Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) predstavuje jediný ústavodarný a zákonodarný orgán v Slovenskej republike. Je to najvyšší orgán štátnej moci a zároveň najvyšší zastupiteľský orgán, ktorý politicky a štátne reprezentuje suverenitu ľudu a občanov. Zároveň je aj reprezentantom suverenity slovenského národa, ktorý v podobe Slovenskej republiky realizoval svoje právo na sebaurčenie v štátoprávnej forme. Z tohto primárneho ústavného postavenia vyplýva aj celá pôsobnosť Národnej rady SR v systéme štátnych orgánov Slovenskej republiky.
Vznik a história Národnej rady SR
História slovenského parlamentarizmu siaha hlboko do minulosti. Národná rada odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady, ktorá bola založená 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu, so sídlom v Myjave. Z ústavnoprávneho hľadiska za svoje prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. Pod názvom Národná rada Slovenskej republiky vystupuje od 1. októbra 1992, kedy bola NR SR prvýkrát zvolená ako zákonodarný orgán samostatnej Slovenskej republiky. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvým. Prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998.
Voľby do Národnej rady SR
Poslanci Národnej rady SR sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. V Slovenskej republike sa uplatňuje pomerný volebný systém s volebným kvórom 5 % a otvorenými kandidátnymi listinami. Pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa zriaďuje Ústredná volebná komisia, obvodné volebné komisie a okrskové volebné komisie.
Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného zákona, a to najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Politické strany sa môžu spojiť do koalícií a podať spoločnú kandidátnu listinu. Kandidátna listina obsahuje názov politickej strany alebo koalície, zoznam kandidátov s ich osobnými údajmi a poradím na listine, ako aj podpis štatutárneho orgánu a odtlačok pečiatky. K listine musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta o súhlase s kandidatúrou a potvrdenie o uhradení volebnej kaucie. Kaucia sa vráti politickej strane alebo koalícii, ak ich kandidátna listina nebola zaregistrovaná alebo ak získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
Ústredná volebná komisia preskúmava predložené kandidátne listiny a najneskôr 70 dní predo dňom volieb ich registruje alebo odmietne registrovať, ak nie sú v súlade so zákonom. Proti rozhodnutiu Ústrednej volebnej komisie sa možno odvolať na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Po zaregistrovaní kandidátnych listín sa zoznam kandidátov doručí obciam, ktoré ho zabezpečia pre každého voliča.
Poslanec Národnej rady SR: Práva a povinnosti
Poslanec Národnej rady SR je volený zástupca občanov Slovenskej republiky. Nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi Národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje prvýkrát, skladá sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.
Za hlasovanie v Národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci Národnej rady.
Podľa aktuálneho znenia Ústavy SR je potrebný súhlas Národnej rady SR na vzatie poslanca do väzby. Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady žiadosť o súhlas na vzatie poslanca do väzby, predseda požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru. Výbor prerokuje žiadosť, pričom umožní poslancovi, ktorého sa žiadosť týka, zúčastniť sa na rokovaní a vyjadriť sa. Následne výbor predloží Národnej rade správu a návrh na uznesenie. Národná rada rozhodne o žiadosti na svojej najbližšej schôdzi.
Ak poslanec Národnej rady SR spácha priestupok a nesúhlasí s jeho prejednaním na mieste, konajúci orgán vec odstúpi príslušnému správnemu orgánu. Ak je priestupok prejednaný alebo prejednávaný príslušným orgánom, poslanca už v predmetnej veci nemožno disciplinárne stíhať.
Ak o to poslanec požiada, zamestnávateľ mu poskytne na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno. Poslancovi Národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, znížený podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc dňom zvolenia.
Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária Národnej rady poslancovi asistenta.
Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí Národnej rady alebo jej výborov v priebehu jedného kalendárneho mesiaca, stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac.
Na jeseň 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo funkciu vykonávali viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov, dostanú dvojnásobok svojho platu (3 922 €). Poslanci, ktorí v parlamente pôsobili viac než 5 rokov, dostanú trojnásobok svojho platu (5 883 €). Na vyplácanie odstupného v roku 2015 bolo určených 821 000 €.
Ako sa tvoria zákony - legislatívny proces od nápadu k zákonu
Pôsobnosť a činnosť Národnej rady SR
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť najmä prerokúvaním a uznášaním sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontrolou ich dodržiavania. Spôsob tvorby zákonov upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci Národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa realizuje prostredníctvom troch čítaní, pričom ťažiskové je druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi Národnej rady.
Národná rada vykonáva aj kreačnú pôsobnosť, čo znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. Štátne orgány, ktoré Národná rada kreuje alebo pri kreácii spolupôsobí, sú jej zodpovedné. Kontrolná právomoc Národnej rady vo vzťahu k vláde zahŕňa aj oprávnenie poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky, na ktoré sú adresáti povinní v zákonom predpísanom spôsobe odpovedať. Ak je rokovacím dňom štvrtok, na programe Národnej rady je vždy o 14.00 hodine „Hodina otázok“.
Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Predseda NR SR zvoláva schôdzu aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov, pričom v takom prípade zvolá schôdzu do siedmich dní.
Rokovacími dňami schôdze Národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Schôdze Národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci tvoriace predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva, alebo ak to ustanoví osobitný zákon, prípadne ak sa na tom uznesie Národná rada trojpätinovou väčšinou.
Národná rada je schopná sa uznášať, ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov Národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.
Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie Národná rada.
Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uznesieť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátnom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty.
Poslanecké kluby a grémium
Poslanci Národnej rady SR sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 8 poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou Národnej rady a jej orgánov. Predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov.
Predseda a podpredsedovia Národnej rady SR
Predseda Národnej rady SR je zodpovedný len Národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si Národná rada nezvolí nového predsedu. Činnosť Národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Predsedu NR SR volí a odvoláva Národná rada SR v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredsedovia Národnej rady SR sú zodpovední NR SR a sú volení a odvolávaní tajným hlasovaním NR SR nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Výbory a iné orgány Národnej rady SR
Národná rada SR zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Predsedov výborov volí tajným hlasovaním. Okrem týchto orgánov si Národná rada SR volí overovateľov, ktorí dozerajú na správnosť hlasovania a zodpovedajú za presnosť zápisníc zo zasadnutí, resp. schôdzí NR SR. Národná rada si vytvára aj administratívno-technický orgán, a to kanceláriu Národnej rady SR.