Bytový dom na hlavnom ťahu I/66 v Brezne, desaťročia známy ako „Dom hrôzy“, sa stal minulosťou. Po dlhom období kontroverzií a negatívneho obrazu mesta, ktorý táto stavba vytvárala, bola budova konečne zbúraná. Tento krok predstavuje významný posun v snahe o zvýšenie atraktivity prostredia, zlepšenie kvality života obyvateľov a podporu cestovného ruchu v Horehroní.
Od negatívnej vizitky k novej nádeji
„Táto stavba o Brezne roky vytvárala negatívny obraz, ktorý rozhodne nekorešpondoval s naším záujmom podpory a rozvoja cestovného ruchu v horehronskom regióne i meste,“ uviedol primátor Brezna Tomáš Abel. Zdevastovaný objekt, ktorý dlhodobo špatil vstup do mesta v smere od východu, už nebude negatívnou reklamou pre potenciálnych návštevníkov. Jeho zbúranie je vnímané ako nevyhnutný krok k zvýšeniu atraktivity miestneho prostredia a kvality života obyvateľov. Primátor Abel vyjadril nádej, že Brezno sa týmto krokom stane inšpiráciou aj pre iné mestá s podobnými problémami.
Boj proti nelegálnym stavbám a špecifický prípad bytového domu
Radnica v Brezne zahájila boj proti nelegálnym stavbám na jar v roku 2016. Vtedy sa zamerala na rôzne „prílepky“ a provizórne obydlia postavené bez stavebného povolenia. Bytový dom na adrese Predné Halny 10 však predstavoval špecifický prípad. Vlastníkmi bytov boli ich obyvatelia, ktorí boli zväčša rómskej komunity, a ich nehnuteľnosti boli zaťažené veľkými dlhmi a exekúciami. Sťažnosti na obyvateľov domu boli na dennom poriadku, rovnako ako zásahy mestských policajtov.
Náčelník Mestskej polície v Brezne Ján Fedor priblížil situáciu: „Chovali tam 13 aj 15 psov na balkónoch, v pivniciach, v bytoch. Ľudia v okolí sa sťažovali, psy ich napádali. Stravy bolo viac okolo domu než dnu. Vyhadzovali odpadky z okien, ktoré potkany, líšky, psy roznášali po celom okolí. Ľudia v blízkosti tam trpeli 20 rokov aj viac."
Budova nevyhovovala ani bezpečnostným, ani hygienickým štandardom. Rozpadávajúca sa bytovka so starými kobercami vlajúcimi na balkónoch a s detskými nožičkami hompáľajúcimi sa vysoko v rozďavených múroch priečelia strašila okoloidúcich už desaťročia. Kovová konštrukcia zábradlia vnútorného schodiska, upevnená už iba na pár pevných bodoch, sa hrozivo knísala vo vzduchu nad hlavami prichádzajúcich a miestami chýbala úplne. Počas dažďov tieklo vodou dovnútra nielen cez obrovité diery na streche, ale aj cez rozbité, vypitvané bočné múry.
Cesta k riešeniu: Odkúpenie a odstránenie stavby
Samospráva napokon našla riešenie za pomoci súkromnej spoločnosti, ktorá byty odkúpila a vyplatila všetky dlžoby a exekúcie. Mestskí poslanci odsúhlasili, aby stavba prešla do vlastníctva mesta, ktoré zaplatilo kúpnu cenu na základe reálnych nákladov spojených s odkúpením bytov a vyrovnaním podlžností pôvodných vlastníkov.
Od septembra 2017 je nehnuteľnosť majetkom mesta a nik v nej nebýva. Väčšina pôvodných obyvateľov si našla bývanie priamo v meste. Trom rodinám, ktoré spĺňali podmienky, boli pridelené mestské nájomné byty v lokalite Hlavina. Jednu z najkontroverznejších stavieb desaťročia v Brezne začali búrať 27. marca. Prípravné práce sa začali už dva týždne predtým a bola odstránená aj strecha budovy. Víťaznú firmu vybrali vo verejnej obchodnej súťaži.
Keďže objekt nevyhovoval základným bezpečnostným ani hygienickým štandardom, mesto po odkúpení zahájilo konanie o odstránení stavby. Tento proces bol dlhodobý a vyžadoval si koordináciu viacerých subjektov.
Investícia do budúcnosti a sociálne aspekty
„Táto stavba o Brezne roky vytvárala obraz, ktorý rozhodne nekorešponduje s naším záujmom podpory a rozvoja cestovného ruchu v horehronskom regióne i meste ako takom. Jej zbúranie je nevyhnutný krok v snahe zvýšiť atraktivitu miestneho prostredia a tiež kvalitu života obyvateľov,“ konštatuje primátor Brezna Tomáš Abel.
Mestská poslankyňa Eva Laurinc-Wolframová zdôraznila dopad na susediacich obyvateľov: „Dom hrôzy stojí priamo pri hlavnej ceste, ktorá je vstupnou bránou do Brezna smerom od Vysokých Tatier. To nie je pekná vizitka pre naše mesto. Najhoršie sú na tom obyvatelia piatich domov, ktoré s problematickou bytovkou susedia. S nimi by nikto meniť nechcel ani na jediný deň.“
Proces riešenia situácie bol komplikovaný aj z hľadiska sociálnych dopadov. Niektorí obyvatelia sa sťažovali na psychický nátlak zo strany súkromnej bezpečnostnej služby Black Patrol, ktorá pôsobila pri skupovaní bytov. „Povedali nám, že idú dom zbúrať a ak chceme aspoň niečo dostať, musíme byty predať. Nuž áno, predala som byt, v ktorom bývame. Za dve tisícky. Aj ostatní predali. Všetci, ktorí tu bývajú. Teraz nemáme kam ísť,“ povedala 76-ročná Helena Pustajová. Iná obyvateľka, Dáša Bučeková, dodala: „Spravili sme hlúposť, že sme byt predali, ale povedali nám, že musíme. Normálne nás oklamali.“
Vlastník breznianskej esbéesky Black Patrol, Branislav Škondej, v minulosti uviedol, že dom má relatívne dobrú polohu blízko centra mesta na hlavnom ťahu a považuje ho za potenciálne zaujímavú investíciu vzhľadom na nárast cien bytov. Súkromná spoločnosť skupovala byty od obyvateľov a zároveň od nich inkasovala nájomné, kým sa proces vysťahovania a odkúpenia mestom nedokončil.
Nová epizóda relácie „Behind the Headline“ sa venuje „Domu hrôzy“ po vraždách s rozštvrtením v roku 2016.
Mesto Brezno reagovalo na početné požiadavky občanov, aby aktívne riešilo situáciu v mestskej časti Predné Halny, ktorá dlhodobo patrila medzi najproblémovejšie v Brezne. Primátor Tomáš Abel vysvetlil opätovnú kúpu domu hrôzy a odvolal sa na verejný záujem. Napriek kontroverziám spojeným s procesom odkúpenia, konečné zbúranie budovy znamená pre Brezno koniec dlhoročného problému a krok k lepšej budúcnosti.
Paralely s inými mestami
Prípad „Doma hrôzy“ v Brezne nie je ojedinelý. Podobné problémy s neprispôsobivými stavbami a ich obyvateľmi sa vyskytujú aj v iných mestách. Napríklad v Bratislave sa začala sanácia obytného domu na Záhradníckej ulici, ktorý bol tiež známy ako „Dom hrôzy“ pre svoj nebezpečný stav a opadávajúcu omietku. Starosta Mestskej časti Ružinov, Martin Chren, informoval o odstraňovaní nebezpečnej omietky z budovy, ktorá sa nachádzala blízko populárneho Trhoviska Miletičova. Majiteľ budovy dlhodobo ignoroval výzvy stavebného úradu na odstránenie nebezpečného stavu, čo si vynútilo zásah prostredníctvom exekútora. Tieto prípady poukazujú na potrebu aktívneho prístupu samospráv k riešeniu podobných problémov, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života obyvateľov a obraz miest.