Ján Pivarník, meno, ktoré rezonuje v slovenskom futbale nielen ako meno vynikajúceho hráča, ale aj ako odkaz na pozoruhodnú životnú cestu. Jeho príbeh je mozaikou talentu, tvrdosti, nečakaných zvratov a neochvejnej vášne pre hru, ktorá ho formovala od detstva v malej východoslovenskej obci až po najvyššie futbalové stupienky. Od skromných začiatkov v stolárskej dielni jeho otca, cez žiarivú hráčsku kariéru korunovanú titulom majstra Európy, až po dlhoročné trénerské pôsobenie v exotických krajinách Blízkeho východu, Pivarníkov život predstavuje fascinujúcu kapitolu futbalovej histórie.
Detstvo a prvé kroky na ihrisku
Ján Pivarník sa narodil 13. novembra 1947 v obci Cejkov, malebnej dedinke s niečo vyše tisíckou obyvateľov, ktorá sa nachádza v hornatej oblasti východného Slovenska. Jeho otec, Ján Pivarník starší, sa do Cejkova priženil ako vyše dvadsaťsedemročný a etabloval sa ako vychýrený stolár. Práve v otcovej stolárskej dielni, ktorá sa nachádzala priamo v dome a merala sedem až osem metrov, sa odohrávali prvé chlapčenské hry a sny. Pamätá si, ako nákladné autá prinášali dlhé dosky, ktoré potom deti s rodičmi starostlivo ukladali, aby ich ochránili pred dažďom. Táto dielňa bola miestom, kde sa rodila práca a kde sa kládli základy pre budúce úspechy, hoci v tom čase ešte ani zďaleka netušil, kam ho jeho životná cesta zavedie.
V roku 1954 začal Ján navštevovať miestnu deväťročnú základnú školu. Obec Cejkov nebola výrazne angažovanou komunistickou komunitou, a preto status iskričky či pioniera sa tu príliš nenosil. Futbalová vášeň sa v mladom Jánovi naplno rozhorela, no v rodnej obci existovalo len jedno futbalové družstvo, a to pre mužov. Preto hľadal futbalové šťastie v neďalekom Trebišove. V klube Slavoj Trebišov pôsobil v rokoch 1965 až 1966 a jeho postup bol závratný - ani nie za rok prešiel od dorastencov k mužom. Okrem toho, že reprezentoval futbalové družstvo Trebišova, stal sa aj členom reprezentácie do osemnásť rokov. Jeho rýchlosť a talent neunikli pozornosti.
Vzostup v Košiciach a prvý kontakt s reprezentáciou
Po dobrých výsledkoch v Trebišove nasledoval prestup, ktorý mal zásadný vplyv na jeho ďalšiu kariéru. Futbalový klub VSS Košice mu navrhol, že ak k nim prestúpi, dostane možnosť študovať na atraktívnejšej strednej priemyselnej škole. Dovtedy navštevoval učilište so zameraním na automechanika. Vo VSS Košice pôsobil od roku 1966 a popri klubových povinnostiach sa stal aj členom reprezentácie Československa. Bol to pre neho obrovský krok vpred, ktorý mu otvoril dvere k vrcholovému futbalu.
Ako reprezentant zažil Ján Pivarník aj Majstrovstvá sveta v roku 1970 v Mexiku. Hoci tento šampionát nedopadol podľa predstáv československého tímu, samotná účasť na MS bola pre mladého hráča obrovským úspechom a cennou skúsenosťou. Spomína si na tie časy s úctou, aj keď priznal, že prvé stretnutia s hráčmi z iných kultúr a s mimoriadnymi danosťami boli pre neho šokom. Pamätá si zápas proti Brazílii, kde sa stretol s legendárnym Pelém. "To ja sa pamätám, ja som mal vtedy devätnásť rokov a ja som hral prvý môj zápas a ja som hral proti Pelemu, áno. To bolo vtedy Čile. To bolo Čile, áno. Čile, to bolo šesťdesiat šesť sezóna, šesťdesiat sedem, áno," spomína na tento nezabudnuteľný moment. Opisuje aj neuveriteľnú atmosféru na štadiónoch, kde sa tiesnilo osemdesiat, ba dokonca až stotisíc divákov, ako aj na legendárnej Maracane, kde hralo 150 tisíc fanúšikov.
Jeho rýchlosť, ktorou pútal pozornosť v kopačkách, bola darom od prírody. "Rýchlosť, ktorou som pútal v kopačkách, to bol dar od prírody," potvrdzuje. Po pôsobení na Slavoji a v drese VSS Košice, kedy prvýkrát okúsil, ako chutí reprezentačný dres, ho začala lákať pražská Sparta. Nakoniec však zakotvil na Tehelnom poli v Bratislave.
Bratislava, úspechy a právnické vzdelanie
V roku 1972, po neúspešnom prestupe do Sparty Praha, sa uskutočnil prestup do Slovana Bratislava. Toto rozhodnutie bolo ovplyvnené aj jeho nastávajúcou, herečkou Jarmilou Koleničovou, ktorá v tom čase pôsobila v divadle Nová scéna v Bratislave. V Slovane Bratislava Ján Pivarník dosiahol vrchol svojej hráčskej kariéry. V rokoch 1973 až 1975 bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu Československa. S belasým dresom získal dva tituly majstra Československa (1974, 1975) a v roku 1974 aj Československý pohár. Celkovo v najvyššej československej lige odohral 267 zápasov a ako obranca strelil 14 gólov.
Najväčším úspechom jeho hráčskej kariéry však bolo víťazstvo na Majstrovstvách Európy v roku 1976 v Juhoslávii. Československo vo finále zdolalo Nemeckú spolkovú republiku po remíze 2:2 v riadnom hracom čase v jedenástkovom rozstrele 5:3 a získalo titul majstrov Európy. Pivarník bol súčasťou tohto nezabudnuteľného tímu a patril k oporám obranných radov. Vďaka svojim výkonom bol zaradený aj do najlepšej jedenástky európskeho šampionátu. "Pred ME v Belehrade našou výhodou bolo, že sme dlho neprehrali a že kostru mužstva tvorili hráči zo Slovana. Favoritmi v konkurencii Nemecka, Holandska a Juhoslávie sme však neboli. Boli sme skromní, ale aj sebavedomí," spomína na úspešné EURO.
Popri úspešnej futbalovej kariére Ján Pivarník nezabúdal ani na vzdelanie. Právnickú fakultu začal navštevovať už v Košiciach, kde absolvoval prvé dva ročníky. Zostávajúce roky kvôli prestupu do Slovana vychodil v Bratislave. Toto spojenie športu a vzdelania svedčí o jeho všestrannosti a cieľavedomosti.
Koniec hráčskej kariéry a začiatky trénerskej dráhy
Po úspešných ME začali Pivarníkovi brániť v aktívnej kariére problémy s chrupavkami v kolenách. Jednu sezónu (1978/1979) bol síce hráčom Dukly Banská Bystrica, no neodohral ani jeden zápas. V roku 1979 odišiel ako hrajúci tréner do rakúskeho Kittsee. Na sklonku aktívnej kariéry odohral v sezóne 1981/1982 ešte tri zápasy za španielsky klub FC Cadíz.
Jeho trénerská kariéra bola rovnako bohatá a často spojená s cestovaním. Ako asistent hlavného trénera pôsobil v prvej polovici 80. rokov 20. storočia v rakúskom klube Austria Viedeň a v portugalskom klube Sporting Lisabon. Tu sa stretol s legendárnym Jozefom Venglošom, ktorý ho viedol už v Košiciach a ktorého považuje za najlepšieho trénera. "Za najlepšieho trénera považuje Jozefa Vengloša," uvádza sa v jednom z textov.
Exilová trénerská éra na Blízkom východe
Vek 35 rokov predstavoval pre Jána Pivarníka zlomový bod, ktorý ho zaviedol na úplne iné futbalové kontinenty. Vďaka stretnutiu s Kuvajťanmi, ktorí vtedy v Piešťanoch súrne hľadali dobrého trénera, získal možnosť vycestovať do krajín Blízkeho východu. Táto ponuka odštartovala takmer dvadsaťročné trénerské pôsobenie v tejto exotickej oblasti. Ako tréner pracoval v Kuvajte, Saudskej Arábii, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch. Táto dlhá anabáza mu nielenže priniesla cenné trénerské skúsenosti, ale aj možnosť spoznať rôzne kultúry a mentalitu.
"Čo vám dala táto exotika z futbalovej stránky? ,,Pomohol mi do nej dostať sa bývalý minister zahraničných vecí Bohumil Chňoupek. Výhodou vtedy bolo, že som ešte bol mladý, takže som mohol rôzne cvičenia ukázať svojim novým zverencom. Mesiac sme strávili na sústredení v Trenčianskych Tepliciach, k dispozícii som mal 35 hráčov, naháňali sme kondíciu a hrali prípravné zápasy. Mojim šťastím bolo najmä to, že s úplne neznámym mužstvom Al Fahaheel Sport Club sa mi podaril neuveriteľný úspech, keď sme vyhrali Emirov pohár. To bol pre mňa odrazový mostík ako hrom. Preto som v arabskom futbalovom dianí vydržal tak dlho," spomína na svoje začiatky v arabskej trénerskej sfére.
Pruhovaný servis: Kariéra rozhodčích
Počas svojho pôsobenia v arabskom svete sa stretol s tým, ako arabskí šejkovia ovládajú niektoré európske veľkokluby a volajú si domov hráčov hlavne z Brazílie. Napriek tomu, že sa venoval futbalu v inej kultúre, nezabudol na európsky futbal. Z piatich top európskych súťaží najviac uznáva anglickú Premier League. Za čias legendárneho manažéra Sira Alexa Fergusona obdivoval Manchester United, v súčasnosti je to jeho mestský sused City, ktorý vedie jeho dobrý priateľ Pep Guardiola.
Odkaz a spomienky na minulosť
Ján Pivarník, aj napriek tomu, že jeho meno je neodmysliteľne spojené s úspechmi československého futbalu, si v posledných rokoch pripomína aj svoje začiatky. "Hlavne myslím na svoje začiatky a na môj prvý klub Slavoj Trebišov s výborným trénerom Rudolfom Zibrínyim. Odtiaľ som prestúpil do VSS Košice, kde ma viedol Štefan Jačiansky a tam som sa stretol s viacerými mojimi rovesníkmi," hovorí s nostalgiou.
Slovenský futbalový fanúšik si ho pamätá nielen ako skvelého obrancu, ale aj ako človeka, ktorý si vie vážiť minulosť a zdieľať svoje skúsenosti. Jeho životná cesta, od stolárskej dielne v Cejkove až po európsky titul a trénerské dobrodružstvá na Blízkom východe, je dôkazom toho, že s talentom, húževnatosťou a otvorenou mysľou sa dajú prekonať aj tie najväčšie výzvy. V roku 2023 sa dožil 75 rokov, čo bola príležitosť na oslavu jeho bohatej futbalovej kariéry a života. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie mu pri tejto príležitosti zagratuloval a pripomenul jeho význam pre slovenský futbal.
Bol jedným z najrýchlejších krajných obrancov československých futbalových trávnikov. Patril k oporám obranných radov národného tímu na ME 1976. Dostal sa aj do nominácie najlepšej jedenástky európskeho šampionátu. Dva roky pred ME 1974 Pivarníka ako hráča Slovana Bratislava, s ktorým vyhral dva československé tituly (1974, 1975), vyhlásili za najlepšieho československého futbalistu. Ján Pivarník sa narodil 13. novembra 1947 vo východoslovenskej obci Cejkov. Futbalovú kariéru začal v klube Slavoj Trebišov, v ktorom strávil sezónu 1965/1966. Mladý talentovaný obranca neušiel pozornosti funkcionárov VSS Košice, za ktorý ako 19-ročný debutoval v najvyššej československej súťaži. V roku 1972 vymenil Košice za Bratislavu. V Slovane sa stal jedným z najlepších obrancov bývalého Československa. V belasom drese získal v rokoch 1974 a 1975 dva tituly majstra Československa a v roku 1974 aj Československý pohár. Celkovo v najvyššej československej lige odohral 267 zápasov a ako obranca strelil 14 gólov. Legendárny obranca, ktorý v úlohe falošného krídla často podnikal nečakané nájazdy na bránu súpera, sa výrazne uplatnil aj v československej reprezentácii. Ešte ako hráč VSS Košice sa dostal v úlohe náhradníka (neodohral ani jeden zápas) do reprezentačného výberu na MS 1970 v Mexiku. Veľké chvíle rýchleho krajného beka prišli o šesť rokov neskôr na ME 1976 v Juhoslávii. Československá reprezentácia zdolala Spolkovú republiku Nemecko vo finále v Belehrade po remíze 2:2 v riadnom čase v jedenástkovom rozstrele 5:3 a získala titul majstrov Európy. Po úspešných ME začali Pivarníkovi brániť v aktívnej kariére problémy s chrupavkami v kolenách. Jednu sezónu (1978/1979) bol síce hráčom Dukly Banská Bystrica, ale neodohral ani jeden zápas. V roku 1979 odišiel ako hrajúci tréner do rakúskeho Kittsee. Na sklonku aktívnej kariéry odohral v sezóne 1981/1982 ešte tri zápasy za španielsky klub FC Cadíz. Bohatá je aj Pivarníkova trénerská kariéra. Ako asistent hlavného trénera pôsobil v prvej polovici 80. rokov 20. storočia v rakúskom klube Austria Viedeň a v portugalskom klube Sporting Lisabon. Potom nasledovalo dlhoročné trénerské pôsobenie v arabských krajinách ako Kuvajt, Saudská Arábia, Katar, Omán či Spojené arabské emiráty. Ján Pivarník: Najlepším trénerom bol Vengloš a najtalentovanejšími hráčmi Jokl a Szikora. Pred medzištátnym kvalifikačným zápasom ME 2024 Slovensko - Bosna a Hercegovina sa v priestoroch Tower NFŠ Bratislava uskutočnila zaujímavá fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Stretnutie malo slávnostný rámec, lebo fanklubáci a hostia zagratulovali Jánovi Pivarníkovi, Futbalistovi roka 1974, majstrovi Európy z roku 1976 v Belehrade a členovi Siene slávy slovenského futbalu k jeho 75. "Vážení prítomní, dovoľte mi v mene oficiálneho fanklubu privítať skvelú osobnosť československého a slovenského futbalu, kapitána čs. reprezentácie a Slovana Bratislava a jubilanta Janka Pivarníka. Takisto mi dovoľte privítať moderátora Miroslava Tomášika," povedal šéf fanklubu Roman Táborský. Jánovi Pivarníkovi darčekový kôš a knihu Dvanásty hráč odovzdali Jozef Kontír st. a Jozef Kontír ml. Po tomto slávnostnom akte si už Miroslav Tomášik zobral do parády Janka Pivarníka a to v abecednom poradí od A po Z! V úvode sa ho opýtal, či rád spomína? "Hlavne myslím na svoje začiatky a na môj prvý klub Slavoj Trebišov s výborným trénerom Rudolfom Zibrínyim. Odtiaľ som prestúpil do VSS Košice, kde ma viedol Štefan Jačiansky a tam som sa stretol s viacerými mojimi rovesníkmi. V tomto klube som strávil šesť rokov a pod vedením Jozefa Vengloša sme v roku 1971 skončili o bod na druhom mieste za Trnavou. Potom som urobil najdôležitejší prestup vo svojej kariére, keď som z VSS odišiel do Slovana. Do Bratislavy som prišiel z viacerých dôvodov, pokračovať v štúdiu práva, oženiť sa s herečkou Jarmilou Koleničovou a dosiahnuť skutočný úspech. To sa mi aj podarilo, lebo so Slovanom som sa stal dvakrát majstrom ČSSR," hovorí J. Je neuveriteľné, že Janko Pivarník s futbalom začínal šestnástich rokoch, v devätnástich hral najvyššiu súťaž a v dvadsiatich debutoval v reprezentácii Československa. "Mal som za sebou iba bežnú telesnú výchovu na základnej škole. V tých časoch to fungovalo, venovala sa jej oveľa viac pozornosti ako dnes. Bol som navyše zo športovej rodiny, môj brat Imrich, behával na vrcholovej úrovni 100 a 200 metrov, stovku zabehol za 10,4 sekundy. Pohyblivosť a rýchlosť - dve úžasné vlastnosti pre futbal, som mal dané od pánaboha. Ja som na oficiálnych krajských pretekoch dosiahol čas 10,9, vtedy sa to meralo ručne. Na týchto vlastnostiach sa dalo stavať. Aj keď som mal voči ostatným hendikep, čo je pochopiteľné, keďže som prišiel na prvý tréning v šestnástich rokoch. Dnes je to už nemysliteľné, chlapci začínajú v piatich-šiestich rokoch. Keďže všetci moji rovesníci v mužstve boli technicky i futbalovo lepší, veď mali náskok piatich či šiestich rokov, pred očami sa mi mihal cieľ dobehnúť ich vo všetkých futbalových činnostiach. Rodák z Cejkova, kde jedna ulica nesie meno Jána Pivarníka, dedinky pri Trebišove s niečo viac ako tisíc obyvateľmi, to dotiahol až na európsky piedestál. Pravý obranca ako vyšitý z dnešného moderného futbalu, behavý, bleskurýchly, maximálne podporujúci útok, centrujúci do „ohňa“… A to hral futbal vo vrcholnej forme pred takmer piatimi desaťročiami. "Pred ME v Belehrade našou výhodou bolo, že sme dlho neprehrali a že kostru mužstva tvorili hráči zo Slovana. Favoritmi v konkurencii Nemecka, Holandska a Juhoslávie sme však neboli. Boli sme skromní, ale aj sebavedomí. S jedlom rastie chuť, po víťazstve nad Holandskom sme si trúfali aj na Nemcov. V poslednej minúte sme dostali gól na 2:2 a keďže sa v predĺžení o víťazovi nerozhodlo, tak na rad prišiel penaltový rozstrel. Naši si počínali skvele, s istotou dávali góly a keď išiel ako posledný kopať Panenka, tak sme mu kričali, aby to ukončil. Bol som ako na ihlách, lebo na šiestu penaltu som bol určený ja, našťastie Tondo prekabátil Maiera vršovickým dloubákom," vraví ďalej náš jubilant, ktorý za najlepšieho trénera považuje Jozefa Vengloša a za najtalentovanejších hráčov Karola Jokla a Juraja Szikoru. Ako tréner strávil bezmála štvrť storočie v arabskom svete - v Kuvajte, Saudskej Arábii, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch. Čo vám dala táto exotika z futbalovej stránky? ,,Pomohol mi do nej dostať sa bývalý minister zahraničných vecí Bohumil Chňoupek. Výhodou vtedy bolo, že som ešte bol mladý, takže som mohol rôzne cvičenia ukázať svojim novým zverencom. Mesiac sme strávili na sústredení v Trenčianskych Tepliciach, k dispozícii som mal 35 hráčov, naháňali sme kondíciu a hrali prípravné zápasy. Mojim šťastím bolo najmä to, že s úplne neznámym mužstvom Al Fahaheel Sport Club sa mi podaril neuveriteľný úspech, keď sme vyhrali Emirov pohár. To bol pre mňa odrazový mostík ako hrom. Preto som v arabskom futbalovom dianí vydržal tak dlho. Arabskí šejkovia ovládajú niektoré európske veľkokluby, volajú si domov hráčov hlavne z Brazílie. Ján Pivarník z piatich top európskych súťaží najviac uznáva anglickú Premier League. Za čias legendárneho manažéra Sira Alexa Fergusona obdivoval Manchester United, v súčasnosti je to jeho mestský sused City, ktorý vedie jeho dobrý priateľ Pep Guardiola. V slovenskej lige mu chýbajú také bašty, akými boli Nitra, Prešov, VSS a Lokomotíva Košice, Inter či Petržalka. ,,Vo Fortuna lige sú teraz mužstvá s treťoligovou minulosťou. Slovan má krásny štadión a ešte lepšie by bolo, keby za tento klub hrali najlepší slovenskí hráči! Keď bol silný Slovan, tak vtedy najviac z toho ťažila aj reprezentácia,“ povedal na záver debaty J. Pozrite si fanzónu OFSFR v odkaze. Milan Rusnák ocenený ako kúzelný sprievodca. Len pripomíname, že Milan sa nám venoval celý deň bez nároku na honorár a to je cenné v každej dobe. Nech je život taký, aký má byť… Jozefovi Rakovi gratulovali za fanklub Štibrányi a Ekhardt. Jozef mal oslavy v rodinnom kruhu, ale aj pracovnom a športovom. Fanklub neostal bokom a chlapci si mali čo porozprávať . Reliéf pre Jána Popluhára. Členský poplatok je 20€ - vstupný balíček pre Teba pozostáva z 20 zberateľských kariet výrazných futbalových legiend. Viď ilustračné foto. napr. Rok 2022 je rokom výziev - 2% môžu výrazne pomôcť. Na základe toho môžeme prijímať 2% z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré následne môžeme počas roka použiť na plnenie účelov (činnosti) nášho združenia, t.j. Preto prosím nebuďte ľahostajní k tejto možnosti, Vaše 2% pôjdu na užitočnú vec, keďže na jednej strane nepripadnú štátu, ale konkrétnemu prijímateľovi (teda nášmu fanklubu), čo na druhej strane bude mať pozitívny efekt aj pre Vás ako členov fanklubu, keďže takto získané peniaze použijeme na naše aktivity (zájazdy, suveníry, …), čím sa v konečnom dôsledku znížia aj Vaše výdavky na napr. Pokiaľ ide o samotný postup poukázania 2%, v skratke platí, že ak ste zamestnancom, požiadate svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov. a/ 2% z Vašej zaplatenej dane - to je maximálna suma, ktorú môžete v prospech prijímateľa poukázať, ak ste v roku 2021 neboli dobrovoľníkom, alebo dobrovoľnícky odpracovali menej ako 40 hodín. - čísla účtu prijímateľa nepotrebujete, ani ho nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účty prijímateľov prevádzajú daňové úrady, nie Vy. Ak chcete oznámiť prijímateľovi, že ste mu Vy zaslali svoje 2% resp. Samozrejme, poukázať peniaze nášmu fanklubu môžu aj právnické osoby. Vyberte si prijímateľa alebo prijímateľov zo Zoznamu prijímateľov na rok 2020. a) Ak právnická osoba (firma) v roku 2019 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2021 (zvyčajne do 31.3.2021) NEDAROVALA financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať iba 1% z dane - vyznačí v daňovom priznaní, že poukazuje iba 1% z dane - VYPLNÍ v časti IV. b) Ak právnická osoba (firma) v roku 2021 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2021 (zvyčajne do 31.3.2022) DAROVALA financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať 2% z dane - označí v daňovom priznaní, že poukazuje 2% z dane (tak ako po minulé roky) - VYPLNÍ v časti IV. V daňovom priznaní pre právnické osoby - Časť IV. sú už uvedené kolónky na poukázanie 1% (2%) z dane v prospech 1 prijímateľa. Pokiaľ ste si vybrali viac prijímateľov, vložte do daňového priznania ďalší list papiera ako prílohu (je uvedená na poslednej strane DP) a uveďte tam analogicky všetky potrebné identifikačné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chcete v ich prospech poukázať. Členský príspevok na rok 2022. Zápisnica zo zasadnutia členov fanklubu zo dňa 14.1. Minimálne členské na rok 2022 pre riadneho člena veku od 18 do 65 rokov sa stanovuje na 20,- EUR. Minimálne členské na rok 2022 pre deti do 18 rokov, osoby staršie ako 65 rokov a osoby ZŤP sa stanovuje na 10,- EUR. V diskusii predseda fanklubu podal návrhy na možnosti plnenia produktami fanklubu. Noví členovia fanklubu po registrácii obdržia vstupný balíček s obsahom dvadsať / 20 / zberateľských kartičiek s legendami slovenského futbalu na podporu reliéfu Jána Popluhára v Bernolákove. VIP členovia budú mať výhodu v prednostnom prihlásení sa na zájazdy a vstupenky. VS číslo člena a príslušný kalendárny rok . Napr. Pokyny a informácie ku zmenám účtov členov OFSFR. Vyplňte všetky údaje. Ak bola registrácia úspešná, zobrazí sa o tom informácia. Riaďte sa pokynmi a kliknite na link, ktorý vás presmeruje na portál, kde dostanete správu o úspešnej registrácii. Dnes je to presne 10 rokov - naživo prenos o 13.00. Dnes je nezabudnuteľný deň pre futbalového fanúšika v ére samostatnosti Slovenska. Ubehlo už 10 rokov od emotívneho víťazstva nad majstrami sveta v roku 2006 z MS v Nemecku, mužstva Talianska. Diskusia je naplánovaná na 13.00 hod. Sledujte naživo… Vrátime sa do Pretorie na štadión Eliis Park. Zdenko Jurkemik vynechal nedobrovoľne iba zápas s Gibraltarom. Medzi fanúšikmi je legenda a môžete ho identifikovať podľa slovenskej vlajky s nápisom Javorinka, dedinky neďaleko Galanty, odkiaľ pochádza. Pracuje tam ako predseda poľnohospodárskeho družstva. V súčasnosti len ťažko nájdete vernejšieho fanúšika slovenských futbalistov. Člen oficiálneho fanklubu reprezentácie Zdenko Jurkemik vynechal od MS v Afrike iba jediný duel slovenského národného tímu. “Za futbalom som začal cestovať pravidelne po páde železnej opony, predovšetkým na československú reprezentáciu,” rozpráva o svojej futbalovej vášni Zdenko Jurkemik. Ako futbalového fajnšmekra ho lákajú aj klubové zápasy veľkých mužstiev, ale prioritou číslo jeden je národný tím. “V posledných rokoch sa slovenská reprezentácia stala mojou srdcovkou. Od svetového šampionátu v Afrike som bol na všetkých jej zápasoch doma i vonku, s výnimkou duelu s Gibraltárom, ktorý mal byť pôvodne neoficiálnym stretnutím,” dokumentuje svoj vzťah k mužstvu. S futbalom si človek plní sny a spoznáva priateľov a často stretáva futbalové legendy o ktorých sníval… Futbalových zážitkov má nesmierne veľa. Veď Slovensko porazilo Taliansko v Juhoafrickej republike… Osobne sa stretol s trénerom reprezentácie Anglicka na zápase vo Watforde. Videl nespočetne veľa zápasov v zahraničí a určite nezabudnuteľné sú klasické derby zápasy v Anglicku. Navštívil veľa legendárnych historických klubov v Európe, vrátane najstaršieho klubu na svete 1. Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko - Írsko. Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie. Myslí si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. Je vzdialenejšou rodinou ikony československého futbalu Ladislava Jurkemika. S majstrom Európy z roku 1976 Ladislavom Jurkemikom ho nespája iba priezvisko, ale je s ním prepojený rodinnou väzbou. “Môj dedo a jeho otec boli bratia. Keď Laco prestúpil v roku 1973 do bratislavského Interu, začal som chodiť na jeho zápasy,” objasňuje. „Ladislav je výrazná futbalová osobnosť a rád si spomínam na jeho krásnu delovku z ME. Navštívil všetky domáce zápasy slovenskej reprezentácie! Hoci na Slovensku nezúri pandémia koronavírusu tak silno ako v západnej Európe, športový svet zastal aj u nás. Nehrá sa futbalová liga, ktorej šíriace sa ochorenie COVID-19 vystavilo stopku po základnej časti a reprezentácia Slovenska nezohrala prvý semifinálový barážový duel s Írskom o postup na EURO 2020. Máme teda viac času pokračovať v našom tradičnom seriáli o predstavovaní verných členov fanklubu, ktorí sú spätí hlavne s futbalom. Pochádzam z Považskej Bystrice, v tomto meste som žil do ukončenia strednej školy a odtiaľ som odišiel študovať vysokú školu dopravnú do Žiliny. Od roku 1993 bývam v Bratislave a odvtedy aj stále pracujem v štátnej správe. Venoval som sa plávaniu na vrcholovej úrovni od 10 do 25 rokov. V Považskej Bystrici v klube ZVL a v Žiline v Lokomotíve. Zúčastnil som sa na majstrovstvách Slovenska a Československa a po vojenčine v Liptovskom Mikuláši som s veľmi náročným športom skončil. Futbal hrávam rekreačne trikrát do týždňa za starých pánov ŠK Slovan Bratislava. V tomto mužstve sú takí známi hráči, ako Ivan Hrdlička, víťaz PVP z roku 1969, Jaro Timko, Vlado Kinier a ďalší. Myšlienka založil oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa zrodila počas kvalifikačného zápasu ME 2012 Rusko - Slovensko (0:1). Predtým sme s Gabom Fúskom, Romanom Táborským a Jozefom Plankom boli v Londýne na zápase Premier League Chelsea - Manchester United. V anglickej metropole sa nám páčilo a rozhodli sme sa, že budeme chodiť za futbalom po rôznych častiach Európy. Takto sme okrem futbalu mohli spoznať aj kultúry iných krajín. Do fanklubu som vstúpil v roku 2010, krátko po jeho založení, takže patrím medzi jeho prvých členov. A skutočne najvernejších, lebo som odvtedy navštívil všetky domáce zápasy slovenskej reprezentácie a väčšinou aj v zahraničí vrátane ME 2016 vo Francúzsku. V krajine galského kohúta som videl naše zápasy proti Anglicku a Walesu. Vždy som veľmi rád, keď s fanklubákmi cestujeme do novej krajiny a aj preto sa veľmi teším na žreb kvalifikácie ME, MS a najmä na to, keď Slovensko hrá na významných podujatiach. Spolu sme vytvorili fantastickú partiu, popri futbale zažijeme veľa srandy a nových zážitkov. Z našich hráčov je to jednoznačne Peter Dubovský. Stretol som sa s ním krátko pred jeho odchodom do Thajska, kde tragicky zahynul na dovolenke 23. júna 2000. Zoznámil ma s ním, ale aj s ďalšími hráčmi veľkej éry Slovana (Laco Pecko, Dušan Tittel, Miloš Glonek, Jaro Timko, Štefan Maixner) v deväťdesiatych rokoch Ondrej Krištofík. Je to pre mňa veľká česť, že sa môžem s nimi stretávať. Zo zahraničných hráčov najviac uznávam Cristiana Ronalda. Najviac mi utkvelo v pamäti víťazstvo Slovenska nad Španielskom 2:1 v kvalifikácii ME 2016. V Žiline vládla skvelá atmosféra v hľadisku a náš výber vtedy podal jeden z najlepších výkonov v dejinách samostatnosti. Hral drzo, sebavedome, odvážne. Myslím si, že väčšinou každý fanúšik má nejaký sen. Keby reprezentácia Slovenska na ME alebo na MS získala nejakú medailu, tak to by bolo niečo úžasné. Hokejisti to už v ére samostatnosti dokázali, takže zopakovať úspech z Belehradu v roku 1976 na ME, kde sme získali zlato, alebo bronz z Talianska 1980 na tiež kontinentálnom šampionáte, by pre slovenský futbal znamenalo strašne veľa. Isteže, konkurencia vo futbale je ohromná, ale Slovensko má talentované mužstvo a pokiaľ bude napredovať a vytvorí jednoliatu partiu, prečo by nemohla vystreliť motyka? Žiaľ, pandémia koronavírusu spôsobila, že UEFA už dvakrát preložila termín tohto zápasu. Považujem to pre nás za výhodu, že sa bude hrať niekedy v októbri. Budeme mať viac času sa dôkladne pripraviť na ťažký duel. Verím, že vyhráme a Írov pošleme domov s dlhým nosom aj za veľkej podpory divákov a fanklubákov. Najlepšia futbalistka Slovenska sníva s reprezentáciou prebojovať sa na nejaký záverečný turnaj. Dominika Škorvánková je najlepšia slovenská futbalistka v histórii. Potvrdzuje to aj v tradičnej ankete, v ktorej hlasujú odborníci z radov trénerov a novinárov. Futbalistku roka vyhrala premiérovo v roku 2009, potom až o tri roky a odvtedy neustále dominuje. V ankete Futbalistka roka lámeš jeden rekord za druhým. Deviatym víťazstvom si prekonala aj osemnásobného víťaza Mareka Hamšíka. Tento triumf si nesmierne vážim a som naozaj vďačná za neho. Tieto čísla neklamú a úprimne povedané, nikdy som ani len nepomyslela na to, že túto anketu vyhrám až deväťkrát. Samozrejme, znamená to pre mňa veľkú motiváciu pracovať na sebe aj najďalej. Bolo by to deviaty raz v rade a celkovo desiatykrát.Určite by to bolo veľmi pekné, ale musím povedať, že nad tým až tak nerozmýšľam a hlavne teraz, keď človek ani nevie, kedy sa znovu začne hrať. Individuálne ocenenia si veľmi cením a posúvajú ma dopredu. Pravda, ale keďže futbal je kolektívny šport, tak pre mňa sú nesmierne dôležité spoločné úspechy s tímom. Postup s reprezentáciou Slovenska na nejaký záverečný turnaj je jeden z mojich snov. To by bola úplná čerešnička na torte. Treba však športovo uznať, že ešte stále nám chýba nejaký ten krok, aby sa to podarilo. S Bayernom Mníchov som tomu bola naozaj veľmi blízko, keď sme hrali finále národného poháru proti VfL Wolfsburg. Galavečer Futbalista roka 2019 sa v Šamoríne neuskutočnil pre šíriaci sa koronavírus, ktorý paralyzoval prakticky celý svet. Ešte donedávna som bola na Slovensku, keďže som sa po reprezentačnom zraze vrátila domov a tam som musela ostať v dobrovoľnej karanténe 14 dní. Tu v Bavorsku majú opatrenia také, že ľudia by sa mali pohybovať 1,5 metra s odstupom a chodiť maximálne vo dvojiciach pokiaľ nežijete spolu v jednej domácnosti. Obchody s potravinami aj s lekárňami sú otvorené. Púšťajú tam len určite množstvo ľudí, ostatní čakajú vonku práve v tých rozostupoch. Na rozdiel od Slovenska ľudia tu nemusia nosiť rúška, majú ich iba sporadicky. Keďže mám každodenný program, tak si myslím, že situáciu zvládam celkom dobre. Myslím si, že je naozaj dobré, že štát prijal takéto rozsiahle opatrenia a že sme rýchlo zareagovali a poučili sme sa z krajín ako Taliansko, kde pandémia poriadne zúri. Podľa posledných správ seniorské mužstvo Bayernu Mníchov začalo s tréningom tento týždeň a mužstvo zaberá v malých skupinách. Je to pravda, naše mužské áčko už zarezáva v malých skupinkách. Ťažká otázka, asi tiež budeme pracovať v menších skupinách a až potom sa vrátime k riadnemu tréningovému procesu. Ženská bundesliga je zatiaľ prerušená do 30. apríla. Júnový zápas s Nórskom je zrušený ! COVID-19. Zápas Nórsko - Slovensko 6.6.2020 v Oslo sa s určitosťou neodohrá. Spoločne padať aj vyhrávať. „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor - hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. (…ale aj mnoho iných) Krstnou mamou skladby bola Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Jaro Kornaj sa modlí za všetkých fanklubákov, aby koronavírus odišiel z našich životov. Pandémia koronavírusu zrušila futbalový kalendár v podstate na celom svete, väčšina ľudí dodržuje prísne nariadenia a zdržuje sa hlavne doma. ,,Ešte pred skorou rannou cestou do Rijeky som v Bratislave na Laurinskej navštívil tanečný klub a znova som sa presvedčil, že čašníci by zákazníkom z vrecka pri platení vytiahli aj umelé zuby. Tie som si skrýval pri tancovaní, po polnoci som to však vzdal a išiel som si troška pospať. Už som sa nevedel dočkať nielen na futbal, ale aj na krásnu krajinu, akou je Chorvátsko a ešte krajšie more. Počas cesty ma upútali …
tags: #terajsie #bydlisko #futbalistu #jana #pivarnika