Slovenské stavebníctvo a oblasť územného plánovania prechádzajú zásadnými zmenami s účinnosťou nového zákona, ktorý nahradzuje dlho platnú a zároveň doteraz používanú legislatívu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 4. februára 2025 nový zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý nadväzuje na zákony č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a č. 201/2022 Z. z. o výstavbe. Tento krok predstavuje významný posun od doterajšej koncepcie, ktorá spájala úpravu územného plánovania a verejného stavebného práva do jedného zákona, k dvom samostatným právnym predpisom. Dôvodová správa, aktualizovaná na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov, poskytuje kľúčový výklad novelizovaných ustanovení, ktoré budú súdy zohľadňovať.
Prechod od starého k novému: Dôvody a kontext
Dlhé obdobie sa na Slovensku naďalej pracovalo aj so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb., napriek tomu, že bol nahradený novšími zákonmi. Táto situácia naznačovala potrebu komplexnej a modernej legislatívnej úpravy, ktorá by reflektovala súčasné potreby a technologický pokrok. Rozdelenie právnej úpravy do dvoch samostatných zákonov - jeden pre územné plánovanie a druhý pre výstavbu - má za cieľ priniesť väčšiu prehľadnosť a špecializáciu.
Vydavateľstvo PORADCA prináša odbornú publikáciu s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021. Stavebný zákon je nosným právnym predpisom pre každého stavebníka, developera a tiež pre pracovníkov stavebných úradov a odborov životného prostredia. Táto publikácia obsahuje zákon NR SR č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákon NR SR č. 201/2022 o výstavbe. Bolo rozhodnuté ponechať v publikácii aj starý „zrušený“ zákon č. 50/1976 Zb., vzhľadom na jeho dlhodobé používanie a prechodné obdobie.
Zmeny v rozhodovacej právomoci a štruktúre úradov
Jednou z kľúčových zmien, ktoré prináša nová právna úprava, je zmena rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb. Centrálne povoľovanie stavieb bude po novom riadiť novozriadený ústredný orgán štátnej správy. Pôvodné stavebné úrady sa transformujú na stavebné úrady, ktoré budú fungovať ako pracoviská tohto nového ústredného orgánu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Týchto regionálnych pracovísk bude osem. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostávajú vo väčšine zachované, s výnimkou špecializovaných úradov pre úseky výstavby diaľnic, dráh a letísk.
Zjednodušenie a elektronizácia procesov
Proces povoľovania stavieb sa má vďaka novej legislatíve výrazne zjednodušiť. K tomuto cieľu prispeje nielen zjednodušenie samotných procesných postupov, ale aj jeho elektronizácia. Základom elektronizácie bude postupná digitalizácia údajov o území, čo by malo viesť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu vybavovaniu žiadostí.
Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. rozširuje okruh stavieb, ktoré nevyžadujú posúdenie stavebným úradom, ako aj stavieb, pre ktoré sa vyžaduje len zjednodušené administratívne posúdenie na základe ohlásenia. Ide predovšetkým o drobné stavby, stavebné úpravy, údržbu a opravy existujúcich stavieb, ako aj o stavebné úpravy na pozemku.
Zákon tiež zavádza tzv. fikciu súhlasu dotknutého orgánu. Ak sa dotknutý orgán nevyjadrí k žiadosti v zákonom stanovenej lehote 30, resp. 60 dní, považuje sa jeho súhlas za udelený. Toto opatrenie má výrazne urýchliť proces prerokovania stavebného zámeru a odstrániť zbytočné prieťahy.
Súvisiaca legislatíva a publikácie
Nový stavebný zákon dopĺňa a mení existujúce právne predpisy, pričom jeho súčasťou sú aj viaceré ďalšie zákony a vyhlášky. Medzi kľúčové patria:
- Zákon NR SR č. 25/2025 Z. z. (Nový stavebný zákon)
- Zákon NR SR č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní
- Zákon NR SR č. 201/2022 Z. z. o výstavbe
- Vyhláška č. 453/2000 Z. z.
- Vyhláška č. 532/2002 Z. z.
- Vyhláška č. 547/2003 Z. z.
- Zákon č. 133/2013 Z. z.
- Zákon NR SR č. 503/2003 Z. z. (úplné znenie s komentárom) o navrátení vlastníctva k pozemkom
- Zákon NR SR č. 504/2003 Z. z.
- Zákon NR SR č. 371/2021 Z. z.
- Zákon NR SR č. 64/1997 Z. z.
- Zákon NR SR č. 180/1995 Z. z.
- Zákon NR SR č. 97/2013 Z. z.
- Zákon SNR č. 330/1991 Zb.
- Zákon SNR č. 229/1991 Zb.
- Zákon č. 42/1992 Zb.
- Zákon č. 193/2001 Z. z. (úplné znenie) o podpore na zriadenie priemyselných parkov
- Zákon č. 282/2015 Z. z.
- Zákon č. 140/2014 Z. z. (úplné znenie) o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
Publikácia od vydavateľstva PORADCA obsahuje okrem úplného znenia novelizovaných zákonov aj komentár, ktorý je neoceniteľný pre stavebníkov, developerov a pracovníkov štátnej správy.
Ohlásenie stavby podľa novely stavebného zákona - 6.diel #38
Významné zmeny v praxi
Zavedenie nového stavebného zákona prináša nielen legislatívne zmeny, ale aj praktické dopady na celý proces výstavby. Zjednodušenie povoľovacích procesov, elektronizácia a zavedenie fikcie súhlasu by mali v konečnom dôsledku viesť k:
- Skráteniu dĺžky povoľovacích konaní: Zníženie administratívnej záťaže a zrýchlenie procesov.
- Zvýšeniu transparentnosti: Digitalizácia a jasnejšie pravidlá by mali prispieť k lepšej informovanosti všetkých zúčastnených strán.
- Podpore investícií: Zjednodušenie legislatívy môže stimulovať stavebný sektor a prilákať nových investorov.
- Zlepšeniu kvality územia: Efektívnejšie územné plánovanie a povoľovanie stavieb môže prispieť k lepšiemu rozvoju obcí a miest.
Celkovo nový stavebný zákon predstavuje ambiciózny krok k modernizácii stavebnej legislatívy na Slovensku s cieľom zefektívniť procesy, podporiť rozvoj a zjednodušiť podmienky pre všetkých aktérov v stavebnom sektore. Jeho úspešná implementácia bude závisieť od dôsledného dodržiavania nových pravidiel a od efektívneho fungovania novozriadených orgánov štátnej správy.
Vydavateľstvo PORADCA prináša odbornú publikáciu s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021. Stavebný zákon je nosným právnym predpisom pre každého stavebníka, developera a tiež pre pracovníkov stavebných úradov a odborov životného prostredia. Publikácia obsahuje zákon NR SR č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákon NR SR č. 201/2022 o výstavbe. Pretože sa bude ešte dlhšie obdobie pracovať i so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb., ktorý nahradili spomínané zákony, rozhodli sme sa v knihe ponechať aj tento “zrušený” zákon. Doterajšia koncepcia ucelenej komplexnej právnej úpravy v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva v jednom zákone sa zmenila na úpravu dvoch samostatných právnych predpisov. Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne povoľovanie stavieb bude riadiť novozriadený ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Regionálnych pracovísk bude osem. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostávajú zachované, okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk. Proces povoľovania stavieb sa výrazne zjednoduší - prispieť má k tomu jednak zjednodušenie samotných procesných postupov a na druhej strane jeho elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území. Cieľom nového Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. Rozšíril sa okruh stavieb, ktoré nevyžadujú posúdenie stavebným úradom aj stavieb, pre ktoré sa vyžaduje iba zjednodušené administratívne posúdenie stavebným úradom na základe ohlásenia. Ide o drobné stavby a stavebné úpravy, údržbu a opravy existujúcich stavieb, stavebných úprav na pozemku, tzv. Zákon zavádza fikciu súhlasu dotknutého orgánu, ak sa žiadateľovi nevyjadrí v zákonom stanovenej lehote 30, resp. 60 dní, čo urýchli proces prerokovania stavebného zámeru.
Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov bol dlho základným stavebným kameňom slovenskej stavebnej legislatívy. Jeho nahradenie novými zákonmi, konkrétne zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, predstavuje zásadnú zmenu v prístupe k regulácii stavebnej činnosti a územného rozvoja. Tieto nové zákony, ktoré nadobudli účinnosť postupne, prinášajú modernizáciu a digitalizáciu procesov, ktoré boli v minulosti často vnímané ako zdĺhavé a neefektívne.
Kľúčové zmeny v oblasti územného plánovania
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní priniesol nové rámce pre plánovanie rozvoja územia. Zameriava sa na strategické plánovanie, udržateľný rozvoj a integráciu environmentálnych a sociálnych aspektov. Nová legislatíva kladie dôraz na participáciu verejnosti a zapojenie dotknutých strán do procesu tvorby územných plánov. Cieľom je zabezpečiť, aby plány zodpovedali potrebám spoločnosti a zároveň chránili životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
Medzi dôležité aspekty patrí aj zjednodušenie a zrýchlenie procesu schvaľovania územných plánov, pričom sa zavádzajú nové nástroje na koordináciu a zosúladenie plánov na rôznych úrovniach (od celoštátnej až po miestnu). Nový zákon tiež reflektuje potrebu adaptácie na klimatické zmeny a podporuje rozvoj odolnejšej infraštruktúry.
Revolúcia vo výstavbe: Zákon o výstavbe
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je ďalším pilierom novej legislatívy. Jeho hlavným cieľom je zjednodušiť a zefektívniť celý proces od prípravy stavby až po jej kolaudáciu. Ako bolo spomenuté, došlo k centralizácii povoľovacích procesov, pričom novozriadený ústredný orgán štátnej správy preberá zodpovednosť za riadenie povoľovania stavieb. Tento krok má odstrániť fragmentáciu kompetencií a zabezpečiť jednotný prístup k povoľovacím procesom.
Zjednodušenie procesných postupov, elektronizácia a postupné zavádzanie digitalizácie údajov o území sú kľúčovými prvkami, ktoré majú prispieť k rýchlejšiemu a transparentnejšiemu povoľovaniu stavieb. Rozšírenie okruhu stavieb, ktoré nevyžadujú stavebné povolenie alebo vyžadujú len zjednodušené konanie na základe ohlásenia, by malo oslobodiť stavebné úrady od nadmernej administratívnej záťaže a umožniť im sústrediť sa na zložitejšie a strategicky významnejšie projekty.
Fikcia súhlasu a jej význam
Zavedenie fikcie súhlasu dotknutého orgánu je jedným z najvýznamnejších inovatívnych prvkov nového zákona. Táto mechanika, ktorá stanovuje, že ak sa dotknutý orgán nevyjadrí v stanovenej lehote, jeho súhlas sa považuje za daný, má zásadný vplyv na rýchlosť celého procesu. Odstránenie pasivity niektorých orgánov, ktoré mohli v minulosti neúmerne predlžovať povoľovacie konania, je kľúčové pre dosiahnutie cieľa zjednodušenia a zrýchlenia stavebného konania. Lehota 30 alebo 60 dní, v závislosti od typu konania, poskytuje dostatočný časový rámec pre vyjadrenie sa, ale zároveň zabraňuje nekonečnému naťahovaniu procesov.
Právne predpisy a ich dostupnosť
Prehľad súvisiacich zákonov a vyhlášok, ktoré tvoria súčasť nového stavebného poriadku, je rozsiahly. Okrem už spomenutých zákonov č. 200/2022 Z. z. a č. 201/2022 Z. z., ako aj prechodne platného zákona č. 50/1976 Zb., je dôležité spomenúť aj ďalšie predpisy, ako napríklad:
- Zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch.
- Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy územia na výstavbu.
- Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom.
- Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.
Vydavateľstvo PORADCA, ako aj iní odborní vydavatelia, poskytujú publikácie, ktoré obsahujú úplné znenia týchto zákonov, často doplnené o komentáre a vysvetlenia, čo uľahčuje ich pochopenie a aplikáciu v praxi. Tieto publikácie sú neoceniteľným zdrojom informácií pre všetkých aktérov v stavebnom sektore.
Ohlásenie stavby podľa novely stavebného zákona - 6.diel #38
Odolnosť a prispôsobivosť v stavebnom sektore
Nový stavebný zákon nie je len o zjednodušení administratívy. Je to aj o podpore inovácií, udržateľnosti a odolnosti stavebného sektora voči budúcim výzvam. Digitalizácia údajov o území, ako aj dôraz na energetickú hospodárnosť a environmentálne aspekty, sú kroky smerujúce k modernejšiemu a zodpovednejšiemu prístupu k výstavbe. Cieľom je vytvoriť prostredie, kde sa dá stavať efektívnejšie, rýchlejšie a s ohľadom na dlhodobé udržateľné fungovanie budov a urbanizovaného prostredia.
Právna úprava v oblasti územného plánovania a výstavby vždy odrážala spoločenské a technologické potreby doby. Prechod na dva samostatné zákony a zavedenie moderných prvkov, ako je elektronizácia a fikcia súhlasu, signalizuje snahu o priblíženie slovenskej legislatívy k najlepším európskym praxiam a zabezpečenie konkurencieschopnosti stavebného sektora. Úspech tejto transformácie bude závisieť od jej správnej implementácie a od pripravenosti všetkých zúčastnených aktérov na zmeny.