konania bol stavebný zámer spolu s projektom stavby podľa § 20 ods. 2 písm. b), stavebný úrad overí projekt stavby súčasne s vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere. Portál výstavby však nemá žiadosť o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere a zároveň o overenie projektu stavby, čo sú za normálnych okolností dva samostatné stupne projektovej dokumentácie. Stavebník teda musí podať žiadosť aj o rozhodnutie o stavebnom zámere aj o overenie projektu a potom žiadať ešte treťou žiadosťou o spojenie. Toto predstavuje zbytočnú administratívnu záťaž a neistotu vo výklade.

VII. Zodpovednosť a Kvalita Stavebných Prác

Nový zákon kladie väčší dôraz na zodpovednosť všetkých účastníkov stavebného procesu.

VII. A. Zodpovednosť Projektantov a Zhotoviteľov

Za kvalitu stavebných prác a použitých materiálov budú po novom niesť plnú zodpovednosť projektanti, stavbyvedúci či stavebné firmy. Ak sa napríklad pri realizácii použijú nekvalitné produkty a dôjde k poškodeniu stavby, zhotoviteľ bude povinný chybu odstrániť na vlastné náklady. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na montáž okien. Nový stavebný zákon kladie dôraz na kvalitné a certifikované osadenie. Za chybné montáž nesie plnú zodpovednosť firma, ktorá práce vykonala. Ak okná nebudú správne nainštalované, stavebný úrad môže od zhotoviteľa požadovať nápravu.

VII. B. Štátny Stavebný Dohľad a Kontrola Kvality

Na kvalitu stavieb počas projektovania, realizácie a následného užívania dohliada podľa zákona štátny stavebný dohľad, ktorý vykonávajú stavební inšpektori. Ak vznikne podozrenie, že bol použitý nevhodný stavebný materiál, stavebný inšpektor môže nariadiť odobratie vzorky na kontrolnú skúšku alebo znalecký posudok. V prípade neplnenia nariadených opatrení hrozí pokuta, po novom až do výšky 15-tisíc eur. Pomôcť by mohla aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Pri kontrole kvality stavebných výrobkov zohráva dôležitú úlohu.

Zabudovanie nevhodnej izolácie môže spôsobiť, že zateplenie nebude dlhodobo funkčné. Preto spotrebiteľom odporúčame, aby sa nerozhodovali len na základe ceny: „Pri výbere stavebných materiálov sa oplatí priplatiť za overenú kvalitu. Etablované značky na trhu majú históriu a zákazník si môže overiť ich referencie." Kľúčové sú však aj kontrolné a trhové mechanizmy štátu, ktoré nekvalitné výrobky v prvom kroku na trh vôbec nepustia, v druhom kroku na trhu rýchlo identifikujú a zároveň dokážu efektívne pomôcť a odškodniť aj spotrebiteľov, ktorých takíto dodávatelia zaviedli či dokonca ohrozili. Slovenský právny poriadok obsahuje zákon o stavebných výrobkoch, ktorý nadväzuje na stavebný zákon. Mohol by posilniť kontrolné mechanizmy na stavebnom trhu, ale problém dovozu a predaja nekvalitných výrobkov zostáva aj v ňom dlhodobo mimo záujmu zákonodarcu o riešenie.

VIII. Špecifické Prípady a Otázky

VIII. A. Mobilné Domy a Kontajnery

Pojem „mobilný dom“ stavebný zákon priamo nepozná. Z praxe vyplýva, že mnoho stavebníkov si vysvetľovalo pojem „mobilný dom“ tak, že nie je pevne osadený (nemá betónové základy), a tak stavba na zemných vrutoch, či pilieroch - je považovaná za mobilný dom i keď je napojená na IS. Ak je teda taký výrobok (napr. kontajner) považovaný za stavbu, posudzuje sa v režime stavebného zákona. Ak chce niekto bývať v kontajneri, ktorý nie je stavbou, nemožno mu v tom zabrániť, ale neposudzuje sa v režime stavebného zákona.

VIII. B. Správne Poplatky

S účinnosťou od 15. 3. 2025 dochádza k zmene (zvýšeniu) správnych poplatkov za úkony podľa zákona 50/1976 Z.z. (starý stavebný zákon), keďže úkony podľa doterajšej legislatívy budú dobiehať ešte niekoľko rokov. Všetky stavby, u ktorých sa aspoň začalo územné konanie sa dopovoľujú až po kolaudáciu podľa doterajšej legislatívy a podľa znenia zákona č. 145/1995 Z. z. v znení platnom k 31. 03. Zároveň sa s účinnosťou od 1. 4. 2025 spolu so zavedením nového stavebného zákona nastavuje výška správnych poplatkov v nadväznosti na túto novú stavebnú legislatívu. Konkrétna výška správnych poplatkov je uvedená v zákone č. 145/1995 Z. z. v znení platnom od 15. 03. 2025 (k starému stavebnému zákonu) a od 1. 4. 2025 (k novému stavebnému zákonu).

VIII. C. Stavebné Úpravy Okien

V oblasti výmeny a inštalácie okien k zmenám ani po nadobudnutí účinnosti nového stavebného zákona nedošlo. Stále platí, že niektoré zásahy do obálky domu treba ohlasovať a niektoré dokonca vyžadujú stavebné povolenie. „Všetko závisí od charakteru zásahu, umiestnenia stavby a aj od toho, či ide o pamiatkovo chránený objekt, bytový alebo rodinný dom. Platí zásada, že ak čokoľvek meníte navonok, je vhodné to vopred konzultovať s príslušným stavebným úradom alebo projektantom,“ hovorí Ladislav Pavlovič, obchodný riaditeľ spoločnosti INCON. Zmeny týkajúce sa vzhľadu stavby musia byť v súlade s územnými a architektonickými požiadavkami. Ak ide o výmenu starých plastových alebo drevených okien za nové rovnakého typu, farby a veľkosti, bez zásahu do nosných konštrukcií a bez výraznej zmeny vzhľadu objektu, takúto rekonštrukciu môžete vykonať bez upovedomenia úradu. Ak zvolíte iný materiál, farbu alebo iné členenie okien, čím dôjde k miernej úprave dizajnu stavby, treba výmenu ohlásiť stavebnému úradu. V prípade bytového domu je v niektorých prípadoch potrebný aj súhlas vlastníkov bytov.

Podľa nového stavebného zákona musí byť každá stavba navrhnutá a realizovaná tak, aby počas celej svojej životnosti spĺňala základné požiadavky vrátane stavebno-technických kritérií. „Aj keď zákon neuvádza detailné technické špecifikácie pre otvorové výplne, je dôležité pri ich výbere klásť dôraz na energetickú efektívnosť, bezpečnosť a akustický komfort,“ popisuje Ladislav Pavlovič. Hoci okná zaberajú relatívne malú časť obálky domu, ich vplyv na tepelné straty je zásadný. Medzi najdôležitejšie parametre patrí hodnota súčiniteľa prechodu tepla Uw, ktorá by mala byť ≤ 0,8 W/(m2.K). Dosiahnuť ju možno správne zvolenými oknami s dobrým profilom, trojsklom a vhodným tesnením. Zanedbateľná nie je ani ochrana proti vlámaniu. Okná by mali mať preto dostatočný počet bezpečnostných bodov, bezpečnostné kovanie či sklá s vysokou odolnosťou voči rozbitiu.

„Odporúčam preto zvoliť si nielen kvalitného výrobcu s certifikátmi a dobrými referenciami, ale zároveň aj montážnu firmu s dlhoročnou praxou, ktorá pozná aktuálne postupy a normy."

tags: #vymena #ziarovky #a #stavebny #zakon