Slovenská novinárska obec a mnohí, ktorí mali to šťastie poznať Juraja Javorského, sa lúčia s výnimočným človekom. Jeho odchod po ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe zanechal v mnohých hlboký smútok, no zároveň aj spomienky na jeho jedinečnú osobnosť, profesionálnu integritu a ľudskú hĺbku. Juraj Javorský nebol len skvelým editorom a novinárom, ale predovšetkým človekom, ktorý inšpiroval, povzbudzoval a zanechával pozitívny vplyv na všetkých okolo seba.
Vychovávateľ budúcich novinárov a „tichý úsmev“ podpory
Ľudia, ktorých Juraj Javorský doviedol k novinárčine, naňho spomínajú s nesmiernou vďačnosťou. Stál pri začiatkoch ich písania, ponúkal rady a povzbudivé slová, často aj nesmelým autorom. „Veľmi často zaznievajú slová frajer, tichý úsmev a opisy, ako našiel povzbudivé slová aj pre mnohých nesmelých autorov a autorky,“ spomínajú kolegovia. Jeho prístup k práci bol charakteristický obdivuhodnou ľahkosťou a odvahou. Mnohí si ho pamätajú ako „frajer“, ktorý s nenápadnou eleganciou robil svoju prácu, a zároveň dokázal byť skvelým otcom, manželom a neskôr aj pokojným bojovníkom so svojou chorobou.
„Indián“ s citlivou dušou a zmyslom pre humor
Juraj Javorský mal povesť „redakčného indiána“. Toto označenie nepramenilo len z jeho zlomenej nosovej kosti, ale predovšetkým z jeho tichšej povahy a schopnosti pozorovať svet s nadhľadom. Nepotreboval veľa slov, aby vyjadril svoj názor, no keď sa ozval, jeho slová mali váhu a presnosť. Martin M. Šimečka spomína na jeho „indiánsky prístup k životu, jeho lásku k ľadovej vode, jeho sarkazmus a zmysel pre humor.“ Jeho schopnosť pochopiť a presne pomenovať problém využíval ako autor, pričom jeho texty často niesli „dve-tri slová, dokonale načasované, a vy padáte od rehotu pod stôl, lebo to je ono: presná pointa bez zbytočného vymýšľania.“
Aj napriek drsnejšiemu zovňajšku sa pod ním skrýval „krásny a citlivý človek“, ako ho opisujú kolegovia. „Nikto iný nevedel tak nenápadne a s takou malou pompou urobiť vždy tú správnu vec,“ dodávajú. Jeho humor bol často ironický, no vždy s cieľom poukázať na absurditu či neprávosť. „Nezávidím všetkým tým gaunerom, keď boli terčom jeho ironických komentárov. Tak im treba, zaslúžili si,“ poznamenáva jeden z jeho blízkych kolegov.
Novinárska integrita a odhodlanie v čase zmien
Juraj Javorský bol uznávaným ekonomickým novinárom, ktorý sa nielen zaujal, ale predovšetkým edukoval svojich čitateľov. „Veľmi výstižne komentoval a analyzoval nielen ekonomické témy,“ spomína jeden z jeho obdivovateľov. „Keď som začínal svoju kariéru ako analytik, často ma oslovoval jeden šikovný mladý novinár. Väčšinou chcel komentár k ekonomickému vývoju na Slovensku. Zaujalo ma, že nešiel po senzáciách či povrchných a bezobsažných vyjadreniach. Vždy sa chcel dostať na koreň veci.“
Jeho profesionalita a zásadovosť sa prejavili aj v čase významných zmien v mediálnom svete. Keď vstúpila Penta do denníka SME, Juraj Javorský „neváhal a okamžite vedel, že musíme odísť.“ Spolu s väčšinou redakcie sa podieľal na zakladaní Denníka N, kde aj naďalej pokračoval vo svojej práci, pričom sedel priamo oproti kolegom, pripravený kedykoľvek pomôcť či diskutovať.
Bojovník s chorobou a zdroj pozitívnej energie
Choroba vstúpila do Jurajovho života pred tromi rokmi, tesne po Novom roku. Napriek vážnej diagnóze sa však nevzdal. „Pamätám si stretnutie s človekom odhodlaným, nie zlomeným - s pokojným bojovníkom,“ opisuje jeden z jeho priateľov. Dokázal sa aj napriek zdravotným problémom pripájať na porady a posúvať debatu vpred prostredníctvom „indiánskych hlášok“ cez monitor počítača. Jeho stav sa dokonca zázračne zlepšil vďaka jeho aktívnemu životnému štýlu - veľa plával, športoval a zdravo žil.
Psychológia prekonania nevyliečiteľnej choroby | Bob Cafaro | TEDxCharlottesville
Aj v posledných mesiacoch svojho života prejavoval silu a optimizmus. „Ešte pred mesiacom som bol u nich doma. Bol som lyžovať a cestou z Chopku som sa zastavil na čaj. Juro bol spokojný. Ukazoval mi novú izbu s výhľadom do záhrady, ktorú práve dostavali. Mal bolesti, ale bol šťastný.“ Jeho pozitívna energia bola nákazlivá. „Bol to ten cenný typ človeka, ktorý vás dokázal nabiť svojou pozitívnou energiou.“
Všestranný „frajer“ s láskou k prírode a otužovaniu
Juraj Javorský bol človekom mnohých záujmov a vášní. Miloval les, vodu a prírodu. „Išiel mu v podstate každý šport, ktorého sa chytil.“ Spomínajú sa jeho otužovacie sezóny, plávanie v jazerách, dokonca aj v diere v ľade. „Najskôr sa kúpal v kadi, potom v jazere, v ktorom mal s ďalšími vysekanú dieru v ľade.“ Obdivuhodná bola jeho schopnosť prekonať aj extrémne podmienky, ako napríklad keď sa v extrémny chlad triasol od zimy, ale napriek tomu sa nevzdával. Aj jeho snaha naučiť sa chodiť po koľajniciach svedčí o jeho nekonvenčnosti a odvahe.
Bol tiež presvedčený o dôležitosti ochrany životného prostredia. „Zachraňoval planétu. Nie takým tým otrepaným spôsobom, ale po svojom. Krásne presviedčal, prečo sa oplatí každý jeden deň nevybrať sa do práce autom. Alebo ako ho teší každý dážď, lebo práve položil drenážnu rúru, a dažďovú vodu zo svojho domu odvádza do záhrady.“ Jeho texty často poukazovali na environmentálne problémy a ponúkali praktické riešenia.
Nezabudnuteľný kamarát a kolega
Pre mnohých bol Juraj Javorský nielen kolegom, ale aj blízkym priateľom. „Myslel som si, že tam nájdem kolegov a v lepšom prípade ľudí, s ktorými si budem rozumieť. Nečakal som, že tam získam aj kamarátov. Mýlil som sa.“ Jeho prítomnosť v redakcii prinášala pocit pohody a istoty. „Mal výnimočnú vlastnosť, že vám s ním bolo dobre a dialo sa to akosi samo od seba.“
Hoci často pôsobil ako „indián“, dokázal byť mimoriadne empatický. „Ďuro naozaj počúval. A pýtal sa tak, že ho zaujímala odpoveď. Niečo si pohmkál, zamrmlal a mohlo by to znieť, že svet ide ďalej. No potom nasledovala empatická otázka.“ Aj v posledných dňoch svojho života si udržiaval kontakt s blízkymi, hoci už vedel, že ich čas sa kráti. „Keď sa mi Juraj presne týždeň pred svojou smrťou ozval niekoľkými vetami, vedela som, že si už nenapíšeme, aj keď sme si písavali dlhé roky.“
Jeho odchod je nenahraditeľnou stratou pre Denník N, slovenskú žurnalistiku a predovšetkým pre všetkých, ktorí ho poznali. „Zostane po tebe prázdne miesto a nielen v redakcii. Ďakujem ti za všetko, čo si do môjho života priniesol. Za rozhovory, za smiech, za tichú podporu. Ďakujem, že som ťa mohla poznať.“ Jeho pamiatku si mnohí pripomínajú jeho obľúbeným výrazom „Bohovské“, ktorý používal, keď sa mu niečo zapáčilo, čím vyjadroval úprimné nadšenie a spokojnosť.