Súčasná právna úprava inštitútov ohlasovania stavieb, povoľovania stavieb, dodatočného povoľovania stavieb, zmien stavieb, udržiavacích prác, povoľovania terénnych úprav, prác a zariadení, vytyčovania stavieb a užívania stavieb je zaradená do druhej časti “STAVEBNÝ PORIADOK” zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Základným pojmom hmotnoprávnej úpravy stavebného poriadku obsiahnutej v druhej časti Stavebného zákona je pojem stavba. Uvedené ustanovenie slúži na administratívnoprávne vymedzenie pojmu „stavba“ pre účely konaní podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, t.j. na účely navrhovania stavieb, povoľovania ich umiestnenia, uskutočňovania a užívania, ako aj odstraňovania stavieb. Právna úprava režimu prípustnosti stavieb, stavebných úprav, terénnych úprav, zariadení a udržiavacích prác možno z pohľadu laickej verejnosti označiť za najviac vnímaný okruh otázok, resp. problémov upravených stavebným poriadkom. Z procesného hľadiska možno rozlíšiť tri režimy prípustnosti stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác: bez povinnosti ohlásenia stavby alebo vybavenia stavebného povolenia, režim ohlásenia a režim stavebného povolenia.
Odo dňa 01.04.2025 nadobudol účinnosť nový zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon (ďalej len „Stavebný zákon“). Jednou z kľúčových zmien nového zákona je zjednodušenie povoľovania stavieb. Nový stavebný zákon jasne definuje rôzne kategórie stavieb tak, aby bolo jednoduchšie určiť, aký režim, resp. proces povoľovania pre ne platí. Tieto kategórie sú navrhnuté tak, aby zohľadňovali veľkosť stavieb, účel a ich vplyv na okolie. Vymedzenie jednoduchých a drobných stavieb má dôležitý význam pre určenie spôsobu projektovania, povolenia a zhotovovania. Nový stavebný zákon je postavený na základnom pravidle, podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere. Rozhodnutie o stavebnom zámere je teda základným aktom pri akejkoľvek stavebnej činnosti, či už je to zhotovenie novej stavby, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby alebo stavebné úpravy na stavbe alebo pozemku. Stavebný zákon uvádza, pri ktorých drobných stavbách a stavebných úpravách sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu, a teda kedy sa vyžaduje tento zjednodušený režim povoľovania stavieb.
Základné Definície a Klasifikácia Stavieb
Stavba je definovaná ako stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Tento základný pojem tvorí pilier celého stavebného poriadku. Súborom stavieb sa rozumie viacero stavieb tvoriacich funkčný celok.
V rámci stavebného zákona sa stavby delia do niekoľkých kategórií na základe ich charakteru, veľkosti a vplyvu na okolie:
Drobné stavby: Stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. V praxi sa pomerne často stáva, že stavebník neberie na zreteľ všetky zákonom stanovené podmienky, na základe splnenia ktorých možno stavbu kategorizovať ako drobnú stavbu. To, že zastavaná plocha plánovanej stavby nepresahuje 25m², automaticky neznamená, že ide o drobnú stavbu, ktorá nepodlieha povoľovaciemu režimu vyžadujúcemu podľa ustanovení stavebného poriadku riadne uskutočnenie stavebného konania a následné vydanie stavebného povolenia. Podľa nového stavebného zákona sa nevyžaduje ohlásenie ani rozhodnutie o stavebnom zámere ak ide napr. o bežnú údržbu stavby - oprava fasády, oprava a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov a pod.; oprava a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií; maliarske, natieračské, tapetárske, štukatérske práce; informačné konštrukcie, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m².
Jednoduché stavby: Stavba alebo stavebná konštrukcia, ktorá nemá výrazný vplyv na svoje okolie. Jednoduchá stavba nemôže mať viac ako jedno nadzemné podlažie. Zákon rozlišuje medzi podkrovím a podlažím. Pre jednoduché stavby, ako je napr. malý rodinný dom či chata, potrebuje stavebník rozhodnutie o stavebnom zámere. Podľa ustanovenia § 39a ods. 4 Stavebného zákona sa pre povoľovanie jednoduchých stavieb uplatňuje zjednodušený povoľovací režim.
Vyhradené stavby: Tieto stavby, či už ide o budovy alebo inžinierske stavby, sú technologicky náročné a z hľadiska rozsahu stavebných prác potrebujú organizovanie a koordináciu výstavby. Pre vyhradené stavby platia najprísnejšie požiadavky, pretože ich výstavba kladie vysoké nároky na koordináciu, techniku a bezpečnosť. Medzi takéto stavby patria napríklad stavby diaľnic a výstavba nových úsekov ciest I. triedy, mosty na diaľniciach a cestách I. triedy, priehrady a iné vodné stavby na zadržiavanie vody s výškou viac ako 8 m nad najnižšou kótou základovej škáry alebo zadržiavaným objemom nad 1 milión metrov kubických.
Dočasné stavby: Stavba, ktorej čas trvania je obmedzený jej účelom, konštrukciou alebo je určený rozhodnutím stavebného úradu.
Budovy: Priestorovo sústredená zastrešená stavba, ktorá je určená a stavebno-technicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí. Budovy sa ďalej členia na bytové a nebytové budovy. Nebytovou budovou je budova, ktorá nie je bytovou budovou.
Inžinierske stavby: Stavba, ktorá nie je budovou. Medzi inžinierske stavby patria napríklad líniové stavby, ktoré tvoria súvislú stavebno-technicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu.
Stavby pre bezpečnosť štátu: Stavby vo vlastníctve štátu v správe, nájme alebo výpožičke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu užívané na služobné účely a stavby vo vlastníctve, v správe, nájme alebo výpožičke rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, akciových spoločností alebo štátnych podnikov v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti týchto orgánov užívané na služobné účely.
Procesy a Dokumentácia v Stavebnom Konaní
Stavebný zákon upravuje aj procesy súvisiace so stavbami, ako je ich odstraňovanie. Odstraňovaním stavby sú stavebné práce, ktorými sa odstraňuje stavba v celom rozsahu alebo jej časť, vrátane nakladania so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií.
Pre realizáciu stavieb je nevyhnutná adekvátna dokumentácia. Dokumentácia stavby je ucelený súbor dokumentov, ktoré textovo opisujú a graficky znázorňujú stavbu. Spravidla sa vypracúva v elektronickej podobe a ukladá sa v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Povinnosť ukladania v informačnom systéme sa nevzťahuje na prevádzkovú dokumentáciu.
Projektová dokumentácia: Súbor dokumentov o projektovej príprave stavby. Projekt stavby je textové a grafické vyjadrenie architektonického a stavebno-technického riešenia stavby, jej technického, technologického a energetického vybavenia vrátane zabezpečenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti a vybavenia stavby požiarnymi zariadeniami a napojenia na dopravnú infraštruktúru a na siete technického vybavenia územia v území v súlade so stavebným zámerom alebo vyjadrenie návrhu zmeny stavby, uskutočnenia stavebnej úpravy alebo odstránenia stavby. Projekt stavby na ohlásenie je textové a grafické vyjadrenie architektonického a stavebno-technického riešenia stavby, na ktorú sa vyžaduje ohlásenie.
Stavebný denník: Dokumentačný záznam postupu stavebných prác od prevzatia staveniska do úplného dokončenia stavebných prác a odovzdania a prevzatia stavby.
Prevádzková dokumentácia: Súbor dokumentov o skutočnom stavebno-technickom stave a o spôsobe užívania stavby počas jej prevádzky.
V prípade, ak sa nezachovala dokumentácia stavby, z ktorej by bolo možné zistiť účel, na ktorý bola stavba projektovaná, povolená alebo skolaudovaná, predpokladá sa, že je určená na účel, ktorý umožňuje jej skutočné stavebno-technické a prevádzkové usporiadanie.
046 – Povinnosti projektantov podľa nového stavebného zákona – JUDr. Tatiana Prokopová
Stavebné Úrady a Odborné Predpoklady
Stavebným úradom je obec. Obce ako stavebné úrady sa na účely zabezpečenia odborných podkladov pre výkon štátnej správy na úseku výstavby môžu združovať a vytvoriť spoločný obecný úrad. Územia obcí, ktoré sa združili a vytvorili spoločný obecný úrad, musia patriť do územného obvodu toho istého regionálneho úradu. Vedúci stavebného úradu organizuje činnosť stavebného úradu, odborne vedie, riadi a kontroluje zamestnancov stavebného úradu.
Osobitným kvalifikačným predpokladom sa rozumejú kvalifikačné predpoklady vzdelania a praxe a súhrn teoretických vedomostí a praktických zručností pri aplikácii tohto zákona a súvisiacich právnych predpisov. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca na odbornú prípravu a na vykonanie skúšky. Zamestnanci sú povinní prehlbovať si kvalifikáciu systematickým odborným vzdelávaním.
Režimy Povoľovania Stavieb
Podľa nového stavebného zákona sa pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere, ak zákon neustanovuje inak. Ohlásenie stavebnému úradu sa vyžaduje pri drobných stavbách a niektorých stavebných úpravách.
Režim ohlásenia: Ohlásenie stavebnému úradu treba predovšetkým pri drobných stavbách, niektorých stavebných úpravách a zákonom presne vymedzených stavbách elektronických komunikačných sietí a telekomunikačných zariadení. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Režim stavebného povolenia: Pre zmeny dokončených stavieb - prístavby, nadstavby a vstavby si vždy vyžadujú stavebné povolenie. Týmito stavebnými úpravami sa prinajmenšom mení pôvodný spôsob užívania stavby, resp. jej časti a bez následnej kolaudácie nie je možné vstavbu podkrovia užívať ako obytnú plochu. Stavebné úpravy spočívajúce v zobytnení priestorov sú častým prípadom stavebných úprav podliehajúcich povoľovaniu v režime stavebného konania podľa ustanovení Stavebného zákona. Zatepľovanie budov je možné charakterizovať ako zmenu dokončenej stavby uskutočnenú stavebnými úpravami, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
Pre zhotovenie jednoduchej stavby môže stavebník zabezpečiť svojpomocou aj vtedy, ak nespĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie, ak vedenie jej zhotovovania vykonáva osoba oprávnená na stavebný dozor.
Dotknuté Orgány a Ich Úloha
Dotknutým orgánom je orgán verejnej správy, ktorý je správny orgán, alebo ústredný orgán štátnej správy chrániaci záujem podľa osobitného predpisu ako dotknutý orgán, ak tento záujem môže byť navrhovanou stavbou, zmenou dokončenej stavby alebo odstránením stavby dotknutý. Dotknutý orgán chrániaci záujem podľa osobitného predpisu môže byť príslušným na vydanie rozhodnutí alebo súhlasov potrebných pre budúce zhotovenie stavby. Dotknutým orgánom je aj orgán územného plánovania, a to pokiaľ ide o posúdenie súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Dotknutý orgán uplatňuje svoje zákonné oprávnenie v príprave projektovej dokumentácie a v konaniach podľa tohto zákona formou záväzného stanoviska alebo doložky súladu. V záväznom stanovisku je dotknutý orgán povinný uviesť ustanovenie právneho predpisu, na ktorého základe uplatňuje svoju pôsobnosť, uviesť konkrétne požiadavky a návrhy a preskúmateľne ich odôvodniť. Lehota na vydanie záväzného stanoviska orgánu územného plánovania a záväzného stanoviska dotknutého orgánu je spravidla 30 dní, pri zložitých stavbách 60 dní.
Zhotovitelia a Odborné Činnosti vo Výstavbe
Zhotoviteľom stavby je osoba, ktorá je oprávnená dodávateľsky zhotovovať alebo odstraňovať stavby a na tento účel zabezpečovať potrebné stavebné práce a iné odborné činnosti. Zhotoviteľom stavby môže byť osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie vyhradených činností vo výstavbe. Certifikát systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb vydá zhotoviteľovi certifikačný orgán.
Vyhradenými činnosťami vo výstavbe sa rozumejú odborné činnosti, ktorých kvalita a výsledok uskutočnenia majú rozhodujúci vplyv na to, aby stavba spĺňala základné požiadavky na stavby a stavebno-technické požiadavky na výstavbu. Medzi tieto činnosti patrí projektovanie, stavbyvedúci a stavebný dozor.
Projektant: Vykonáva projektovú činnosť v rozsahu svojho oprávnenia. Generálny projektant zodpovedá stavebníkovi za komplexnosť a úplnosť projektovej dokumentácie. Projektant statickej časti projektovej dokumentácie stavby alebo jej zmeny je zodpovedný za návrh nosných konštrukcií.
Stavbyvedúci: Zodpovedá za odborné vedenie stavby, za súlad priestorovej polohy stavby s overeným projektom stavby a za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Stavbyvedúci je povinný viesť o stavbe stavebný denník.
Stavebný dozor: Osoba vykonávajúca stavebný dozor dohliada na riadne a odborné zhotovenie stavby.
Nový stavebný zákon prináša zjednodušenie procesov, najmä pri drobných stavbách, čím môže ušetriť čas aj peniaze. Pri väčších projektoch je proces síce náročnejší z pohľadu nárokov na projekt a realizáciu, ale vďaka jednému konaniu je prehľadnejší.
tags: #stavebny #zakon #rozdelenie #stavieb