Hana Gregorová, rodená Lilgová (30. januára 1885 - 11. mája 1958), bola výnimočná osobnosť slovenských dejín. Spisovateľka, novinárka, kultúrna organizátorka a predovšetkým prvá slovenská feministka, ktorá sa už na začiatku 20. storočia zasadzovala za práva žien a ich rovnoprávne postavenie v spoločnosti. Jej život bol neustálym bojom za vzdelanie, sebarealizáciu a sociálnu spravodlivosť, bojom, ktorý ju definoval a zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej histórii.
Od skromných začiatkov k intelektuálnemu rozvoju
Hana Gregorová sa narodila v Martine do uvedomelej farbiarskej rodiny. Napriek jej silnej túžbe po vzdelaní, vtedajšie spoločenské pomery a rodinné okolnosti jej neumožnili študovať na vyšších školách. Po absolvovaní meštianskej a ľudovej školy sa však nevzdala. Zasvätila svoj život samovzdelávaniu, pričom čerpala vedomosti predovšetkým z kníh. Táto jej záľuba sa nestretávala s pochopením okolia, dokonca ani jej brata, ktorý ju karhal za čítanie pri práci. K rozšíreniu jej obzorov a prehlbovaniu jej myšlienok prispelo zoznámenie sa so spisovateľom Jozefom Gregorom Tajovským, ktorý ju oboznámil s časopisom Hlas, kde sa intenzívne tematizovalo postavenie žien.
Počas svojho života v Martine sa od roku 1903 do 1906 venovala ochotníckemu divadlu v Slovenskom spevokole. Po sobáši s Jozefom Gregorom Tajovským v roku 1907, ktorý mal v čase svadby už 33 rokov a bol etablovaným spisovateľom, sa jej životné cesty začali formovať dynamickejším spôsobom. Hoci si Jozef Gregor Tajovský predstavoval v manželstve predovšetkým gazdinú a pokojné rodinné zázemie, Hana mala oveľa vyššie ambície. Svojho manžela si vzala s vidinou "duševnejšieho" života a s túžbou po intelektuálnej slobode, ako sama vyjadrila: "Vydám sa za Vás, aby som mohla žiť duševnejšie a pri knihách. Teším sa na čítanie kníh vo Vašom domove."
Boj za emancipáciu a odmietanie patriarchátu
Hana Gregorová sa už v mladosti stala hlasnou obhajkyňou ženských práv. Bola presvedčená, že bojovať treba o všeľudské práva ženy, o rozvoj jej duševných schopností, sociálne povznesenie a právo uplatňovať sa vo verejných funkciách. Zdôrazňovala, že namiesto špecifických práv ženy - matky by mali ženy požívať univerzálne ľudské práva. Jej progresívne myšlienky, ktoré predstihli dobu, vyvolávali v patriarchálnej spoločnosti často nepochopenie a odpor.
Nebola iba manželkou Jozefa Gregora Tajovského. O Hane Gregorovej bez stereotypov
Jej angažovanosť v otázke ženských práv a verejné vystúpenia boli v tej dobe nevídané. V roku 1912 napísala prednášku pre spolok Živena, v ktorej verejne prezentovala svoje názory o potrebe vzdelávania žien a ich mieste vo verejnej sfére. Toto vystúpenie vyvolalo v Martine rozruch a vtedajšia morálna autorita Svetozár Hurban Vajanský ju hanlivo označoval ako "baba femina" a údajne pred ňou na ulici aj odpľul. Napriek odporu sa Hana Gregorová nevzdávala a stala sa prvou slovenskou sufražetkou, ktorá sa zasadzovala za zrovnoprávnenie žien. Jej kritické myslenie a snaha o zmenu ju radili medzi agilných hlasistov, silno ovplyvnených Masarykovými ideálmi.
Literárny salón v Bratislave a manželstvo s Tajovským
Po presťahovaní manželov Gregorovcov do Bratislavy v roku 1920 viedla Hana Gregorová v ich rodinnom sídle na Tajovského ulici č. 8 literárny salón. Vila sa stala miestom stretnutí a medzigeneračného dialógu bratislavských aj zahraničných intelektuálov, umelcov a vzdelancov, ako napríklad F. X. Šalda, Marie Majerová či Vladislav Vančura. Ani v tomto období však Hana nemala vyčlenený vlastný priestor na písanie; jej svetom bol malý stolík plný kníh a papierov, ktorý si prenášala po dome. Manželia Gregorovci mali tiež sociálne cítenie a pomáhali ľuďom zo znevýhodneného prostredia, ktorým zvykli dočasne poskytnúť útočisko vo svojom dome.
Napriek tomu, že Hana Gregorová presadzovala emancipáciu, jej manželstvo s Jozefom Gregorom Tajovským nebolo bez konfliktov. Hoci si ho vzala s vidinou duševného rastu, realita rodinného života a manželove očakávania sa odlišovali od jej ambícií. Jozef Gregor Tajovský, ktorý bol na frontoch prvej svetovej vojny a neskôr pôsobil v československých légiách, túžil po pokojnom zázemí a gazdinej. Hana však chcela meniť svet, bojovať za sociálne slabých a pozdvihovať ženy. Ich rozdielne povahy a životné štýly viedli k napätiu. Hana sa dokonca na istý čas odsťahovala do Prahy, túžiac po samostatnom živote. Jozef Gregor Tajovský v listoch vyjadroval svoju lásku, ale aj úprimné priznanie: "Mne je úzko, že ľúbiš viac svet, vedomosti, štúdium ako mňa. Naše manželstvo je prvou obeťou emancipácie…" Napriek ťažkostiam si zachovali priateľstvo a lásku. Po návrate do Bratislavy sa im v roku 1916, po deviatich rokoch manželstva, narodila jediná dcéra Dagmar. Manželstvo, hoci tvrdo vybojované, trvalo vyše tridsať rokov.
Hana Gregorová ako inšpirácia a odkaz pre budúcnosť
S nástupom nacizmu a druhej svetovej vojny sa nad životom Gregorovcov sťahovali mračná. Hana Gregorová opísala svoje pocity týkajúce sa vojny s hlbokým znepokojením: „Ako je možné, že jeden jediný človek stačil strhnúť so sebou do priepasti milióny sfanatizovaných ľudí, rozdupať za krátky čas všetky dobré úsilia a tak preťať vývoj, ktorý bol sotený ďaleko späť? To strašné zlo - vojna - zasiahlo celý svet. Vzíde z toho aspoň pre celý svet ponaučenie?“
Po smrti manžela v roku 1940 sa Hana Gregorová presťahovala do Prahy k svojej dcére Dagmar a jej rodine. Posledné roky života prežila v Prahe, kde sa s radosťou starala o svoje štyri vnúčatá. Po druhej svetovej vojne zastávala funkciu predsedníčky Zväzu slovenských žien a prednášala na Svetovom kongrese žien v Paríži.
Odkaz Hany Gregorovej je aktuálny aj dnes. Jej boj za práva žien a za zrovnoprávnenie inšpiruje feministické združenia a aktivistky. V roku 2023 jej prezidentka Zuzana Čaputová udelila in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. Jej život a dielo sú pripomínané prostredníctvom kníh, výstav a dokumentárnych filmov, ktoré poukazujú na jej odvahu, intelekt a neúnavný boj za lepšiu spoločnosť. Knižná edícia ASPEKTu s názvom "Slovenka pri knihe" zhromažďuje diela Hany Gregorovej a jej súčasníčok, čím sprítomňuje písanie žien z minulých dôb a poukazuje na mnohotvárnosť tradičnej ženskej roly na Slovensku. Ilustrovaná knižka "Ja som Hana" zasa približuje jej život deťom.
Hana Gregorová nám tak zanechala nielen literárne dielo, ale predovšetkým silný odkaz o dôležitosti sebavedomia, vzdelania a neúnavného presadzovania svojich práv. Jej životný príbeh je dôkazom toho, že aj napriek prekážkam a odporu je možné meniť svet a stať sa inšpiráciou pre nasledujúce generácie. Je dôležité pripomínať si jej odkaz a pokračovať v jej boji za rovnosť a spravodlivosť pre všetky ženy.
Osobné momenty a súčasný život Hany Gregorovej (ako osobnosti)
Hana Gregorová, aj vo vyššom veku, si zachovala vitalitu a pozitívny prístup k životu. Po smrti svojho manžela Radka Brzobohatého neostala sama. Našla si podstatne mladšieho partnera, Ondřeja Koptíka (38). Ich vzťah bol spočiatku verejne odsudzovaný, no postupne si získal akceptáciu. V roku 2017 prešli turbulentným obdobím, keď sa rozišli a Koptíkove "vyčíňanie" bolo pripisované jeho závislosti. Hana mu však dala opäť šancu. Hoci sa neskôr opäť objavili špekulácie o ich rozchode, keď sa Hana objavila v spoločnosti bez neho, jej celkový postoj k životu zostáva pevný.
V 71 rokoch prijala ponuku do tanečnej súťaže Let's Dance, kde sa jej darilo výborne. Svoju účasť vnímala nielen ako osobnú výzvu, ale aj ako spôsob, ako tancovať pre ľudí a venovať svoj tanec aj pamiatke svojho milovaného manžela Radka. Svoju životnú filozofiu vyjadrila slovami: „Žijem si svoj život tak, ako najlepšie viem, a neriešim. Skutočne mi žily netrhajú nejaké stupídne komentáre,“ a dodala krásnu myšlienku: „Možnosť zostarnúť je dar, dar, ktorý nie je každému dopriaty. Tak podľa toho sa človek musí chovať a žiť, pretože byť stará nie je vlastnosť, to je fakt.“
Svojej postave venuje pozornosť a snaží sa o zdravý životný štýl. „Obmedzila som dosť pečivo, ale občas si dám aj čokoládu, pritom vôbec nie som na sladké. Jem určite menšie porcie, na malý tanierik, ale stačí mi to a som na to zvyknutá. Doma varím každý deň, ale minimálne večeriam,“ prezradila pre Nový čas. Tieto praktiky jej pomáhajú udržiavať si vitálnu postavu a energiu.
V neskoršom období si užila predčasný Štedrý večer so svojimi deťmi, Ondrejom a Rolou Brzobohotými, v maďarskej Rajke. Pochválila sa spoločnou "predvianočnou žranicou" s tradičnými maďarskými a slovenskými špecialitami, pričom zdôraznila, že jedálny lístok bol "extrémne diétny." Okrem rodinného stretnutia sa venovala aj nákupom tradičných pochúťok, ktoré si jej deti odvážali domov. Spoločné momentky z týchto chvíľ svedčia o jej radosti z rodiny a o tom, že si naplno užíva život. Jej dcéra Rola sa na fotografiách objavila "celá ako vymenená," čo naznačuje pozitívne zmeny v jej vzhľade. Tieto momenty ukazujú Hanu Gregorová ako milujúcu matku a babičku, ktorá si cení rodinné putá a rada sa delí o radosť so svojimi najbližšími.
tags: #tajny #byt #hany #gregorovej