Schválenie nového územného plánu mesta Bratislavy bolo krokom, ktorý sme netrpezlivo očakávali. Je to strategický dokument, ktorý môže a mal by pomôcť pri ďalšom rozumnom a riadenom rozvoji mesta. Tento monumentálny dokument, ktorý nahradí plán pochádzajúci zo 70. rokov s aktualizáciou z roku 1993, prináša zásadné zmeny v mierke spracovania a v definovaní rozvojových zón. Namiesto pôvodnej mierky 1:25 000 je nový plán spracovaný v mierke 1:10 000, čo umožňuje detailnejšie posúdenie a plánovanie jednotlivých oblastí.
Kľúčové zmeny a rozvojové osi nového ÚPN
Nový územný plán rozširuje plochy určené na bývanie a zeleň, pridáva polyfunkčné plochy a ráta s postupným úbytkom priemyselných plôch. V súčasnosti je však ťažké hovoriť o existujúcich rezervách, najmä s ohľadom na zánik hraníc so vstupom Slovenska do Schengenského priestoru. Táto skutočnosť radikálne mení perspektívu rozvoja prihraničných oblastí. Obce ako Kittsee, Berg či Wolfsthal sa stanú de facto prímestskými oblasťami Bratislavy, ktoré budú z hľadiska dostupnosti bližšie k centru mesta ako niektoré súčasné mestské časti, napríklad Lamač či Rača. Táto oblasť, nazývaná aj IV. kvadrant, sa tak stáva jedným z najzaujímavejších a najperspektívnejších rozvojových území. Uvažovaná spleť vodných kanálov pod Petržalkou sa v kontexte nového ÚPN stáva reálnou šancou pre rozvoj bývania a rekreácie. Je však dôležité poznamenať, že samotný IV. kvadrant v grafickej časti nového ÚPN nie je priamo vyznačený ako samostatná rozvojová zóna, ale jeho potenciál vyplýva z celkovej koncepcie rozvoja mesta a jeho okolia.
Strategické rozvojové územia
Nový územný plán identifikuje a definuje niekoľko kľúčových rozvojových území, ktoré budú formovať budúcnosť Bratislavy:
Oblasť A: Zahŕňa pravý breh Dunaja vrátane priestoru súčasného River Parku a zóny Eurovea, Podhradie (s ÚPN zóny schváleným v roku 2006) a pokračovanie zóny Pribinova. V Zimnom prístave sa uvažuje o výraznejšej transformácii územia, aj keď táto zmena zatiaľ nie je v novom ÚPN explicitne zahrnutá. Na petržalskom brehu sa rozprestiera priestor vymedzený Einsteinovou ulicou, Novým mostom a Prístavným mostom. V priestore medzi Novým mostom a mostom Apollo ÚPN počíta so zástavbou v zmysle centrálnej mestskej zóny. Na území vymedzenom mostom Apollo a Prístavným mostom sa ráta s využitím pre viacúčelovú halu širšieho významu.
Oblasť B: Táto oblasť, vymedzená mestskou časťou Devínska Nová Ves a obcou Záhorská Bystrica, plánuje využitie územia pre mestské funkcie v priestore medzi Devínskou Novou Vsou, závodom Volkswagen a diaľnicou D1.
Oblasť C: Predstavuje ďalšie významné rozvojové územie medzi mestskými časťami Vajnory a Rača. ÚPN tu počíta s využitím pre vedu a výskum, konkrétne s projektom technologicko-výskumného parku CEPIT, ktorý zahŕňa funkcie vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry a čiastočne aj bývania. Ďalším rozvojovým priestorom v tejto oblasti je plocha bývalého športového letiska Vajnory, ktorej pôvodná funkcia zostáva zachovaná.
Oblasť D: V tejto oblasti sa ráta s rozvojom dopravného uzla, ktorý bude podporovať projekt TEN-T a plánované železničné prepojenie s Parížom.
Oblasť E: ÚPN plánuje predĺženie centrálnej osi Petržalky až po mestskú časť Jarovce s prevahou funkcie bývania.
Oblasť F: Zahŕňa širšiu oblasť určenú pre šport a rekreáciu.
Oblasť G: Predstavuje mestský dopravný okruh, ktorý má za cieľ odbremeniť mesto od regionálneho a medzinárodného tranzitu.
Konkretizácia rozvoja v mestských častiach a zónach
Pre ešte detailnejšiu špecifikáciu územného rozvoja v jednotlivých rozvojových alebo špecifických zónach mestských častí je nevyhnutné následné rozpracovanie ÚPN mesta do podrobnejších stupňov ÚPD na úrovni ÚPN Z (Územný plán zóny). Vymedzenie hraníc navrhovaných zón je obsiahnuté v grafickej časti dokumentu, konkrétne vo výkrese č. 2.2.
Pripravované ÚPN Z a návrhy na spracovanie:
- Centrum mesta: Podhradie + Kameňolom Žižkova ul., Karadžičova, PKO, Predstaničný priestor. Návrh na spracovanie ÚPN Z: Obchodná, Karpatská, Radlinského - Mýtna.
- Mestská časť Nové Mesto: Zóny Horná mlynská dolina, Pod Klepáčom, Pri hydrometeorologickom ústave (dopracovať do ÚPN-Z Koliba - Stráže), Kamenné sady (dopracovať do ÚPN-Z Kamenné sady), Vtáčnik (dopracovať do ÚPN-Z Podhorský pás), Krahulčia, Filiálka, Zátišie - Hatalova, Tomášikova - Trnavská, Vajnorská - Odborárska.
- Mestská časť Rača: Zóny Ohňavy - Hojné vinice, Úžiny - Rinzle, Záhumenice (na podklade UŠ-Z IBV Nad centrom Rača), Kopanice, Táborky - Huštekl, Žabí majer, Pánty - Šajby, Rendez.
- Mestská časť Vajnory: Zóny Priečne, Koncové - Nemecká dolina, Šimkovské (na podklade UŠ-Z Šimkovské), Šuty, Prostredné (na podklade UŠ-Z Vajnorské jazerá).
- Mestská časť Ružinov: Zóny Zimný prístav, Prístav Pálenisko, Veľké záhrady (priestor medzi Malým Dunajom a Slovnaftskou ul.), ÚNS, diaľnica D1 a Gagarinova ul., Galvaniho - Na križovatkách, Vavrínová - železničná trať do ÚNS, UŠ Ružinovská ul. s ÚPN zón uzlových priestorov križovania Ružinovskej ul. s Bajkalskou a Tomášikovou, Zlaté piesky - na podklade UŠ Severozápadný okraj Zlatých pieskov so zahrnutím rozvojových plôch pozdĺž diaľnice D1, Ivanská cesta - diaľnica D1, Galvaniho - Bočná - Studená ul., Letisko západ - diaľnica D1, Mlynské nivy - západ, Mlynské nivy - východ.
- Mestská časť Vrakuňa: Zóny Majerská - Hradská - Malý Dunaj, Horné Diely, Malý Dunaj.
- Mestská časť Podunajské Biskupice: Zóny Závodná - Popradská ul., Jánske a Alejové hony, Hydinárska - Vinohradnícka ul., Prvý diel.
- Mestská časť Karlova Ves: Zóna vysokých škôl/Univerzita Komenského, Líščie údolie, Zóna Karloveská zátoka, Karlova Ves - Centrum I., Dlhé Diely 4. a 5.
- Mestská časť Dúbravka: Zóny Dúbravka - východný rozvoj, Dúbravka - západný rozvoj, Dúbravka - Pamiatková zóna západ, Dúbracentrum, Krčace - západ, Krčace - východ.
- Mestská časť Lamač: Zóny Staré Záhrady, Nový Lamač.
- Mestská časť Devín: Zóny Devín - východ, Devín - zóna kameňolom, Devín - zóna Kráľova hora.
- Mestská časť Devínska Nová Ves: Zóny Výrobná zóna Devínska Nová Ves, Devínska Nová Ves - východný rozvoj, Glavica - Podhorské, Lamačská brána.
- Mestská časť Záhorská Bystrica: Zóny Záhorská Bystrica - západ, Záhorská Bystrica - Krče, Záhorská Bystrica - Boháčky, Záhorská Bystrica - Ivance, Záhorská Bystrica - Vlkovky, Zóna Krematórium.
- Mestská časť Petržalka: Zóny Pravobrežná časť CMC, Jantárová - 1, Jantárová - 2, Jantárová - 3, Jantárová - 4, Jantárová - 5, Panónska - Budatínska, Kopčianska - Kapitulské pole, Petržalka - Juhozápadný rozvoj, Janíkov dvor, Rekreácia Petržalka - východ (inundačné územie od Prístavného mosta po riešené územie UŠ Jarovské rameno vrátane zariadenia Triediarne štrkov).
- Mestská časť Jarovce: Zóny Bažatnica - TP Jarovce - Kittsee, Jarovce - sever, Jarovce - východ (vrátane aktualizácie ÚPN Z Jarovce - PD dvor).
- Mestská časť Rusovce: Zóny Rusovce - severovýchod, Rusovce - severozápad, Rusovce - za železničnou traťou, Rusovce - stred, Rusovce - juh (so zahrnutím spracovaných UŠ).
Žabí majer: Environmentálna záťaž a potenciál pre oddychovú zónu
Špecifickým prípadom, ktorý si vyžaduje detailnejšie zameranie, je lokalita Žabí majer. Táto oblasť, vymedzená železničnými traťami na Žilinu a Galantu, je predmetom petície za zmenu jej funkcie na oddychovo-rekreačnú a záhradkovú zónu. Doterajší územný plán je v rozpore s existujúcou skutočnosťou a stavom, preto je potrebné vzhľadom na existujúce zastavanie zmeniť súčasný územný plán danej lokality.
Geologické a environmentálne pozadie Žabieho majera:
Kvartér na tomto území tvoria antropogénne sedimenty, konkrétne navážky a skládky z obdobia holocénu. Dopĺňajú ich fluviálne sedimenty, teda piesčité štrky terás s pokryvom hlín a pieskov z obdobia pleistocénu až holocénu, dosahujúce hĺbku až 15 metrov. Smer prúdenia podzemných vôd je zo severozápadu na juhovýchod.
Environmentálna záťaž v lokalite mohla vzniknúť pôsobením viacerých zdrojov. Medzi pravdepodobné príčiny patria ukladanie odpadov rôzneho charakteru pred desiatkami rokov, potenciálne šírenie znečistenia podzemnou vodou z bývalého areálu Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD), prípadne šírenie znečistenia prostredníctvom "nového" kanála, ktorý slúži ako drén pre zrážkové a epizodicky aj podzemné vody.
Realizáciou podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O., et al., 2021) bolo zistené najmä znečistenie podzemnej vody. Najvýraznejšie znečistenie bolo potvrdené v juhovýchodnej časti Žabieho majera, v blízkosti hranice s bývalým Istrochemom, ako aj v blízkosti povrchového toku "Nový kanál". V podzemnej vode boli zistené koncentrácie prekračujúce smerné alebo indikačné kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1/2015-7 pre ukazovatele ako TOC, fenoly, C10-C40, NEL-IR, NH4+, As, chlórbenzény (jednotlivé) a vybrané pesticídy.
Znečistenie zemín bolo overené len v biologickej kontaktnej zóne a pásme prevzdušnenia, kde bolo identifikovaných niekoľko malých, nesúvisiacich miest znečistenia. Znečistenie zemín v pásme nasýtenia nebolo potvrdené.
Výsledky analýzy rizika jednoznačne poukazujú na existenciu environmentálneho rizika zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre všetky hodnotené látky. Na lokalite je preukázané karcinogénne aj nekarcinogénne zdravotné riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v geologickom prostredí.
Pre úspešnú sanáciu lokality Žabí majer je nevyhnutné realizovať doplnkový prieskum životného prostredia a sanáciu v areáli Istrochemu. Dovtedy je potrebné vykonať administratívne a technické opatrenia. Príslušnú prácu v tejto oblasti vykonáva napríklad skupina dodávateľov DEKONTA Slovensko, spol. s.r.o. Je dôležité zdôrazniť, že územie klasifikované ako environmentálna záťaž môže byť aj miestom so zariadením na zneškodňovanie odpadov, teda miestom, kde sa odpady trvale ukladajú na povrchu alebo do zeme. V registri environmentálnych záťaží však nie sú uvedené konkrétne údaje o takomto zariadení priamo na Žabom majeri.
Verejný záujem a zodpovednosť developerov
Verejný záujem je aj dnes zreteľne definovaný, no jeho rešpektovanie zo strany aktérov developmentu je kľúčové. Nové veľké projekty by mali vytvárať aj primerané verejné priestory. Zastavovanie pozemkov na 100 %, ako to dnes mnohí developeri robia, by sa malo stať minulosťou. Nehoráznosti, akými sú kauza Šancová či kontroverzná veža Aupark, by mali byť minulosťou. Kvalitnejšie projekty však vzniknú vtedy, keď ich developeri budú chcieť. Samozrejme, je nevyhnutné, aby verejnosť kvalitu aktívne vyžadovala.
Prirodzené prostredie a zeleň v Bratislave zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní klimatických zmien. Po vzore iných miest, ako je Brusel či Viedeň, by mala aj Bratislava klásť dôraz na územia, ktoré dokážu absorbovať zrážky a prispievať k lokálnej klíme. Žabí majer, s jeho existujúcou zeleňou, by mohol byť práve takouto oblasťou, ktorá by pomohla zmierňovať klimatické zmeny v našom meste. S ohľadom na tieto skutočnosti je petícia za zmenu funkcie Žabieho majera v súlade s modernými trendmi a potrebami mestského prostredia.
