Rastúce životné náklady predstavujú pre viac ako 90 % Európanov najnaliehavejší problém, ako ukázal prieskum Eurobarometra z jesene 2022. Pre koho sú však tieto náklady najväčšou záťažou? Niet sa čo čudovať, podiel výdavkov domácností na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. Práve tieto položky majú podľa údajov Eurostatu najväčší podiel na spotrebe domácností v EÚ v roku 2022, a to 24,1 %. Nasledovali potraviny a nealkoholické nápoje s 13,6 %, a náklady na dopravu s 12,5 %. V porovnaní s rokmi 2002 až 2022 došlo k najvýraznejšej zmene vo výdavkoch domácností, ktoré vzrástli z 21,1 % na 24,1 %. To predstavuje nárast o 3 percentuálne body počas dvoch desaťročí, čo znamená, že ak by v roku 2002 boli celkové výdavky domácnosti 1 000 eur, na bývanie by minula 211 eur.
Najvýraznejší nárast nákladov na bývanie zaznamenal Cyprus, a to až 43,6 %. Nasleduje Španielsko s 39,4 % a Írsko s 36,8 %. V niektorých krajinách východnej Európy dokonca táto nákladová položka domácností klesala. Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá ako percento celkových výdavkov domácností sa v rámci Európy výrazne líšia. V roku 2022 bolo na čele rebríčka Slovensko s viac ako 30 % výdavkov určených na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá. V tesnom závese za nimi nasledovalo Fínsko a Dánsko s 29,6 % a 29,1 % vynaloženými na bývanie a účty. Tieto čísla naznačujú, že krajiny severnej a strednej Európy čelia značným finančným tlakom súvisiacim s bývaním.
Slovensko na čele európskeho rebríčka nákladov na bývanie
Náklady na bývanie tvoria až štvrtinu z rodinného rozpočtu slovenských domácností. Je to najviac medzi krajinami Európskej únie. Vo výdavkoch na bývanie sú zahrnuté nájomné, údržba a oprava obydlí, energie, dodávka vody a iné služby pre domácnosti, ako je napríklad odvoz odpadu. Z analýzy spoločnosti Wood & Company na základe údajov Eurostatu vyplýva, že domácnosti míňajú najviac peňazí na bývanie. Tento podiel predstavoval vlani 24 %. Priemer EÚ je 19 %. Až s miernym odstupom nasledujú Fínsko, Francúzsko, Česko (21 %), Luxembursko, Dánsko, Írsko, Taliansko (20 %). Maďarsko patrí do skupiny krajín s najnižším podielom výdavkov domácností na bývanie (15 %), v Poľsku predstavujú náklady 17 %.
Náklady súvisiace s bývaním na Slovensku predstavovali v nominálnom vyjadrení vlani na jedného obyvateľa 2 680 eur. V Maďarsku na obyvateľa pripadala suma 1 316 eur, v Poľsku 1 608 eur. Najbližšie k úrovni Slovenska z okolitých krajín má Česká republika s 2 557 eurami na obyvateľa. Vo vyspelejších krajinách EÚ, kde sú vyššie nielen platy, ale aj ceny, zaplatia obyvatelia za bývanie viac. Na cenu má vplyv aj spotreba energií či využívanie služieb súvisiacich s bývaním. Najvyššie ročné výdavky na bývanie v prepočte na obyvateľa vykázali vlani vo Fínsku, v Dánsku a Luxembursku, a to v rozpätí 6 200 až 8 200 eur. Naopak, najnižšie náklady mali v súvislosti s bývaním Bulhari, a to necelých 1 100 eur.
Náklady na bývanie sú asi najväčšou položkou, ktorú každý mesiac platíme. Či už bývame vo vlastnom alebo v podnájme, nás Slovákov stojí bývanie skoro najviac v celej Európe. Prečo platíme za bývanie toľko veľa? Ako je možné, že nás bývanie stojí takmer najviac spomedzi všetkých štátov EÚ? Od nového roka nás bývanie bude stáť ešte o čosi viac.
Pravidlá pre optimálne výdavky na bývanie
Každý z nás občas sníva o lepšom bývaní. Nech už splácate hypotéku alebo platíte nájom, náklady spojené s bývaním tvoria podstatnú časť vášho mesačného rozpočtu. Existuje niekoľko užitočných pravidiel, ktoré vám pomôžu určiť optimálnu výšku nákladov na bývanie. Ak sa týmto pravidlom budete riadiť, zabezpečíte si finančne zdravý rozpočet a budete mať istotu, že vám každý mesiac zostane dostatok peňazí na ostatné povinnosti aj radosti života.
Uveďme si príklad. Žijete v domácnosti s partnerom a vaše spoločné čisté príjmy sú 2 850 eur. Vaše náklady na bývanie by teda nemali byť vyššie ako 855 eur. Toto pravidlo zahŕňa nielen výdavky na platenie nájmu alebo splátku hypotéky, ale aj poplatky za energie, náklady na údržbu a prípadne ďalšie služby spojené s bývaním. Základom finančného zdravia je správne zostavený rozpočet. Ako na to, sa dozviete v samostatnom článku.
ZAČNITE S ROZPOČTOM s malými peniazmi (10 jednoduchých tipov na rok 2026)
Príspevok na bývanie ako forma pomoci
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Jeho výška môže dosiahnuť až 308,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu či rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa môže týkať aj užívania bytu alebo rodinného domu na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; v takom prípade sa preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním nevyžaduje.
Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Dôležité je poznamenať, že príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz, bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.
Praktické tipy na zníženie nákladov na bývanie
Aj keď nás bývanie na Slovensku stojí nadpriemerne veľa, nezúfajte. Existujú spôsoby, ako si tieto náklady znížiť bez toho, aby sme zároveň prišli o svoj komfort. Vďaka efektivite pri využívaní energie, či už elektriny, tepla alebo vody, môžeme ušetriť nemalé peniaze. Naučme sa teda nepreplácať zbytočnosti a lepšie hospodáriť s energiami.
Tipov ako šetriť energie aj v prípade vykurovania a ohrevu vody alebo v spotrebe plynu či vody je mnoho, stačí sa len inšpirovať. Netreba napríklad vykurovať miestnosti, v ktorých sa spí. Na spánok sa naše telo musí aj tak ochladiť aspoň o 2 stupne a tak nám úplne stačí mať v izbe 18-20 stupňov. Mesačne tak dokážeme na kúrení ušetriť niekoľko desiatok eur.
Ďalšou úsporou sú napríklad výmeny obyčajných žiaroviek na LED žiarovky. Nezníži sa tým vôbec kvalita ani intenzita osvetlenia. Podľa prepočtov má klasická žiarovka spotrebu 75W a vydrží cca 1 000 hodín. Pričom LED žiarovka má spotrebu iba 8 W a výdrž až 30 000 hodín, čo je trojnásobok hodín oproti tej klasickej žiarovke a až 9,3x nižšia spotreba energie. Tieto hodnoty by vás mali ihneď presvedčiť na zmenu. Vďaka novým inováciám a technológiám v oblasti domácich spotrebičov dokážete ušetriť kopec peňazí.
Často sa stretávame s dilemou, ako správne nastaviť domáci rozpočet, najmä ak ide o päťčlennú rodinu s tromi deťmi a ďalším dieťaťom, ktoré nežije v domácnosti. Príjem dospelých síce môže byť "slušný", ale nie "extra dobrý" na rozhadzovanie. Keď iba na bežné životné potreby ako strava, drogéria, zábava či školské potreby rodina minie vyše 1600 eur mesačne, a to bez započítania pravidelných mesačných výdavkov ako hypotéka, réžijné náklady, paušály, výživné, poistky, sporenie, či extra výdavkov na výlety a dovolenky, je pochopiteľné, že vznikajú nezhody. Jeden z partnerov apeluje na šetrenie a racionálnejšie prideľovanie financií, zatiaľ čo druhý považuje súčasné výdavky za normálne v dnešnej dobe. Tento pohľad zdieľa aj táto rodina, ktorá napriek tomu, že deťom nič nechýba a majú všetko, čo potrebujú, cíti tlak na rozpočet. V minulosti, pri nižších príjmoch, sa im darilo hospodáriť bez odopierania si a bez hladovania, čo vyvoláva otázku, či súčasný spôsob života nie je práve "prežívaním" v očiach jedného z partnerov, ktorý by "preflákal všetko do posledného centu". Je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi zabezpečením potrieb rodiny a zodpovedným hospodárením s financiami, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a zabezpečila sa finančná stabilita.