Popularita vegetačných, teda živých striech z roka na rok rastie. Koncept, ktorý sa používal najmä v severských krajinách, si získava priaznivcov aj v centrálnej Európe. Pred desaťročiami sa strechy pokryté vrstvou zeminy, v ktorej rastie tráva, mach alebo trvalky, tešili obľube v škandinávskych krajinách. Vtedy nešlo primárne o odpoveď na ubúdajúcu zeleň a zhoršujúce sa životné prostredie, ale o spôsob, ako dosiahnuť vynikajúce izolačné vlastnosti strechy. Alfou a omegou funkčnej vegetačnej strechy je dobrá hydroizolácia. Pôvodné severské strechy mali sklon od 30 do 45 stupňov a trávový koberec sa ukladal na niekoľko vrstiev brezovej kôry, ktorá sa pre vodotesnosť lepila dreveným dechtom. Toto nebolo ani ekologické, ani zdravé riešenie.
Časy sa však zmenili a s nimi pokročili aj technológie. „Takáto hydroizolácia s membránami sa dá použiť na extenzívne aj intenzívne vegetačné strechy, inak povedané, na strechy s vyššou aj nižšou zeleňou. Pokrok vedy a techniky sa postaral o rozmach vegetačných striech. Významným projektom s vegetačnou strechou na Slovensku je obchodný dom Centrál v Bratislave, kde túto vegetačnú strechu môžu využívať návštevníci na oddych alebo posedenie pri dobrej káve a rýchlom občerstvení. Zatiaľ je na našom trhu iba niekoľko developerov, ktorí realizujú stavby so „zatrávnenými“ strechami. Vegetačné strechy sú čoraz prístupnejšie aj jednotlivcom, ktorí si stavajú vlastný rodinný dom, chatu alebo chalupu.
Typológia vegetačných striech: od nenáročných po parkové oázy
Podľa typu zelene, čiže či chceme zeleň nenáročnú na údržbu, alebo túžime viac po zeleni parkového typu (kvety, kríky, stromy), sa delia vegetačné strechy na extenzívne a intenzívne.
Extenzívne vegetačné strechy sú strechy s nenáročnou, nižšou zeleňou a nižšou hmotnosťou. Sú novým domovom pre trvalky, skalničky a suchomilné rastliny, ktoré dobre zvládajú striedanie sucha, tepla a mrazu. Pre extenzívnu vegetačnú strechu sa využívajú sukulenty, nízke nenáročné rastliny, ktoré netreba polievať a ani kosiť - stačí im ranná rosa. Zvládnu sa vysporiadať s extrémnymi podmienkami - dlhotrvajúcim suchom, vetrom a priamym slnečným žiarením. Existuje množstvo druhov sukulentov v širokej palete farieb a robia strechu peknou a živou. Sedum (rozchodníky) majú pekné hrubé listy s rôznými odtieňmi, Sempervivum spp. sú vždy zelené. Sú aj sukulenty, napr. Delosperma spp. s kvetami podobnými sedmokráskám, kvitnú po celé vegetačné obdobie. Sukulenty rastú v malej hrúbke substrátu (4-6 cm), takže záťaž nie je veľká (cca. 90 - 150 kg/m2) a nevyžaduje si žiadnu špeciálnu predimenzovanú strešnú konštrukciu. Extenzívne vegetačné strechy sa hodia najmä pre novostavby a prístavby. Treba najprv zhodnotiť, či taká strecha zapadá do okolia, lebo tieto strechy majú obyčajne oveľa menší sklon (minimálne 2%) ako majú tradičné sedlové strechy na slovenskom vidieku. Sú najjednoduchším typom zelených striech. Po dokončení zelená strecha by mala byť kontrolovaná raz alebo dvakrát ročne. Zavlažovací systém sa nevyžaduje, pokiaľ nie sú prítomné nezvyčajne dlhé obdobia sucha. Životnosť zelenej strechy je dvojnásobná v porovnaní s konvenčnou. Znižuje náklady na odvádzanie dažďovej vody. Redukované prevedenie zelene na streche zvyšuje estetickú hodnotu budovy a tým aj hodnotu samotnej budovy. Extenzívne zelené strechy znižujú dennú potrebu klimatizácie v lete o viac ako 75 %. Tienenie vonkajšieho povrchu budov má viac účinkov ako vnútorná izolácia. Na zelených strechách sa voda zadržiava v substráte, odoberajú ju rastliny a vracajú do atmosféry procesom transpirácie a evapotranspirácie. V letných mesiacoch v závislosti od druhu rastlín a hĺbky substrátu zadržia zelené strechy 70 až 90 % zrážok a v zime 25 až 40 %. Okrem zadržiavania dažďovej vody fungujú zelené strechy aj ako prirodzené čistiace filtre. Prostredníctvom denných cyklov evapotranspirácie môžu rastliny na horizontálnych a vertikálnych plochách v letných mesiacoch znižovať teploty a znižovať efekt tepelných ostrovov. Zelené strechy tiež pomáhajú znižovať distribúciu prachu, škodlivých látok a produkciu smogu. Zelené strechy poskytujú biotopy pre rôzne druhy rastlín, hmyzu a vtákov. Extenzívna zelená strecha dokáže znížiť vonkajší hluk o 40 dB a intenzívna zelená strecha o 46 až 50 dB. Rastliny a substrát pohlcujú zvukové vlny alebo ich odrážajú. Extenzívny typ vegetačnej strechy s použitím rozchodníka predstavuje najmenšie zaťaženie statiky nosnej konštrukcie a tak ho môžeme vytvoriť aj na už existujúcu strechu. Zelená strecha slúži predovšetkým na ochranu strešnej konštrukcie a izolačných vrstiev pred škodlivým UV žiarením. Touto ochranou predlžuje životnosť strechy. Extenzívna zelená strecha je najjednoduchší typ vegetačnej zelenej strechy. Nepotrebuje kontinuálnu údržbu, to znamená, že funguje samostatne. Jej vegetačnú časť (rastliny) tvoria rozchodníky. Tie zvládajú dlhotrvajúce suchá, majú úžasnú regeneračnú schopnosť a vyskytujú sa v širokej palete farieb. Extenzívna strešná záhrada si nevyžaduje pravidelnú starostlivosť. Keďže pri tomto type zazelenenia strechy stačí malá vrstva substrátu, je možné ju realizovať aj na starších objektoch, bez špeciálnej stavebnej prípravy.
Intenzívne vegetačné strechy vyžadujú hrubšiu vrstvu substrátu a preto aj statika domu a strechy musí byť podľa toho navrhnutá. Na strechách s intenzívnou vegetáciou musíme počítať s vyššou záťažou vegetačného súvrstvia. Je to skôr ako záhradka, o ktorú sa treba starať, polievať. Vyžaduje hrubšiu vrstvu substrátu (minimálne 20 cm až do 2 m) a používajú sa tam rastliny, ktoré vyžadujú pravidelnú údržbu, napríklad trávnik, kry, stromy, kvety a je tam potrebná aj závlaha. Špeciálnym typom intenzívnych striech sú strešné farmy, ktoré slúžia na pestovanie úžitkových plodín. Strešné farmy sú u nás zatiaľ tabu, ale napríklad v USA sú zdrojom kvalitných potravín hlavne pre reštaurácie a majú veľkú perspektívu. Založenie trávnika na streche potrebuje minimálnu vrstvu substrátu 25 cm a s tým treba rátať už v návrhu stavby. Ak zvolíte intenzívny trávnik, stromy a kry, treba počítať s ich zavlažovaním v suchých mesiacoch. Pri intenzívnej strešnej záhrade je dôležité použiť kvalitné špecializované strešné substráty, ktoré dlhodobo zabezpečia optimálnu výživovú hodnotu a dostatočnú priepustnosť nadbytočnej vody. Vhodné sú aj strešné substráty na báze lávy, drvenej tehly a prídavných komponentov.
Prínosy vegetačných striech pre životné prostredie a kvalitu života
Každá jedna vegetačná strecha je obrovským prínosom nielen pre obyvateľov, ktorí žijú pod ňou, ale aj pre mesto, v ktorom sa nachádza. Vegetačné strechy sú významným riešením praktického využitia striech a prispievajú k udržateľnosti, k zvýšeniu biodiverzity a kvality života. Každý meter štvorcový zelene v meste a na dedine zlepšuje podmienky života obyvateľov. Je dokázané, že už 5 % vegetačných striech v meste je nezanedbateľným prínosom. Možno to nie je žiadne sci-fi, ale blízka budúcnosť, že súčasťou nových bytových komplexov bude aj malá záhradka, ktorá však nebude za domom, ale na streche. „Ak si budú developeri a realizátori stavieb vyberať pre svoje projekty partnerov, ktorí ponúkajú kvalitné a udržateľné riešenia, určite to nie je vylúčené,“ myslí si aj odborníčka. „Našou filozofiou je prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju tým, že prinášame inovatívne riešenia a systémy, ktoré zlepšujú materiálovú, vodnú a energetickú účinnosť v stavebníctve a doprave.
Zmena klímy je téma, ktorá nás straší a pociťujeme ju už aj na vlastnej koži. Nám zatiaľ iba znepríjemňuje životy, ale môže sa stať, že ak ju nezastavíme, tak naším potomkom bude znemožňovať život. Uvedomujeme si to vôbec? Budovať vegetačnú strechu znamená prispieť svojím málom k pozastaveniu klimatickej zmeny. Prečo? Pretože vegetačnou strechou aspoň sčasti nahrádzame zeleň, ktorú sme zničili stavbou. Pretože vegetačnou strechou zachytávame a vraciame do atmosféry zrážkovú vodu, ktorú sme z klasických striech púšťali do kanalizácie a odvádzali nenávratne preč. V dôsledku čoho nám už skoro vymizol malý zrážkový cyklus a už poznáme iba sucho a prívalové dažde, ktoré spôsobujú katastrofy.
Vegetačnou strechou znižujeme prehrievanie stavby, lebo pre ilustráciu, na bežnej šedej streche je v lete počas slnečného dňa 65 až 85 stupňov Celzia, kým na vegetačnej iba 25, je to dosť, alebo málo? (väčšina domov s vegetačnou strechou nepotrebuje klimatizáciu). Okrem prehrievania stavby vegetačná strecha zamedzuje aj prehrievaniu svojho okolia. Bežná strecha počas slnečného dňa vyrobí až 2 kWh/m2 tepelnej energie a naopak vegetačná eliminuje okolo 0,7 kWh/m2 tepelnej energie tým, že odparuje zachytenú vodu. Vegetačná strecha aktívne zachytáva prachové častice a okrem toho dokáže pohltiť až 2 kg/m2 obávaného CO2 za rok. Vegetačná strecha podporuje biodiverzitu, rozkvitnutú rozchodníkovú strechu včielky milujú. Vegetačná strecha, alebo ako jej hovoríme my "strešná záhrada" chráni hydroizoláciu strechy pred poveternostnými vplyvmi a tým až zdvojnásobuje jej životnosť. Strešná záhrada vie vytvoriť dodatočný estetický životný priestor, alebo priestor pre pestovanie zeleniny, alebo aj ovocia. A v neposlednom rade vyzerá nádherne. Zvyšuje účinnosť fotovoltaických panelov, pretože, sa tieto neprehrievajú. To sú iba základné výhody, kvôli ktorým sa oplatí zamyslieť sa nad otázkou či vybudovať na svojom dome vegetačnú strechu.
Vegetačná strecha intenzívna s DELTA®-FLORAXX
Technické aspekty a materiály pre vegetačné strechy
Pri návrhu zelenej strechy je sklon výhodou. Technické vlastnosti sa budú líšiť v závislosti od regiónu, klímy a dizajnu zelenej strechy. Množstvo vlhkosti od vrchu po spodok strechy varíruje. Práve preto je optimálne rozloženie vlhkosti na šikmej streche jednou z hlavných výziev pri navrhovaní zelenej strechy. Ďalšou výzvou je zabrániť pošmyknutiu. Najkritickejším komponentom je systém, ktorý drží rastúcu vrstvu a samotnú vegetáciu na mieste, predovšetkým v raných fázach vývoja strechy.
Základné vrstvy vegetačnej strechy:
- Hydroizolačná vrstva: Bráni prenikaniu vody do konštrukcie. V praxi sa osvedčili najmä asfaltové pásy, ale použiť môžete aj penetračné nátery s kombináciou hydroizolačných náterov alebo hydroizolačné zvárané fólie. Často sa využíva napr. EPDM fólia, ktorá je z ekologického hľadiska lepšia ako PVC. Vedia vám ju dodať aj pripravenú na mieru v jednom kuse na celú strechu. Nemusíte sa obávať, že by rastliny korienkami poškodili fóliu. Používajú sa špeciálne fólie na to určené a je dokázané, že majú dokonca dlhšiu životnosť ako niektoré iné bežné krytiny.
- Protikoreňová vrstva: Bráni prerastaniu koreňov do hydroizolácie.
- Ochranná vrstva: Slúži ako ochrana medzi hydroizoláciou a drenážnou vrstvou, používajú sa na ňu geotextílie. Tá potom chráni fóliu pred ostrejšími časťami substrátu. Pre vylepšenie sa dajú namiesto geotextílie použiť retenčné rohože (2cm) z recyklovaného textilu.
- Drenážno-akumulačná vrstva: Drenážno-akumulačná vrstva pripomína nopovú fóliu s odtokovými kanálikmi. Spomaľuje prietok stekajúcej vody a časť vody uchováva pre rastliny počas suchých dní. Drenážna vrstva spoľahlivo odvádza prebytočnú vodu. Jej hrúbka a výber materiálu sú závislé od rôznych faktorov - či už hmotnostných, alebo klimatických podmienok prostredia. Môže byť minerálneho pôvodu (keramzit, láva, pemza, škvara, štrk, štrkopiesok), prípadne ide o priemyselne vyrábané rohože z rôznych materiálov. Pri použití čistých minerálnych substrátov (bez pôdy) možno drenážnu vrstvu nahradiť plastovou rohožou vytvárajúcu plastovú tvarovku schopnú zadržiavať vodu a zároveň ju vzlínať do substrátu. Tieto plastové tvarovky sú vyrobené väčšinou z recyklovaných odpadových materiálov. Ak sa použijú, drenážnu vrstvu možno vypustiť, a tak výrazne znížiť celkovú hmotnosť strešnej záhrady. Pri extenzívnych záhradách sa odporúča využiť drenážne a hydroakumulačné dosky, ktoré majú veľkú kapacitu na zadržanie vody potrebnej pre rastliny a vytvárajú aj vzduchovú medzeru nad aj pod sebou. Takto sa vytvoria ideálne podmienky na prevzdušnenie korienkov rastlín, a tým aj na ich zdravý rast - bez zahnívania. U nás sa ako drenážna a hydroakumulačná vrstva častejšie využívali kupolkové (tzv. nopové) fólie.
- Separačná vrstva (Filtračná vrstva): Filtračné geotextílie chránia drenážno-akumulačnú vrstvu pred upchatím substrátom. V prípadoch, kde sa geotextília nepoužila, substrát upchal odtokové kanáliky drenážno-akumulačnej vrstvy a to znemožnilo správne fungovanie strechy. Funkciou filtračnej vrstvy je chrániť drenážnu alebo hydroakumulačnú vrstvu pred zanášaním jemnými čiastočkami z pôdy či substrátu, ktoré splavuje pretekajúca voda.
- Substrát: Poskytuje výživu rastlinám. Použite len špeciálny substrát na zelené strechy.
- Vegetácia: Rôzne druhy rastlín, ktoré môžu byť extenzívne (nenáročné, ako machy a trávy) alebo intenzívne (náročnejšie na údržbu, ako kríky a kvety). Pre extenzívne záhrady sú najvhodnejšie rozchodníky, prípadne trávy alebo iné suchomilné trvalky. Predstavuje rastliny nazývané rozchodníky. Existujú aj pripravené koberce z rozchodníka, ktorých aplikácia je rýchla, jednoduchá a efekt zelenej strechy je okamžitý, alebo môžte použiť lacnejšiu variantu - rezky na vegetačnú strechu, ktorým však určitú dobu trvá, kým sa zapoja. Môžete použiť aj výsadbu tkv. štuplov - malé rastlinky rozchodníkov v multiplátach alebo bylinno- trávovú zmes.
Dôležité detaily a realizačné aspekty
Pri samostatnej realizácii zelenej strechy berte do úvahy, čo je nevyhnutné a čo už daná strecha obsahuje. V prípade, že strecha už má kompletnú hydroizoláciu, nepotrebujete ju znova opakovať. Stačí ak strechu skontrolujete a spravíte iskrovú skúšku, pokiaľ je to možné.
- Statické posúdenie: Nezabudnite na statický posudok strechy. Extenzívne zelené strechy zvládne väčšina konštrukcií, ktoré neboli dimenzované na zaťaženie. Hmotnosť extenzívnej zelenej strechy začína od 80 kg/m2 - 150 kg/m2 v plnom nasýtení vodou.
- Odvodnenie: Nikde na streche so zeleňou nesmie byť miesto, kde by neodtekala voda. To znamená, že strecha musí byť pripravená tak, aby bola dokonale odvodnená - musí mať primeraný spád, musí mať vyriešené vpusty - či už vnútorné, atikové, alebo vonkajšie zvody. Nad strešným vtokom treba umiestniť kontrolnú šachtu s poklopom. Jej úlohou je zabezpečiť kontrolu ohraničeného priestoru nad odtokom vody. V závislosti od výšky ozelenenia sa volí výška kontrolnej šachty. Zo skúseností odporúčame, aby sa tieto konštrukčné detaily riešili systémovými prvkami, nie svojpomocne a aby sa firma, ktorá bude realizovať hydroizolácie, nesnažila vytvoriť okolo vpustu nejaké mriežky či sieťky, ktoré by mali zachytávať nečistoty a vyplavené časti vrstiev substrátu. To nefunguje. Treba tu použiť kontrolné šachty - systémové prvky, ktoré sa napoja na pripravené vpusty. Dôležitým detailom pri vegetačnej streche je návrh vpustu.
- Okrajové profily: Ak strecha nemá vyvýšený okraj, použite okrajové profily, ktorými vytvoríte okraje strechy. Okrajový profil sa používa tiež na oddelenie substrátu od štrku.
- Mechanické poškodenie: Pozor na mechanické poškodenie hydroizolačných vrstiev počas výstavby a pred vytvorením ochranných a vegetačných vrstiev! Po skúsenostiach s realizáciou mnohých strešných záhrad odporúčame nepustiť po ukončení hydroizolačných prác na strechu žiadneho stavbára ani tam neodkladať stavebný materiál (bežná prax na Slovensku). Realizáciu vegetačnej strechy zverte do rúk odborníkov.
- Výber vegetácie: Pri tvorbe intenzívnych strešných záhrad je dôležité použiť kvalitné špecializované strešné substráty. Pri extenzívnych záhradách sú najvhodnejšie rozchodníky, prípadne trávy alebo iné suchomilné trvalky. V našich podmienkach sa machy a nízke trávy ako hlavná vegetácia neosvedčili.
- Zavlažovanie: Pri výsadbe vegetácie (rozchodník) sa odporúča dostatočná zálievka aspoň 3 týždne po výsadbe. Strecha po výsadbe by nikdy nemala úplne preschnúť. V prípade, že zvolíte intenzívny trávnik, stromy a kry, treba počítať s ich zavlažovaním v suchých mesiacoch.
- Termín realizácie: Najideálnejší termín na tvorbu zelenej strechy je jar, keď slnko ešte nie je v plnej sile.
Šikmé zelené strechy a vertikálne záhrady
Šikmé zelené strechy sa líšia od klasických rovných, betónových striech moderných domov. Preto na šikmej streche potrebujete uplatniť prvky, ktoré vám zelenú vegetačnú strechu v sklone udržia. V našom čoraz viac urbanizovanom svete získavajú strešné záhrady čoraz väčší význam ako zelené oázy a útočiská. Vytvorenie strešnej záhrady ponúka nielen možnosť spoznať prírodu v mestských oblastiach, ale zlepšuje aj mikroklímu štvrte a kvalitu života. Rozdiel medzi strešnou terasou a strešnou záhradou spočíva predovšetkým vo vegetácii. Pri plánovaní strešnej záhrady je kľúčová premyslená štruktúra. Rozdeľte priestor na rôzne zóny - pre rastliny, sedenie a všetko ostatné, čo chcete na streche mať. Možnosti na ozelenenie a výsadbu strešnej záhrady sú takmer neobmedzené. Pre úspech projektu je výber správnych rastlín kľúčový. Rastliny určené pre strešné záhrady by mali byť odolné voči vetru a suchu. Kvety a kvitnúce kry: Zabezpečia farebnosť a dobrú náladu. Zelenina: Malé odrody paradajok či paprík sú vhodné na pestovanie vo vyvýšených záhonoch či kvetináčoch. Stromy na streche? Jasné, prečo nie! Dôležité je však vyberať si menšie, ľahšie dreviny a druhy vhodné na pestovanie v nádobách. Takéto stromy sú menej ťažké a ľahšie sa prispôsobia podmienkam na streche. Či už ide o kry, kvety alebo stromy, aj na streche si vyžadujú rastliny adekvátnu starostlivosť. Aby ste vo svojej strešnej záhrade dosiahli útulnú atmosféru, je dôležitý aj vhodný súkromný priestor. Neoddeliteľnou súčasťou príjemného prostredia je aj nábytok a dekorácie. Moderné strešné terasy si potrpia na rovné a jasné línie. Ideálna je preto minimalistická výbava, ktorá je praktická a funkčná. Ale čo tak strešná záhrada v stredomorskom štýle? Pri zariaďovaní malej strešnej terasy sú dôležité multifunkčné riešenia - napríklad skladacie stoličky alebo lavice s úložným priestorom. V spojení s vertikálnym pestovaním rastlín tak vznikne naozajstná záhradná oáza aj na malom priestore. Strešnú terasu môžu obohatiť zeleň, oddychová zóna, gril a jedálenský kútik. Vytvorenie strešnej záhrady je skvelou možnosťou, ako vniesť do mesta viac zelene, zlepšiť životné prostredie a zároveň posilniť vlastnú pohodu. Kľúčom k úspechu je správne naplánovanie, pri ktorom treba v prvom rade myslieť na stavebné podmienky - strecha totiž musí záhradu bez problémov uniesť. Či už túžite po modernej strešnej terase, stredomorskej atmosfére alebo útulnom mieste na veľkej streche, možností je nespočetne veľa. Výhody strešnej záhrady totiž ďaleko presahujú jej estetický prínos. Pomáha zlepšovať kvalitu ovzdušia, lebo rastliny pohlcujú CO₂ a produkujú kyslík. Zelené strechy takisto pomáhajú ochladzovať mestské prostredie a vytvárajú nový životný priestor pre hmyz a vtáky.
Zelené steny alebo živé vertikálne záhrady sú "mladšími bratmi" vegetačných fasád a už si vydobývajú miestečko aj v interiéroch. Rastlinky sú vysadené do polyamidovej plste, ktorá slúži podobne ako mach, na uchytenie a oporu korienkov vysadených rastlín. Na ich rast nie je potrebný žiaden substrát. Do špeciálnej plste sa dajú siať tak semienka ako aj sadiť hotové malé rastliny. Tie si vytvoria vlastný koreňový systém, zavlažovaný systémom dierkovaných trubiek, ktoré sú umiestnené v hornej časti steny. Voda obohatená o potrebné minerálne látky tak steká po stene, pričom nasiakne do plste. Prebytočná voda sa zhromaždí v dolnej časti steny a znovu sa vráti do potrubia. Zalievanie je automatické, čo znamená, že celá údržba systému sa minimalizuje na pravidelné doplňovanie vody a živín do zásobníku. Do vegetačnej steny sa vysádzajú interiérovými druhmi kvetín, ktoré nepotrebujú k svojmu rastu veľa slnka. Cena za takúto živú stenu nie je v žiadnom prípade nízka.
Zelené steny alebo fasády majú v podstate tie isté výhody a benefity, ako zelené vegetačné strechy, to znamená, že znižujú prehrievanie objektov, aktívne ochladzujú, chránia fasádu budovy, aktívne odparujú vodu a tým ju vracajú do prirodzeného kolobehu, zachytávajú prach, tlmia hluk, pohlcujú CO2, vyrábajú kyslík, podporujú biodiverzitu a hlavne sú estetickým prvkom, ktorý je vidieť viac ako strechu a preto sú aj také populárne. U nás sú ešte "v plienkach", hlavne kvôli neexistencii výrobcov systémov u nás ani v okolitých krajinách. To čo je dostupné sa vozí zďaleka a to spôsobuje náklady, ktoré sa premietajú do ceny. Objavujú sa už prvé lastovičky vývoja systému v našich podmienkach, preto verím, že v blízkej budúcnosti zaznamenajú vertikálne záhrady obrovský rozvoj aj kvôli podpore zelených projektov na úrovni Európskej únie.
Je dokázané, že zelená farba uvoľňuje, preto sa odporúča čo najčastejšie pobyt v prírode. Preto majú takéto stavby aj psychologický dopad na duševné zdravie ľudí. Predtým než vegetačnú strechu skutočne zrealizujete, musíte si stanoviť cieľ, ktorý má zeleň spĺňať. „Logicky je nutné voliť druhy, ktoré znesú priame a celodenné slnko,“ hovorí Martin Adamíra zo spoločnosti Zahrady Praha.
- Zelené fasády sú typy vertikálnych zelených stien. Podstatný rozdiel je v substráte, z ktorého rastliny rastú. V prípade zelených fasád, ktoré samozrejme zakrývajú stavbu zvonku, sa substrát nachádza v spodnej časti steny (základy samotnej budovy), rastliny môžu rásť priamo z pôdy alebo zo žardiniér a podobných nádob. Rastliny používané na zelené fasády sú najčastejšie rôzne druhy popínavých, plazivých rastlín. Tieto rastliny sa šplhajú po povrchu priamo alebo po vopred nainštalovanej konštrukcii, ktorá slúži ako opora pre ich rast, a postupne pokrývajú fasádu budovy. Tento proces môže trvať niekoľko rokov, kým úplne vyrastú a získajú požadovaný tvar. Nemusíte sa obávať, že by rastliny mohli narušiť a poškodiť samotnú konštrukciu stavby. S využitím techniky a vhodných rastlín sa to stať nemôže. Okrem krásneho vzhľadu majú zelené fasády množstvo výhod. Vertikálne pestovaná vegetácia prispieva k lepšej tepelnej izolácii priestoru (v zime hreje, v lete chladí) a pomáha znižovať oxid uhličitý a prašnosť, ktoré sú typické pre mestské prostredie v prísnom centre mesta. Zeleň prispieva k tvorbe kyslíka a vytvára zdravú klímu pre život.
Vegetačné strechy sú dokonalým riešením na vytvorenie zelenej plochy na akomkoľvek type povrchu. Existuje množstvo výhod, ktoré takéto strechy poskytujú verejnému, súkromnému, ekonomickému a sociálnemu sektoru. Šikmá zelená strecha je viac viditeľná ako plochá zelená strecha, a tak určite upúta väčšiu pozornosť okoloidúcich. V konečnom dôsledku, budovanie vegetačných striech nie je len ekologickým rozhodnutím, ale aj investíciou do lepšej kvality života a udržateľnej budúcnosti.