Karpatsko-duklianska operácia, jedna z najkrvavejších bitiek na území Československa počas druhej svetovej vojny, zanechala hlbokú stopu v krajine aj v pamäti národa. Oblasť známa ako Údolie smrti, rozprestierajúca sa medzi obcami Kružlová, Kapišová a Nižná Písaná v okrese Svidník, dnes slúži ako živé svedectvo týchto udalostí prostredníctvom prírodného vojenského múzea a rôznych pamätníkov. Dominantou tohto areálu je predovšetkým tzv. tanková rota v útoku, spolu s ďalšou vystavenou tankovou technikou, ktorá súčasne predstavuje aj jedno z najobľúbenejších a turistami každoročne najnavštevovanejších miest celého podduklianskeho regiónu.
Historické udalosti v Údolí potoka Kapišovka
V závere Karpatsko-duklianskej operácie, v posledných dňoch októbra 1944, došlo na duklianskom bojisku k ťažkým bojom v údolí potoka Kapišovka. Toto údolie sa tiahne od obce Vyšná Písaná cez Nižnú Písanú až k obci Kapišová. Stalo sa tak potom, keď sa do konca druhej dekády októbra sovietskym vojskám a 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR ani po opakovaných pokusoch nepodarilo prelomiť obranu nemeckých jednotiek v priestore južne od Duklianskeho priesmyku a ovládnuť cestnú komunikáciu vedúcu smerom od priesmyku k mestu Svidník.
Veliteľ 38. armády generálplukovník K. S. Moskalenko sa rozhodol zmeniť smer hlavného úderu armády a nariadil útok v smere Vyšná Písaná (oslobodená bola už 5. októbra) - Nižná Písaná - Kapišová - Svidník. Spolu so zväzkami 67. streleckého zboru ho mali uskutočniť útvary 4. tankového gardového zboru a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Cez údolie Kapišovky od Vyšnej Písanej v smere na Kapišovú mal s 12. gardovou tankovou brigádou útočiť 4. gardový tankový zbor, ktorému bola 19. októbra podriadená 305. strelecká divízia (6 streleckých práporov) 67. streleckého zboru.
Tohoto istého dňa sa 12. gardová tanková brigáda sústredila v Šarbove, ktorý jej bol určený ako vyčkávací priestor pred nasadením do útoku. V jej výzbroji bolo celkom 42 tankov: 30 tankov T-34, 8 tankov IS-85 a 4 tanky IS-122. Na druhý deň (20. 10.) sa presunula do východiskových pozícií v priestore Vyšnej Písanej a poobede 21. októbra spolu s jednotkami 305. streleckej divízie prešla do útoku smerom na Nižnú Písanú. Silnými dažďami rozbahnený terén úzkeho údolia však znemožnil postup tankov, ktoré boli prinútené boj pechoty podporovať paľbou z miesta. Aby mohli pokračovať v postupe, museli ženisti pod paľbou nepriateľského delostrelectva spevniť cestu provizórnymi drevenými mostnicami.
Po obnovení útoku 22. októbra tankisti dosiahli severný a severozápadný okraj Nižnej Písanej, kde narazili na mínové pole, v ktorom počas noci ženisti vytvorili priechody. V podvečer nasledujúceho dňa útočiace jednotky dosiahli stred Nižnej Písanej, kde zaujali obranu a počas 24. októbra odrážali protiútoky nemeckých jednotiek podporovaných delostrelectvom a samohybnými delami. Po intenzívnej delostreleckej príprave útoku 25. októbra 12. gardová tanková brigáda spolu s útvarmi 305. streleckej divízie krátko pred poludním zlomila odpor nepriateľských jednotiek a dokončila oslobodzovanie Nižnej Písanej. Následne dňa 26. októbra prešla do dočasnej podriadenosti 4. gardového tankového zboru 70. gardová strelecká divízia 67. zboru, ktorá spoločne s 12. gardovou tankovou brigádou rozvinula útok smerom na Kapišovú. Súčasne vľavo od nich 305. strelecká divízia útočila na Dobroslavu a vpravo od údolia Kapišovky, v smeroch na Kružlovú a Svidničku bojovali jednotky 241. a 211. streleckej divízie. Tankisti 12. gardovej tankovej brigády s jednotkami 70. gardovej streleckej divízie zasa popoludní vytlačili nepriateľa zo severnej a strednej časti Kapišovej. Ich pokusy o ďalší postup k ceste vedúcej z Ladomírovej do Svidníka však boli neúspešné. Prísun záloh z priestoru severne od Svidníka umožnil nemeckému veleniu zvýšiť bojovú silu a aktivitu jednotiek prvého sledu, čo sa prejavilo v ich silných viacnásobných protiútokoch, ktoré prinútili zväzky 67. streleckého zboru a spolu s nimi aj 12. gardovú tankovú brigády prejsť do obrany. K oslobodeniu obcí Kapišová a Kružlová došlo potom až v rámci Východoslovenskej operácie 26. novembra 1944.
Straty a symbolika
Boje v údolí Kapišovky si vyžiadali značné straty na živej sile i na bojovej technike. Počas desiatich dní (od 22. do 31. 10.) bol celkový počet padlých, nezvestných a ranených príslušníkov 241., 211. a 305. streleckej divízie, 70. gardovej streleckej divízie a 12. gardovej tankovej brigády vyše 4 000. Z toho straty divízií (305. a 70. gardovej streleckej) bojujúcich v údolí potoka Kapišovka a 12. gardovej tankovej brigády predstavovali dovedna takmer 2 700 padlých, nezvestných a ranených. 12. gardová tanková brigáda tu vtedy stratila z pôvodných 42 tankov 32, z toho bolo 20 zničených a 12 poškodených.
Dodnes sa pritom v kraji pod Duklou na základe výpovedí očitých svedkov traduje príhoda, že po ukončení bojov sa načas voda potoka Kapišovka sfarbila dočervena krvou padlých vojakov stekajúcou po svahoch.
Pamätníky a múzeum v teréne
V roku 1969 bola na základe návrhu bývalého príslušníka československej tankovej brigády plk. Ondreja Ondíka v priestore Údolia smrti pri príležitosti 25. výročia KDO ako symbol ťažkých tankových bojov vybudovaná tzv. tanková rota v útoku. Tvorí ju osem stredných tankov T-34/85 rozmiestnených do bojového postavenia na lúke nachádzajúcej sa medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Pisaná. Spolu s inštaláciou tankovej techniky boli v tomto priestore vytvorené aj zákopy a osadené nemecké protitankové prekážky v podobe tzv. dračích zubov. Ďalšie dva tanky T-34/85 boli potom umiestnené aj v obciach Kapišová a Nižná Pisaná a po jednom v obciach Vyšná Pisaná, Svidnička a Vápeník. Realizáciou prác spojených s vybudovaním celého tohto areálu boli poverení príslušníci 14. tankovej divízie Československej ľudovej armády. Zaujímavosťou pritom je, že v Kapišovej sa obidva tanky viac ako polstoročie nachádzali v extraviláne obce v blízkosti hlavnej cesty oproti družstvu, avšak v roku 2020 boli premiestnené do jej centra.
V apríli 2019 bol v priestore tankovej roty tiež osadený nápis „ÚDOLIE SMRTI“ s rozmermi 9,98 x 2,90 metra. V rámci Slovenska ide pritom o najväčší horizontálny nápis umiestnený v exteriéri.
Ďalším významným pamätníkom je monument na rázcestí medzi mestom Svidník a obcou Kapišová, ktorý bol inštalovaný v roku 1959 pri príležitosti 15. výročia KDO. Tvoria ho dva do seba navzájom vklinené tanky. Konkrétne ide o stredný tank T-34/85, ktorý pod svojimi pásmi drví nepriateľský stredný tank Panzerkampfwagen IV. Pomník takýmto spôsobom symbolizuje ťažké boje, ktoré sa v priestore súčasného mikroregiónu Údolie smrti odohrávali medzi sovietskymi a nemeckými tankovými jednotkami v období 25. - 27. októbra 1944. Zaujímavosťou pritom je, že tento legendárny monument nachádzajúci sa v tesnej blízkosti hlavnej komunikácie smerujúcej od Svidníka na Duklu bol postavený približne v lokalite, ktorej dosiahnutie bolo práve počas spomínaných bojov hlavným cieľom prebíjajúcich sa sovietskych tankistov. V priebehu rokov prešlo toto miesto niekoľkými zmenami, najmä na odtieni maskovania nemeckého tanku. Počas viac ako dvoch dekád ho bolo možné vidieť v originálnom odtieni tmavožltej farby, ktorú potom na ďalších 30 rokov vystriedalo šedé maskovanie. V roku 2013 sa tank následne vrátil do tmavožltého podkladu, ktorý bol v roku 2014 doplnený o elementy nepravidelného tvaru v odtieni tmavozelenej a tmavohnedej farby. Toto prevedenie bolo napokon do súčasnej podoby upravené v roku 2018.
V obci Dlhoňa bol dňa 15. septembra 1984 slávnostne odhalený pomník štyrom sovietskym letcom, ktorých bombardovacie lietadlo Petljakov Pe-2 bolo v priebehu KDO zostrelené nad jej katastrom dňa 22. septembra 1944. Veliteľom trojčlennej posádky bol gardový podporučík Vladimír G. Tokarev, navigátorom gardový podporučík Nikolaj I. Aristov a pozíciu strelca-radistu zastával gardový starší seržant Nikolaj I. Vovk. Okrem nich sa na palube nachádzal aj dôstojník na stáži - kapitán Lev V. Grinberg.
Prírodné vojenské múzeum tvorí rozmiestnená tanková technika, znázorňujúca tankovú rotu v útoku. V katastri obce Kružlová ju symbolizuje osem tankov T-34/85, ktoré sú zoradené v palebnej línii. Návštevníkom pripomínajú tankové boje, ktoré sa v tomto priestore odohrali od 25. do 27. októbra 1944.
Andrej Žiarovský: Karpatsko-duklianska operácia mala pomôcť Povstaniu. Prečo sa to nepodarilo?
Modernizácia a turistické atrakcie
Obec Kružlová, ktorá je súčasťou mikroregiónu Údolie smrti, sa aktívne venuje rozširovaniu služieb pre turistov. V roku 2022 v Údolí smrti pribudla takmer 14 metrov vysoká štvorposchodová rozhľadňa v tvare náboja do československej pušky vz. 24. Nezvyčajný tvar veže symbolizuje spomienku na najtvrdšie boje počas vojny, ktoré sa odohrávali na území Duklianskeho priesmyku. Z veže je vidno takmer celé Údolie smrti, okolité obce, časť Svidníka a v prípade priaznivého počasia aj Vysoké Tatry. Táto unikátna rozhľadňa sa tiež pokúsila zapísať do Knihy slovenských rekordov, keďže nič podobné na Slovensku neexistuje. Obec Kružlová už dva slovenské rekordy má - za najväčší vertikálny nápis ÚDOLIE SMRTI a najväčšie srdce na zber PET viečok. Slovenský rekord za najväčší vertikálny nápis ÚDOLIE SMRTI bol zaregistrovaný 11. apríla 2019.
V pláne je aj výstavba detského tematického ihriska, ktoré má deťom poskytnúť zábavu a zároveň ich oboznámiť s históriou miesta. Obec tiež plánuje vydať štvrtú nula-eurovú bankovku a vytvoriť ďalšie slovenské rekordy. V posledných rokoch obec obnovila podstavce pod tankami a betónové zátarasy „dračie zuby“, ako aj nátery na všetkých ôsmich tankoch v Údolí smrti. Práce na obnove náterov tankov prebiehali pod gesciou kurátorov a kustódov Vojenského historického múzea vo Svidníku a ich cieľom bolo prinavrátiť tankom pôvodný vzhľad z roku 1944. Ide o unikát v strednej Európe.
V rámci projektu "Obnova bojiska - záverečná etapa" sa obnovilo osem historických tankov, ktoré pripomínajú hrozné udalosti spred desaťročí. Renováciou sa usiluje priniesť turistom ešte väčší zážitok. Vlani toto územie navštívilo 40 tisíc turistov. Obec z vlastných zdrojov a z podpory Ministerstva obrany SR do obnovy investovala 12 tisíc €. Popri tom bola obnovená útulňa a zriadená pojazdná predajňa suvenírov a občerstvenia, prevádzkovaná prostredníctvom obecnej spoločnosti - Turistického informačného centra Kružlová, s. r. o.
Plánuje sa aj zavedenie elektrickej energie do Údolia smrti, čo by umožnilo ďalší rozvoj, vrátane vytvorenia prevádzky alebo kaviarničky. V minulom roku sa začala turistická sezóna v Údolí smrti skôr vďaka teplému počasiu, už počas jarných prázdnin sa predávali magnetky, suveníry a občerstvenie.
Súčasť širšieho historického kontextu
Údolie smrti zasahuje do katastrov viacerých obcí a jeho história je neoddeliteľne spojená s celou oblasťou pod Duklou. V regióne okolo Svidníka je množstvo vojnových pamiatok. Jednou z najväčších dominánt je Vyhliadková veža na Dukle (kataster obce Vyšný Komárnik), ktorá je síce momentálne pre verejnosť uzatvorená, ale ostatné atrakcie, vrátane stálej expozície "Vojenské dejiny Slovenska 1914 - 1945" vo Vojenskom múzeu v Svidníku, sú prístupné. Pre priaznivcov vojnovej histórie sa hlavná sezóna začína 1. mája, keď Vojenské historické múzeum, Múzejné oddelenie Svidník, sprístupňuje po zime rôzne atrakcie umiestnené v teréne. Návštevníci môžu obdivovať bojisko, dotýkať sa tankov a inej ťažkej bojovej techniky z 2. svetovej vojny rozmiestnenej v areáli prírodného múzea a okolo cesty do Svidníka.
Priestor Duklianskeho priesmyku a okolia bol na jeseň a v zime v roku 1944 dejiskom krvavých bojov medzi jednotkami Červenej armády, jednotkami 1. československého armádneho zboru a nemeckými vojskami. Počas bojov tu padlo vyše 60 tisíc sovietskych a československých vojakov. Pamätník Československej armády na Dukle, národná kultúrna pamiatka vysoká 28 m, postavený v roku 1949, je zakomponovaný do vojenského cintorína, ktorý pretína kolonáda s bronzovými tabuľami nesúcimi mená 1 265 padlých príslušníkov 1. čsl. armádneho zboru.
Kapitolu vojnových dejín dokumentuje aj celoročne otvorené Vojenské múzeum priamo vo Svidníku. Sídli v budove, ktorá tvarom pripomína protitankovú mínu. V parku neďaleko múzea sa nachádza externá expozícia ťažkej vojenskej techniky. Priamo v meste sa nachádza aj Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry, ktorého súčasťou je skanzen ľudovej architektúry so vzácnym dreveným chrámom a Galéria Dezidera Millyho. V lete sa tu konajú atraktívne Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska a Rusínsky festival. Dominantou centra Svidníka je socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe. Okolie poskytuje možnosti spoznávania ľudových zvykov a obyčajov, pešiu turistiku po značkových chodníkoch, stanovanie, cykloturistiku a autoturistiku.
Združenie mikroregiónu Údolie smrti úspešne zrealizovalo projekt Obnova bojiska - záverečná etapa. Projekt pozostával z obnovy náterov posledných 5 ks tankov T-34, ktoré sa nachádzajú v Údolí smrti - kataster obce Kružlová. Odborná firma všetky tanky vyčistila, komplexne ich opieskovala a naniesla striekaním jednotlivé nátery. Posledným krokom bolo obnovenie červených hviezd. Ministerstvo obrany na daný projekt pre rok 2021 prispelo sumou 5 000€ a časť spolufinancovala obec Kružlová. Realizované s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Aj vďaka usilovným obyvateľom Kružľovej je Údolie smrti znova o čosi dôstojnejšie.
V súčasnosti je v Údolí smrti rozmiestnených celkovo 18 tankov T-34 v presnej palebnej línii, akú vtedy vytvorila Sovietska armáda. Tieto tanky, aj keď už vo veľmi zlom technickom stave, boli renovované, aby pripomínali návštevníkom hrozné udalosti. Renováciou sa usiluje priniesť turistom ešte väčší zážitok.
tags: #udolie #smrti #rekonstrukcia