Nový Stavebný zákon a sankcie: Spravodlivosť v stavebníctve na Slovensku

Od apríla tohto roka došlo k významnej transformácii v oblasti štátneho stavebného dohľadu na Slovensku. Kompetencie, ktoré predtým patrili Slovenskej stavebnej inšpekcii, sa presunuli pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Táto zmena, spolu s novou legislatívou, prináša nielen zjednodušenie procesov, ale aj nové prístupy k sankciám za porušenie stavebného práva. Cieľom je zabezpečiť vyššiu kvalitu, bezpečnosť a legálnosť stavieb na celom území Slovenska.

Ilustračná fotografia modernej budovy na Slovensku

Zmeny v štátnom stavebnom dohľade

S účinnosťou od apríla tohto roka prešiel štátny stavebný dohľad pod gesciu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Táto transformácia znamená zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie a presun jej kompetencií na regionálne úrady, ktoré sa v podstate stali novými stavebnými inšpektorátmi. Tieto regionálne úrady sú teraz jediným orgánom oprávneným na vykonávanie stavebného dohľadu na stavbách. Kompetencie, ktoré predtým vykonávali stavebné úrady na obciach a mestách, sa týmto presunuli výlučne na regionálne stavebné inšpektoráty.

Generálny riaditeľ sekcie štátneho stavebného dohľadu Martin Zlocha zdôraznil, že tento krok je zásadný a prináša zmeny predovšetkým v rovine dohľadu. „V oblasti dohľadu sa toho zmenilo veľmi veľa, a to predovšetkým v niektorých rovinách,“ uviedol Zlocha. Tento presun kompetencií má zabezpečiť centralizovanejší a efektívnejší výkon štátneho stavebného dohľadu.

Stavebné právo pre dodávateľov, nad rámec základov

Kvalifikovaný personál pre nový dohľad

Úspešné fungovanie novej štruktúry závisí od dostatku kvalitných ľudí. Základ tímu tvoria inšpektori, ktorí prešli zo Slovenskej stavebnej inšpekcie. Títo odborníci, s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti stavebného dohľadu, si vychovali aj svojich nástupcov a takmer bez výnimky prešli na regionálne úrady. Avšak, aby sa pokryli všetky podnety a zabezpečila sa dostatočná kapacita, úrad od apríla spustil aj nábor nových zamestnancov. Cieľom je doplniť skúsených odborníkov o nových kolegov, ktorí sa pod ich vedením naučia a zosilnia tak kapacitu úradu naprieč celým Slovenskom.

Zákon presne stanovuje požiadavky na stavebného inšpektora. Ide predovšetkým o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v špecifických oblastiach, prípadne stredoškolské vzdelanie v určených študijných odboroch. Potenciálny inšpektor musí následne absolvovať odbornú prípravu a úspešne zložiť skúšky. Proces získania oprávnenia na výkon činnosti stavebného inšpektora je preto pomerne dlhý a náročný. Napriek tomu je o túto prácu prekvapivo značný záujem, a to ako zo strany absolventov, tak aj zo strany skúsených profesionálov z praxe, ktorí hľadajú zmenu.

Sankcie v novej legislatíve: Striktnosť a prehľadnosť

Nová legislatíva priniesla aj zmeny v oblasti sankcií. Zákon je v tomto smere pomerne striktný a presne stanovuje, aké pokuty a sankcie hrozia za konkrétne porušenia. „Zákon je pomerne striktný. Presne stanovuje koľko, za čo,“ zdôraznil Martin Zlocha. Zásadne sa nezvyšovali pokuty dramaticky, ale boli stanovené minimálne limity pre fyzické osoby a pri niektorých sankciách sa dokonca horné limity mierne znížili. Dôležité je, že limity sú presne definované, čím sa zvyšuje prehľadnosť a predvídateľnosť pre stavebníkov.

Pri zistení nebezpečnej, nekvalitnej alebo čiernej stavby inšpektori nepristupujú k upozorneniu, ale priamo k sankciám. Tieto sankcie majú síce pomerne široké rozpätie, avšak nie sú nulové. Posudzuje sa závažnosť porušenia, pričom sankcia sa udeľuje v podstate okamžite.

Infografika znázorňujúca stupne pokút podľa závažnosti priestupku

Praktický výkon dohľadu: Podnety občanov a vlastný monitoring

V teréne stavební inšpektori pracujú prevažne na základe podnetov od občanov. Tieto podnety sa sumarizujú na regionálnych úradoch a riešia sa podľa priority. Okrem toho sa časť výkonu dohľadu realizuje aj na základe vlastného monitoringu. Inšpektori sú si vedomí dôležitých stavieb vo svojich regiónoch a aktívne preverujú, či sa postupuje v súlade so zákonom. Bolo prekvapujúce, že už v prvých dvoch mesiacoch účinnosti nového zákona prišlo vyše 700 podnetov na možné porušenia. Tieto podnety vyžadujú dôkladné preverenie a komunikáciu s ich podávateľmi.

Stav na Slovensku a výhľad do budúcnosti

Čo sa týka porušovania stavebného práva, situácia na Slovensku nie je najlepšia. Historicky existuje viacero stavieb, ktoré nie sú postavené v súlade so zákonom. Nová legislatíva však ponúka možnosť dodatočnej legalizácie stavieb a obsahuje prechodné ustanovenia. Cieľom nie je okamžite všetko búrať a likvidovať, ale skôr minimalizovať negatívny stav do budúcna, predovšetkým prostredníctvom prevencie.

Verí sa, že fyzické aj právnické osoby sa poučia a začnú si viac dávať pozor. Ukáže sa to až po čase a po prvých dôsledkoch novej legislatívy. Ak je niečo v zásadnom rozpore so zákonom, musí sa to riešiť krajnými opatreniami, čo odradí potenciálnych porušovateľov v budúcnosti.

Odstraňovanie stavieb je, samozrejme, komplikovaný proces, ktorý musí vykonávať oprávnená stavebná firma a je spojený aj s nakladaním so stavebným odpadom. Ide o proces, ktorý môže trvať týždne až mesiace v závislosti od typu stavby.

Mapa Slovenska s vyznačenými regionálnymi úradmi pre územné plánovanie a výstavbu

Výška pokút a legalizácia stavieb

Pri fyzických osobách stúpla dolná hranica pokút na 30 eur, pričom horná hranica sa môže pohybovať až do 200 000 eur v závislosti od porušenia. Pri právnických osobách je dolná sadzba od 100 eur. Zákon presne definuje rozmedzie pokút za konkrétne porušenia.

Dodatočná legalizácia stavieb je riešená v rámci Stavebného zákona s presne stanovenými podmienkami. Uprednostňuje sa legalizácia, pokiaľ je to možné, avšak niektoré stavby zrejme legalizované nebudú.

Zber dát a tvorba štatistík sú kľúčové pre nastavenie kapacít a vyhodnocovanie celého procesu výstavby. Zber dát od viacerých osôb a počúvanie ľudí z terénu sú nevyhnutné pre efektívne riešenie problémov.

Stavebný boom a porozumenie legislatíve

Osobne sa zdá, že stavebný boom mierne ustál. Stavia sa menej v oblasti občianskej vybavenosti a bývania, avšak viac sa rozbehli strategické investície. Ľudia možno odkladali stavebné zámery v očakávaní novej legislatívy.

Snažíme sa čo najviac školiť a chodiť medzi ľudí, inštitúcie a firmy, ktoré majú záujem. Školíme mestá a obce, aby sme novú legislatívu čo najviac predstavili. Aj keď sa s ňou už zoznámili, prichádzajú otázky, ktoré sa snažíme vysvetľovať a hľadať riešenia pre čo najlepšie uplatnenie v praxi.

V oblasti výstavby ostala celá časť na stavebných úradoch miest a obcí, čo je pre nich niečo nové. Preto sa zúčastňujú školení a aktívne sa pýtajú.

Podnety susedov a bezpečnosť stavieb

Niektoré podnety môžu mať na prvý pohľad známky nezhôd medzi susedmi. Inšpektori však majú nástroje na preverenie podozrení a vyžiadanie potrebných informácií. Na webovej stránke úradu sa spúšťa formulár na podávanie podnetov, ktorý uľahčí ich vybavenie.

Čo sa týka bezpečnosti a kvality stavieb na Slovensku, prevládajúci názor je, že stavby sú bezpečné. Dlhé roky sa stavalo podľa predpisov a noriem. Stavebná inšpekcia slúži na odhaľovanie prípadných porušení.

Prognóza a vylepšovanie legislatívy

Oblasť stavebníctva je podľa názoru odborníkov dobre naštartovaná a nová legislatíva by k tomu mala pomôcť. Je však potrebné, aby uplynul nejaký čas na zhodnotenie jej prínosu. Očakáva sa, že projektanti, dodávatelia a developeri budú môcť zhodnotiť prínosy a následne navrhnúť potrebné zmeny a vylepšenia.

V rámci Slovenska nie je zatiaľ žiadny región, ktorý by výrazne vyčnieval ako problematický z hľadiska čiernych stavieb. Informácie sa stále zbierajú. Formulár na podanie podnetu na webe úradu pomôže zefektívniť ich vybavenie.

Stavebný zákon definuje, čo sa na Slovensku považuje za stavbu a aké pravidlá platia pri jej príprave, výstavbe, užívaní aj odstránení. Vysvetľuje práva a povinnosti stavebníkov, projektantov, obcí a štátnych orgánov. Zákon rozlišuje rôzne typy stavieb, od drobných až po rozsiahle inžinierske stavby. Rieši aj podmienky fungovania staveniska, bezpečnosť, označenie, dokumentáciu a ochranu okolia.

Novelizácia zákona prináša aj úpravy definícií a pojmov, čím sa jasnejšie určí, čo je pevné spojenie stavby so zemou, čo sa považuje za budovu, inžiniersku stavbu či pozemnú stavbu. Zmeny sa dotýkajú aj bežných stavebníkov, pričom sa jasnejšie určuje, pri ktorých menších stavbách alebo úpravách stačí ich len ohlásiť stavebnému úradu.

Novela rieši aj fungovanie stavebných úradov, postup pri odvolaniach, kontrole projektov či kolaudácii stavieb. Celkovo ide o úpravu detailov, nie o novú reformu.

Zodpovednosť a sankcie podľa nového Stavebného zákona

Nový Stavebný zákon odlišne upravuje zodpovednosť subjektov v procese výstavby za porušenia zákona. Stavebník nie je vždy tým, ktorý riadi výstavbu, ale po novom aj iné subjekty sú zodpovedné za porušenia zákona. Zákon vychádza zo zodpovednosti jednotlivých osôb vo výstavbe založenej na ich odbornej činnosti. Stavebník, ako objednávateľ služby, nemá schopnosť odborne posudzovať činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť. Každý subjekt, ktorý sa podieľa na výstavbe od zverejnenia stavebného zámeru až po kolaudáciu, nesie podľa nového zákona zodpovednosť.

Priestupok je tradičnou sankciou. Nový Stavebný zákon člení skutkové podstaty priestupkov do viacerých odsekov podľa ich spoločenskej škodlivosti, od najmenej škodlivých až po najškodlivejšie, s čím zodpovedajú aj sumy pokút. Pokuty sa pohybujú od 30 eur až do 200 000 eur.

Správne delikty sú sankciou pre právnické osoby a podnikateľov. Nový Stavebný zákon postihuje aj iné osoby než len stavebníka, ako napríklad osoby poverené výkonom stavebného dozoru, stavbyvedúceho, či osoby vykonávajúce vyhradené činnosti vo výstavbe bez oprávnenia. Pokuty pre tieto subjekty sa pohybujú od 300 eur až do 30 000 eur.

V konaní o uloženie pokuty stavebný inšpektorát prihliadne na dobu trvania protiprávneho stavu, závažnosť následkov a ochotu napraviť zistené porušenie. Pri uložení pokuty môže stavebný inšpektorát zadržať neplatné alebo neoprávnene použité osvedčenie a iné doklady.

Z ustanovení nového Stavebného zákona vyplýva, že nie len stavebník, ale aj iné právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, budú sankcionované za porušenie povinností. Pokuty pre fyzické osoby-podnikateľov alebo právnické osoby sa pohybujú v rozsahu od 100 eur až do 150 000 eur, v závislosti od charakteru a závažnosti porušených povinností.

tags: #stavebny #zakon #sankcie