Slovenské rozprávky a literatúra pre deti sú od nepamäti neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva, formujúc predstavy, hodnoty a empatiu budúcich generácií. V súčasnej literatúre pre deti je výrazným motívom vzájomná pomoc ľudí a prírody, ktorý sa prejavuje v rôznych žánrových formách. Aj keď sa základné žánrové formy transformujú, odkazy na morálne hodnoty, túžbu po láske v rodine, po medziľudskom porozumení, harmónii a priateľstve zostávajú silným posolstvom. Rozprávky a literatúra pre deti naďalej podporujú detskú imagináciu a zároveň trénujú empatiu a túžbu po inklúzii, čím prispievajú k formovaniu tolerantnejšej a súcitnejšej spoločnosti.
Dobšinského dedičstvo pre nové generácie
Klasické slovenské rozprávky Pavla Dobšinského tvoria základnú stavebnú jednotku detského literárneho sveta. Ilustrátor Vladimír Král obliekol nové prerozprávanie Dobšinského rozprávok do čarokrásnej a tajomnej atmosféry, ktorá dokáže osloviť aj tú najnáročnejšiu detskú dušu. Každá generácia slovenských detí si zaslúži svoje dedičstvo Dobšinského a výber Eleny Slobodovej má potenciál stať sa cenným rodinným pokladom, ktorý sa bude odovzdávať z generácie na generáciu. V týchto rozprávkach sa všetko na dobré obráti, statoční šuhaji premôžu strigy, dobré a skromné dievčatá sú odmenené pokladom a zlé krutým trestom. Čarovné prútiky, zakliate krajiny, verné koníky aj mocní draci sú neodmysliteľnou súčasťou rozprávkového priestoru, ktorý vo svojej podstate skrýva univerzálnu túžbu po lepšom, spravodlivejšom a krajšom svete. Toto posolstvo o nádeji a víťazstve dobra nad zlom je nadčasové a rezonuje naprieč generáciami.
Autorské rozprávky: Nové pohľady na staré témy
Od ľudových rozprávok sa postupne prenášame ku klasickým autorským rozprávkam, ktoré prinášajú nové interpretácie a pohľady na známe motívy. Ľudovít Petraško, germanista, spisovateľ a prekladateľ, nám prostredníctvom zbierky Dievča z myrty (Stonožka) predstavil nádherné rozprávky nemeckého romantizmu a preromantizmu. Okrem známejších diel bratov Grimmovcov a E.T.A. Hoffmanna obohatil zbierku o príbehy Clemensa Brentana, Novalisa, Ludwiga Tiecka, Wilhelma Hauffa a ďalších. Tieto autorské rozprávky, podobne ako ich ľudové predlohy, nesú v sebe silné posolstvo o dobre a nádeji, čím potvrdzujú univerzálnu platnosť týchto tém.
Dávid Hamran vo svojej knihe Nerozprávky pre deti (Signis) písanej rozprávkovým štýlom prináša príbehy, ktoré sú nadčasové a zároveň aktuálne. Príbeh Jána Telega, ktorý sa postaví zlým silám a vydáva sa na dobrodružstvo, či premena krčmára na dobrého človeka, sú len niektoré z príkladov hrdinských činov. Hrdinovia bojujú každý svoj boj, ktorý sa však spája do spoločného príbehu o láske, dobre a odvahe. Tieto "nerozprávky" majú potenciál zaujať nielen čitateľov od 9 rokov, ale aj starších, pretože ich posolstvo presahuje vekové hranice. Príkladom je aj citát: „Poľovník sa napokon stal ochrancom vtákov a všetkých zvierat v háji, aby tak splnil, čo farebnému bažantovi sľúbil.” (s. 73). Rozprávkový štýl s archaizmami a tradičnými formuláciami sa v týchto dielach mieša so súčasným jazykom, čo dodáva príbehom jedinečné humorné ladenie. Autor to ilustruje aj slovami: „Nevynášali sa smeti ani nepolievali kvety. Špenát ani brokolicou vás jesť nenútili… ba ani zmrzlinu.”
Zamagurské a Turčianske perly: Folklór a história v nových šatách
Na pomedzí rozprávok a povestí sa pohybujú príbehy zo Zamaguria, ktoré zozbierali Viktor Majerik a Marián Servátka v knihe Pastierik na zlatom voze (Goralinga). Legendárny ilustrátor Martin Kellenberger dodáva týmto dvadsiatim zamagurským rozprávkam magickú atmosféru, pričom zbieranie príbehov prebiehalo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia z oboch strán Zamaguria.
Z iného regiónu, ale s podobne silným kultúrnym odkazom, prichádzajú povesti z Turca v zbierke Jozefa Tatára Najkrajšie turčianske povesti. Príbehy sú obohatené o morálne posolstvá odovzdávané prostredníctvom postáv turčianskych zemanov, šafraníkov, olejkárov, ale aj nadprirodzených bytostí z tajomného turčianskeho regiónu. Matica slovenská vydáva tieto tradičné povesti spolu s odkazmi na pramene, slovníkom a informatívnymi poznámkami k histórii a geografii danej oblasti, čím zabezpečuje ich edukačnú hodnotu. Povesti Jozefa Tatára sú čitateľsky atraktívne a spolu s nádhernými ilustráciami Petra Uchnára nadväzujú na bohatú tradičnú kultúru regiónu.
Mytické svety a zimné príbehy: Fantázia a emócie
Skúsená autorka legiend a povestí Zuzana Kuglerová nás v knihe Staroslovanské mýty a legendy (Daxe) zavedie do sveta starých slovanských mýtov. Každá kapitola je doplnená malým slovníčkom pojmov s vysvetleniami o mýtických postavách, termínoch a historických súvislostiach. Legendy sú napísané vhodným archaizovaným štýlom a doplnené modernými ilustráciami Martina Kellenbergera, ktoré pripomínajú umelecký komiks. Tento prístup zdôrazňuje, že mnohé z mýtických a rozprávkových postáv sú v skutočnosti archetypálnymi superhrdinami.
Krásnu zimnú atmosféru prináša kniha Kristíny Pulišovej Raz mi zima rozprávala (Signis), kde jemné ilustrácie Radoslavy Mončekovej Hrabovskej spoluvytvárajú magický svet plný snehu a mrazivých príbehov.
Environmentálne posolstvá a nežné priateľstvá
Rozprávkový príbeh Jeseň v lese (Artforum) od skúseného spisovateľa Lukáša Cabalu zaujme nielen pekným príbehom a útulnou atmosférou, ale aj silným environmentálnym posolstvom a metaforickým jazykom. Príbeh o nežnom priateľstve medzi dievčatkom Meluzínou, ktorá žije v chate uprostred lesa, a veľkým ľadovým medveďom, povzbudzuje malých čitateľov k ochrane krehkej prírody a ohrozených zvierat. Spoločné zážitky ako pitie šípkového čaju, sekanie dreva či chytanie rýb, a najmä medveďova záchrana dievčatka z rieky, spečatia ich priateľstvo. Mimoriadne poetická atmosféra Cabalovej knižky inšpiruje k prechádzkam šuchotajúcim lesom a snívaniu pri praskajúcom ohni. Prvé snehové vločky odvedú medveďa do polárnej krajiny, ale chuť teplého kakaa a vrelého objatia ostane s detskými čitateľmi dlhšie. Krátke kapitoly a veľkosť písma uľahčujú čítanie aj menej skúseným čitateľom.
Humorné príbehy a dobrodružstvá rodiny Bubákovcov
Knižka Strašidielka a Cica (Stonožka) od Halky Marčekovej prináša humorný príbeh rodiny Bubákovcov, ktorá aj s mačkou Cicou trávi prázdniny na Strašihrade. Hoci majú všetci pobalené „životne dôležité veci ako mobil, baterku a žuvačky“, dokonca aj babka nájde svoje umelé zuby medzi nakladanou cviklou a uhorkami, nemôžu nájsť mačku Cicu. Strašidielka, ktoré sa tešia, že si na Cicinom chrbte zajazdia, sa rozhodnú mačku nájsť. Cica medzitým zažíva svoje dobrodružstvá s divým kocúrom. V centre príbehu je potreba porozumenia a komunikácie medzi zvieratami a ľuďmi, ale aj v rámci rodiny. Knižka je veľmi vtipná, dialogická a dynamická, príbeh sa rýchlo odvíja. Text je písaný viacerými fontmi, čo síce môže byť pre začínajúcich čitateľov náročnejšie, ale pomáha text štruktúrovať. Postavičky strašidielok, zvierat aj ľudí sa dopĺňajú a vytvárajú komplexný, napínavý aj zábavný celok.
Slovné hračky a hlbšie významy: Tukan, ktorý túžil letieť
Príbeh Dávida Králika Tukan, ktorý túžil letieť (Perfekt) je určený nielen deťom, ale aj dospelým. Vynikajúce ilustrácie Barbory Repkovej pomáhajú rodičom a deťom ísť vo svojich rozhovoroch do hĺbky, nielen vďaka rannému a večernému menu - návodu, ktorý v knižke nájdu. Kniha umožňuje aj dospelému čitateľovi zistiť o sebe viac, byť úprimnejší sám k sebe a prijať sa. Knižka je plná slovných hračiek, ktoré nesú hlbší význam, vtipných dialógov a prirodzeného jazyka, ako napríklad: „Krpeeeeeec, zmizni odtiaľ, máš za chrbtom jaguáraaaaaaaaaaa.“
Fantázia a poučenie: Výmysly húsenice Hermíny
K výmyslom húsenice Hermíny patrí nápad predávať kapustovú, kalerábovú a uhorkovú zmrzlinu, ale aj zábavný cirkus či výlet. Hoci kniha Výmysly húsenice Hermíny (Stonožka) od autorky Kataríny Gillerovej má tvorivý aj humorný potenciál, príbehy pôsobia trochu rozvláčne, poučujúco a predvídateľne. Knižku bohato ilustrovala Alžbeta Kováčová a povzbudzuje deti k rozvíjaniu svojej fantázie: „Takisto my, keď snívame, môžeme poletovať vo svojej fantázii aj bez krídiel doďaleka, do neznámych svetov.“
Ekologické posolstvá a boccacciovské inšpirácie: Stromkáči
Stromkáči (Stonožka) od Romana Brata predstavujú zvieracích obyvateľov jedného stromu, ktorí sa spoja proti „pajkom“, teda ľuďom, ktorí rúbu a ničia les. Zvieratá si rozprávajú príbehy podobne ako v Boccacciovom Dekamerone, vnímajúc skazu lesa ako mor. Kniha má silný etický a ekologický rozmer, je výborne napísaná súčasným jazykom, zábavná, ale aj napínavá. Tento prístup zdôrazňuje dôležitosť ochrany prírody a kolektívnej zodpovednosti za jej osud.
Kamarátstvo a vynaliezavosť: Veľká chutná dážďovka
Zábavná knižka Veľká chutná dážďovka (Albatros) je milým príbehom o kamarátstve kuriatok, ale aj o vytrvalosti, objavovaní a spolupráci. Hoci sa z chutnej dážďovky vykľuje nejedlá topánka, vynaliezaví kamaráti z nej postupne vybudujú zábavný park pre všetkých. Tento príbeh učí deti, že aj z nečakaných situácií sa dá vytvoriť niečo pozitívne, ak spolupracujú a využijú svoju kreativitu.
Inakosť a prijatie: Neuveriteľné príbehy dina Alina a Kocúr nie je sliepka
V knižke Neuveriteľné príbehy dina Alina (Matys) od Viery Dobiášovej sa Dino Alino vyliahne z podvrhnutého vajca sliepke Pipe. Hoci je dino iný a sliepka Pipa je z neho chvíľu nervózna, keď všetci pochopia, že je to dinosaurus, dostane meno Alino a postupne ho na gazdovskom dvore prijmú. Pipa ho víta slovami: „… si milý člen našej obrovskej rodiny na dvore, kdák!“ (s. 63). Knižka je síce určená začínajúcim čitateľom, ale jej písmo, štylistika a lexika nie sú vždy plne prispôsobené veku detí.
Podobné posolstvo o prijatí inakosti nesie aj knižka Elišky Tamaškovičovej Kocúr nie je sliepka (Enigma). Je určená deťom, ktoré sa môžu cítiť osamelé a nepochopené, lebo sú iné. Podobne ako kocúr v knižke, ani ony nerobia vždy veci rovnako ako ostatní či ako sliepky v kurníku. Autorka deťom ponúka aj interaktívne otázky, ktoré povzbudzujú dieťa odpovedať celou vetou, čím podporuje ich komunikačné zručnosti.
Cesta za snom a vnútorné objavy: Jazero života a O tme a veľkom človeku
Jednoduchý príbeh Adama Illésa Jazero života (Albatros) rozpráva o zvieratách v Afrike a ich spoločnom putovaní za vysnívaným jazerom, ktoré nikdy nevysychá. Postupne sa k sloníkovi a papagájovi pridáva zebra, žirafa, krokodíl, had aj lev. A hoci už od únavy a smädu strácali nádej, navzájom si pomáhali. Tento metaforický príbeh zdôrazňuje dôležitosť spolupráce a vzájomnej pomoci pri dosahovaní cieľov.
Metaforický príbeh Michala Hlatkého O tme a veľkom človeku (Brak) si užijú nielen deti, ktoré ho budú brať ako modernú rozprávku so šťastným koncom, ale aj dospelí, ktorí v ňom rozpoznajú historické a literárne alúzie na grécku mytológiu a dejiny byzantskej a rímskej ríše. Príbeh je plný slovných hračiek a vypointovaných skratiek. Tvorivé ilustrácie komentujú aj predchádzajú dej knihy. Ivana Mičuchová v Knižnej revue 2023/10 o Hochholczerovej ilustráciách píše: „Jej výtvory v knihe O tme a veľkom človeku sú hravé, dokonca aj farebne ladené, čo je pri diele zameranom na čierno-čiernu tmu prekvapivé a nečakané. Jednotlivé kapitoly majú svoje vlastné predilustrácie, ktoré sú nápadité, preto rozhodne stojí za to venovať im čas a preskúmať ich vlastný obrázkový svet, ktorý nie je ani tmavý, ani obyčajný.“
Agátkine dobrodružstvá a OFFroad: Učenie sa empatii a adrenalínové zážitky
Tvrdohlavá Agátka s ryšavými vláskami a vyhrnutým noštekom je hlavnou postavou knižky Dany Hlavatej. Agátka je neposlušná, odvráva starým rodičom, u ktorých trávi Vianoce. Za trest ju hviezdy odnesú preč: „Agátka, kam letíš? Dievčatko moje, vráť sa! Čo poviem rodičom, že si odletela len tak, bez dovolenia?“ bedákala starká a mávala rukami mastnými od cesta.“ (s. 13). Agátkine dobrodružstvá so šikanujúcou Agátou, ale aj pozornou kamarátkou Gitkou a chorou Viktorkou a jej láskavou mamou ju učia empatii a pokore. Predvianočnú knižku vydavateľstva Fortuna libri ilustrujú obrázky Zuzany Dreadky Krutej.
Moderne ilustrovaná, graficky a dizajnovo moderná a premyslená knižka OFFroad (Brak) od Zuzany Líškovej a ilustrátora Viliama Slaminku zaujme mladých čitateľov už na prvý pohľad. Dobrodružstvá v divokom prírodnom parku, ktoré by sa ťažko zvládali bez terénnych áut, umožnia prežiť si adrenalínové zážitky aj z čitateľského kresla. Obrázky Viliama Slaminku nielen dokresľujú dej, ale mohli by byť aj samonosným komiksom. Sú dynamické, veľmi súčasné a vtipne vťahujú čitateľa do deja. Autorka načrtáva príbeh marginalizovaných postáv: automechaničky Rómky, samoživiteľky bez domova Kristíny a strážcov parku. Dej je však mechanický, akoby sa rovnakým spôsobom skladalo staré auto aj nová rodina. Stačí vymeniť súčiastky. Kniha nedáva ani možnosť empatizovať s postavami, ktoré sú neustále zaujaté činnosťou a akciou, nie je priestor na reflexiu ani na rozvíjanie emócií. Staré zhrdzavené auto sa opraví, stane sa novučkým domovom a z troch ľudí je rodina. Našťastie, na ilustráciách Viliama Slaminku sa mihnú rôzne citové pohnutia - šibalský úsmev, radosť malého chlapca aj obavy Matildy.
Výnimočnosť v každom z nás: Mami, oci, každý je výnimočný
Psychologička Petra Arslan Šinková ponúka v knihe Mami, oci, každý je výnimočný (Fortuna libri) príbehy o deťoch, ktoré sú v niečom iné - vnímajú svet inak, ich mozog funguje iným spôsobom, majú iné potreby, ale aj o deťoch, ktoré pochádzajú z iných krajín, kultúr a náboženstiev. Kniha nabáda čitateľa, aby napriek rozdielom hľadal výnimočnosť v každom z nás, aby sme boli prijímajúci a tolerantní. Na konci každého príbehu nájdete opäť rady, tipy a návody na rozhovory s deťmi, čím sa kniha stáva praktickým sprievodcom pre rodičov.
Tanec, šport a rodinné putá: O druhej v malej telocvični a Prázdniny s Pipom
Skúsená autorka kníh pre deti Toňa Revajová píše z pohľadu tretiaka Danka, ktorého mama je v nemocnici pre operáciu ruky. Z chlapca - športovca sa stane tanečník uprostred dievčenskej skupiny. Vtipný, miestami až komický dej knihy O druhej v malej telocvični (Trio Publishing) pridáva hodnotu príbehu, ktorý pôsobí trochu nesúčasne. Ako píše Ivana Mičuchová v Knižnej revue 2024/01, „Kniha pripomína školské časy konca minulého tisícročia. Hlavní hrdinovia a hrdinky sú deti, ktoré žijú aktívne, nesedia pri televízore alebo počítači.“ (s. 32). Autorkina empatia s detským hrdinom, nemoralizovanie, humor, tvorivý a prirodzený jazyk sú obrovským pozitívom textu.
Útla knižka Juraja Raýmana Prázdniny s Pipom (Slovart) je vtipným príbehom chlapca z rodiny, kde „nenormálnosť sa u nás dedí z generácie na generáciu a jediným možným vysvetlením, že sa u mňa reťaz pretrhla, je, že ma kdesi našli alebo z roztržitosti vymenili a moja skutočná rodina ma jedného dňa nájde a vyslobodí.“ (s. 5). Chlapec z rodiny vedcov, ktorému prázdniny nepokazí ani „úraz, zemetrasenie, výbuch sopky, povodeň či iná katastrofa,“ ale vlastní rodičia, pretože svojho syna poslali k „nenormálnej“ babke docentke a tá ho pošle k dedkovi do Riťkaloviec. Dedko zdedil chalupu na dedine, a keď sa o ňu začal starať, zapáčilo sa mu tam. A „keď mu napísal samotný riaditeľ Akadémie vied, kedy sa mieni vrátiť nazad do kancelárie, poslal mu dedko stručnú odpoveď, že ‚Nikdy’ a požiadal o odchod do dôchodku.“ (s. 19). Dedko ostal na chalalupe a vrátil sa k svojmu milovanému maľovaniu: „popri rannej káve nakreslil priamo na dosku stola [brhlíka] a zacítil, ako sa jeho ruky potešili.“ (s. 26). Dedko pomaľoval stôl, steny, verandu aj strop vtáčikmi, až celá chalupa pripomínala ilustrovanú encyklopédiu. A tak sa chlapec postupne zmieril nielen s neuskutočnenou Tanzániou, ale aj s chalupou, dedkom, zoznámil sa s vtákmi, hubami, pani Vilmou a jej sliepkami: „Nízlové sa naťahovali o akéhosi červíka, Smatanová s Knechtovou sa popolili v prachu pri múriku a po trávniku si pyšne vykračovala Rolincová a spod brucha jej pipotali malilinké zobáčiky.“ (s. 31). Všetko zmenilo kuriatko, ktoré pomohli zachrániť, a dostalo meno Pipo. Pipo nielen odstraší potenciálneho kupca od kúpy chalupy, ale sa aj naučí kikiríkať, a tým nielen zachráni dedkovi život, ale presvedčí aj babku Helenku, aby neprepásla „ďalšie kohútie dni, o ktorých jej rozprával dedko, kým bdela pri jeho nemocničnom lôžku.“ (s. 66). Skvelé ilustrácie Mareka Cinu dotvárajú krásnu, až nostalgickú atmosféru pravých prázdnin na dedine. Vďaka detailným obrázkom vtákov sa deti môžu naučiť mená najznámejších vtákov aj ich latinské názvy.
Dokonalé dieťa a jeho realizácia: Sci-fi, psychológia a prirodzený jazyk
Dokonalé dieťa (Slovenský spisovateľ) od Evy Borušovičovej je vynikajúco napísanou knihou, ktorá spája humor, láskavosť, prvky sci-fi a psychologické presahy. Príbeh neposlušného a neposedného Filipa, ktorého Krištofov vynález premení na dokonalé dieťa, trefne dopĺňajú ilustrácie. Kniha je napísaná súčasným a veľmi prirodzeným jazykom, čo jej dodáva na autenticite a čitateľskej príťažlivosti.
Poznámka: Vzhľadom na rozsiahly rozsah poskytnutého textu bolo možné spracovať a integrovať len časť informácií do článku. Niektoré časti textu, ktoré sa netýkali priamo detskej literatúry alebo boli príliš špecifické, neboli zahrnuté.
tags: #byt #slavnej #talentovanej #text