Topoľčany, mesto ležiace v malebnom údolí rieky Nitra, medzi majestátnymi pohoriami Tribeč a Považský Inovec, sa pýši mimoriadne bohatou a vrstevnatou históriou. Od najstarších archeologických nálezov siahajúcich do obdobia paleolitu až po súčasnosť, mesto prešlo fascinujúcim vývojom, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v jeho architektúre, kultúre a identite.
Po stopách pravekých osadníkov
Najstaršie archeologické nálezy na území Topoľčian siahajú až do obdobia staršej doby kamennej, pred približne 40 000 rokmi. Vtedajší ľudia žili v tlupách, živili sa lovom a svoje nástroje si vyrábali z kameňa. Pred 5 000 rokmi sa v tejto oblasti objavili prví roľníci, ktorí priniesli pokročilejšie formy života. Približne 4 000 rokov pred Kr. neolitický človek už ovládal výrobu hlinených nádob a techniku tkania. Eneolit, posledná fáza kamennej doby, je na tomto území zastúpená kanelovanou keramikou a objavujú sa prvé medené nástroje. Na začiatku druhého tisícročia pred Kr. sa v regióne objavujú prvé skupiny bronzovej doby. V mladšej dobe železnej, teda v štvrtom až druhom storočí pred Kr., územie obývali Kelti. Po ich odchode sem v štvrtom storočí pred Kr. prenikli Germáni, ktorí tu zotrvali až do prvého storočia. Toto obdobie je známe ako rímsko-provinciálne. So slovanským etnikom sa stretávame v staršej dobe hradištnej pred 9. storočím. Tieto prastaré stopy svedčia o dlhodobom osídlení a postupnom kultúrnom vývoji regiónu.
Stredoveké počiatky a kráľovské privilégiá
Prvé písomné zmienky o Topoľčanoch siahajú do 12. storočia. Hoci sa jedna z najstarších doložených darovacích listín, vydaná kráľom Belom III. (1172 - 1196), ktorá darovala Topoľčany Seudovi a Martinovi, nezachovala, jej existencia je doložená. Keď Turda, syn Martinov, zomrel bez potomkov, jeho vnuk, kráľ Belo IV. (1235 - 1273), daroval v roku 1235 mesto spolu s tromi dedinami - Tovarníkmi, Ylouchom a Račicami - Dionýzovi, kráľovskému stajníkovi. Táto listina z roku 1235 je najstaršou zachovanou donančnou listinou. V listine palatína Mikuláša z roku 1271 sa Topoľčany už spomínajú ako "Civitas", teda mesto. O existencii fary svedčí listina z roku 1285, ktorá spomína kostol a faru. Katolícka viera sa v topoľčianskom kraji šírila približne od 9. storočia. Významným obdobím bolo aj panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý v rokoch 1291 - 1314 postavil na topoľčianskom majetku mocný hrad, slúžiaci na obranu jeho sídelného hradu v Trenčíne. V rokoch 1346, 1347 a 1358 sa v Topoľčanoch konali župné zhromaždenia. V roku 1347 mesto získalo od kráľa Ľudovíta výsadu vlastného súdnictva, s výnimkou hrdelných sporov. V roku 1389 sa Topoľčany stali poddanským mestom, keď ich kráľ Žigmund daroval Frantovi a Šimonovi zo Seče. Dedičia Sečéniovcov si v roku 1411 rozdelili majetky tak, že hrad získal Ladislav a mesto Šimon. Po smrti Šimona sa mesto stalo súčasťou Ladislavovho majetku.
Husitské vojny a obdobie zemepanskej vlády
Topoľčiansky hrad sa stal dôležitým oporným bodom husitov, na ktorom už v roku 1431 sídlila husitská posádka. V roku 1432 bol veliteľom hradu Ján Šmikouský zo Žďáru. Na jeseň roku 1434 bol hrad opustený za výkupné 9 000 zlatých. Na jeho miesto sa dostal dobrodruh Gučinský, ktorý obyvateľstvu mesta a okolia páchal veľké neprávosti a zlodejstvá. Po sťažnostiach obyvateľov kráľ v roku 1443 Gučinskému odovzdal iný hrad na Morave. V tom istom roku mesto postihlo aj silné zemetrasenie, ktoré sa zopakovalo aj o rok neskôr v roku 1444. Po smrti Ladislava Sečéniho požiadal Michal Országh kráľa o uvedenie do držby kráľovského majetku, odôvodňujúc to príbuzenstvom so Sečéniovcami a aj príspevkom 2 000 zlatých na výkupné hradu od husitov. V roku 1459 mu kráľ Matej vyhovel. Celá záležitosť bola ukončená až donačnou listinou z 28. júla 1481. V prvej polovici 15. storočia bola v meste významná zvonolejáreň majstra Pavla. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1559 bol topoľčiansky kláštor v ruinách. Po smrti posledného Országha, Krištofa, sa v roku 1567 majetok rozdelil na niekoľko podielov. Jeden z nich sa stal majetkom Krištofa Ungnada. Jeho vdova sa v roku 1590 vydala za Žigmunda Forgáča, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu. Nastalo obdobie sporov medzi Balassovcami a Forgáčovcami o majetky. Pre neznesiteľné podmienky a existenčné ťažkosti vypukla v meste v roku 1581 vzbura poddaných. Mesto však získalo 15. mája 1599 od kráľa Rudolfa II. dekrét s novými privilégiami, ktoré zaručovali možnosť usporiadať jarmoky na Dorotu a Trojicu. František Forgáč dal v Tovarníkoch postaviť kaštieľ. V roku 1605 Bocskayovi hajdúsi obsadili celé Ponitrie aj mesto. V rokoch 1607, 1608 a 1609 sa v Topoľčanoch konali kongregácie, pretože mesto ohrozovali Turci. V čase stavovského povstania Gabriela Betlena sa na stavovskom zhromaždení v Topoľčanoch ku povstaniu pridali miestni zemania. V tej dobe sa v tomto priestore hojne rozšírili zbojstvá. Po Betlenovi vypuklo povstanie pod vedením Juraja II. Rákociho. Ľud trpel pod povstaleckým aj cisárskym vojskom. V roku 1644 prišla do mesta prezimovať cisárska armáda v počte 8 600 mužov. Rok po ich odchode vtiahlo do mesta kurucké vojsko, ku ktorému sa pridalo 1 800 švédskych jazdcov. V roku 1643 zaplavilo Ponitrie znova turecké vojsko, Topoľčany boli znovu spustošené a veľké množstvo ľudí sa dostalo do zajatia a otroctva. Mesto bolo viackrát vypálené v priebehu 13., 14., 15. a 17. storočia.
Obdobie priemyslu a prvej republiky
V prvej polovici 19. storočia sa v Topoľčanoch rozvíjalo silné výrobné a obchodné centrum. Mesto získalo právo skladu a mýta, a od roku 1881 aj železnicu. V druhej polovici 19. storočia sa v Tovarníkoch usadil August Stummer, ktorý v roku 1870 založil cukrovar. Neskôr tu vybudoval syráreň na výrobu ementálskeho syra. Za svoje zásluhy o priemysel a obchod boli Stummerovci povýšení na barónov. V roku 1890 bola v meste rafinéria na výrobu likérov a rumu a tiež parketáreň. Mestský dom, postavený v tomto období, slúži svojmu účelu dodnes. Prvá svetová vojna a následný požiar v roku 1918 prerušili rozvoj mesta. Po vzniku Československa v roku 1918 sa názov mesta zmenil z Veľkých Topoľčian na Topoľčany. V roku 1920 malo mesto 7 023 obyvateľov. Topoľčany mali za prvej republiky atmosféru typického malého mesta s viacerými výstavnými budovami z 19. storočia, ktorého súčasťou bola významná židovská obec. V tomto období sa v meste začala písať aj tradícia nábytkárskej výroby, keď v roku 1912 vznikla parketáreň na spracovanie masívneho dreva. V roku 1936 bol schválený regulačný plán mesta, ktorý mal prispieť k jeho ďalšiemu rozvoju.
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie
Počas druhej svetovej vojny sa Topoľčany stali cieľom nacistickej perzekúcie. Židovské obyvateľstvo, ktoré tvorilo približne pätinu obyvateľstva a patrilo k najbohatším komunitám na Slovensku, sa stalo obeťou holokaustu. Mnohí boli deportovaní do vyhladzovacích táborov, z ktorých sa vrátili len niektorí. Nezabudnuteľnou a tragickou udalosťou bol Topoľčiansky protižidovský pogrom 24. septembra 1945, ktorý bol svojím rozsahom unikátnym prípadom antisemitských násilností po skončení druhej svetovej vojny. Na jeho začiatku bola nepravdivá fáma o židovskom lekárovi, ktorý chcel ublížiť kresťanským deťom očkovaním. Viacero ľudí utrpelo vážne zranenia, niektorí s doživotnými následkami. Po vojne, 3. apríla 1945, bolo mesto oslobodené vojakmi I. rumunskej armády. V jari 1947 sa v meste nachádzala malá posádka sovietskej armády. Komunizmus zmenil tvár mesta. Začalo sa s búraním historického centra, čím sa z veľkej časti vymazala jeho pôvodná podoba. Bytová výstavba sa začala rozvíjať v 50. rokoch. Do roku 1997 bolo postavených 7 680 bytov. Rozšírenie obchodnej siete si vyžiadalo postavenie nových predajní v rôznych častiach mesta. Obnovili sa aj staré reštaurácie a hotely. V 70. rokoch prebehla direktívna prestavba mesta, ktorá však nebola preň prínosná. V roku 1991 bola časť mesta, Námestie M. R. Štefánika a niekoľko ďalších objektov, vyhlásená za pamiatkovú zónu. V roku 1990 sa obnovil systém samosprávy s mestským zastupiteľstvom a primátorom mesta.
Architektonické skvosty a kultúrne dedičstvo
Topoľčany sa pýšia viacerými architektonickými skvostami, ktoré svedčia o ich bohatej minulosti. Dominantnou pamiatkou mesta je Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie na Námestí M. R. Štefánika. Pôvodný kostol z 13. storočia vyhorel v roku 1731 a dnešný vzhľad je výsledkom neskorobarokových úprav z prelomu 18. a 19. storočia. Fasády kostola sú členené pilastrami a zakončené štvorcovou strechou zvonovitého tvaru. V podveží sa nachádza hlavný vstup s drevenými, dvojkrídlovými, kazetovanými dverami. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou a zdobí ho bohatá maliarska výzdoba. Kostol bol viackrát opravovaný, naposledy v rokoch 2007-2008.
Ďalšou významnou stavbou je budova radnice zo začiatku 20. storočia, situovaná v radovej zástavbe námestia. Ide o secesnú, dvojpodlažnú, podpivničenú budovu so štvorkrídlovým pôdorysom a nádvorím uprostred. Hlavná, reprezentačná fasáda orientovaná do námestia je členená plytkými postrannými rizalitmi a arkermi. V strede štítu sa nachádza reliéfny mestský erb.
Historická budova bývalého obvodného kráľovského súdu, postavená koncom 19. storočia, dnes hostí Tribečské múzeum. Múzeum sa zameriava na prírodu stredného Ponitria a dokumentáciu dejín chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku.
Topoľčany sa môžu pochváliť aj viacerými vilami z prelomu 19. a 20. storočia, postavenými v secesnom alebo eklektickom štýle. Medzi ne patria Meštianska vila, funkcionalistická Mokrého vila, Finkova vila a Pálffyho vila obkolesená parkom. Tieto budovy dodnes dodávajú mestu jeho charakteristický ráz.
Súčasnosť a tradícia
Dnes sú Topoľčany moderným mestom, ktoré si však zachováva svoje historické korene. Súčasťou mesta je bronzová plastika Žochára na Námestí M. R. Štefánika, pripomínajúca robotníkov, ktorí v 19. storočí nosili vrecia plné obilia a vlny. Názov "žochári" sa stal prezývkou obyvateľov Topoľčian.
Mesto je tiež centrom nábytkárskej výroby na Slovensku, s tradíciou siahajúcou až do roku 1912. Spoločnosť DECODOM, ktorá dnes sídli v priestoroch bývalej parketárne, je významným výrobcom nábytku a ponúka široký sortiment kuchýň, jedálenských súprav a ďalších bytových doplnkov.
Topoľčany ponúkajú aj bohatý kultúrny život, športové vyžitie a krásnu prírodu v okolitých pohoriach Tribeč a Považský Inovec. Návštevníci mesta si môžu vychutnať prechádzky historickým centrom, obdivovať architektonické pamiatky a spoznávať bohatú históriu tohto malebného mesta v srdci Hornej Nitry.
