Nový stavebný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2025, priniesol zásadné zmeny v procese povoľovania a uskutočňovania stavieb na Slovensku. Jedným z kľúčových aspektov, ktorý sa dotýka širokej verejnosti, je aj inštitút verejnej vyhlášky. Hoci má zabezpečiť transparentnosť a informovanosť, prax ukazuje, že jeho aplikácia môže viesť k situáciám, kedy sa občania o dôležitých stavebných zámeroch nedozvedia včas, čo môže mať vážne dôsledky.
Právny rámec a účel verejnej vyhlášky
Zákon č. 25/2025 Z. z. o výstavbe (ďalej len „stavebný zákon“) definuje stavebnú činnosť od prípravy až po odstránenie stavieb. V rámci tohto procesu zohrávajú dôležitú úlohu orgány štátnej správy, ktorými sú Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a špeciálne stavebné úrady. Ich pôsobnosť zahŕňa nielen rozhodovanie o stavebných zámeroch, ale aj dohľad nad dodržiavaním predpisov a kontrolu kvality stavebných prác.
Jedným z nástrojov, ktorý stavebné úrady využívajú na informovanie o začatí stavebného konania, je verejná vyhláška. Tento spôsob oznámenia je primárne určený pre situácie, kedy je počet účastníkov konania vysoký, alebo sa jedná o líniové či rozsiahle stavby. Stavebný zákon nedefinuje presne, čo predstavuje „veľký počet účastníkov konania“, čo ponecháva na správnu úvahu stavebného úradu.
Prípadová štúdia: Prípad manželov Slavkovských zo Spišskej Novej Vsi
Prípad manželov Slavkovských zo Spišskej Novej Vsi ilustruje potenciálne problémy spojené s nadmerným využívaním verejných vyhlášok. Manželia vlastnia rodinný dom s predajňou kamenárskych výrobkov, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti bytového domu. O plánovanom zateplení bytového domu, ktoré zasahovalo aj do ich pozemku, sa dozvedeli až rok po vydaní stavebného povolenia, a to prostredníctvom osobnej návštevy zástupcu vlastníkov bytov.
Hoci stavebný úrad informoval o začatí konania verejnou vyhláškou, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli mesta, manželia Slavkovskí túto informáciu nezachytili. Zástupca vlastníkov bytov, Ľudovít Jaško, argumentoval, že informácia bola zverejnená štandardným spôsobom a pán Slavkovský mal možnosť podať námietky. Manželia však poukazovali na to, že ako jediní priamy susedia mali byť oslovení individuálne.
Dôsledky nedostatočnej informovanosti
Nedostatočné informovanie o stavebnom konaní môže mať vážne následky. V prípade manželov Slavkovských sa problém týkal nielen zasahovania do ich pozemku, ale predovšetkým nečakaného zistenia o montáži bleskozvodu. Tento bleskozvod mal byť napojený na zemniacu sieť, ktorá sa nachádzala na pozemku manželov, pričom cez ich pozemok prechádza vysokonapäťový kábel (22 kV) vo vlastníctve Východoslovenskej distribučnej (VSD).
Po upozornení na existenciu vysokonapäťového kábla, robotníci montáž bleskozvodu nedokončili. Manželia Slavkovskí preto podali sťažnosť na stavebný úrad s požiadavkou na obnovu konania, avšak ich žiadosť bola zamietnutá. Odvolací úrad v Košiciach potvrdil rozhodnutie stavebného úradu s odôvodnením, že nesprávne doručenie rozhodnutia formou verejnej vyhlášky nie je dôvodom na obnovu konania podľa správneho poriadku.
Chýbajúce stanoviská a zodpovednosť
Kľúčovým problémom v tomto prípade bolo, že ani počas projektovania, ani počas stavebného konania, si stavebný úrad ani zástupca vlastníkov bytov nevyžiadali stanovisko od VSD k existencii a umiestneniu inžinierskych sietí. Hovorkyňa VSD, Andrea Danihelová, potvrdila, že ich spoločnosť v tomto smere nebola vôbec kontaktovaná.
Podľa stavebného zákona, úlohou projektanta je zistiť existenciu inžinierskych sietí, ktoré by mohli byť stavbou dotknuté. Povinnosťou stavebníka a investora je vyžiadať si stanovisko k existujúcim sieťam od prevádzkovateľov a pred realizáciou stavby si dať tieto siete vytýčiť. Stavebný úrad sa však bránil tým, že káble VSD nie sú v ich majetku a nemajú čo rozhodovať za majetok cudzieho.
Zvyšovanie kvality výstavby a certifikácia zhotoviteľov
Nový stavebný zákon sa snaží zvýšiť úroveň kvality stavebných prác. Jedným z opatrení je zavedenie povinnosti pre zhotoviteľa vyhradenej stavby spĺňať podmienky spôsobilosti podľa certifikačnej schémy. Táto certifikácia overuje, či zhotoviteľ spĺňa kvalifikačné požiadavky a je vydávaná akreditovaným certifikačným orgánom s platnosťou 5 rokov.
Certifikát môže byť držaný samotným zhotoviteľom, zmluvným dodávateľom alebo členom skupiny dodávateľov. Verejný obstarávateľ musí v súťažnej dokumentácii alebo v zmluve požadovať predloženie tohto certifikátu. V prípade, ak verejný obstarávateľ certifikát nepožadoval, nesplnenie tejto povinnosti zhotoviteľom môže viesť k sankciám podľa stavebného zákona.
Dôležitosť aktívnej účasti občanov
Prípad manželov Slavkovských jasne ukazuje, že aj napriek snahe o zjednodušenie a zefektívnenie procesov, je nevyhnutná aj aktívna účasť občanov. Hoci sa môže zdať, že verejná vyhláška je len formálnym úkonom, jej ignorovanie môže mať vážne dôsledky. Občania by mali byť bdelí a sledovať informácie týkajúce sa stavebných zámerov vo svojom okolí, najmä ak sa ich priamo dotýkajú.
Aj keď sa problém s bleskozvodom v prípade manželov Slavkovských napokon vyriešil v ich prospech, tento prípad slúži ako dôležité upozornenie na potrebu lepšej informovanosti a zodpovednejšieho prístupu všetkých zúčastnených strán v procese výstavby.
