Súčasný systém územného plánovania a stavebného práva na Slovensku prechádza neustálym vývojom a adaptáciou na meniace sa spoločenské a ekonomické potreby. Významnú úlohu pri interpretácii a aplikácii príslušných zákonov zohráva judikatúra slovenských súdov, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Tieto rozhodnutia poskytujú cenný pohľad na riešenie konkrétnych problémov a nejasností, ktoré sa objavujú v praxi.
Výzvy súdnej mapy a reforma súdnictva
Diskusia o reforme súdnictva na Slovensku je dlhodobo aktuálna. Návrh súdnej mapy predložený Ministerstvom spravodlivosti SR sa stretol s rôznymi reakciami a podnetmi. Cieľom iniciatív, ako je napríklad "mapa inak", nie je konkurovať oficiálnym návrhom, ale skôr poukázať na potrebu komplexného a participatívneho prístupu k zmenám v justícii. Potreba reforiem je nespochybniteľná, avšak ich úspešnosť závisí od dlhodobej prípravy a komunikácie so všetkými relevantnými aktérmi - sudcami, Súdnou radou SR, advokátmi, prokuratúrou či samosprávami.
Európska komisia pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) vo svojej správe z novembra 2017, vypracovanej na žiadosť vlády SR, analyzovala fungovanie slovenského súdnictva a predložila odporúčania na zlepšenie jeho efektívnosti. Táto správa bola výsledkom návštev šiestich slovenských súdov, vyplnenia dotazníkov a analýzy súdnych štatistík. CEPEJ zdôraznila, že jej ambíciou bolo poskytnúť odporúčania na metodiku a komparatívne príklady, nie kriticky hodnotiť konkrétnu súdnu mapu.
Napriek tomu, že boli vytvorené pracovné skupiny zložené zo členov Súdnej rady SR a sudcov s cieľom implementovať odporúčania CEPEJ, tieto skupiny po parlamentných voľbách v roku 2020 prestali pracovať a ich návrhy sa neodrazili v pripravenom návrhu súdnej mapy. Dôležité je poznamenať, že sudcovia sa na príprave návrhu súdnej mapy aktívne nepodieľali.
Metodika "váženia prípadov" a jej aplikácia
V roku 2019 CEPEJ zorganizovalo stretnutie so zástupcami Holandska, Nemecka a Izraela, kde boli prezentované metódy merania obťažnosti súdnych spisov, tzv. "váženie prípadov". Na základe týchto metód sa určuje počet sudcov a finančných prostriedkov pre súdnictvo. Súdna rada SR v spolupráci s Analytickým centrom MS SR a s vtedajším ministrom spravodlivosti rozbehla projekt "váhy prípadov", ktorý intenzívne komunikoval so všetkými sudcami na Slovensku. Cieľom bolo nastavenie čo najobjektívnejšieho určenia počtu sudcov nielen celkovo, ale aj s ohľadom na špecializáciu na jednotlivých súdoch.
Navrhovaná súdna mapa bola predložená bez zohľadnenia výsledkov projektu "váha vecí", ktorý je už vo fáze vypĺňania denníkov sudcami (holandský model). Tento proces bol prerušený pandémiou COVID-19. Základom určovania pracovnej zaťaženosti sudcov v Rakúsku nie je počet vecí na jedného sudcu, ale čas potrebný na ich vybavenie. Zohľadňuje sa reálny čas práce sudcu počas roka a časová náročnosť jednotlivých druhov súdnych vecí, čím sa stanovuje obťažnosť konkrétnych typov sporov. Kombináciou týchto faktorov je možné presne určiť potrebný počet sudcov celkovo a na jednotlivých súdoch.
Kritika návrhu súdnej mapy Ministerstva spravodlivosti SR
Predložený návrh súdnej mapy zo strany MS SR vychádza z predpokladu, že nie je potrebných osem odvolacích súdov. Tento záver však nie je podložený žiadnymi relevantnými údajmi ani správou CEPEJ. Ďalšou premisou návrhu je, že na každom súde musia byť traja sudcovia na každú hlavnú agendu, aby bol zabezpečený náhodný výber. Tento prístup neberie do úvahy možnosť, že na menších okresných súdoch nemusí byť potrebná trestná či obchodná agenda, ale napríklad civilná alebo poručenská agenda je vysoko žiaduca.
Čo sa týka nápadu vecí, ktorý ministerstvo považuje za jeden z hlavných ukazovateľov, dôvodov na zvýšený nápad vecí na niektorých súdoch a následné prieťahy v konaní je viac. Tieto dôvody neboli zohľadnené, ani sa nepracovalo so špecifikami, ktoré môžu nastať v niektorých regiónoch v budúcnosti (napr. stavba diaľnice a možný zvýšený nápad sporov týkajúcich sa pozemkov, rozrastajúca sa fabrika).
Nesporným pozitívom špecializácie sudcov je vyššia miera efektívnosti a kvality rozhodnutí. Čím užší je rozsah právneho odvetvia, v ktorom je sudca činný, tým väčší je predpoklad efektivity. O to viac je potrebné nastaviť špecializáciu tak, aby tieto ciele boli splnené. Navrhovaná reforma však ruší aj súdy, kde je špecializácia zabezpečená už teraz, pričom niektoré súdy, kde nie je, zostávajú. Návrh reformy neobsahuje žiadne údaje hodnotujúce súčasný stav špecializácie a predpokladaný stav po jej zavedení.
Posilnenie odbornej pomoci sudcom a personálne otázky
Je nevyhnutné posilnenie odbornej pomoci sudcom vysoko kvalifikovanými asistentmi, napríklad vyššími súdnymi úradníkmi s rozšíreným okruhom kompetencií a adekvátnym finančným ohodnotením. Aj v tejto oblasti môže projekt "váha vecí" ukázať, že sudcovia vykonávajú množstvo úkonov, ktoré je potrebné presunúť na vyšších súdnych úradníkov, čím sa zvýši efektivita práce sudcu.
Správa CEPEJ z novembra 2017 poukázala aj na to, že zamestnanci súdov v Slovenskej republike sú vo všeobecnosti nedostatočne platení, najmä vo veľkých mestách ako Bratislava, kde sú životné náklady vyššie. Nástupný plat je približne 456-573 € mesačne v hrubom. Absolventi vysokoškolského štúdia pracujúci ako vyšší súdni úradníci dostávajú v priemere 780 € mesačne, čo je výrazne menej ako priemerná mesačná mzda v odvetví (1 042 € v máji 2017) alebo priemerná nominálna mzda zamestnancov v hospodárstve v druhom štvrťroku 2017 (944 €). Toto sú hlavné dôvody, prečo sa na asistenstké pozície na súdoch hlási málo záujemcov, čím je ohrozené efektívne riešenie vecí. Ak sa majú súčasne zaviesť ciele pre vyššiu efektivitu a kvalitu, mzda súdneho personálu musí byť podľa CEPEJ konkurencieschopná.
Historický vývoj územnosprávneho členenia a súdnej sústavy
Zmena územnosprávneho členenia Slovenska v roku 1996 s účinnosťou od 01.01.1997 mala významný dopad aj na usporiadanie súdov. V roku 1997 boli zriadené súdy v niektorých nových okresných mestách, avšak zvýšenie počtu súdov neznamenalo zvýšenie počtu sudcov. Sudcovia boli presúvaní z existujúcich súdov do novo založených.
Od 01.07.2001 bola zriadená Súdna rada SR, zrušená štvorročná "skúšobná" doba pre sudcov, ktorí sú odvtedy menovaní doživotne, a bol zavedený inštitút vyšších súdnych úradníkov. K zrýchleniu súdneho konania mal prispieť aj nový zákon o rozhodcovskom konaní z roku 2002, zameraný na širšie využitie mimosúdneho riešenia sporov.
V rokoch 2002-2006 prebehla "Optimalizácia súdnej sústavy". K 01. januáru 2005 bolo zrušených desať okresných súdov. Na Slovensku vtedy ostalo 8 krajských súdov, 45 okresných súdov a Špecializovaný trestný súd. V roku 2006 došlo opäť k zmene zákona o sídlach a obvodoch súdov a k 01. januáru 2008 sa opätovne obnovilo deväť okresných súdov.
Pred rokom 1997 existoval Krajský súd Bratislava, Mestský súd Bratislava (ako odvolací súd pre obvodné súdy v Bratislave), Krajský súd Banská Bystrica a Krajský súd Košice.
Odvolacie súdy a správne súdnictvo v judikatúre
K návrhu reformy, ktorý je nejasný, je ťažké sa vyjadriť. Ak majú zostať detašované pracoviská na existujúcich súdoch, celý zámer reformy sa míňa účinku. Rovnako nie je možné sa vyjadriť k zámeru, že "sudcovia budú chodiť za účastníkmi", teda k výjazdovým pojednávaniam. Tento materiál sa zameria na odvolacie súdy a správne súdnictvo, pričom sa snaží ukázať, že to ide aj inak.
Mesto Trnava nebolo nikdy spádovým centrom Západoslovenského kraja. Krajský súd v Trnave má 45 sudcov. Vo všetkých štátoch Európy je odvolací súd v hlavnom meste (s výnimkou Holandska, kde však Haag je sídlom kráľa a vládnych orgánov). Ak sú niektoré súdy mimo hlavného mesta, ide o súdy s celoštátnou pôsobnosťou (najvyššie súdy, ústavné súdy, najvyššie správne súdy), ako napríklad v Českej republike či Estónsku. Budova Justičného paláca v Bratislave, kde sídli Krajský súd Bratislava, je využiteľná pre nový odvolací súd. Sú tu sústredené aj kapacity pre ďalších sudcov a personál. Krajský súd Bratislava má dlhodobo zabezpečenú špecializáciu vo všetkých druhoch hlavnej agendy, vrátane agendy poručenskej. Pri vyššom počte sudcov oproti Krajskému súdu v Trnave je špecializácia na vyššej úrovni.
Mesto Prešov nebolo nikdy spádovým centrom Východoslovenského kraja. Krajský súd v Prešove bol pri svojom vytvorení v roku 1997 z takmer jednej tretiny tvorený sudcami z Krajského súdu v Košiciach. Má 41 sudcov. Budova Krajského súdu v Košiciach je možné využiť ako sídlo odvolacieho súdu v Košiciach. Krajský súd Košice má dlhodobo zabezpečenú špecializáciu vo všetkých druhoch hlavných agend. Pri vyššom počte sudcov vo výkone oproti Krajskému súdu v Prešove je špecializácia na vyššej úrovni.
Prečo aj Nitra? Krajský súd Nitra (najskôr ako pobočka Krajského súdu Bratislava) funguje od roku 1992, keďže jeho potreba vyplynula oveľa skôr ako reforma v roku 1996. Okrem správnej agendy sú dlhodobo sudcovia špecializovaní na všetky hlavné agendy. Súčasťou budovy krajského súdu je aj väznica.
Konanie v správnom súdnictve bolo v podmienkach Československa realizované novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. a zakotvené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pod názvom „Správne súdnictvo“. Inštitucionálne oddelenie správneho súdnictva ako špecializovaného súdnictva je naznačené aj v § 23 ods. Navrhovaná mapa krajských správnych súdov zodpovedá štatistickým ukazovateľom z hľadiska počtu napadnutých vecí na správne kolégia, ich kvalitatívnej skladby a náročnosti, kauzálnej príslušnosti a špecializácii správnych sudcov. Tieto faktory zabezpečia najefektívnejšiu kontinuitu v prospech účastníkov konania a optimálnu teritoriálnu dostupnosť.
Právne otázky týkajúce sa stavebného práva a pozemkov v judikatúre
V súvislosti so stavebným povolením je dôležité zabezpečiť vyjadrenie dopravného inšpektorátu, ako to vyplýva zo zákona. V praxi sa objavujú prípady, kde sa rieši otázka "pohody bývania" ako kritérium ovplyvňujúce umiestnenie stavby. Spornou otázkou je, či sa toto kritérium vyhodnocuje len vo vzťahu ku stavbám alebo aj k pozemkom. "Pohoda bývania" je neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie a subjektívneho vnímania.
Reklamné stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie (s najväčšou informačnou plochou 3 a viac m2), majú charakter dočasných stavieb. Výsledkom konania o povolení reklamnej stavby je vydanie stavebného povolenia.
V prípade, ak by v dôsledku vykonania stavebných prác z pozemkov došlo k vzniku škody a ich uvedenie do pôvodného stavu by nebolo hospodársky účelné, vzniká právo na náhradu tejto ujmy podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Predpokladom pre vznik takejto ujmy je výkon stavebných prác na podklade právoplatného stavebného povolenia, preto o prípadnej náhrade nemohlo byť rozhodované už v rámci stavebného konania.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona účinného v čase vydávania preskúmavaných rozhodnutí stavebným úradom je obec. Pre stavby diaľnic, rýchlostných ciest alebo stavby, ktoré sú významnou investíciou, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu obvodný úrad v sídle kraja. Špeciálne stavebné úrady povoľujú stavby aj o pozemných komunikácií.
Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch normuje ako zásadu ochrany lesa, že lesné pozemky možno na iné účely ako na plnenie funkcií lesa využívať len vtedy, ak príslušný orgán rozhodne o ich dočasnom alebo trvalom vyňatí alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich. Zákon používa pojem "obmedzenie využívania funkcií lesov", nie "obmedzenie užívania".
Ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby je okolnosť, že stavba bola síce povolená, ale uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad nemôže voľne prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia. Avšak, jeho úlohou je posúdiť, či odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba odporuje verejným záujmom.
Sťažnosti na prieťahy v konaní a právo na súdnu ochranu
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberá sťažnosťami týkajúcimi sa porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
V jednom z prípadov sťažovatelia namietali porušenie svojich práv postupom Okresného súdu Bratislava IV a Krajského súdu v Bratislave. Ústavný súd konštatoval, že nie je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie o časti sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu, ak bolo proti napadnutému uzneseniu prípustné odvolanie, o ktorom bol oprávnený konať krajský súd.
V súvislosti s námietkou porušenia základného práva na právnu pomoc, Ústavný súd uviedol, že povinnosť súdu predvolať sťažovateľov na "prípravné pojednávanie" v prípade, ak neboli zastúpení advokátom, Občiansky súdny poriadok neustanovuje. Sťažovatelia neodôvodnili ani nepreukázali, že by im bolo zo strany krajského súdu zabránené hájiť ich záujmy prostredníctvom právneho zástupcu.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd pripomína, že ochrana tohto práva sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú.
Judikatúra k vecným bremenám a územnému plánovaniu
Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je majetkovým právom. Predmetné bremeno vzniká "in rem" a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová.
Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na jeho realizáciu, ak bolo vydané osvedčenie o významnej investícii a ak priestorové usporiadanie územia nie je v rozpore s územným plánom obce alebo zóny.
V súvislosti s bytovými domami, aj keď nie sú explicitne pomenované v ÚPZ, funkčne analogický spôsob výstavby ich pripúšťa a predpisuje im príslušné regulatívy. ÚPZ totiž explicitne predpokladá zmiešané územie zástavby, na ktorom sa budú nachádzať stavby rôzneho druhu určené na bývanie.
Záver
Judikatúra slovenských súdov v oblasti územného plánovania a stavebného práva odráža snahu o presné a spravodlivé aplikovanie zákonných noriem. Rozhodnutia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu poskytujú dôležitý výklad k zložitým právnym otázkam, od procesných postupov cez špecifické nároky až po interpretáciu pojmov ako "pohoda bývania". Zároveň sa súdy vyrovnávajú s výzvami spojenými s reformou súdnictva a potrebou efektívneho a transparentného fungovania justície.
tags: #uzemny #plan #v #judikature #slovenskych #sudov