Dóm svätej Alžbety, známy aj ako Metropolitná katedrála svätej Alžbety, sa týči v centre Košíc, formujúc Hlavnú ulicu do neopakovateľnej podoby. Nie je to len najväčší kostol na Slovensku s impozantnou vnútornou plochou 1 200 m² a kapacitou presahujúcou 5 000 veriacich, ale aj najvýchodnejšia gotická katedrála francúzskeho štýlu v Európe. Svojou monumentálnosťou, bohatou históriou a architektonickou jedinečnosťou predstavuje nielen duchovné centrum Košickej arcidiecézy a Farnosti svätej Alžbety, ale aj neodmysliteľnú súčasť slovenskej kultúrnej a historickej krajiny. Vonkajšie rozmery dómu - dĺžka 60 metrov, šírka 36 metrov, výška severnej veže 59 metrov a výška hlavnej lode 24 metrov - svedčia o jeho grandeur. Stavba, ktorá sa začala na konci 14. storočia a bola ukončená v roku 1508, je majstrovským dielom stredovekého staviteľstva.
Počiatky na mieste staršieho chrámu
História Dómu svätej Alžbety siaha hlboko do minulosti, až k počiatkom samotných Košíc. Predpokladá sa, že už okolo polovice 11. storočia stál na tomto mieste románsky kostol zasvätený svätému Michalovi. Tento najstarší kostol Košíc bol spomínaný už v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230 ako farský kostol. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia a následnom zasvätení svätej Alžbety ako patrónky mesta, došlo aj k zmene patrocínia farského kostola. Kostol bol v druhej polovici 13. storočia upravovaný v gotickom štýle, pričom si zachoval románsku vežu, ale dostal gotickú klenbu a uzáver svätyne. Základy tohto románsko-gotického kostola boli objavené počas rozsiahlej rekonštrukcie Dómu v rokoch 1882 - 1884. Pôvodný farský kostol, s plochou interiéru 520 m², pred požiarom okolo roku 1380 slúžil svojmu účelu, hoci jeho veľkosť už nevyhovovala prosperujúcemu mestu.
Zrod novej katedrály: Od baziliky k halovému priestoru
Požiar starého farského kostola okolo roku 1380 sa stal impulzom pre výstavbu nového, okázalejšieho chrámu, ktorý by zodpovedal rastúcemu významu stredovekých Košíc. Vďaka konjunktúre obchodu a remesiel, podporenej početnými privilégiami udelenými anjuovskými panovníkmi, a s aktívnou podporou panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý na stavbu venoval polovicu výnosov košického tridsiatku, mohlo byť toto ambiciózne dielo realizované. Výstavbu výrazne podporovala aj pápežská kúria, ktorá v roku 1402 vydala odpustkovú bulu.
Presný dátum začiatku výstavby nového chrámu nie je známy, predpokladá sa obdobie medzi rokmi 1380 a 1402. Prvá stavebná fáza, trvajúca do roku 1420, sa niesla v duchu vtedajších stavebných zvyklostí, kedy sa nová katedrála obostavala okolo pôvodného objektu. Pôvodný zámer bol postaviť päťloďovú baziliku s polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane, inšpirovanú napríklad Dómom svätého Víta v Prahe. V tejto etape sa začali stavať južné polygonálne apsidy bočných lodí, južný obvodový múr, južný portál a západná stena s prvými dvoma poschodiami veží. Na stavbe pracovala vyspelá stavebná dielňa s väzbami na sliezsku gotiku.
Košice - Rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety (1989)
Výraznú zmenu v koncepcii výstavby priniesla po roku 1420 nová stavebná dielňa. Päťloďová bazilikálna dispozícia sa v neskorej gotike javila ako zastaraná. Snaha o vertikálnosť, odľahčenie hmoty a priestrannosť viedla k vybudovaniu trojloďovej katedrály s inovatívnym pridaním rovnako vysokej priečnej lode k hlavnej lodi. Tým v strede katedrály vznikol objemný centrálny priestor. Táto zmena priniesla aj výtvarné riešenie troch rovnocenných štítov s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe. Druhá stavebná fáza zahŕňa sochársku výzdobu portálov, inšpirovanú dielami z Prahy a Krakova, a vplyv parléřovskej huty pri Pražskej katedrále svätého Víta sa prejavil pri tvorbe kráľovskej empor a točitých schodov. V tejto etape sa pokračovalo na severnom obvodovom múre, polygonálnych apsídach severnej bočnej lode a osembokých horných poschodiach Žigmundovej veže. Po zbúraní starého kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Do tejto fázy spadá aj najmladšia časť - svätyňa a sakristia.
Majstri kamenári a kráľovská podpora
Výstavbu Dómu významne ovplyvnili umelci a stavebné huty. Na konci druhej stavebnej fázy bola katedrála pripravená na zaklenutie. Po zbúraní starého kostola bola stavba zaklenutá hviezdicovou klenbou, ktorej symetrické útvary boli navzájom odlišné. V roku 1453 bola na piatom poschodí Žigmundovej veže vytesaná novoudelená erbová listina mesta. Po dostavbe Žigmundovej veže sa pozornosť sústredila na južnú vežu, pomenovanú po Matejovi Korvínovi. Táto bola stavaná ornamentálnejšie a vertikálnejšie vďaka výmene stavebnej huty.
Od obdobia okolo roku 1464 do roku 1490 na stavbe pôsobil kamenár známy ako majster Stephan Lapicidus alebo Maister Steffen Staimecz werkmaister zu Khassaw. Tento chránenec kráľa Mateja Korvína, ktorý vlastnil dielne s vlastnými pracovníkmi, vystaval v Dóme bočné kaplnky, ktoré pôvodne na plánoch nefigurovali a boli financované bohatými meštianskymi rodinami. Z jeho diela pochádza kamenné pastofórium a pravdepodobne aj reliéf svätej Alžbety na stene sakristie.
Štvrtá etapa výstavby katedrály spadala do obdobia vlády Mateja Korvína, ktoré prialo rozvoju umenia. Dóm bol vtedy zariadený bohatým gotickým mobiliárom. Po smrti kráľa Mateja nastali v Uhorsku boje o trón, počas ktorých poľsko-litovský regent Ján Albrecht v roku 1491 obliehal Košice a prvýkrát v histórii ich delostrelecky ostreľoval. Dóm ostal ťažko poškodený. Jeho obnovou bol poverený Nikolaus Krompholz z Nisy, ktorému asistoval Václav z Prahy. Opravné práce, ktoré podľa nápisov na rímse západného priečelia spadajú do rokov 1496 - 1498, zahŕňali aj opravu Žigmundovej veže, krovu a štítov, pričom veža dostala hodiny. Pod ich vedením bolo v roku 1508 dokončené presbytérium, čo sa považuje za ukončenie výstavby Dómu.
Požiare, povstania a neustále zmeny
Dóm svätej Alžbety neobišli ani ničivé udalosti histórie. V roku 1556 zachvátil Košice rozsiahly požiar, ktorý poškodil aj Dóm. Zhorela strecha s krovom a veľká časť vnútorného zariadenia. Potrebné opravy uskutočnil staviteľ Stanislav z Krakova. Po tomto roku pripadol Dóm do rúk protestantov, ktorí ho vlastnili až do roku 1604, kedy ho násilne obsadili katolíci a jágerská kapitula. Tento incident sa stal jednou z hlavných rozbušiek protihabsburského povstania Štefana Bočkaja, ktorý Dóm venoval kalvínom. Jágerskej kapitule sa Dóm vrátil až v roku 1671 rozhodnutím cisára Leopolda I., kedy boli vykonané nevyhnutné opravy. Počas povstania Imricha Tököliho v rokoch 1682 - 1685 prešiel Dóm opäť do rúk protestantov. Na Žigmundovej veži nahradili katolícky kríž pozláteným kohútom. V roku 1685 sa Dóm dostal natrvalo do vlastníctva katolíkov. V roku 1706 bol Dóm poškodený počas obliehania Františka II. Rákociho, pričom najviac postihnutá zostala západná a južná strana.
Obnova a rekonštrukcia: Od romantizmu k purizmu a späť
Po stáročiach náboženských vojen a zanedbanej údržby bola obnova Dómu nevyhnutná už na začiatku 19. storočia. V roku 1834 postihlo mesto zemetrasenie a v roku 1845 povodeň, ktoré zasiahli aj Dóm. V roku 1857 bol založený Spolok kostola svätej Alžbety, ktorého členovia prispievali na opravu. Táto sa konala v rokoch 1856 - 1863 pod dohľadom Cisársko-kráľovskej centrálnej komisie na ochranu a obnovu stavebných pamiatok. Práce viedli stavitelia Karol Gerster a Ladislav Frey. Rekonštrukcia sa dotkla výmeny niektorých portálnych sôch, výmeny šindľov za keramické škridle, osadenia nových vitráží, opravy južnej predsiene a romantizujúcej výmaľby interiéru. Neodstránila však dôležité statické narušenie konštrukcie, ktoré bolo už vtedy zjavné.
Na neblahý stav košického Dómu upozorňoval uhorskú vládu biskup Ján Perger. V roku 1872 vznikla Uhorská dočasná pamiatková komisia. Za hlavného projektanta prác bol vymenovaný Imrich Steindl, najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky. Na základe prasklín v klenbách usúdil, že rozloženie pilierov v lodi je hlavnou príčinou havarijného stavu statiky chrámu. Vypracoval úplne novú puristickú projekciu prestavby, ktorá prebudovala katedrálu z trojloďovej na päťloďovú pridaním ďalšieho radu pilierov a arkád. Tvarom originálne stredoveké hviezdicové klenby boli prebudované na sieťové. Starý chór bol odstránený a nahradený predĺženou replikou s väčším počtom pilierov.
Ďalšie zásahy sa týkali exteriéru - úpravy obvodových múrov a štítov lodí, oporných pilierov, chrličov, ríms a okenných kružieb. Výrazne bola obnovená plastiková výzdoba portálov a vymenená strieška Matejovej veže. Neskorogotická Kaplnka svätého Jozefa na severnej strane bola odstránená ako slohovo nečistá. Pôvodným Steindlovým plánom bolo odstrániť všetky negotické prímesi, no tieto zámery boli odmietnuté. Regotizácia veží sa nerealizovala ani pre nedostatok finančných prostriedkov.
V rokoch 1877 - 1896 prebehla rozsiahla rekonštrukcia pod dohľadom Friedricha von Schmidta a projektom Imricha Steindla. Stavbyvedúcim bol najprv Jozef Weber, od roku 1880 Fridrich Wilhelm Fröde. Pri statickom zabezpečovaní základových múrov objavili pôdorys starého kostola z 13. storočia. V poslednej etape opravy bola pod východnou časťou severnej lode postavená krypta Františka Rákócziho II. a jeho druhov. Slávnostné posvätenie novozrekonštruovaného Dómu sa konalo v roku 1896.
Súčasnosť a pamiatková starostlivosť
V roku 1906 bola postavená nová katedrálna krypta pre uloženie pozostatkov kniežaťa Františka II. V roku 1970 bol areál Dómu vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Samotné vyhlásenie podnietilo následnú pamiatkovú starostlivosť, ktorej stav nebol ani po nedávnej rekonštrukcii ideálny, najmä kvôli nekvalitnému pieskovcu použitému pri výmene kamenných článkov. Rekonštrukčné práce sa začali v septembri 1978 a opätovne rozbehli v roku 1984. Pri opravách katedrály sa zvolil postup metódy zachovávania stavu z veľkej rekonštrukcie z konca 19. storočia.
V rokoch 1985 - 1992 rekonštruovali najpoškodenejšiu stranu svätyne a sakristie, pričom práce zverili poľskej firme. Vytvorili sa nové korunné rímsy, chrliče a fiály. V rokoch 1992 - 1995 sa rekonštruovala južná fasáda a vitráže. Dôslednou obnovou prešla Žigmundova veža v rokoch 1995 - 1997, kedy bola vymenená medená rokoková helmica. V roku 2008 bola dokončená rekonštrukcia Rákociho krypty, v roku 2009 rekonštrukcia severného portálu, v roku 2013 severného portálu a Matejovej veže. Tým sa po 35 rokoch rekonštrukcia exteriéru chrámu ukončila. V roku 2014 sa dokončila aj rekonštrukcia interiéru, ktorá trvala dva roky a stála viac ako 1 milión €. Zrekonštruovali sa juhozápadná bočná loď, juhozápadná kaplnka, západný portál a severovýchodná a severozápadná bočná loď. Po reštaurovaní vynikli najmä fresky z 15. storočia.
Dóm svätej Alžbety je s plochou 1 200 m² najväčším kostolom na Slovensku. Je hlavným kostolom Košickej rímsko-katolíckej arcidiecézy a farským kostolom. Svojou architektúrou, históriou a umeleckými dielami predstavuje nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Medzi jeho najvýznamnejšie prvky patrí hlavný oltár svätej Alžbety, ktorý oslavuje ženské svätice, a jedinečná vnútorná dispozícia vytvárajúca grécky kríž.