STN 73 4301: Kľúčové zmeny v normách pre bytové budovy a ich dôsledky

S platnosťou od 1. februára 2021 priniesla revízia technickej normy STN 73 4301 "Bytové budovy" viacero významných zmien, ktoré sa dotýkajú nielen projektantov a stavebných úradov, ale aj budúcich vlastníkov a obyvateľov bytových a rodinných domov. Norma, spracovaná Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, stanovuje podrobné predpisy, pravidlá, zásady a vybrané štandardy pre navrhovanie a projektovanie bytových budov a obytných častí nebytových budov. Táto aktualizácia nahrádza predchádzajúcu normu z júna 2005 a prináša úpravy v kľúčových oblastiach, ako je definícia rodinného domu, požiadavky na preslnenie, denné osvetlenie, vetranie, ako aj nové aspekty týkajúce sa bezbariérového navrhovania a elektromobility.

Kontroverzná definícia rodinného domu

Jednou z najdiskutovanejších zmien je nová definícia rodinného domu v bode 3.6 STN 73 4301, ktorá ho vymedzuje ako objekt s najviac dvoma bytmi. Táto definícia je však v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, ktorý definuje rodinný dom ako budovu určenú predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z dôvodu tejto nezlučiteľnosti platí, že dodržiavanie novej definície rodinného domu v STN 73 4301 je v tomto bode dobrovoľné, nakoľko STN nie je právnym predpisom. Napriek tomu sa objavujú podnety od stavebných úradov, ktoré žiadajú projektantov upravovať projektové dokumentácie podľa novej verzie normy, čo Slovenská komora architektov (SKA) považuje za nesprávny postup. SKA preto organizovala online webinár, kde doc. Ing. arch. Andrea Bacová, PhD. a Ing. arch. Michal Czafík, PhD. predstavili zámer a hlavné zmeny normy.

Predchádzajúca norma definovala bytovú budovu ako objekt určený na dlhodobé bývanie, kde najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty. Rodinné domy boli v rámci nej členené na rodinné a bytové domy. Nová definícia bytovej budovy v norme STN 73 4301 je formulovaná ako "bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie alebo na bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie; môže mať najviac dva byty, dve nadzemné podlažia." Aj táto definícia však naráža na rozpor so Stavebným zákonom, ktorý povoľuje až tri byty. Tieto rozpory naznačujú potrebu ďalšej harmonizácie právnych predpisov a technických noriem.

Kľúčové zmeny v oblastiach bývania

1. Rodinný dom a jeho definícia:

• Nová STN 73 4301: Objekt s najviac dvoma bytmi.
• Stavebný zákon (§ 43b ods. 3): Budova s najviac tromi bytmi, samostatným vstupom, maximálne dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím.
• Dôsledok: Dodržiavanie definície STN je dobrovoľné.

2. Polyfunkčné objekty:

• Vypadla definícia polyfunkčných objektov, ale nová definícia bytovej budovy v norme zdôrazňuje, že obytná časť má mať samostatný vstup, čo implikuje, že pri "polyfunkcii" sa nesmie miešať prevádzka s bývaním.

3. Podzemné podlažie:

• Norma prináša jasnejšiu definíciu: "Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády." Táto definícia sa vzťahuje na pôvodný terén, čo je dôležité pre správne určenie podzemných podlaží, najmä pri terénnych úpravách. Referenčná plocha fasády je vymedzená konštrukčnou výškou a obvodom zastavanej plochy.

4. Podkrovie:

• Podkrovie je definované ako podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú konštrukciu. Táto presnejšia definícia zabraňuje špekuláciám a jednoznačne vymedzuje, čo sa považuje za podkrovie.

5. Podlahová plocha:

• Do podlahovej plochy bytu v bytových, rodinných domoch alebo budovách s iným účelovým využitím sa nezapočítava plocha garáže. To mení doterajšie postupy, keď sa garáže započítavali do úžitkovej plochy. Plocha sa definuje ako súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plôch balkónov, lodžií a terás.

6. Konštrukčná výška:

• Konštrukčná výška je podrobne vyznačená v norme, napríklad v obr. 2b.

7. Preslnenie a denné osvetlenie:

• Preslnenie: Trvanie preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1. marca do 13. októbra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°. V bytoch s dvoma a viac obytnými miestnosťami má byť 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Pri existencii balkónov či lodžií stačí dodržať čas pre kritický deň 1. marca. Pre obdobie od 21. marca do 22. septembra platí podobná požiadavka na 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako minimálnej stanovenej STN EN 1T03T.
• Denné osvetlenie: Všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m², musia mať priame denné osvetlenie. Priestory na varenie s podlahovou plochou nad 8 m² sa majú priamo vetrať a osvetľovať oknami. Znížila sa plocha, pri ktorej už musí byť kuchyňa osvetlená oknami.

8. Svetlá výška:

• Svetlá výška obytných miestností musí byť najmenej 2 600 mm, v podkroví najmenej 2 400 mm. Tieto požiadavky sa stali záväznými, na rozdiel od predchádzajúcej praxe, kde boli skôr odporúčané. Zníženie podhľadu v obytnej miestnosti je možné, pričom svetlá výška sa meria po tento podhľad. Toto je významná zmena, ktorá ovplyvňuje ekonomiku výstavby bytových domov.

9. Okná:

• Šírka zvislého okna má byť minimálne 55 % zo šírky okennej steny. Pri viacerých oknách v jednej stene sa požiadavka týka súčtu ich šírok. Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti má byť najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm), horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou. Vypadli formulácie o šikmých oknách a všetko sa definuje všeobecne pre všetky okná.

10. Priestor na varenie:

• Priestor na varenie v rodinnom dome, riešený ako súčasť obývacej izby, je možné priamo osvetliť a vetrať okenným otvorom umiestneným medzi úrovňou pracovnej dosky kuchynskej linky (min. 900 mm) a spodnou úrovňou horných skriniek kuchynskej linky (max. 2200 mm). Toto je novinka, ktorá rieši problém otvorených kuchýň s obývačkami.

11. Bezbariérové navrhovanie:

• Norma prináša predpisy pre bezbariérové navrhovanie, ktoré sa týkajú napríklad prístupnosti bytových budov. Hlavný vstup do bytového domu musí byť v úrovni komunikácie pre chodcov bez schodov. V odôvodnených prípadoch je možné použiť rampu alebo zvislú zdvíhaciu plošinu. Manipulačný priestor invalidného vozíka je determinovaný priemerom kružnice 1500 mm.

12. Elektromobilita:

• Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať s elektromobilitou, teda s potrebou nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá.

Typológia rodinných domov a ich umiestnenie

Norma ďalej špecifikuje rôzne typy rodinných domov a ich umiestnenie na pozemku:

• Samostatne stojaci rodinný dom: Bytová budova (jedno alebo dvojbytová) na vlastnom pozemku s dodržaním minimálnych odstupov od hraníc pozemku.
• Dvojdom: Bytová budova vzniknutá združením dvoch rodinných domov.
• Radový rodinný dom: Bytová budova vzniknutá radením najmenej troch rodinných domov bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami na spoločnej hranici pozemkov. Zastavaná plocha každého domu zaberá celú šírku pozemku, s výnimkou koncových domov.
• Átriový a patiový dom: Často riešené ako átriové (odporúčaný najmenší rozmer átria 6x6 m) alebo patiové (odporúčaný najmenší rozmer patia 4x4 m).
• Vstup do rodinného domu: Hlavný vstup má mať zádverie. Vstupné dvere by mali byť široké najmenej 900 mm a vysoké 2 000 mm. Pri rodinnom dome s dvomi bytovými jednotkami môže byť vstup samostatný.

Odstupové vzdialenosti a iné špecifiká

Otázka odstupových vzdialeností je často predmetom diskusií. Norma síce nerieši tento problém priamo, avšak pri určovaní vzdialeností medzi bytovými budovami, ak sú v protiľahlých častiach stien okná obytných miestností, nesmie byť odstup menší ako výška vyššej steny. Táto požiadavka je v norme vedená ako záväzná. Odstupy budov by však mali primárne riešiť stavebný zákon a príslušný územný plán. V súvislosti s umiestnením kontajnerov na odpad norma uvádza minimálnu vzdialenosť stanovišťa zberných nádob, pričom rozhodujúce sú vlastnícke vzťahy k okolitým pozemkom.

Norma sa dotýka aj ďalších aspektov ako sú:

• Zastavaná plocha: Menšia ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia.
• Využiteľná podlahová plocha: Plocha určená na bývanie.
• Vonkajšie priestory: Doplnkové vonkajšie priestory sú podľa zákona spoločnými časťami bytového domu a nie sú príslušenstvom bytu. Norma jednoznačne požaduje exteriérové priestory bytu.
• Veterné a preslnené priestory: Norma definuje požiadavky na vetranie a preslnenie, vrátane špecifikácií pre balkóny a lodžie.
• Výťahy: V bytových domoch s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami sa zriaďuje výťah, čo je v súlade s Vyhláškou č. 532/2002 Z. z.

Všeobecná záväznosť noriem

Je dôležité si uvedomiť, že technické normy sú vo všeobecnosti na báze dobrovoľnosti (§ 3 ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb.). Záväznými sa stávajú vtedy, ak sú odkazované v právnych predpisoch (zákonoch, vyhláškach). V prípade rozporu medzi normou a právnym predpisom, má vždy prednosť právny predpis.

Norma STN 73 4301 obsahuje aj mnohé ďalšie špecifikácie týkajúce sa napríklad konštrukčnej výšky, umiestnenia okien, či požiadaviek na jednotlivé miestnosti a priestory. Pre komplexné pochopenie všetkých zmien a ich aplikácie v praxi je nevyhnutné zabezpečiť si a podrobne naštudovať samotnú normu STN 73 4301. Jej znenie obsahuje množstvo detailov, ktoré môžu ovplyvniť projektové riešenia a následne aj kvalitu bývania.

tags: #stn #734103 #budovy #na #byvanie