Slovenské mestá a obce dlhodobo zápasia s problémom nelegálnych a nadmerne umiestnených billboardov, ktoré prispievajú k vizuálnemu smogu a znižujú kvalitu verejných priestranstiev. Snaha o reguláciu vonkajšej reklamy narážala na legislatívne nedostatky a nejednoznačné definície v doterajšom stavebnom zákone. Aktualizácie a nové návrhy zákona prinášajú zásadné zmeny, ktoré by mali uľahčiť samosprávam ich odstraňovanie a efektívnejšie predchádzať ich nelegálnemu umiestňovaniu. Diskusia o nových pravidlách sa však stretáva s rozdielnymi názormi, najmä pokiaľ ide o osud už existujúcich reklamných stavieb.
Nesmrteľné billboardy? Obavy samospráv z nového stavebného zákona
Aktualizované znenie stavebného zákona vyvolalo kritiku zo strany starostov viacerých bratislavských mestských častí. Matej Vagač (Staré Mesto), Matúš Čupka (Nové Mesto), Martin Kuruc (Vrakuňa) a Igor Polakovič (Lamač) vyjadrili znepokojenie nad návrhom, ktorý podľa nich nahráva billboardovým spoločnostiam a obmedzuje právomoci samospráv regulovať vonkajšiu reklamu.
Hlavným bodom kritiky je zmena v definícii reklamných stavieb, ako sú billboardy a megaboardy. Doteraz boli tieto konštrukcie považované za dočasné stavby s maximálnou dobou trvania tri roky. Predĺženie tejto doby bolo podmienené súhlasom samosprávy a kontrolou súladu s územným plánom. Ak sa zistila nezhoda s územným plánom, doba trvania sa nepredĺžila a reklamný pútač musel byť odstránený.
Nový návrh zákona však túto možnosť obmedzuje. Starostovia upozorňujú, že návrh už nedefinuje reklamné stavby ako dočasné a neprideľuje im konkrétnu dobu trvania. Toto by v praxi znamenalo, že všetky už povolené billboardy a megaboardy by mohli zostať na svojom mieste prakticky naveky. „Toto pravidlo však návrh nového zákona ruší, a tak všetky už povolené billboardy a megaboardy by mohli na mieste zostať prakticky naveky,“ zdôrazňuje starosta Polakovič.
Každý potrebuje reklamu - dokument o vizuálnom smogu
Ďalším problémom je podľa starostu Vagača neprimerané načasovanie zmien. Doterajšia úprava ukončovala platnosť reklamných stavieb k 30. aprílu 2024. Tesne pred týmto termínom však prišla novela zákona, ktorá tento termín posunula až na 30. apríl 2027. „Zverejnený nový stavebný zákon tieto stavby nedefinuje už ani ako dočasné a ani im neprisudzuje, ako dočasné majú byť,” uviedol Vagač. Podľa štyroch starostov ide o neprijateľnú zmenu, ktorej nepredchádzala žiadna diskusia s dotknutými samosprávami.
Starostovia preto vyzývajú Ministerstvo dopravy SR a ministra Jozefa Ráža, aby zvážili ich pripomienku a doplnili do návrhu zákona pôvodné znenie: „Konštrukcie s informačnou resp. reklamnou plochou sú stavbami dočasnými, ktorých doba trvania nesmie presiahnuť tri roky s tým, že dobu trvania možno predĺžiť.”
Zjednodušenie odstránenia nelegálnych billboardov
Na druhej strane, nový stavebný zákon prináša aj pozitívne zmeny, ktoré by mali uľahčiť boj s nelegálnymi reklamnými stavbami. Doteraz bolo ich odstraňovanie pre samosprávy pomerne náročné, najmä ak boli umiestnené na súkromných pozemkoch alebo budovách. Konania často spomaľovalo aj to, že samosprávy museli likvidáciu vykonávať na vlastné náklady.
Podľa nového stavebného zákona by malo byť odstraňovanie nelegálnych billboardov jednoduchšie. Zákon už nebude umožňovať žiadnu dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb a všetky budú musieť byť zbúrané. Dohľad nad týmto procesom bude vykonávať nový úrad - Štátna stavebná inšpekcia. „Čiže ak to bude robiť jeden špecializovaný úrad, ktorý nebude robiť nič iné, tak to bude mať lepšie výsledky,“ vysvetlil starosta MČ Bratislava-Ružinov Martin Chren.
Možnosť odstraňovať nelegálne billboardy aj zo súkromných pozemkov a budov vítajú aj primátori a starostovia v regiónoch. "Každý nástroj, ktorý pomáha samosprávam riešiť legislatívno-právne otázky je dobrý a správny. Obzvlášť, ak ide o problematiku, ktorá je spojená s vizuálnym smogom,” myslí si primátor mesta Partizánske Jozef Božik. Mesto Košice uvádza, že nelegálne nosiče reklamy chcú postupne odstraňovať aj naďalej a na miesto odstránených billboardov sadia nové stromy tam, kde je to možné.
Novinkou je aj možnosť vymáhať náklady na odstránenie reklamných čiernych stavieb priamo od majiteľov billboardov. To by malo samosprávy motivovať k aktívnejšiemu prístupu k likvidácii nelegálnej reklamy.
Potreba špecifických pravidiel pre vonkajšiu reklamu
Bratislavský primátor Milan Ftáčnik zdôrazňuje, že stavebný zákon by mal obsahovať aj osobitné pravidlá pre zariadenia vonkajšej reklamy. „Reklamné zariadenie nie je typická stavba, nie je bytový dom, garáž či administratívna budova. Podmienky na jeho povolenie aj odstránenie by mali zohľadňovať, že to má svoj charakter," tvrdí primátor. Podľa neho je tiež rozdiel medzi zbúraním rodinného domu postaveného načierno a odstránením billboardu.
Mesto Bratislava chce spresniť pravidlá aj preto, aby sa vyhlo „dieram v zákone“, ktoré reklamné spoločnosti zneužívajú. „Používajú na nás rôzne kľučky, aby tu mali billboard čo najdlhšie a čo najdlhšie na ňom mohli získavať nelegálne finančné prostriedky," dodal Ftáčnik. Magistrát hlavného mesta už v posledných dňoch odstránil desať billboardov umiestnených načierno na mestských pozemkoch.
Podpredsedníčka Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) predložila návrh novely zákona o pozemných komunikáciách, podľa ktorej by informačné, reklamné a propagačné materiály nemali stáť pri ceste bližšie ako 250 metrov.
Budúcnosť billboardov na Slovensku
Minister dopravy Jozef Ráž uviedol, že ministerstvo očakáva viaceré právne spory. Majitelia a prevádzkovatelia súčasných reklamných plôch si totiž budú musieť povolenia najneskôr do piatich rokov vybavovať nanovo. Práve v tomto procese budú mať primátori a starostovia možnosť zasiahnuť a presadiť svoje požiadavky na reguláciu. „Musia si určiť, kde v zmysle ich územného plánovania tie billboardy dávajú zmysel, kde môžu a kde nemôžu byť,“ povedal minister.
Odstraňovanie billboardov a ďalších reklamných plôch bolo doposiaľ pre samosprávy náročné, pretože zákon jasne neurčoval, či ide o dočasné alebo trvalé stavby, a to ani v prípade, že boli riadne skolaudované. Nové pravidlá, ktoré majú začať platiť od apríla, by mali byť prísnejšie.
Napriek očakávaným komplikáciám a odporu zo strany prevádzkovateľov reklamy, mnohé samosprávy vnímajú nové legislatívne možnosti ako pozitívny krok v boji proti vizuálnemu smogu. Napríklad primátor mesta Prešov František Oľha (Demokrati) informoval, že vypovedali zmluvy všetkým firmám, ktoré mali od mesta prenajaté reklamné plochy, a snažia sa vizuálny smog vytláčať z centra mesta.
Proces odstraňovania nelegálnych billboardov však nie je všade jednoduchý. Mesto Nitra upozorňuje, že v niektorých prípadoch, napríklad pri fyzických prekážkach ako je plot, bez súhlasu vlastníka pozemku sa mesto nemôže dostať na pozemok.
V súvislosti s povoľovaním reklamných, informačných a propagačných zariadení (ďalej len „IRP zariadenia“ alebo „billboardy“) je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 39a ods. 3 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) sa pre umiestnenie týchto zariadení nevyžaduje územné rozhodnutie (rozhodnutie o umiestnení stavby), preto podmienky ich umiestnenia preskúma a povolí stavebný úrad v konaní podľa § 71 a nasl.
Napriek komplexnosti problematiky a rozdielnym pohľadom na nové legislatívne úpravy, smerovanie k čistejším a vizuálne príjemnejším verejným priestranstvám je zjavné. Zásadné zmeny v stavebnom zákone a jeho novelizácie by mali v najbližších rokoch prispieť k tomu, aby billboardy a vizuálny smog postupne mizli zo slovenských ulíc.