Spolužitie dospelých detí s rodičmi je na Slovensku bežným javom, ktorý však často prináša so sebou komplikované situácie a konflikty. Mnohí rodičia sa ocitajú v pozícii, kedy ich plnoleté deti, napriek vlastnému príjmu, odmietajú prispievať na chod domácnosti, alebo sa správajú spôsobom, ktorý narúša rodinnú pohodu. V takýchto prípadoch sa rodičia často pýtajú, aké právne kroky môžu podniknúť, aby situáciu vyriešili, či už ide o donútenie dieťaťa k finančnej spoluúčasti, alebo o jeho vysťahovanie z nehnuteľnosti.
Bezdôvodné obohatenie a právo na vydanie plnenia
Základným právnym rámcom, ktorý upravuje vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a osobami, ktoré v nich bývajú, je Občiansky zákonník. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastníci bytu sú oprávnení v medziach zákona svoj byt držať, užívať a nakladať s ním. Ak váš syn užíva služby spojené s užívaním bytu, na ktorých úhrade sa žiadnym spôsobom nepodieľa, dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor vášho majetku. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Toto ustanovenie vám umožňuje uplatniť proti synovi právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to mimosúdne alebo súdnou cestou. Vaše právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka.
Zrušenie trvalého pobytu ako krok k riešeniu
Jednou z právne akceptovateľných možností ochrany vlastníckeho práva je podať na príslušnej ohlasovni pobytu návrh na zrušenie trvalého pobytu vášho syna. Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 496/2008 Z.z. o hlásení pobytu občanov, ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší aj na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo. Nakoľko ide o vášho syna, ktorý je plnoletý, má vlastný príjem a dokáže sa o seba postarať sám, odporúča sa vyzvať ho, aby začal dobrovoľne prispievať na úhradu platieb za byt. V opačnom prípade máte ako vlastníci bytu právo podať návrh na zrušenie záznamu o jeho trvalom pobyte vo vašom byte.
Je dôležité poznamenať, že zrušenie trvalého pobytu je len administratívny úkon a samo o sebe nevyrieši problém s užívaním nehnuteľnosti. Ak po zrušení trvalého pobytu sa váš syn neprihlási k novému trvalému pobytu na inom mieste, ako miesto jeho trvalého pobytu bude uvedená iba obec pobytu v súlade s § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. Dňom zrušenia záznamu o trvalom pobyte je ďalšie užívanie vášho bytu zo strany vášho syna bez právneho dôvodu. Na vašu výzvu je povinný sa z bytu vysťahovať v lehote, ktorú mu určíte.
Vysťahovanie z nehnuteľnosti: Súdna cesta
Ak sa váš syn po zrušení jeho trvalého pobytu z vášho bytu odmietne dobrovoľne vysťahovať, ste oprávnení proti nemu uplatniť v súdnom konaní nárok na uloženie povinnosti vysťahovať sa z predmetného bytu v súlade s § 126 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia platí, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci. V prípade vzniku akýchkoľvek konfliktov máte právo privolať políciu. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
Je však dôležité zdôrazniť, že ak by váš syn bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti (napríklad ju zdedil), situácia sa komplikuje. V takom prípade nie je možné riešiť problém iba žalobou o vypratanie nehnuteľnosti. V prípade neúnosnej situácie a neznesiteľného spolužitia je možné požiadať súd o obmedzenie užívania spoločnej nehnuteľnosti. Z dlhodobého hľadiska je v takýchto prípadoch potrebné riešiť situáciu zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva.
"Mama hotel" a ekonomické aspekty
Fenomén "mama hotela", kedy dospelé deti žijú s rodičmi a neprispievajú na chod domácnosti, je na Slovensku rozšírený. Patríme medzi krajiny Európskej únie, v ktorých deti zostávajú žiť pod jednou strechou s rodičmi najdlhšie. Priemerný vek osamostatnenia sa pohybuje okolo tridsiatky, pričom muži sa osamostatňujú neskôr ako ženy. Ekonomická situácia na Slovensku často sťažuje skoršie osamostatnenie mladých ľudí.
Mnohí mladí ľudia riešia dilemu, či po skončení školy zostať žiť s rodičmi a našetriť si základný kapitál na vlastné bývanie, alebo sa osamostatniť prostredníctvom podnájmu, ktorý však môže pohltiť značnú časť ich zárobku. Na druhej strane, život v podnájme ich učí samostatnosti, hospodáreniu a často je motiváciou aj túžba po slobode bez rodičovskej kontroly.
Psychologička Hana Bartová poukazuje na to, že v dnešných podmienkach je štandardom žiť s rodičmi do tridsiatky. Zdôrazňuje však, že ak by prieskumy ukázali, že veľa mladých ľudí je pre túto skutočnosť nešťastných a výrazne to zhoršuje ich kvalitu života, je nevyhnutné pracovať na zmene. To však už nie je otázka pre psychológa, ale skôr pre ekonómov a vládnych predstaviteľov.
Pravidlá spolunažívania a komunikácia
Problémy v spolužití rodičov a dospelých detí často vznikajú v prípadoch, ak si obe strany nestanovia jasné pravidlá fungovania v domácnosti. Dospelý potomok už nie je malé dieťa a podľa jeho vnímania rodič už nemá kontrolovať jeho život. Na druhej strane, rodičia môžu byť presvedčení, že keďže dospelé deti žijú v ich byte, majú právo riadiť im život a komandovať ich.
Riešením je otvorená komunikácia a vytvorenie príjemného fungovania bez nátlaku na druhú stranu. Matka by napríklad nemala synovi vyhrážať odchodom, ak jej nebude oznamovať, kedy príde domov. Oveľa lepšie je vysvetliť mu svoje obavy a pocity.
Dospelé deti nemajú privilégium
Poskytovanie bývania je súčasťou vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Keď táto povinnosť zanikne, nie je povinnosťou rodiča strpieť bývanie dospelého dieťaťa v jeho domácnosti rovnako, ako nie je jeho povinnosťou strpieť tam akúkoľvek inú osobu. Dospelé deti v tejto otázke nemajú v porovnaní s inými osobami nadradené postavenie. Rodičia nie sú povinní poskytovať im bývanie či starostlivosť neobmedzene. Táto povinnosť trvá len dovtedy, kým deti nie sú schopné samy získať prostriedky na živobytie.
Nie je rozhodujúce, či sa dieťa chce zamestnať, ale to, či má možnosť sa zamestnať alebo sa sám živiť. To sa týka najmä tých, ktorým sa príliš do práce nechce. To, že doma zaháľajú a nemajú príjem, ešte neznamená, že je mama povinná ich prichýliť a starať sa. Samozrejme, existujú situácie, keď vyživovacia povinnosť voči dieťaťu nekončí, napríklad ak má závažný zdravotný problém a je odkázané na celodennú starostlivosť inej osoby.
Právne kroky v praxi
V praxi sa spory medzi rodičmi a dospelými deťmi vyskytujú pomerne často. Najčastejšie sú ich príčinou financovanie spoločnej domácnosti, nevhodné správanie dospelých detí k rodičom, či vzájomné zasahovanie do súkromia.
Ak rodič nie je povinný živiť svoje dospelé dieťa, ktoré je schopné živiť sa samo, a to tak nerobí, nie je to jeho zodpovednosť. Nikto vás za to nemôže obviniť a ani váš syn na vás nemôže podať žiadnu žalobu, pokiaľ nemá na vašej nehnuteľnosti nejaký podiel.
V prípade, že syn nemá na nehnuteľnosti podiel, je možné mu zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade bez jeho súhlasu. Súčasne mu oznámte, aby sa do vami stanovenej lehoty odsťahoval. Ak tak neučiní, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Aj keď sa mnoho rodičov z prítomnosti detí pod vlastnou strechou teší, nájdu sa aj takí, ktorým to komplikuje život. V takýchto prípadoch je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ako situáciu riešiť, či už dohodou, alebo v krajnom prípade aj súdnou cestou. Dôležité je chrániť svoje vlastnícke práva a zároveň sa snažiť o zachovanie čo najpokojnejších rodinných vzťahov.