Manželstvo ako právny zväzok prináša so sebou množstvo práv a povinností, ktoré sa týkajú aj užívania nehnuteľností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach manželky na užívanie nehnuteľnosti, pričom zohľadňuje rôzne formy vlastníctva, ako aj situácie, ktoré môžu nastať počas trvania manželstva a po jeho zániku.
Rovnosť manželov a uspokojovanie potrieb rodiny
Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje vzťahy medzi manželmi na zásade rovnoprávnosti. To znamená, že manželia majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Dôležitou súčasťou manželstva je aj uspokojovanie potrieb rodiny. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pod pojmom uspokojovanie potrieb rodiny sa rozumie aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Každý z nich je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach a prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.
Spoluvlastníctvo: Podielové a bezpodielové
Vlastníctvo nehnuteľnosti môže byť upravené rôznymi formami spoluvlastníctva. Občiansky zákonník upravuje dve základné formy: podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo.
Podielové spoluvlastníctvo
O spoluvlastníctvo ide vtedy, ak vlastníctvo k veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami a štátom. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, ktorý vymedzuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pre spoluvlastníctvo spoločných častí domu vlastníkmi bytov platí osobitná úprava uvedená v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.
Príklad z praxe
Rozvedená matka, žijúca s jednou dcérou v prenajatom štátnom byte spoločne s bývalým manželom, odkúpila spolu s ním tento byt do podielového vlastníctva. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že každému účastníkovi patrí polovica bytu s tým, že náklady za byt bude každý spoluvlastník platiť vo výške jednej polovice. Ak bývalý manžel prestane uhrádzať polovicu nákladov za byt, na byte vznikajú dlhy. Vlastníci ostatných bytov môžu uplatniť záložné právo na byt predajom bytu, čo by sa samozrejme dotklo najmä matky a jej dcéry.
Matka sa môže obrátiť na súd so žalobou o rozhodnutie vo veci uhrádzania nákladov na byt vzhľadom na to, že sa s bývalým manželom ako spoluvlastníkom nevedia dohodnúť o veciach týkajúcich sa spoločného bytu. Súd potvrdí ustanovenie kúpnej zmluvy o polovičnom platení nákladov na byt a rozhodnutím zaviaže bývalého manžela, aby uhradil dlh a platil polovicu nákladov. Vhodnejšie riešenie by však bolo zrušiť podielové vlastníctvo a vzájomne sa vyrovnať. Môže sa to urobiť písomnou dohodou a vložiť do katastra nehnuteľností. Ak by k dohode nedošlo, je možné obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Súd pri svojom rozhodnutí o tom, komu byt ostane, prihliadne na to, ktorý zo spoluvlastníkov byt využíva a uhrádza náklady na byt. Existujú preto všetky predpoklady, že súd prisúdi byt do výlučného vlastníctva matke. Bude však povinná bývalého manžela vyplatiť.
Prenájom manželovej polovice by pripadal do úvahy vtedy, ak by s tým bývalý manžel súhlasil. Každý spoluvlastník je oprávnený disponovať svojím podielom, avšak len obmedzene, pretože nemôže svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iného vlastníka bez prednostnej ponuky ostatným spoluvlastníkom. Predkupné právo treba realizovať podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, t. j. najskôr tomu, kto má najväčší podiel. Pri rovnosti podielov rozhoduje sám prevádzajúci, ktorému spoluvlastníkovi ponúkne svoj podiel najskôr.
Právna úprava zániku podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Dohodu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva je možné uzatvoriť neformálnym spôsobom. Ak však ide o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí mať písomnú formu a vkladá sa do katastra nehnuteľností. Rozdelenie podielového spoluvlastníctva je možné vtedy, keď sa dá predmet spoluvlastníctva reálne rozdeliť. Ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci, na to, kto zo spoluvlastníkov vec užíval, ďalej napríklad na bytovú odkázanosť účastníkov konania i na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorou sa rozumie hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akou je podiel spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranosť ceny predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyrovnanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemá určené podiely spoluvlastníkov. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.
Čo nepatrí do BSM:
- Veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom.
- Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
- Veci vydané v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal túto vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva.
Ak však manželia nadobudli spoločne vec dedením alebo darovaním, stáva sa predmetom ich podielového spoluvlastníctva. Pri pochybnostiach o tom, či vec bola darovaná len jednému z manželov alebo obom manželom spolu počas manželstva, treba zisťovať úmysel darcu. Pri posudzovaní otázky, či vec podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov, je potrebné zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a či takému účelu aj slúži.
Veci nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec, ktorú obaja manželia nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva, je predmetom ich podielového spoluvlastníctva. V bezpodielovom spoluvlastníctve nebude ani taká vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Ak pripadnú niektorému z bývalých manželov pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľné alebo hnuteľné veci do individuálneho vlastníctva v dobe, keď už uzavrel ďalšie manželstvo, nevznikne bezpodielové spoluvlastníctvo nových manželov, a to ani vtedy, keď úhrada druhému zo spoluvlastníkov poskytnutá na vyrovnanie vzájomných nárokov z vyrovnania predchádzajúceho bezpodielového spoluvlastníctva bola celkom alebo sčasti zaplatená zo spoločných peňazí v bezpodielovom spoluvlastníctve vzniknutom uzavretím ďalšieho manželstva.
Náhrada škody spôsobenej na zdraví (najmä náhrada za stratu na zárobku) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno do jeho predmetu zahrnúť, pretože tieto nároky majú osobnú povahu. Do bezpodielového spoluvlastníctva nemožno zahrnúť ani výsledky tvorivej činnosti (obrazy, sochy, knihy). Tieto zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý ich vytvoril. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, príjmy zo sociálneho poistenia (pokiaľ ich oprávnený manžel prevzal, lebo samotný nárok na ich vyplatenie do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí), výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, a pod. Príjem z podnikateľskej činnosti je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba za predpokladu, že toto spoluvlastníctvo nebolo zrušené počas trvania manželstva podľa § 148a Občianskeho zákonníka. Do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba zahrnúť aj výnosy, prírastky a úžitky z vecí, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotná vec je v bezpodielovom, prípadne v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo výlučnom vlastníctve iba jedného z nich. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj pohľadávky a dlhy manželov. Pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, sa vysporiada zo spoločného majetku. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť tiež byt nadobudnutý podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.
Užívanie a spravovanie majetku v BSM
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním spoločných vecí. Konanie jedného alebo druhého manžela týkajúce sa spoločných vecí oprávňuje a zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu, t. j. ak nie je písomná, má konkludentný charakter. Bežné záležitosti môže vybavovať každý z manželov sám, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak by takýto súhlas chýbal napríklad pri predaji cennejších vecí, bol by predaj neplatný. V prípade, že sa manželia nevedia dohodnúť v súvislosti s právami a povinnosťami týkajúcimi sa spoločného majetku, môže o tom rozhodnúť súd na návrh niektorého z nich.
Užívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
Ak je dom v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, má každý zo spoluvlastníkov právo dom užívať primerane veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Medzi spoluvlastníkmi môže dôjsť k dohode, akým spôsobom bude spoločná vec - dom užívaný, napríklad, ktoré miestnosti bude ktorý zo spoluvlastníkov užívať a podobne. Pokým má na dome spoluvlastnícky podiel aj Váš starší brat, má právo užívať dom aj jeho manželka, avšak iba v rozsahu manželovho spoluvlastníckeho podielu. Právo manželky na užívanie domu vo vlastníctve (v tomto prípade podielovom spoluvlastníctve) manžela je odvodené z povinnosti manželov žiť spolu zakotvenej v zákone č. 36/2005 Z. z. Právo manžela užívať manželovu nehnuteľnosť potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. „Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu …, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu … a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. Pokiaľ by sa výlučným vlastníkom domu (napr. aj na základe darovacích zmlúv uzavretých s Vami a Vaším bratom) stal Váš druhý brat, nemala by Vaša švagriná právo ostať v doma bývať (samozrejme za predpokladu, že nebolo zriadené vecné bremeno v jej prospech alebo uzavretá nájomná zmluva a pod.) bez ohľadu na to, či už došlo k právoplatnému rozvodu manželstva alebo nie. Predpokladáme, že spoluvlastnícky podiel je vo výlučnom vlastníctve Vášho brata, a teda nie je súčasť BSM.
Darovanie medzi manželmi
Osobitnou kapitolou je darovanie medzi manželmi. K platnému darovaniu medzi manželmi môže dôjsť iba v prípade, že dar pochádza z výlučného vlastníctva manžela - darcu. Všetko, čo nadobudne niektorý z manželov alebo obaja manželia počas manželstva, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Miera účasti manželov na bezpodielovom spoluvlastníctve nie je vyjadrená podielmi, preto nie je ani možné, aby manžel disponoval so „svojím“ spoluvlastníckym podielom, a to ani formou darovania „svojej časti“ druhému manželovi.
Dohody manželov o úprave BSM
Občiansky zákonník však umožňuje, aby si manželia dohodou upravili rozsah a spravovanie spoločného majetku odlišne od zákonnej úpravy. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Môžu sa dohodnúť, že do bezpodielového spoluvlastníctva budú patriť aj také veci, ktoré by inak boli len vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, napríklad veci získané darovaním alebo dedením. Môžu sa však dohodnúť aj na zúžení spoločného vlastníctva, a to tak, že vylúčia z bezpodielového spoluvlastníctva veci, ktoré by inak boli jeho súčasťou. Predmetom takejto dohody môžu byť aj otázky spravovania majetku.
Zákon určuje, že bežné veci môže vybavovať každý z manželov, ale v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Dohoda o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí mať formu notárskej zápisnice. Ak sa dohoda týka nehnuteľnosti, nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností. Uvedenú dohodu je možné uzatvoriť len pre budúcnosť, to znamená, že sa nemôže týkať majetku nadobudnutého pred uzatvorením dohody.
Manželia sa môžu tiež dohodnúť, že vznik bezpodielového spoluvlastníctva vyhradia ku dňu zániku manželstva. Znamená to, že majetok, ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Účinky dohody manželov nastávajú až okamihom zániku manželstva (rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné, smrťou jedného z manželov, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho). Všetky veci (hnuteľné a nehnuteľné) a tiež aj majetkové práva (napr. pohľadávky) sa potom stanú predmetom ich podielového spoluvlastníctva, pričom ich podiely budú rovnaké. Dohody musia mať formu notárskej zápisnice. Dohoda inou formou je neplatná. Svojím obsahom sa tieto dohody môžu dotknúť aj tretích osôb (napr. veriteľa jedného z manželov). Preto zákon ustanovuje, že manželia sa voči tretej osobe môžu na takúto dohodu odvolávať iba vtedy, ak tretej osobe bola dohoda známa.
Podnikanie jedného z manželov a BSM
V prípade, že sa jeden z manželov rozhodne, že začne podnikať a bude pritom používať majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, musí mať súhlas druhého manžela k používaniu tohto majetku. Nezáleží pritom na tom, či tento manžel bude podnikať sám alebo spoločne s inou fyzickou alebo právnickou osobou. Ak by však manžel, ktorý nebude podnikať, chcel zabrániť negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok, môže podať na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Nepatria sem veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ďalej veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý vlastnil túto vec pred uzavretím manželstva. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním spoločných vecí. Bežné záležitosti môže vybavovať každý z manželov sám, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak by takýto súhlas chýbal napríklad pri predaji cennejších vecí, bol by predaj neplatný.
Ak jeden z manželov začne podnikať a pri podnikaní hodlá používať majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí mať k tomu súhlas druhého manžela. Zákon umožňuje tomu z manželov, ktorý nemá oprávnenie podnikať, chrániť aspoň svoju časť bezpodielového spoluvlastníctva pred prípadnou stratou z podnikania druhého manžela tak, že nepodnikajúci manžel môže podať na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by však po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonávali podnikateľskú činnosť spoločne alebo s pomocou druhého manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou, a ak takúto zmluvu neuzavrú, rozdelia si príjmy rovnakým podielom. Manželia sa môžu dohodnúť, že zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva rozšíria alebo zúžia. Takisto sa môžu dohodnúť aj pokiaľ ide o spravovanie spoločného majetku. Aby táto dohoda mala právnu záväznosť, musí byť urobená formou notárskej zápisnice. Ak ide o nehnuteľnosť, účinnosť takejto dohody nastáva až vkladom do katastra. Pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, sa uhrádza pri výkone rozhodnutia aj zo spoločného majetku. Toto však neplatí vtedy, ak manželia uzatvorili uvedenú dohodu a pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká spolu so zánikom manželstva. Môže byť však zrušené aj za trvania manželstva okrem už uvedených možností aj z iných závažných dôvodov, najmä vtedy, ak by jeho ďalšie trvanie odporovalo dobrým mravom. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyrovnanie buď dohodou, alebo tak urobí súd na návrh niektorého z manželov. Pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom každý z manželov môže požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a každý z manželov je zároveň povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Prihliada sa aj na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Použitie spoločného majetku musí byť odsúhlasené
Úspešný štart podnikania vyžaduje nemalé investície. Kvôli nedostatku prostriedkov nezriedka ani neprichádza do úvahy iná možnosť, než použiť na rozbeh zárobkových aktivít súčasti spoločného majetku manželov. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.
Ak je tento súhlas udelený, podnikateľ už na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním súhlas druhého manžela nepotrebuje. Právny poriadok náležitosti ani formu udelenia súhlasu s použitím spoločného majetku na podnikanie nestanoví. V praxi preto vznikla otázka, ako by taký súhlas mal vyzerať.
Podľa judikatúry súdov sa platne daným súhlasom na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rozumie všeobecný vopred daný súhlas manžela - podnikateľa po tom, čo podnikateľ začal s podnikaním, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom by mala byť na jeho podnikanie použitá súčasť spoločného majetku.
Súhlas musí byť daný vo vzťahu k použitiu akéhokoľvek majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (nesmie sa teda vzťahovať len k jednorazovému použitiu konkrétnej časti majetku). Súdy dokonca pripustili, že súhlas môže byť daný aj konkludentne (t. j. manžel nedá súhlas výslovne, ale z jeho prejavov možno usúdiť, že použitie majetku na podnikanie akceptuje) a to dokonca aj pre prípad použitia nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2 Cdon 2072/97).
Podnikatelia si môžu bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť
Podľa zákona platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prípadné dlhy z podnikania sa teda týkajú aj spoločného majetku.
V prípade, že jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť (typicky zisk živnostenského oprávnenia), môže druhý z manželov súd požiadať, aby bezpodielové spoluvlastníctvo zrušil. Ak získajú oprávnenie podnikať obaja manželia, môže podať na súd návrh na zrušenie spoločného majetku ktorýkoľvek z nich. Návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 165,50 eur.
V súdnej praxi sa dokonca objavili aj rozhodnutia, podľa ktorých pre úspešné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva nie je potrebný reálny výkon podnikateľskej činnosti; postačí formálne získanie oprávnenia a súd musí návrhu na zrušenie spoločného majetku vyhovieť (bližšie rozsudok Krajského súdu Trnava, sp.zn. 10 Co 289/2006).
Pre úplnosť treba dodať, že ziskom podnikateľského oprávnenia vyžadovaného pre splnenie podmienok na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva sa nerozumie založenie spoločnosti s ručením obmedzeným či získanie akcií v akciovej spoločnosti. Oprávnenie musí manžela legitimovať k vykonávaniu podnikania vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (bližšie rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 2 Co 416/2012).
Aj samotné podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným je koniec koncov možné považovať za ochranu bezpodielového spoluvlastníctva pred nepriaznivými následkami podnikania; spoločník spoločnosti totiž nezodpovedá ani neručí za dlhy celým svojím majetkom; ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Inými slovami - ak je splatený celý vklad a splatenie je evidované aj v obchodnom registri, nemôžu sa veritelia spoločnosti uspokojovať speňažením vecí z bezpodielového spoluvlastníctva spoločníka.
Zánik manželstva a užívanie nehnuteľnosti
Od vzniku manželstva až po jeho zánik, prípadne po zrušenie BSM súdom za trvania manželstva, manželia užívajú svoj majetok spoločne. Do pozornosti dávame ustálenú judikatúru, podľa ktorej „Za trvania manželstva užívajú obaja manželia spoločné veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželia vo vzťahu k spoločnému majetku rovnako spoločne uhrádzajú náklady spojené s jeho užívaním a udržiavaním (napr. náklady na rekonštrukciu domu, bytu, výdavky na pohonné hmoty a pod.) Náklady sa uhrádzajú spravidla zo spoločných peňazí manželov. V tejto súvislosti si dovolíme upozorniť, že spoločné právo užívať veci patriace do BSM a tiež spoločná povinnosť uhrádzať náklady trvá, aj keď už manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Ustanovenie o spoločnom užívaní majetku manželmi platí dokonca aj vtedy, ak spoločný majetok manželov síce nezanikol, ale nebolo ešte vykonané vyporiadanie.
„Každý z bezpodielových vlastníkov je oprávnený uplatniť vlastnícku žalobu podľa § 126 OZ pokiaľ ide o ochranu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Každý z nich je samostatne oprávnený na podanie žaloby o vydanie neoprávnene zadržovanej veci z bezpodielového spoluvlastníctva. Negatórnou žalobou sa každý z manželov môže domáhať toho, aby sa nezasahovalo do bezpodielového spoluvlastníctva. Takisto sa každý z nich môže žalobou domáhať vypratania spoločnej nehnuteľnosti. Manželia sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Bežné veci zákon nedefinuje, preto je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry, podľa ktorej za bežné možno považovať také veci, ktoré sú obvyklé a pravidelné. Bežnými vecami budú napríklad nákupy potravín, oblečenia, spotrebných vecí do domácnosti, objednávka opráv domu, vyberanie a platenie nájomného, príjem zásielok, plnenie pravidelných platieb a pod. Podľa ustálenej judikatúry potrebuje manžel súhlas druhého manžela na to, aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil nehnuteľnosť, pretože nejde o bežnú záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, alebo či je založená aktívna, príp. pasívna solidarita manželov, bezpredmetné. V tejto súvislosti upozorňujeme, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Laik, ktorý nie je znalý zákonov a ustálenej judikatúry súdov, vôbec alebo veľmi ťažko dokáže vyhodnotiť, ktoré právne úkony sa týkajú spoločného majetku manželov, na ktoré právne úkony potrebuje súhlas druhého manžela, z ktorých je zaviazaný sám, z ktorých spoločne a nerozdielne s druhým manželom, ktoré sú neplatné a ktoré platné. Preto v prípade, že si pri nakladaní s Vaším spoločným majetkom nie ste istý, prípadne sa obávate aktivít Vášho manžela pri nakladaní s Vaším spoločným majetkom, odporúčame Vám poradiť sa s advokátmi našej kancelárie, ktorí sa danej problematike aktívne venujú.
Právne následky predaja spoločnej nehnuteľnosti jedným z manželov
V právnej praxi sa opakovane stretávame so situáciami, ktoré preverujú pevnosť nielen manželských zväzkov, ale aj právnych inštitútov chrániacich spoločný majetok manželov. Jednou z najzávažnejších a žiaľ, nie ojedinelých situácií je predaj spoločnej nehnuteľnosti jedným z manželov bez vedomia a súhlasu toho druhého. Takéto konanie má ďalekosiahle právne následky nielen pre manželov samotných, ale aj pre tretie osoby, najmä pre kupujúcich, ktorí môžu v dobrej viere nadobudnúť majetok zaťažený vážnou právnou vadou. Slovenský právny poriadok, predovšetkým Občiansky zákonník, poskytuje manželovi, ktorého práva boli porušené, silné nástroje na ochranu.
Základným kameňom majetkových vzťahov medzi manželmi je inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Tento špecifický typ spoluvlastníctva vzniká automaticky, priamo zo zákona, uzavretím manželstva a zahŕňa všetok majetok, ktorý nadobudol ktorýkoľvek z manželov počas jeho trvania. Existujú zákonom stanovené výnimky, ako sú veci získané dedičstvom, darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov, prípadne veci vydané v rámci reštitúcie. Kľúčovým a v praxi často podceňovaným faktom je, že pre zaradenie nehnuteľnosti do BSM nie je rozhodujúce, či sú na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísaní obaja manželia alebo len jeden z nich. Ak boli splnené zákonné podmienky pre vznik BSM (nadobudnutie počas manželstva zo spoločných prostriedkov), nehnuteľnosť je spoločná aj v prípade, že v katastri figuruje ako výlučný vlastník iba manžel alebo manželka.
Nakladanie s majetkom patriacim do BSM podlieha prísnym pravidlám. Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že o správe spoločných vecí rozhodujú manželia spoločne. Predaj nehnuteľnosti, ktorá často predstavuje najhodnotnejšiu časť spoločného majetku, nepochybne nepatrí medzi bežné záležitosti. Ide o mimoriadnu dispozíciu s majetkom, ktorá si vyžaduje výslovný a jednoznačný súhlas oboch manželov.
Ak jeden z manželov poruší svoju povinnosť a predá nehnuteľnosť patriacu do BSM bez súhlasu druhého manžela, zákon takýto právny úkon sankcionuje neplatnosťou. Nejde však o neplatnosť absolútnu, ktorá by nastala automaticky (ex lege). Právny poriadok v tomto prípade operuje s konceptom tzv. relatívnej neplatnosti. Právo dovolať sa neplatnosti má výlučne manžel, ktorého súhlas chýbal. Na uplatnenie tohto práva plynie všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od momentu uzavretia kúpnej zmluvy. Tento mechanizmus vytvára stav právnej neistoty. Z pohľadu katastra nehnuteľností, ktorý sa riadi princípom dôvery v zapísaný stav, môže byť prevod bez problémov zapísaný, ak ako vlastník figuroval len predávajúci manžel. Navonok sa teda zdá, že všetko je v poriadku a kupujúci sa stal legitímnym vlastníkom. Slovenské súdy vo svojej rozhodovacej činnosti dôsledne chránia princíp, že na prevod nehnuteľnosti patriacej do BSM je nevyhnutný súhlas oboch manželov. Napríklad Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 50/2000 (uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí pod č. 59/2002) výslovne konštatoval, že predaj spoločnej nehnuteľnosti nie je bežnou vecou, ktorú by mohol vybaviť každý z manželov sám, a preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, kým sa druhý manžel nedovolá jeho neplatnosti. Toto rozhodnutie potvrdzuje, že právne následky nastupujú až iniciatívou nesúhlasiaceho manžela a zodpovedá konceptu relatívnej neplatnosti opísanému vyššie. V judikatúre sa tiež ustálilo, že manželka musí neplatnosť namietať voči všetkým účastníkom zmluvy (t. j. aj voči nadobúdateľovi/kupujúcemu) a uplatniť svoje právo v spomínanej trojročnej lehote. Ak sa manželka včas a úspešne dovolá neplatnosti kúpnej zmluvy, súd svojím rozhodnutím deklaruje, že zmluva je neplatná. Týmto sa relatívna neplatnosť mení na absolútnu, účinnú voči všetkým.
- Obnovenie pôvodného stavu: Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa s účinnosťou od počiatku vracia do BSM oboch manželov.
- Vznik bezdôvodného obohatenia: Keďže právny dôvod plnenia (kúpna zmluva) odpadol, zmluvné strany sú povinné si vrátiť všetko, čo si navzájom poskytli.
- Zodpovednosť konajúceho manžela: Kupujúci, ktorý prišiel o nehnuteľnosť, si môže svoj nárok na vrátenie kúpnej ceny, prípadne náhradu škody, uplatňovať voči manželovi, ktorý ho uviedol do omylu a konal protiprávne.
Manželka, ktorá zistí, že jej manžel bez jej súhlasu predal spoločnú nehnuteľnosť, nesmie zostať pasívna. Právo je na jej strane, no vyžaduje si jej aktívny prístup.
Žaloba na súd
Toto je najúčinnejší a štandardný prostriedok obrany. Manželka musí podať na príslušný súd žalobu. Žalovanými musia byť obaja účastníci zmluvy - manžel (predávajúci) aj kupujúci. V žalobe je potrebné preukázať, že nehnuteľnosť patrila do BSM (napr. sobášnym listom a dokladom o nadobudnutí počas manželstva) a že súhlas na predaj nebol udelený.
Mimosúdne dovolanie sa neplatnosti
Teoreticky je možné dovolať sa neplatnosti aj mimosúdne, napríklad zaslaním písomného vyhlásenia manželovi aj kupujúcemu. Právne účinky nastávajú doručením tohto vyhlásenia. V praxi však kupujúci, ktorý už zaplatil kúpnu cenu, spravidla nebude rešpektovať jednostranné vyhlásenie a bude trvať na súdnom rozhodnutí. Navyše, kataster nehnuteľností nezapíše zmenu vlastníctva späť na základe takého listu, vyžaduje právoplatný rozsudok súdu.
Neodkladné opatrenie ako preventívny nástroj
Ak sa manželka o chystanom predaji dozvie včas (pred podpisom zmluvy alebo pred vkladom do katastra), môže sa pokúsiť zabrániť mu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal manželovi s nehnuteľnosťou nakladať.
Trestnoprávna rovina
Samotný predaj bez súhlasu spravidla nie je trestným činom, ale občianskoprávnym deliktom. Ak by však manžel sfalšoval podpis manželky na zmluve alebo na súhlase s predajom, mohlo by ísť o trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny alebo o podvod, čo by zakladalo dôvod na podanie trestného oznámenia.
Zrušenie BSM za trvania manželstva
Ak manžel opakovane a závažne ohrozuje spoločný majetok, môže manželka požiadať súd o zrušenie BSM aj počas trvania manželstva z vážnych dôvodov.
Prípad neoprávneného predaja stavia do veľmi nepríjemnej pozície aj dobromyseľného kupujúceho. Hoci sa spoliehal na zápis v katastri, kde bol uvedený len jeden vlastník, a dokonca si mohol od predávajúceho vyžiadať čestné vyhlásenie o jeho rodinnom stave, riskuje, že o nadobudnutú nehnuteľnosť príde.
Zápis oboch manželov do katastra
Pri každej kúpe nehnuteľnosti do BSM by manželia mali trvať na tom, aby boli na liste vlastníctva uvedení obaja.
Slovenský právny poriadok poskytuje manželovi, ktorého práva boli porušené jednostranným predajom spoločnej nehnuteľnosti, robustnú ochranu. Manžel nemôže platne predať nehnuteľnosť v BSM bez súhlasu druhého manžela. Ak tak urobí, poškodený manžel má právo dovolať sa neplatnosti takejto zmluvy a dosiahnuť navrátenie majetku do pôvodného stavu. Táto ochrana však nie je automatická a vyžaduje si aktívne konanie, predovšetkým podanie žaloby na súd v zákonnej trojročnej lehote. Judikatúra slovenských súdov dlhodobo potvrdzuje tento výklad a stojí na strane ochrany spoločného majetku a práv oklamaného manžela. Je preto nevyhnutné, aby manželia poznali svoje práva a v prípade ich porušenia neváhali využiť všetky dostupné právne prostriedky na ich obranu.
tags: #uhlas #manzelky #opravnenie #uzivat #nehnutelnost