Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) predstavujú pre Slovenskú republiku kľúčový zdroj financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V tomto článku sa zameriame na prehľad projektov železničnej dopravy, ktoré sú v aktuálnom programovom období financované z eurofondov. Modernizácia železničných koridorov pokračuje aj v programovom období 2021 - 2027, ktoré je pre Slovenskú republiku už štvrtým programovým obdobím po vstupe do EÚ. Oprávnenosť výdavkov v rámci Programu Slovensko (PSK) je zabezpečená do konca roku 2029. Slovenská republika má na dopravné projekty k dispozícii viac ako 2,5 miliardy eur.
Kľúčové projekty modernizácie železničnej trate 120
Železničná trať Bratislava - Žilina, známa aj ako Považská železnica a v cestovnom poriadku označená číslom 120, je elektrifikovaná dvojkoľajná trať spájajúca hlavné mesto Slovenska s významným severoslovenským uzlom. Táto trať je súčasťou medzinárodných železničných koridorov a jej modernizácia je prioritou na zabezpečenie efektívneho železničného spojenia západnej a východnej časti krajiny. V roku 2021 bol dokončený posledný úsek celkovej modernizácie trate, konkrétne úsek Púchov - Považská Teplá.
Dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a uzla Žilina
Jedným z hlavných projektov modernizácie železničnej infraštruktúry je stavba „ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, I. etapa“. Táto rozsiahla investícia do železníc na Slovensku prispeje nielen k obnove a skvalitneniu koľajovej infraštruktúry, ale aj k celkovému zlepšeniu dopravy v dotknutom území, vrátane automobilovej dopravy, cyklistov a chodcov. Modernizácia v uzle Žilina je jednou z historicky najväčších investícií, pričom predpokladaná suma je 353,75 milióna eur. Stavbu realizuje konzorcium firiem Strabag, Eurovia, Subterra a AŽD. Po potvrdení súťaže Úradom pre verejné obstarávanie sa v roku 2021 začala modernizácia, ktorá by mala trvať do roku 2026. V rámci tejto modernizácie sa očakáva zvýšenie rýchlosti vlakov na 120 km/h, čo povedie k zrýchleniu dopravy, zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu emisií.
Modernizácia koridoru Čadca - štátna hranica ČR/SR
Ďalším významným projektom je „ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR - Čadca - Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, úsek Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR (2. fáza)“. Tento projekt sa zameriava na modernizáciu železničného koridoru medzi Čadcou a hranicou SR/ČR. Cieľom je podstatne zlepšiť kvalitu železničnej infraštruktúry a podporiť tak ekologickejšie spôsoby dopravy.
Dokončenie elektrifikácie trate Haniska pri Košiciach - Moldava nad Bodvou
Prioritou je tiež dokončenie elektrifikácie trate Haniska pri Košiciach - Moldava nad Bodvou. Tento projekt má za cieľ zlepšiť parametre železničnej infraštruktúry a vytvoriť podmienky pre začlenenie trate do integrovaného dopravného systému v košickom regióne. To umožní komfortnejšie cestovanie bez prestupov, skrátenie času cestovania vďaka vyššej rýchlosti vlakov a spolu s nasadením nových elektrických vlakov aj vyššiu kultúru cestovania.
Modernizácia trate Poprad - Spišská Nová Ves, etapa A.1. Poprad - Vydrník
V súčasnosti už prebiehajú prípravné práce na ďalšom mimoriadne dôležitom projekte modernizácie železničnej trate Poprad - Spišská Nová Ves, etapa A.1. Poprad - Vydrník. Zvýšenie traťovej rýchlosti zo 100 na 160 km/h umožní skrátenie jazdného času rýchlikov a expresov o 2,5 minúty. Zároveň sa zmodernizuje zabezpečovacie zariadenie, pričom obsluhu, doteraz potrebnú v každej stanici, nahradí diaľkové riadenie z riadiaceho centra v Poprade.
Modernizácia pracovísk pre technicko-hygienickú údržbu
Z prostriedkov Programu Slovensko plánuje Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) modernizáciu a výstavbu infraštruktúry pracovísk pre technicko-hygienickú údržbu v Košiciach a Žiline.
Udržateľná doprava a financovanie
Udržateľné druhy dopravy, najmä železničná doprava a ekologické formy dopravy, sa v súčasnosti modernizujú aj prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR a Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Tieto zdroje dopĺňajú financovanie z eurofondov a zabezpečujú komplexný prístup k modernizácii dopravnej infraštruktúry.
Budúcnosť vlakovej dopravy na Slovensku 3. 11. 2024 #zsr #vlaky #ertms #etcs
Technické parametre a história trate 120
Železničná trať Bratislava - Žilina, s celkovou dĺžkou 203 km, má štandardný rozchod 1435 mm a je dvojkoľajná. Napájacia sústava je v úseku Bratislava - Žilina predmestie (mimo) 25 kV 50 Hz a v úseku Žilina predmestie (vrátane) - Žilina 3 kV jednosmerná. Táto konfigurácia napájacej sústavy viedla v minulosti k zložitejšej prevádzke vlakov, najmä na styčných bodoch sústav. Styk napájacích sústav bol pôvodne pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce, neskôr sa presunul do obvodu železničnej stanice Púchov. V roku 2024 sa pristúpilo k ďalšej čiastkovej konverzii napájacej sústavy v úseku Púchov - Bytča, s plánovaným pokračovaním až do Žiliny v rokoch 2025-2027.
História trate siaha do obdobia výstavby Považskej železnice. Spoločnosť Považskej železnice, založená v januári 1873, získala koncesiu na výstavbu trate Sopron - Bratislava - Trenčín - Žilina. Dňa 1. mája 1878 bola železnica v Trenčíne takmer realitou, čím bolo mesto spojené s Bratislavou, Viedňou a Budapešťou.
Významné stavebné projekty na trati 120
Modernizácia trate 120 zahŕňala a zahŕňa množstvo náročných stavebných projektov:
- Úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá: Dĺžka 12 km, modernizácia ukončená v októbri 2017. Európska komisia investovala 196,5 milióna € z Kohézneho fondu. Celkové náklady dosiahli 392,3 milióna €.
- Úsek Púchov - Považská Teplá: Najnáročnejšia železničná stavba v histórii ŽSR. V rámci združenia Nimnica bola postavená nová trať s 6 novými mostami, 4 podchodmi, 11 priepustmi a zrušenými štyrmi priecestiami. Trať bola odklonená, prekonáva Nosický kanál a rieku Váh, zahŕňa tunel Diel (1081,7 m) a Tunel Milochov (1861 m). Náklady na kilometer trate presiahli 23 miliónov eur, pričom celková cena koncom roka 2020 stúpla na 378,6 milióna eur (bez DPH). Tunel Milochov bol sprevádzkovaný jednokoľajne v decembri 2021 a obojsmerne v máji 2022.
- Úsek Považská Teplá - Žilina: Dĺžka 22,7 km, z toho 4,1 km v novej polohe. Obsahuje 50,6 km nových koľají, 44 výhybiek, 5 nových podchodov, 7 nových mostov a 13,1 km protihlukových stien. Po rekonštrukcii sa zvýšila maximálna rýchlosť na 120 - 160 km/h. Stavbu realizovalo združenie TEBS.
Zmeny v železničnej doprave a prevádzke
Modernizácia trate 120 a jej priľahlých úsekov prináša aj zmeny v prevádzkovaní vlakovej dopravy. Od 12. júna 2022 došlo k zmene radenia niektorých vlakov s cieľom zjednotenia ich priebehu. Taktiež sa zaviedli nové vlaky a upravili sa jazdné poriadky. Na menej frekventovaných tratiach sa zavádza systém SVS (samostatne výpravujúca stanica), ktorý má zefektívniť prevádzku. Cestujúci majú k dispozícii rôzne možnosti nákupu cestovných lístkov, vrátane SMS lístkov, e-shopu ZSSK a mobilnej aplikácie.
Príklad projektu elektrifikácie trate Bánovce nad Ondavou - Humenné
Okrem trate 120 prebiehajú aj ďalšie významné modernizačné projekty. Dokončená bola elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou - Humenné, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR. Práce v hodnote 221 miliónov eur sa začali v máji 2023. Na tejto 33,5 km dlhej trati bola vykonaná komplexná rekonštrukcia zvršku a spodku, modernizácia staníc, výmena výhybiek, obnova mostov a priepustov, ako aj modernizácia zabezpečovacích zariadení. Maximálna rýchlosť na zmodernizovanej trati je 120 km/h. Tento projekt prinesie koniec prepriahania vlakov, zrýchlenie cestovania a rozšírenie ponuky spojov na linke Košice - Humenné na 20 vlakov denne.
Výzvy a budúcnosť železníc
Napriek pokroku v modernizácii slovenskej železničnej infraštruktúry, železnice stále čelia mnohomiliardovému investičnému dlhu. Stav tratí, podoba staníc, úroveň zabezpečenia a spoľahlivosť prevádzky si vyžadujú neustále investície. Financovanie z eurofondov, Plánu obnovy a odolnosti SR a Nástroja na prepájanie Európy (CEF) sú kľúčové pre prekonanie týchto výziev a zabezpečenie moderného, bezpečného a ekologického železničného systému na Slovensku. Budúcnosť železníc spočíva v neustálom rozvoji, digitalizácii a integrácii do širších európskych dopravných sietí.
tags: #trat #120 #pred #rekonstrukcia