Od začiatku roka 2021 priniesla revízia normy STN 73 4301 "Bytové budovy" viaceré podstatné zmeny, ktoré sa dotýkajú nielen bytových domov, ale aj rodinných domov. Tieto zmeny reflektujú nové trendy v bývaní, energetickú efektívnosť a celkovú kvalitu obytného prostredia. Vzhľadom na dôležitosť týchto noriem pre stavebnú prax a bývanie, prinášame podrobný rozbor kľúčových aspektov a ich praktických implikácií.
Definícia a členenie budov na bývanie
Podľa normy STN 73 4301 sú budovy na bývanie definované ako "budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov". Tieto budovy sa ďalej členia na rodinné domy a bytové domy.
Rodinné domy
Norma definuje rodinný dom ako "bytovú budovu (jedno alebo dvojbytovú), samostatne stojacu na vlastnom pozemku, pričom pri umiestnení domu na pozemok musia byť dodržané minimálne odstupy od všetkých hraníc pozemku". Ďalej sa uvádza, že "bytová budova, ktorá vzniká združením dvoch rodinných domov (jedno alebo dvojbytových)" alebo "bytová budova, ktorá vzniká radením najmenej troch a viac rodinných domov (jedno a dvojbytových) bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami umiestnenými na spoločnej hranici dvoch susedných pozemkov". Zastavaná plocha každého jednotlivého rodinného domu zaberá celú šírku pozemku, pričom toto sa nemusí týkať rodinných domov v koncových polohách radovej zástavby. Odporúčané rozmery átriových a patiových rodinných domov sú najmenší rozmer átria 6x6 m a najmenší rozmer patia 4x4 m. Hlavný vstup do rodinného domu má mať zádverie a vstupné dvere by mali byť široké najmenej 900 mm a vysoké aspoň 2 000 mm.
Je dôležité poznamenať, že táto definícia sa v niektorých aspektoch môže líšiť od definície rodinného domu podľa Stavebného zákona (§ 43b ods. 3), ktorý uvádza maximálne tri byty a dve nadzemné podlažia s podkrovím. V takýchto prípadoch, kde dôjde k rozporu medzi normou a vyšším právnym predpisom, platí vyšší právny predpis, čo znamená, že dodržiavanie daného bodu normy môže byť v konkrétnom prípade dobrovoľné.
Bytové domy
Bytové domy sú definované ako "budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty". Zaujímavou zmenou je vypustenie definície polyfunkčných objektov z tejto časti normy, pričom je priamo v definícii zdôraznené, že obytná časť má mať samostatný vstup, čo naznačuje potrebu oddelenia bývania od iných prevádzok.
Podzemné podlažie a definície priestorov
Definícia podzemného podlažia bola predmetom viacerých diskusií. Podľa novej metodiky sa za podzemné podlažie považuje "každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády". Referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy. Dôležité je, že pre výpočet sa berie do úvahy pôvodný terén, nie následné terénne úpravy. Pri výpočte aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia.
Pre úplnosť, definícia podzemného podlažia sa vzťahuje na všetky typy budov, nie len na bytové. Taktiež je dôležité rozlišovať medzi pojmami ako zastavaná plocha a podlažná plocha, ktoré sú definované v STN 73 4301 vo vzťahu k bytovým budovám.
Svetlá výška miestností a podkrovie
Významnou zmenou je úprava minimálnej svetlej výšky obytných miestností. Norma teraz explicitne uvádza, že "Svetlá výška obytných miestností musí byť najmenej 2 600 mm. Svetlá výška obytných miestností v podkroví musí byť najmenej 2 400 mm". Toto predstavuje sprísnenie oproti predchádzajúcim predpisom, kde boli tieto hodnoty často považované za odporúčané a mohli byť znížené. Zníženie podhľadu v obytnej miestnosti musí byť po tento podhľad. Táto zmena môže mať ekonomické dopady, nakoľko sa bežne stavali bytovky s nižšou svetlou výškou kvôli úspore nákladov.
Podkrovie je definované ako "také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. podkrovie (napr. a podkrovie)". Táto presná definícia má zabrániť špekuláciám o tom, čo už je a čo ešte nie je podkrovie.
Denné osvetlenie a preslnenie
Norma sa detailnejšie venuje aj požiadavkám na denné osvetlenie a preslnenie. "Priame denné osvetlenie musia mať všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m2." Kedysi sa táto hranica týkala len obytných miestností, teraz sa znížila plocha, pri ktorej už musí byť kuchyňa osvetlená oknami. Priestory na varenie s podlahovou plochou nad 8 m2 sa majú priamo vetrať a osvetľovať oknami.
Čas preslnenia je vymedzený obdobím od 1. marca do 13. októbra, pričom minimálna doba je 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°. V bytoch s dvoma a viac obytnými miestnosťami sa vyžaduje 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. V prípade existencie tieniacich prvkov, ako sú balkóny alebo lodžie, stačí dodržať požadovaný čas pre kritický deň 1. marca. Alternatívne sa uvádza aj obdobie od 21. marca do 22. septembra.
Pri hodnotení denného osvetlenia a preslnenia sa pracuje s rozmermi osvetľovacích otvorov. Vplyv rámov sa započítava činiteľom strát svetla. Odporúča sa, aby obytné miestnosti mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osoby približne vodorovným smerom. Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti by mal byť najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm), horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou. Šírka zvislého okna by mala byť minimálne 55% zo šírky okennej steny.
Exteriérové priestory a bezbariérovosť
Norma jednoznačne požaduje exteriérové priestory bytu. V súvislosti s bezbariérovým prístupom sa odkazuje na ÖNORM B1600, pričom manipulačný priestor invalidného vozíka je determinovaný priemerom kružnice 1500 mm. Navrhnutie väčšieho priestoru nie je vylúčené.
Pri hlavnom vstupe do bytového domu je požiadavka na bezbariérový prístup. Vstup musí byť v úrovni komunikácie pre chodcov bez schodov a vyrovnávacích stupňov. Ak to nie je možné, výškový rozdiel môže byť prekonaný rampou alebo v odôvodnených prípadoch zvislou zdvíhacou plošinou.
Požiadavka na exteriérové priestory bytu je záväzná. V prípade, že nie je priestor na vonkajšiu odstavnú plochu pre imobilných, norma v bode 5.2.1.2 d) uvádza riešenie týkajúce sa odstavných plôch pre odpadové nádoby.
Odstupové vzdialenosti a umiestnenie stavieb
Odstupové vzdialenosti od susedných pozemkov a iných stavieb sú kľúčovým faktorom pri umiestňovaní budov. Bod 6.2.2 normy uvádza, že "Ak sú v niektorej z protiľahlých častí stien susedných bytových budov okná obytných miestností, nesmie byť odstup bytových domov menší ako výška vyššej steny". Tento bod bol v pôvodnej norme vedený ako 5.2.1.
Je dôležité si uvedomiť, že problematiku odstupových vzdialeností primárne rieši stavebný zákon a príslušný územný plán, nie samotná norma STN 73 4301. Norma môže poskytovať odporúčania, ale záväzné sú predpisy vyššej právnej sily. V prípade umiestnenia kontajnerov na odpad sa uvádza požiadavka na odstup 10 m od bytovky. Garáže boli v minulosti započítavané do úžitkovej plochy, ale podľa novej normy sa do úžitkovej plochy bytu nezapočítavajú.
Nové technológie a elektromobilita
Norma reflektuje aj moderné trendy v oblasti technológií. Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať s elektromobilitou. Ide o cestný dopravný systém založený na elektrických vozidlách, doplnený o nabíjaciu infraštruktúru a informačné technológie.
Prechodné ustanovenia a záväznosť noriem
Prechodné ustanovenia, ktoré upravujú parametre menené priamo normou a nie nadradenými predpismi, nemôže definovať norma, ale vyšší právny predpis. Keďže norma STN 73 4301 má do istej miery odporúčací charakter, jej záväznosť nastáva vtedy, ak sa na ňu odvoláva vyšší právny predpis, napríklad nový stavebný zákon alebo iné vyhlášky. V prípade rozporu s vyšším právnym predpisom, platí vyšší predpis. Napríklad, pri definícii rodinného domu, kde je rozpor s Stavebným zákonom, je dodržiavanie normy v tomto bode dobrovoľné.
Zoznam relevantných noriem
Okrem STN 73 4301 existuje celý rad ďalších záväzných technických stavebných noriem, ktoré sú dôležité pri výstavbe budov na bývanie. Patria sem normy týkajúce sa elektrických inštalácií (STN 33 rad), tepelnotechnických vlastností (STN 73 0540), denného osvetlenia (STN 73 0580), akustiky (STN EN ISO 717), požiarnych predpisov (STN 92 0201), ako aj špecifické normy pre komíny, vodovody, kanalizáciu a iné. Kompletný zoznam týchto noriem je možné získať v Slovenskom ústave technickej normalizácie.
Zoznam niektorých dôležitých noriem:
- STN 33 0110/:2000 - Napäťové pásma pre elektrické inštalácie budov.
- STN 73 0540-2 - Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.
- STN 73 0580-1 - Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky.
- STN 73 4301 - Budovy na bývanie.
- STN 73 4305 - Zariaditeľnosť bytov.
- STN 92 0201-1 - Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 1: Požiarne riziko, veľkosť požiarneho úseku.
Je nevyhnutné, aby projektanti, architekti a stavební realizátori dôkladne poznali a aplikovali všetky relevantné normy a predpisy, aby zabezpečili bezpečnosť, funkčnosť a kvalitu moderných budov na bývanie.