Stavebný zákon predstavuje rozsiahlu oblasť práva, ktorá so sebou prináša množstvo povinností pre všetkých stavebníkov. Ich nedodržanie môže viesť k rôznym priestupkom, za ktoré nasleduje sankcia. Dôležitým aspektom, na ktorý sa často zabúda, je však zánik zodpovednosti za tieto priestupky. Táto problematika je primárne upravená zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, no jej aplikácia v kontexte stavebného práva prináša špecifické výzvy, najmä pri tzv. trvácich priestupkoch. Tento článok sa podrobne zameriava na problematiku premlčania priestupkov v stavebnom zákone, s dôrazom na trváce priestupky a ich špecifické okolnosti, ako aj na rozdiely medzi postihom fyzických osôb a podnikateľov.
Zánik zodpovednosti za priestupok: Všeobecné pravidlá
Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch platí, že ak niekto spáchal priestupok, musí byť zaň potrestaný do dvoch rokov od jeho spáchania. Táto lehota, známa ako prekluzívna lehota, je kľúčová pre ukončenie konania o priestupku. Rozhodovacia prax súdov jednoznačne vyžaduje, aby do uplynutia tejto dvojročnej lehoty bolo konanie o priestupku právoplatne ukončené. Ak sa tak nestane, zodpovednosť za priestupok zaniká.
Hromadné, pokračovacie a trváce priestupky: Špecifické prípady
Zákon o priestupkoch síce priamo nedefinuje pojmy ako hromadný, pokračovací alebo trváci priestupok, avšak pre ich správne posúdenie je nevyhnutné vychádzať z analógie s Trestným zákonom. Pri pokračovacích a hromadných priestupkoch je rozhodujúci časový okamih, kedy došlo k dokonaniu posledného čiastkového útoku na zákonom chránené záujmy.
Analógiu z trestnoprávnej úpravy je možné využiť aj pri určení začiatku plynutia prekluzívnej lehoty pri trvácom priestupku. Tieto typy priestupkov si vyžadujú špecifický prístup k určeniu času spáchania, keďže sa neodohrávajú v jednom okamihu, ale rozprestierajú sa v čase.
Trváci priestupok v stavebnom práve: Konanie a jeho dôsledky
Trváci priestupok v stavebnom práve je charakterizovaný tým, že páchateľ svojim konaním vyvolá a následne udržiava protiprávny stav. Na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok, teda jeden priestupok, až do okamihu ukončenia tohto protiprávneho stavu. Toto je kľúčový rozdiel oproti priestupkom, ktoré sa odohrajú v jednom okamihu.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/17/2019 zo dňa 10. marca 2021, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR R 35/2021, priniesol dôležité usmernenia. Podľa tohto rozsudku ide v prípade stavebného priestupku, ktorý spočíva v začatí stavby bez stavebného povolenia, o trvajúci správny delikt. Tento priestupok trvá až do ukončenia protiprávneho konania. Zákon, vychádzajúc z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie protiprávneho stavu.
Začiatok plynutia prekluzívnej lehoty pri trvácom priestupku
Práve určenie momentu začiatku plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty pri trvácom priestupku bolo dlhodobo predmetom nejednoznačnej rozhodovacej praxe. Kľúčovou otázkou je, kedy dôjde k ukončeniu protiprávneho stavu. Toto môže nastať rôznymi spôsobmi:
- Ukončenie protiprávneho stavu samotným páchateľom: Páchateľ sám odstráni protiprávny stav, napríklad dokončením legalizačného procesu stavby alebo jej odstránením.
- Ukončenie protiprávneho stavu zo strany správneho orgánu: Správny orgán začne konanie o uložení sankcie alebo nariadi odstránenie stavby.
Podľa citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR môže byť ukončenie protiprávneho stavu dvojaké. Prvým je situácia, kedy páchateľ sám ukončí protiprávny stav. Druhým je situácia, kedy protiprávny stav ukončí správny orgán tým, že začne správne konanie. V tomto prípade, ak by páchateľ aj následne udržiaval protiprávny stav, jednalo by sa už o nový skutok a nový trvajúci správny delikt. Toto má zásadný význam z hľadiska posudzovania premlčania, recidívy, ako aj pri ukladaní sankcií.
V aplikačnej praxi správnych súdov je táto otázka naplnená napríklad vtedy, keď súťažný úrad začne správne konanie, ak zistí, že v reťazci obchodných subjektov ide o kartelové dohody, a teda o protisúťažné správanie.
Judikatúra českých súdov: Inšpirácia a paralely
Pre lepšie pochopenie problematiky trváceho priestupku a plynutia prekluzívnej lehoty môžeme čerpať aj z judikatúry českých súdov, ktorá sa v mnohých aspektoch zhoduje s výkladom slovenských súdov.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 5 As 21/2007 zo dňa 27.06.2007 definuje trvajúci priestupok ako „takové jednání, jímž pachatel vyvolá stav, který posléze udržuje, popřípadě, jímž udržuje protiprávní stav, aniž jej vyvolal. Toto jednání tvoří jeden skutek až do okamžiku ukončení deliktního jednaní, tj. až do okamžiku odstranění protiprávního stavu.“
Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 9 As 25/2012 zo dňa 18.07.2012, pri priestupku tohto charakteru počína prekluzívna jednoročná lehota v súlade s konštantnou judikatúrou súdu bežať od chvíle, kedy bolo podozrivému zo spáchania priestupku zdelene obvinenie.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 1 As 49/2012 zo dňa 15.08.2012 uvádza, že zákon o priestupkoch výslovne neupravuje moment, kedy je ukončen skutok pri pokračujúcom priestupku. Preto je nutné pri posudzovaní danej otázky vychádzať z analogickej aplikácie § 12 ods. 11 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po zdělení obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto úkonu ako nový skutok.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade trváceho priestupku by dvojročná prekluzívna lehota podľa slovenského práva začala plynúť od doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania. Toto je dôležité pre presné určenie, kedy zodpovednosť zaniká.
Rozdiely medzi fyzickými osobami a podnikateľmi v stavebnom práve
Stavebný zákon rozlišuje medzi priestupkami pre fyzické osoby nepodnikateľov (§ 105 stavebného zákona) a správnymi deliktami pre podnikateľov (§ 106 stavebného zákona). Toto rozlíšenie má významný dopad na výšku sankcií a tiež na pravidlá premlčania.
Pre podnikateľov stavebný zákon určuje podstatne vyššie sankcie ako pre nepodnikateľov. Napríklad priestupok užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona pre fyzickú osobu určuje sankciu maximálne do výšky 33 193,92 EUR. Pri správnom delikte pre podnikateľa podľa § 106 ods. 3 písm. d) je maximálna výška pokuty podstatne vyššia.
Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona možno pokutu za správne delikty podnikateľom uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa stavebný úrad dozvedel o tom, že podnikateľ porušil alebo nesplnil povinnosť, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. Inými slovami, podnikatelia majú jasnejšie stanovené pravidlá od kedy a do kedy ich možno postihovať za trvajúci správny delikt.
To však neplatí pri fyzických osobách nepodnikateľoch, na ktorých sa subsidiárne vzťahuje § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, tzn. priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Preklúzia priestupkov neupravuje zákaz uloženia pokuty, ale zákaz samotného konania o priestupku.
Právna úprava a jej nedostatky: Potreba zjednotenia
Súčasná právna úprava týkajúca sa premlčania priestupkov a správnych deliktov v stavebnom zákone je často označovaná ako chaotická a nepostačujúca. Dôvodom je najmä rozdielne nastavenie pre fyzické osoby a podnikateľov, ako aj nejednoznačnosť v definovaní momentu ukončenia trváceho priestupku.
Stanovisko Najvyššieho súdu SR a iné rozhodnutia súdov možno pri posudzovaní preklúzie hodnotiť ako pomôcku, ale nenahrádzajú potrebu jasnej a jednotnej právnej úpravy. Riešením by malo byť odstránenie deľby priestupkov a správnych deliktov v stavebnom zákone spolu s jednotnými pravidlami preklúzie, ktoré by zohľadňovali špecifický charakter stavebného administratívneho trestania.
Konkrétne situácie a ich posúdenie: Príklady z praxe
Problematika premlčania sa často objavuje v súvislosti s rôznymi stavebnými úkonmi, ktoré boli vykonané bez patričného povolenia alebo ohlásenia. Pozrime sa na niekoľko konkrétnych prípadov:
Plot a výmena škridly: Predmet požiadavky po rokoch
V prípade plotu, ktorý stojí na pozemku už dvanásť rokov, a výmeny škridly na dome pred šestnástimi rokmi, ide o situácie, kde sa na právne povinnosti ustanovené vo verejnom práve (ako v stavebnom práve) inštitút premlčania neuplatňuje. Oplotenie je drobnou stavbou (§ 139b ods. 7 písm. b) stavebného zákona). Zmena škridly je stavebnou úpravou, ktorá sa považuje podľa stavebného zákona za zmenu dokončenej stavby (§ 139b ods. 5 písm. a)). V oboch prípadoch bol stavebník povinný minimálne uvedenú výstavbu či stavebnú úpravu ohlásiť na stavebnom úrade (§ 55 a nasl. stavebného zákona). Ak boli tieto stavby, resp. stavebné úpravy uskutočnené skôr, ako stavebníkovi bolo stavebným úradom oznámené, že proti ich uskutočneniu nemá námietky, porušil stavebný poriadok a dopustil sa priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného poriadku (resp. § 105 ods. 2 písm. a)). V takomto prípade, ak od spáchania priestupku uplynul ustanovený čas, zodpovednosť zaň už zanikla. Váš sused nie je oprávnený požadovať od Vás predloženie stavebných rozhodnutí na stavby na Vašom pozemku, ak uplynula premlčacia lehota.
Neohlásená chatka na pozemku: Dodatočné ohlásenie
Chatka do 25 m² patrí do kategórie drobných stavieb, na ktorú postačuje ohlásenie stavebnému úradu, pokiaľ splní podmienky doplnkovej funkcie pre hlavnú stavbu a neovplyvňuje podstatne životné prostredie podľa ust. § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. Alebo môže ísť o jednoduchú stavbu, na ktorú je tiež potrebné ohlásenie podľa ust. § 55 ods. 2 písm. f). V tomto prípade ide o dodatočné ohlásenie stavby podľa ust. § 88a ods. 10 Stavebného zákona.
Prístrešok pri vinárskej chatke: Dvojročná lehota na začatie stavby
V prípade ohlásenia drobnej stavby sa v písomnom oznámení stavebného úradu uvádza, že stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia. Ak ju nezačne stavať, dôjde k premlčaniu a musel by podať novú žiadosť o ohlásenie drobnej stavby. Ak ste prístrešok postavili bez ohlásenia, táto lehota sa Vás netýka. Stavebné povolenie by ste potrebovali len v špecifických prípadoch, inak postačuje ohlásenie. Ak by na stavbu (prístrešok) postačovalo len ohlásenie drobnej stavby, nie je možné použiť postup podľa § 88a (Konanie o dodatočnom povolení stavby), pretože toto konanie sa týka len stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
Záhradná chatka na prenajatom pozemku: Postup podľa § 57 a nasl.
V tomto prípade je potrebné postupovať podľa ust. § 57 a nasl. Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. K žiadosti je potrebné pripojiť nájomnú zmluvu a písomný súhlas vlastníka pozemku.
Prístrešok na dvore bez súhlasu spoluvlastníka: Nutnosť súhlasu
Ak chcel spoluvlastník postaviť prístrešok na spoločnom dvore, potreboval k tomu aj Váš súhlas. Ak to postavil bez Vášho vedomia, zrejme ho postavil na čierno, bez ohlásenia na stavebnom úrade, alebo došlo k pochybeniu úradníka. V zmysle § 139b ods. 7 stavebného zákona sa drobnou stavbou považujú prízemné stavby do 25 m² zastavanej plochy a 5 m výšky. Pre drobné stavby postačuje ich ohlásenie. Odporúča sa overiť na stavebnom úrade, či je žiadosť evidovaná. Ak nie, môžete podať podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu.
Svojpomocne postavený most: Dodatočné povolenie
V prípade svojpomocne postaveného mosta bez povolenia alebo ohlásenia je odporúčané podať v súlade s ust. § 88a a nasl. stavebného poriadku žiadosť o dodatočné povolenie stavby.
Zavedenie plynového kúrenia v byte: Súhlas spoluvlastníkov
Na zavedenie plynového kúrenia v byte je potrebné získať súhlas spoluvlastníkov bytov. Ak niektorí spoluvlastníci nesúhlasia, je potrebné riešiť situáciu prostredníctvom právnych krokov alebo dohody.
Zámková dlažba na obecnej komunikácii: Námietka premlčania
V prípade uloženia pokuty za neohlásenú zámkovú dlažbu na obecnej komunikácii by ste mohli vzniesť námietku premlčania, vzhľadom na uplynutie relevantnej lehoty.
Nový stavebný zákon 2025: Čo môžete postaviť bez povolenia? | 25 m² za domom
Výrok rozhodnutia o priestupku: Obsahové náležitosti
Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený uznaný vinným, musí obsahovať predovšetkým popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie. Okrem toho môže obsahovať aj rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Presné určenie času spáchania priestupku, či už krátkodobého alebo trvajúceho, je kľúčové pre správne uplatnenie premlčacích lehôt.
Nové zákony a novely: Neustály vývoj legislatívy
Nové zákony a novely, podľa ktorých sú obce a mestá povinné prejednávať priestupky a správne delikty, neustále pribúdajú. Nezriedka sa stáva, že odvolací orgán zruší rozhodnutie obce a vráti vec na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho postupu. Táto dynamika legislatívy vyžaduje neustálu pozornosť a aktualizáciu poznatkov v oblasti stavebného práva a priestupkového konania.
Karasova novela trestného zákona a jej implikácie
Karasova novela Trestného zákona, ktorá bola predmetom diskusie, mala za cieľ zmeniť trestnosť deliktov a ich trestanie na Slovensku. Cieľom takýchto legislatívnych zmien je vytvoriť hodnotovo vyvážený, logický a fungujúci systém, ktorý poskytuje občanom lepšiu službu zabezpečenia trestnej spravodlivosti. Dôležitý je nielen obsah zmien, ale aj spôsob ich vysvetlenia, predstavenia, schválenia a zavedenia do života spoločnosti, aby mu občania mohli dôverovať.
Nelegálne stavby a nový stavebný zákon: Možnosť legalizácie
Nový stavebný zákon, platný od prvého apríla, priniesol zmeny aj v oblasti nelegálnych stavieb. Stavby postavené pred týmto termínom budú možné za istých okolností zlegalizovať. V opačnom prípade ich budú musieť majitelia do 31. marca 2029 zbúrať. Na odstránenie nelegálnych stavieb bude dohliadať nová Štátna stavebná inšpekcia.
Odborníci zdôrazňujú, že na vlastníctvo nehnuteľnosti sa nevzťahuje premlčacia lehota, a preto odporúčajú riešiť čierne stavby čo najskôr. Je však dôležité varovať občanov, aby nezačali stavbu s tým, že dodatočne si stavebné povolenie vybavia, pretože časť postavená bez platného povolenia sa bude považovať za čiernu stavbu.
Staré nelegálne stavby: Možnosti legalizácie
Pokiaľ ide o nelegálne stavby, ktoré sú už v súčasnosti dostavané a používajú sa, je možné ich za istých okolností zlegalizovať. Je možné požiadať o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie, čoho výsledkom je náhradné nové kolaudačné rozhodnutie. V prípade rozostavanej stavby, ktorá ešte nie je dokončená, sa legalizuje postupom tzv. dodatočného povolenia stavby. V oboch prípadoch sa bude postupovať podľa starého stavebného zákona.
Konania o čiernych stavbách, ktoré už začali, dobehnú na obciach podľa súčasného zákona. Obec si zároveň zachováva právo zastaviť vznikajúcu čiernu stavbu, ale samotné konanie už bude viesť Štátna stavebná inšpekcia, ktorej sa spis odstúpi.
Ministerstvo dopravy má záujem, aby stavebníci svoje čierne stavby zlegalizovali. Všetky, u ktorých sa tak nestane, budú musieť byť do 31. marca 2029 zbúrané.
tags: #stavebny #zakon #premlcacia #lehota