Každý občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahne vek 18 rokov najneskôr v deň konania volieb, má právo zúčastniť sa na volebnom procese. Spôsob, akým môže občan uplatniť svoje volebné právo, sa však môže líšiť v závislosti od jeho trvalého pobytu. Zatiaľ čo občania s trvalým pobytom na Slovensku volia vo svojom obvyklom volebnom okrsku, situácia osôb bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo tých, ktorí sa v deň volieb nemôžu dostaviť do svojho kmeňového okrsku, si vyžaduje špecifické postupy. Tento článok sa zameriava na možnosti zmeny miesta volieb a na legislatívne a praktické aspekty s tým spojené, s dôrazom na pochopenie komplexných pravidiel týkajúcich sa trvalého pobytu a jeho vplyvu na volebné právo.
Hlasovanie Občanov Bez Trvalého Pobytu na Území SR
Občania Slovenskej republiky, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, môžu využiť svoje právo voliť v prezidentských voľbách. Kľúčovou podmienkou je, aby sa v deň konania volieb dostavili do ktorejkoľvek volebnej miestnosti na území Slovenskej republiky.
Po príchode do volebnej miestnosti je nevyhnutné preukázať svoju totožnosť. V tomto prípade nestačí občiansky preukaz, ak obsahuje údaje o trvalom pobyte v cudzine, nakoľko nie je relevantným dokladom na preukázanie totožnosti voliča v tomto kontexte. Namiesto toho je potrebné predložiť slovenský cestovný doklad (cestovný pas). Okrem cestovného pasu musí volič predložiť aj čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine. Vzor tohto vyhlásenia je dostupný na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, alebo ho môže volič dostať priamo v deň volieb od okrskovej volebnej komisie. Podpis na tomto vyhlásení nemusí byť úradne osvedčený.
Okrsková volebná komisia následne zapíše takéhoto voliča do zoznamu voličov. Táto skutočnosť sa zaznamená priamo v jeho slovenskom cestovnom doklade. Čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine sa pripojí k zoznamu voličov. Po tomto procese okrsková volebná komisia vydá voličovi hlasovací lístok a prázdnu obálku, ktorá je opatrená odtlačkom úradnej pečiatky obce.
Hlasovanie s Využitím Hlasovacieho Preukazu
Volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale v deň konania volieb nebude môcť voliť v mieste svojho trvalého pobytu, má možnosť požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu. Tento proces sa týka volieb, kde je možné voliť mimo miesta trvalého pobytu, čo je typické napríklad pre prezidentské alebo parlamentné voľby. Naopak, pre komunálne voľby a voľby do vyšších územných celkov (VÚC) hlasovacie preukazy neexistujú a volič musí voliť výhradne v obci svojho trvalého pobytu.
Žiadosť o vydanie hlasovacieho preukazu sa podáva na obecnom úrade v mieste trvalého pobytu voliča. Obec vydá hlasovací preukaz len na konkrétny deň konania volieb, ktorý volič uvedie vo svojej žiadosti. Je dôležité poznamenať, že o hlasovací preukaz je možné požiadať naraz na prvé aj druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky.
Existujú však časové lehoty pre podanie žiadosti. V písomnej alebo elektronickej forme musí byť žiadosť doručená obci najneskôr 15 pracovných dní pred dňom konania volieb. V prípade prezidentských volieb v roku 2024 to znamenalo najneskôr 4. marca 2024 pre prvé kolo a 14. marca 2024 pre druhé kolo. Existuje aj možnosť požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom konania volieb, avšak v tomto prípade je potrebné, aby bola žiadosť doručená obci najneskôr v tento deň. Teda pre prvé kolo prezidentských volieb 2024 to bolo najneskôr 22. marca 2024 a pre druhé kolo najneskôr 5. apríla 2024.
Ak volič v žiadosti uvedie, že hlasovací preukaz prevezme iná osoba, musí v žiadosti uviesť jej meno, priezvisko a číslo občianskeho preukazu. Podpis voliča na žiadosti nemusí byť úradne osvedčený.
V deň volieb je volič, ktorý má hlasovací preukaz, povinný predložiť okrskovej volebnej komisii svoju totožnosť občianskym preukazom a zároveň predložiť hlasovací preukaz. Komisia mu hlasovací preukaz odoberie.
Úprava Hlasovacieho Lístka a Asistencia Voličom
Bez ohľadu na to, či volič volí priamo vo svojom okrsku, alebo s využitím hlasovacieho preukazu, proces úpravy hlasovacieho lístka je rovnaký. Každý volič sa musí pred hlasovaním odobrať do osobitného priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. Tu zakrúžkuje poradové číslo kandidáta, ktorému chce odovzdať svoj hlas. Je dôležité zakrúžkovať poradové číslo len jedného kandidáta. Zakrúžkovanie viacerých poradových čísel vedie k neplatnosti hlasovacieho lístka.
Ak volič nesprávne upraví hlasovací lístok, môže na požiadanie dostať od okrskovej volebnej komisie nový.
V prípade zdravotného postihnutia alebo neschopnosti čítať či písať, má volič právo požiadať o pomoc. Po oznámení tejto skutočnosti okrskovej volebnej komisii pred hlasovaním, si môže volič vziať so sebou do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov inú spôsobilú osobu. Táto osoba upraví hlasovací lístok podľa pokynov voliča a zákona a vloží ho do obálky. Takouto osobou však nemôže byť člen okrskovej volebnej komisie.
Hlasovanie do Prenosnej Volebnej Schránky
Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti zo závažných dôvodov, najmä zdravotných, má možnosť požiadať obec a v deň konania volieb aj okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky. Táto možnosť je obmedzená na územný obvod volebného okrsku, pre ktorý bola daná okrsková volebná komisia zriadená.
Táto možnosť sa vzťahuje aj na voliča, ktorý sa v deň konania volieb nenachádza v územnom obvode svojho volebného okrsku podľa miesta trvalého pobytu, avšak zo závažných zdravotných dôvodov. V takomto prípade musí mať volič k dispozícii hlasovací preukaz, ak si ho vyžiadal.
Komunálne a Regionálne Voľby: Špecifické Pravidlá
Ako bolo spomenuté, komunálne voľby a voľby do orgánov samosprávnych krajov (VÚC), ktoré sa konali napríklad 29. októbra 2022, majú odlišné pravidlá týkajúce sa miesta hlasovania. V týchto voľbách môže volič hlasovať výhradne v obci svojho trvalého pobytu. Hlasuje sa v konkrétnom volebnom okrsku, v ktorom je volič zapísaný v zozname voličov. Pre tieto voľby nie sú vydávané hlasovacie preukazy, ktoré by umožnili voliť kdekoľvek na Slovensku.
Pre voľby do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov je nevyhnutné priniesť si platný občiansky preukaz. Na hlasovanie nestačí vodičský preukaz alebo cestovný pas.
🎙️ Voľby 2022: Ako sa nepomýliť pri voľbách. Výsledky ukážu, čo si ľudia skutočne myslia | Aktuality
Hoci ide o spojené voľby, voliči ich odlišujú farebne. Po hlasovaní sa lístky vhadzujú do obálok a následne do schránok zodpovedajúcich farieb: biela pre komunálne voľby a modrá pre voľby do VÚC.
"Účelové Trvalé Pobyt": Legislatíva a Súdna Prax
V kontexte komunálnych volieb sa v posledných rokoch objavila aj otázka tzv. "účelových trvalých pobytov", kedy sa voliči alebo kandidáti prihlasujú na trvalý pobyt bez reálnej väzby na danú obec, s cieľom ovplyvniť výsledky volieb. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (NSS SR) sa v súvislosti s posúdením zákonnosti minuloročných komunálnych volieb zaoberal aj týmito prípadmi.
Podľa § 164 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, za poslanca obecného zastupiteľstva môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje. Rovnaká podmienka platí pre starostu (§ 165) a pre samotných voličov (§ 163). Zákon teda explicitne vyžaduje trvalý pobyt v obci ako podmienku pre aktívne aj pasívne volebné právo v komunálnych voľbách.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, trvalým pobytom sa rozumie pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Miestom trvalého pobytu dieťaťa v čase narodenia je miesto trvalého pobytu jeho matky.
Legislatíva teda nešpecifikuje, aké iné alternatívy prichádzajú do úvahy, ak miesto trvalého pobytu nie je v každom prípade stálym bydliskom občana. Práve táto nešpecifickosť v niektorých prípadoch otvára priestor pre interpretácie súdmi.
Test "Troj Krokov Účelovosti"
NSS SR v jednom z nedávnych rozhodnutí definoval tzv. "tri kroky účelovosti prihlásenia", ktoré slúžia na posúdenie zákonnosti zmeny trvalého pobytu pred voľbami. Tieto kroky musia byť splnené kumulatívne:
- Značný počet obyvateľov: K prihláseniu na trvalý pobyt došlo u značného počtu obyvateľov. Posúdenie "značného počtu" je individuálne a závisí od veľkosti obce. V jednom prípade NSS SR zistil, že ak sa v obci s celkovým počtom 358 voličov prihlási 119 osôb na trvalý pobyt dva dni pred voľbami, ide o počet voličov spôsobilý ovplyvniť výsledok volieb a preto je považovaný za značný.
- Absencia väzieb na obec: K prihláseniu na trvalý pobyt došlo u osôb, u ktorých nie je preukázaná žiadna väzba na dané miesto (obec). Za väzbu sa považuje nielen užívanie miesta na stále bývanie, ale aj ekonomická, spoločenská alebo súkromná aktivita občana na viacerých miestach, prípadne iné väzby k viacerým miestam (napr. vlastnícke vzťahy). V českej judikatúre sa napríklad uvádza, že odopretie volebného práva je možné len vtedy, ak volič nemá k obci, v ktorej je prihlásený na trvalý pobyt v dobe volieb, akýkoľvek významnejší faktický vzťah. Skutočnosť, že volič prespáva v inej obci, nemusí vylučovať intenzívne profesijné, sociálne alebo kultúrne väzby k obci trvalého pobytu.
- Krátkosť času pred voľbami: K prihláseniu sa na trvalý pobyt došlo bezprostredne pred uskutočnením volieb. Slovenské predpisy toto kritérium bližšie neupresňujú. Český zákon o voľbách do zastupiteľstiev obcí napríklad ustanovuje, že za člena zastupiteľstva môže byť zvolený kandidát, ktorý je v deň volieb prihlásený v príslušnej obci na trvalý pobyt. Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu v ČR uvádza požiadavku trvalého alebo prechodného pobytu po dobu najmenej 45 dní. Slovenská legislatíva pre voľby do EP túto požiadavku neobsahuje. Otázkou zostáva, aký časový úsek pred konaním volieb je vnímaný ako "krátky", čo môže byť podstatné najmä v kontexte prvých dvoch krokov.
Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne, aby bolo možné považovať prihlásenie na trvalý pobyt za účelové a potenciálne vedúce k neplatnosti volieb.
Praktické Aspekty Zmeny Trvalého Pobytu
Zmena trvalého pobytu je administratívny proces, ktorý má aj iné dôsledky okrem volebného práva. Po nahlásení zmeny v ohlasovni pobytu je potrebné aktualizovať občiansky preukaz. Niektoré inštitúcie, ako napríklad zamestnávateľ, zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, živnostenský úrad, daňový úrad či banka, by mali byť o zmene informované.
V prípade zdravotnej poisťovne je povinnosť zahlásiť zmenu bydliska zvyčajne do 8 dní. Táto povinnosť neplatí pre poistencov, ktorí sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Od 1. januára 2021 novela zákona o sociálnom poistení zrušila povinnosť ohlasovať zmenu trvalého pobytu Sociálnej poisťovni pre poistencov a zamestnávateľov. Rovnaká zmena platí aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodné zmluvy, ak Sociálna poisťovňa nemá prístup k relevantným údajom z Registra fyzických osôb.
Pri zmene trvalého pobytu si nie je potrebné vybavovať nový vodičský preukaz ani pas, pokiaľ ide o novšie typy týchto dokladov, kde sa adresa trvalého pobytu neuvádza. Staršie typy "ružových" vodičských preukazov vydávaných do 30. apríla 2004, ktoré uvádzali bydlisko, však vyžadovali výmenu.
Zrušenie Trvalého Pobytu a Práva Vlastníkov
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky umožňuje vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy podať návrh na zrušenie trvalého pobytu občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo. Ohlasovňa túto skutočnosť oznamuje vyvesením oznámenia na úradnej tabuli na dobu 15 dní. Ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu, miestom trvalého pobytu občana sa stáva len mesto (napr. Galanta).
Občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni. Mesto na základe písomnej žiadosti poskytuje oznámenie o mieste pobytu obyvateľa, avšak obyvateľ môže na základe písomného vyhlásenia zakázať poskytovanie týchto údajov na lehotu nepresahujúcu 3 roky.
Prechodný Pobyt
Prechodný pobyt je definovaný ako pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní. Taktiež sa týmto pojmom označuje pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území SR trvať viac ako 90 dní. Občan je povinný hlásiť prechodný pobyt ohlasovni do 10 dní od ubytovania a predkladať rovnaké doklady ako pri hlásení trvalého pobytu. Predpokladaná doba prechodného pobytu je najviac 5 rokov, po ktorej uplynutí je potrebné hlásiť prechodný pobyt opätovne.
Zmena miesta volieb pri trvalom pobyte je teda komplexný proces, ktorý závisí od typu volieb a individuálnej situácie voliča. Zatiaľ čo občania bez trvalého pobytu na Slovensku majú možnosť voliť v akejkoľvek volebnej miestnosti pri prezidentských voľbách, občania s trvalým pobytom sú pri komunálnych a regionálnych voľbách viazaní na svoje bydlisko. Možnosť využitia hlasovacieho preukazu poskytuje flexibilitu pre tých, ktorí sa v deň volieb nemôžu dostaviť do svojho kmeňového okrsku, avšak s dodržaním stanovených lehôt a pravidiel. Otázka účelových trvalých pobytov ostáva aj naďalej predmetom súdneho skúmania, pričom rozhodujúce sú najmä kumulatívne splnené kritériá značného počtu prihlásení, absencie väzieb na obec a krátkeho časového obdobia pred voľbami.