Bratislava, mesto s bohatou vinohradníckou tradíciou siahajúcou až do rímskych čias, čelí výzve ochrany a rozvoja svojich cenných vinohradníckych oblastí. Prvoradou úlohou pri riešení územia, ktoré zahŕňa aj oblasť Vinohradov a okolie Smíkovej ulice, je prepojenie tejto historicky a kultúrne významnej krajiny s moderným mestom. V rámci územného plánovania sa objavujú rôzne prístupy a vízie, ktoré sa snažia nájsť rovnováhu medzi rozvojom, ochranou prírody a zachovaním dedičstva.
Prepojenie Mesta a Vinohradníckej Oblasti: Nové Perspektívy
Jedným z kľúčových cieľov pri transformácii územia Vinohradov je vytvorenie funkčného a vizuálneho prepojenia medzi mestom a vinohradníckou oblasťou. Boli navrhnuté objekty a komunikačné trasy umožňujúce toto prepojenie, či už pre pešiu alebo automobilovú dopravu. Smíková ulica, ulica na severnej strane internátu Garda, Skalická cesta a plánované dokončenie nadjazdu na Bielom Kríži sú súčasťou tejto snahy. Revitalizácia lomu, ktorý má slúžiť ako otvorená galéria, predstavuje ďalší inovatívny prístup k integrácii prírodných a kultúrnych prvkov. Navrhnuté množstvo peších trás má umožniť prepojenie mesta s Chránenou krajinnou oblasťou (CHKO) a podporiť tak turistický ruch a rekreačné aktivity.
Cieľom návrhu bolo potlačiť železnicu ako priestorovú bariéru a umožniť prírodným prvkom vniknúť do mesta a naopak mestským prvkom do vinohradníckej oblasti. Lineárne hmoty v blízkosti železnice opticky aj funkčne spájajú celú oblasť. Hmoty rodinných domov sa svojou orientáciou odlišujú od pôvodnej zástavby, ale nadväzujú na ňu štruktúrou zástavby a kobercovým usporiadaním objektov. V priestorovom riešení dôležitú úlohu zohráva os - pešia komunikácia spájajúca mesto s lomom a ďalej s CHKO. Objekty sú umiestnené tak, aby bolo v okolí lomu zachované prírodné pásmo, v ktorom je turistom sprístupnený vinohrad. Celú oblasť na západe uzatvára horský masív.
Odstránenie Nevhodných Funkcií a Vytvorenie Mestského Parku
Jednou z dôležitých úloh pri riešení územia bolo odstránenie nevhodných funkcií z okolia železnice, ako sú rady osobitných garáží, chatiek a výrobných objektov. Namiesto nich boli navrhnuté objekty slúžiace ako hromadné podzemné garáže a na teréne vznikli priestory s charakterom mestského parku. Na Smíkovej ulici je navrhnutá železničná zastávka, ktorá zabezpečí efektívny presun cestujúcich v smere hlavná stanica, stanica Vinohrady, Nové Mesto. Hlavný peší vstup do oblasti sa nachádza za internátom Garda a je doplnený o obchody a prevádzky služieb, čím sa posilňuje jeho funkčná a spoločenská úloha.
Ďalšími dôležitými prvkami sú podjazd a nadjazd pre pešiu a automobilovú dopravu, ktoré prepájajú vinohradnícku oblasť so Skalickou cestou. Za železnicou v riešenom území sú umiestnené skupiny lineárnych objektov - škôlka/umelecká škola, obchody, služby a objekty pre stravovanie. Súčasťou väčšiny týchto objektov je otvorená pasáž, ktorá podporuje interakciu a vytvára príjemné verejné priestory.
Revitalizácia Lómu a Integrácia Kultúrnych a Technických Funkcií
Revitalizácia lomu predstavuje kľúčový prvok v transformácii územia. Navrhnutá nová funkcia - lom ako otvorená galéria - je doplnená o rampy, výťah s lávkou, ktoré umožňujú prepojenie s trasami vedúcimi do CHKO. V blízkosti lomu sú taktiež umiestnené lineárne objekty s otvorenou pasážou, ktoré majú múzejnú funkciu, ale zároveň slúžia ako technické zázemie lomu.
Súčasťou návrhu sú aj objekty slúžiace na ochutnávku vína, strategicky rozmiestnené po svahu medzi vinohradmi. Na západnom konci Lopenickej ulice je navrhnutá vyhliadková veža, ktorá ponúka panoramatický výhľad nielen na vinohradnícku oblasť, ale aj na celú Bratislavu.
Bratislavská Vilová Oblasť: Súlad s Prírodou a Terénom
Hlavnou funkciou v tomto území je však bývanie. Cieľom bolo navrhnúť bratislavskú vilovú oblasť, ktorá svojim charakterom nezasahuje do prírody a neznehodnocuje ju. Objekty sú umiestnené na vinohradníckych terasách, s parceláciou ohľaduplnou k terénu. Oplotenie je taktiež navrhnuté v prírodnom charaktere. Garážovanie je riešené vo svahu, prípadne priamo v objekte, ak to terén dovoľuje, čím sa minimalizuje zásah do krajinného rázu.
Územné Plány Zón: Nástroj Regulácie a Ochrany
Územné plány zón sú dôležitým územnoplánovacím nástrojom, ktorý vychádza z Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Tieto plány usmerňujú a regulujú rozvoj na zonálnej úrovni a chránia prírodné prostredie, kultúrne a pamiatkové hodnoty v konkrétnom území. Regulatívy sa tu stanovujú v podrobnosti na pozemok a určujú sa podmienky na umiestnenie stavieb. Územia, pre ktoré sa má spracovať územný plán zóny, stanovuje nadradená územnoplánovacia dokumentácia. Niektoré územné plány zón na území Bratislavy obstaralo a schválilo hlavné mesto SR Bratislava, ďalšie jednotlivé mestské časti.
Bratislava-Nové Mesto: Dynamika a Rozmanitosť
Bratislava-Nové Mesto je moderná a dynamicky sa rozvíjajúca mestská časť, ktorá spája históriu s moderným životným štýlom. Je miestom, kde sa stretáva množstvo príbehov, generácií, kultúr aj záujmov. Táto štvrť je známa svojím pestrým urbanizmom - od tradičných obytných zón cez moderné obytné komplexy až po priemyselné a administratívne areály, ktoré sa menia na živé mestské prostredie s novými funkciami. Bratislava-Nové Mesto je miestom spájania ľudí aj prostredia, v ktorom žijú. Komunita sa tu formuje v každodennom kontakte - so susedmi, s miestnym úradom, s aktivitami a službami, ktoré tvoria základ spoločného života. Štvrť leží v severovýchodnej časti Bratislavy. Na severe a západe ho lemujú svahy Malých Karpát, na juhu a východe zas pokojná rovina Podunajskej nížiny.
Historický Kontext Bratislavských Vinohradov
História Bratislavy je nezmazateľne spojená s vinohradníckou tradíciou. Samotné vinohrady však boli do veľkej miery zmeniteľné - alebo, lepšie povedané, zastaviteľné. Zabrániť tomu má Urbanistická štácia viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy, strategický materiál zameraný na ochranu a rozvoj vinohradov. Vinohradnícka tradícia sa v oblasti Bratislavy viaže už do obdobia staroveku, kedy tu začali vo väčšom meradle pestovať vinič Rimania. Po ich odchode sa však tradícia neprerušila - historicky doložené sú vinohradnícke aktivity aj v 9. storočí, teda v období Veľkej Moravy. V stredoveku bola Bratislava významným vinohradníckym mestom, pričom jej ekonomika, ale aj výsady boli s vínom úzko spojené. Od Hradného kopca cez oblasť Slavína a ďalej na juhovýchodných svahoch Malých Karpát vznikla ucelená vinohradnícka krajina. Tak to bolo až do začiatku 20. storočia.
Výzvy a Zmeny v Urbanizme Vinohradníckych Oblastí
Prudký rozvoj mesta v kombinácii s chorobami viniča priniesol postupné vytláčanie vinohradov z oblastí Hausberglu či Slavína. Po roku 1948 sa zas pestovanie vína muselo prispôsobiť podmienkam plánovaného hospodárstva, vyvlastnenia a čiastočne aj výstavbe sídlisk. Najzásadnejšie zmeny však prišli po roku 1990 - mnohí ľudia, ktorým sa vinohrady vrátili, už o takúto formu hospodárskej aktivity nemali záujem, čo viedlo k spustnutiu viacerých pozemkov. Veľký počet z nich sa zároveň dostal do rúk súkromným investorom, ktorí využili rastúci záujem o exkluzívne bývanie s výhľadmi na Bratislavu. S rastúcim rozsahom developmentu rastie úmerne aj kritika postupného zániku tradičnej poľnohospodárskej krajiny nad mestom. Treba však upozorniť, že výstavbu a zánik časti vinohradov umožnil Územný plán. Niektoré územia v priestore nad Hlavnou železničnou stanicou a Račou sú v zmysle plánu určené pre rozvoj bývania, občianskej vybavenosti, športu alebo výrobných a nevýrobných služieb.
Stratégia Ochrany a Rozvoja Vinohradov: Územný Plán a Urbanistické Štúdie
Hlavné mesto však chce ochrániť „krajinný obraz mesta, ktorý je typický aj z hľadiska histórie regiónu“. Okrem toho chce rozvíjať aktivity poľnohospodárskeho, rekreačného alebo vzdelávacieho charakteru pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy, chrániť prírodu a zvýšiť potenciál cestovného ruchu, zvlášť kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu, agroturistiky, prírodného turizmu a cykloturistiky. Tím z Magistrátu a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) preto pripravil návrh zadania pre tvorbu štúdie. Vychádza z množstva cieľov, okrem vyššie menovaných sa majú stanoviť aj hranice zástavby, vytvárať predpoklady pre rozvoj vinohradníckej výroby, realizovať adaptačné opatrenia voči zmene klímy, vrátane vodozádržných opatrení, vymedziť rekreačné trasy, zadefinovať regulatívy využitia územia, ale aj rozšíriť obhospodarované plochy vinohradov. Určiť sa majú miesta pre drobné stavby, ktoré budú rozvíjať želané funkcie. Ochrániť sa majú najbonitnejšie pôdy a obnoviť pôvodná poľnohospodárska infraštruktúra (odvodňovacie žľaby či kanále).
Urbanistická štúdia sa bude venovať dvojici lokalít. Prvou z nich sú svahy nad Devínom, kde sa doteraz zachovala vinohradnícka výroba a do budúcna je žiadúce ju udržať. Druhou je široké územie Podhorského pásu medzi Hlavnou stanicou a hranicami račianskeho (a bratislavského) katastra. Táto plocha je prerušená niekoľkými urbanizovanými pásmi, vrátane územia nad Tupého ulicou, ktorého premena na obytnú štvrť je najviditeľnejšou stratou bratislavských vinohradov. Štúdia sa vypracuje v dvoch variantoch, obsahovať bude rozsiahlu analytickú aj návrhovú časť. Ešte predtým je však otvorená možnosť pripomienkovať návrh zadania. Ide o povinnú súčasť postupu pri tvorbe urbanistickej štúdie. Proces je v tejto chvíli na úplnom začiatku, keďže po odsúhlasení čistopisu zadania bude pokračovať tvorba štúdie, následne jej pripomienkovanie, zapracovanie pripomienok a napokon odsúhlasenie čistopisu. Až potom sa stane podkladom pre zmenu Územného plánu. Kým sa podarí aj ten zmeniť, prejdú ešte roky. Bratislava robí prvé kroky k zlepšeniu ochrany vinohradov. Dovtedy ich môže ešte časť zaniknúť, keďže Územný plán hovorí jasnou rečou.
Riešené územie v Podhorskom páse. Snahy mesta konečne zachrániť bratislavské vinohrady sú chvályhodné. Je len málo hlavných miest v Európe, ktoré by boli s vínom spojené v takej miere, ako Bratislava. Pôvabná vinohradnícka krajina, tiahnuca sa od Devína po Smolenice, doplnená o sériu historických miest, mestečiek a dedín s bohatou kultúrnou a gastronomickou ponukou, je veľmi lákavým rekreačným a turistickým cieľom s veľkým potenciálom. Metropola je v tomto smere východiskovým bodom pre spoznávanie regiónu. Bolo by preto chybou, keby sa tento obraz vymenil za zástavbu, pre ktorú je dostatok priestoru aj inde. Navyše, táto nová zástavba je väčšinou na slabej úrovni a zle urbanisticky riešená. Ojedinelé kvalitné architektonické vstupy sú bez kontextu, susedia s domami nevhodných hmôt, s najlacnejšími fasádami a zle osadenými, okrem toho tu nevznikli ani žiadne kvalitné verejné priestranstvá alebo vybavenosť. Preto treba územie nanovo prehodnotiť.
Inšpirácia z Minulosti: Vízia "Bratislavských Visutých Záhrad"
Nemuselo by byť chybou, keby sa tvorcovia štúdie, resp. jej obstarávateľ, pozreli o niekoľko rokov dozadu. Už v minulosti (okolo roku 2010) sa totiž uvažovalo nad zlepšením ochrany bratislavských vinohradov. V tejto dobe vznikla vízia „Bratislavských visutých záhrad“, veľkorysého zámeru premeniť svahovité časti Podhorského pásu na rozsiahly park - najväčší na Slovensku. Jeho súčasťou mali byť okrem vinohradov aj parkovo upravené časti, záhrady alebo menšie objekty pre kultúru a rekreáciu. V každom prípade, táto koncepcia mala pomerne silnú verejnú podporu. Hoci hmatateľných výsledkov je málo, práve v tomto by mohla byť inšpirácia pre súčasné aktivity: téma záchrany vinohradov a premeny veľkého územia na akýsi rekreačný pás by mohla byť celospoločenskou (celobratislavskou) otázkou. Hlavné mesto má už dnes veľký poklad v podobe Bratislavského lesoparku, ktorý sa krok po kroku zlepšuje a rastie jeho návštevnosť. Rovnaký úspech by mohli mať aj vinohrady, tvoriace iný typ krajiny, no o nič menej zaujímavé a komplementárne k lesom.
Magistrát teraz zbiera pripomienky k návrhu zadania štúdie. Už predtým sa zbierali podnety odborníkov, vinohradníkov a zainteresovanej verejnosti. Tentoraz sa snáď nezopakuje situácia z minulosti, kedy sa po voľbách prakticky okamžite utlmili akékoľvek aktivity a zo štúdie sa stane materiál do šuflíka - alebo výhľadová vízia do vzdialenej budúcnosti, keďže zmeny Územného plánu trvajú príliš dlho. Ak sa ale zmeny podaria, metropola nezachráni len jednu zo svojich dávnych tradícií. Pribudne tu aj ďalšia, dnes do veľkej miery prehliadaná a nevyužitá atrakcia. Bratislavské vinohradníctvo bude môcť verejnosť vnímať nielen cez pohár vína, ale aj cez prostredie, prírodu, kultúru a vzdelávanie.
Územný Plán Bratislavy: Základný Koncepčný Dokument
Územné plánovanie je kľúčové pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja každého mesta. Územný plán Bratislavy (ďalej „územný plán“) je právne záväzný dlhodobý koncepčný dokument, ktorý slúži k usmerňovaniu jej územného rozvoja. Vytvára predpoklady pre podporu zdravého životného prostredia, hospodársky rozvoj a pre spokojnosť obyvateľov. Mesto by bez platného územného plánu stratilo základnú koncepciu svojho rozvoja a príležitosť koordinovať rozvojové zámery na území mesta, zabezpečovať potrebné služby pre obyvateľov a rezervovať územia pre strategické projekty dopravnej, technickej a sociálnej infraštruktúry. Územný plán obstaráva orgán územného plánovania - hlavné mesto SR Bratislava - prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Územný plán schvaľuje Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy a jeho záväzná časť sa vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Aktuálne platný územný plán bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 123/2007, účinnosť nadobudol 01. 09. 2007. Podľa § 30 stavebného zákona, ktorý upravuje postup pri aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania, ktorý obstaral územný plán, sústavne sleduje, či sa nezmenili územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
V priebehu používania platného územného plánu prichádzali zo strany rôznych úradov štátnej správy a samosprávy, právnických aj fyzických osôb podnety a požiadavky na prehodnotenie riešenia, usmerňovania a regulácie. Ide o zmeny, ktoré vyplývajú z potreby adaptácie na zmenu klímy. Ide o koncepčné zmeny, ktoré umožnia trasovať a realizovať trolejbusové trate rýchlejšie a flexibilnejšie na každej pozemnej komunikácii, kde je to prevádzkovo potrebné a priestorovo možné.
Prehľad Zmien a Doplnkov Územného Plánu Bratislavy
- Zmeny a doplnky 07: schválené uznesením MsZ č. 996/2021 zo dňa 21. 10. 2021 s účinnosťou od 01. 1. 2022. Záväzná časť ÚPN je vyhlásená všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007 v znení nariadení č. Na základe analýzy už uskutočnených procesov a doručených pripomienok k zrušeným Zmenám a doplnkom 04, predovšetkým od orgánov štátnej správy, bol spracovaný tento návrh zmien a doplnkov. Dokument aktualizoval celomestskú územnoplánovaciu dokumentáciu vo vzťahu k platným právnym predpisom, najmä z oblasti ochrany prírody, ochrany pamiatok, dopravného a technického vybavenia.
- Zmeny a doplnky 06: schválené uznesením MsZ č. 581/2020 zo dňa 24. 09. 2020 s účinnosťou od 01. 11. 2020. Predmetom týchto zmien a doplnkov boli dopravné zmeny týkajúce sa pozemných komunikácií : diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.
- Zmeny a doplnky 05: schválené uznesením MsZ č. 1785/2014 zo dňa 23. 10. 2014 s účinnosťou od 10. 11. 2014. Zásadným dôvodom na obstaranie dokumentácie bolo zosúladenie obsahu územného plánu hlavného mesta (v znení predchádzajúcich zmien a doplnkov 01 - 03) s územnoplánovacou dokumentáciou Územného plánu regiónu - Bratislavského samosprávneho kraja (schválenou všeobecne záväzným nariadením č. 3/2012).
- Zmeny a doplnky 04: v rámci procesu prerokovania, počas ktorého zúčastnené subjekty uplatnili navzájom rozporné stanoviská a názory, nebola dosiahnutá celospoločenská dohoda, čo potvrdilo aj Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré svojím uznesením č. 1614/2014 zo dňa 25. - 26. 6. 2014 s účinnosťou od 15. 8. 2014 rozhodlo o zrušení obstarávania. Dokumentácia sa zamerala na tri okruhy tém: na zmenu funkčného využitia lokality Kráľová hora (zmena č. DE/3), na stanovenie územnej rezervy pre nosný systém MHD tvorený električkovými (trať Jantárová cesta - Štúrova ulica), železničnými traťami a špeciálnymi dráhy (zmena č. DE/2) a na zmenu funkčného využitia územia podľa § 37 stavebného zákona (zmena č. DE/1).
- Zmeny a doplnky 03: schválené uznesením MsZ č. 600/2008 s účinnosťou od 15. 01. 2009.
- Zmeny a doplnky 02: schválené uznesením MsZ č. 400/2011 zo dňa 15. 12. 2011, s účinnosťou od 01. 02. 2012. Zmeny a doplnky 02 sa týkali úprav vo vymedzení funkčných plôch, stanovenia kódov miery ich využitia pri zmene zo stabilizovaného územia na územie rozvojové, pri súvisiacich zmenách v riešení dopravného vybavenia, technického vybavenia a pri zmenách vo verejnoprospešných stavbách.
- Zmeny a doplnky 01: schválené uznesením MsZ č. 600/2008 s účinnosťou od 15. 01. 2009. Hlavným zameraním zmien a doplnkov 01 územného plánu bolo začlenenie vzájomného prepojenia transeurópskych železničných koridorov, a to v priamej súvislosti s aktualizovanou koncepciou európskej dopravnej siete (projekt TEN-T) na trase Paríž-Bratislava. Na území mesta bolo v rámci týchto zmien a doplnkov navrhované železničné prepojene na trase Bratislava Petržalka - Bratislava Predmestie - intravilán mesta, ako aj napojenie Letiska M. R. Štefánika.
Koexistencia s Regionálnym Plánovaním a Strategickými Dokumentmi
Územný plán koexistuje s ďalšími strategickými dokumentmi. Vzhľadom na prirodzené väzby Bratislavy na oblasť Viedne, Brna, Győru a Budapešti, sa práve tu vytvára najväčší priestor pre zapojenie Slovenska a jeho regiónov do európskeho trhu. Trhu tovarov a služieb, kapitálu, spoluprác v rámci vedecko-výskumnej činnosti i kultúry.
Prehľad Niektorých Územných Plánov Zón (ÚPN-Z)
- ÚPN Z Machnáč (1999) v znení zmien a doplnkov (2003, 2008), schválený uznesením MsZ č. 133/1999, záväzná časť vyhlásená VZN č. 2/1999 v znení VZN č. 2/2003 a VZN č. 10/2008.
- Aktualizácia ÚPN-Z A6 Slavín (1993) v znení zmien a doplnkov (1996, 2001, 2004), schválený uznesením MsZ č. 771/1994 , záväzná časť vyhlásená VZN č. 11/1994 v znení VZN č. 17/1996, VZN č. 7/2001, VZN č. 2/2004.
- ÚPN Z A4 Mudroňova sever - Palisády (2007) v znení zmien a doplnkov (2010), schválený uznesením MZ MČ SM č.13/2007, záväzná časť vyhlásená VZN č. 1/2007 v znení VZN č. 10/2010.
- UPN Z Mudroňova - juhozápad (2004) v znení zmien a doplnkov (2010, 2020), schválený uznesením MZ MČ SM č. 124/2004, záväzná časť vyhlásená VZN č. 7/2004 v znení VZN č. 1/2010 a VZN č. 13/2020.
- UPN Z Kráľovské údolie, Bôrik (2002) v znení aktualizácií (2004, 2005) a zmien a doplnkov č. 1/2014, schválený uznesením MZ MČ SM č. 175/2002, záväzná časť vyhlásená VZN č. 7/2002, v znení VZN č. 12/2004 , VZN č. 6/2005 a VZN č. 5/2014.
- ÚPN-Z Podhradie (2006) schválený uznesením MsZ č. 1055/2006 , záväzná časť vyhlásená VZN č. 6/2006.
- ÚPN-Z Chalupkova (2017) schválený uznesením MZ MČ SM č. 1/2018, záväzná časť vyhlásená VZN č. 1/2018.
- ÚPN Z Dunajská (1996) v znení zmien a doplnkov (2007, 2010), schválený uznesením MsZ č. 269/1996 , záväzná časť vyhlásená VZN č. 4/96 v znení VZN č. 8/2007 , VZN č. 5/2010.
- Územný plán zóny Brnianska-Patrónka, návrh riešenia 2023. A. Textová časť (ZIP, 9,9 MB) B.
Tieto dokumenty tvoria základ pre podrobné usmerňovanie rozvoja na lokálnej úrovni a sú kľúčové pre napĺňanie vízie harmonického rozvoja mesta, ktoré si ctí svoju históriu a zároveň smeruje k udržateľnej budúcnosti.