Francúzsko sa pýši bohatou históriou a kultúrou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú majestátne zámky a hrady roztrúsené po celom území krajiny. Medzi nimi vyniká predovšetkým zámok Versailles, ktorý sa nachádza len sedemnásť kilometrov od Paríža. Tento monumentálny palác, symbol absolutistickej monarchie, sa stal slávnym najmä vďaka svojim prekrásnym záhradám a bohatej histórii. Od začiatku stavby paláca vo Versailles už ubehli štyri storočia, no dodnes je dychberúcou pamiatkou, turistickou atrakciou a významným dielom približujúcim francúzsku históriu. Versailles je dielo, na ktorom sa podieľali traja šikovní Francúzi - architekt Louis Le Vau, krajinný architekt André Le Nôtre a maliar Charles Le Brun.
Počiatky: Od skromného zámočka k ambíciám Ľudovíta XIII.
História Versailles sa začala písať už v 17. storočí, kedy bola táto oblasť len malou dedinkou obklopenou močiarmi a lesmi plnými zveri. Francúzsky kráľ Ľudovít XIII. sa začiatkom 17. storočia vydal do Versailles na svoju prvú poľovačku. Miesto sa mu zapáčilo natoľko, že sa tam v roku 1623 rozhodol vybudovať menší lovecký zámoček na prenocovanie. Tento skromný objekt, ktorý podľa dobových svedectiev nebol ani pre bežného šľachtica príliš honosný, slúžil ako rekreačné útočisko. V rokoch 1631 - 1634 prešiel zámoček prestavbou, ktorá položila základy pre monumentálny palác, aký poznáme dnes. Tieto rané stavby boli síce kráľovskými rezidenciami na oddych, no ich architektonický štýl nebol vtedy ani zvlášť výrazný, ani módny. Napriek tomu boli svedkami dôležitých historických udalostí, ako napríklad "Deň oklamaných" v novembri 1630.
Vláda Ľudovíta XIV.: Zrod Versailles ako symbolu moci
Skutočná premena Versailles na veľkolepé sídlo sa začala až počas vlády syna Ľudovíta XIII., Ľudovíta XIV., známeho ako Kráľ Slnko. Ľudovít XIV. mal pre Versailles vyvinutý vrúcny vzťah už od mladosti. Jeho prvé známe návštevy siahajú do obdobia, keď bol ešte mladý princ, a jeho obľuba miesta len rástla. V roku 1661, krátko po smrti svojho prvého ministra, sa rozhodol pre rozsiahle stavebné práce. Až do svojej smrti v roku 1715 prebiehali na paláci a jeho pozemkoch neustále stavebné projekty. Medzi najvýznamnejšie patrili úpravy nádvoria v roku 1662, tzv. "Le Vau Envelope" v rokoch 1668-1670, výstavba Pavilónov štátnych tajomníkov v rokoch 1670-1671, Južného krídla v rokoch 1679-1681, Grand Commun v rokoch 1681-1684, Severného krídla v rokoch 1685-1689 a Kráľovskej kaplnky v rokoch 1699-1710.
Palác sa postupne zmenil z poľovníckej chaty na rezidenciu na oddych, kde sa v záhradách konali veľkolepé večierky a zábavy. V roku 1682 sa Versailles stalo hlavným sídlom francúzskeho dvora a vlády. Ľudovít XIV. sem presťahoval nielen aristokraciu, ale aj hlavnú časť administratívy. Palác sa stal centrom moci, umenia a vedy. Kráľ, ktorý miloval prírodu a otvorený priestor, videl v rozsiahlych stavebných prácach príležitosť na vyjadrenie svojej moci a autority. Versailles sa stalo symbolom francúzskeho absolutizmu a majstrovským dielom, s ktorým je meno Ľudovíta XIV. navždy spojené. Palác hostil prestížne ceremónie, ako napríklad prijatie veľvyslancov v Zrkadlovej sieni, vrátane Doge z Janova v roku 1685, veľvyslancov Siamu v roku 1686 a perzského veľvyslanectva v roku 1715.
Versaillské záhrady: Symfónia zelene a vody
Súčasťou monumentality Versailles sú aj jeho rozsiahle a dokonale upravené záhrady, ktoré navrhol André Le Nôtre. Stavba týchto záhrad trvala neuveriteľných 40 rokov a boli zároveň symbolom absolutizmu Ľudovíta XIV. nad človekom a prírodou. V čase ich stavby žiadne podobné záhrady neexistovali. Le Nôtre, inšpirovaný svojou predchádzajúcou prácou vo Vaux-le-Vicomte, vytvoril majstrovské dielo s dlhými alejami, symetrickými záhonmi, fontánami a vodnými plochami.
Hlavná os parku, ktorá je predĺžením cesty z Versailles do Paríža, vedie od hlavnej terasy zámku k Latoninej fontáne a ďalej k slávnemu Apolónovmu vodometu. Pozdĺž tejto osi sa rozprestiera Veľký kanál, obrovská vodná plocha v tvare kríža, dlhá 1670 metrov. Ľudovít XIV. sa po ňom rád plavil a Benátska republika mu dokonca poslala dve gondoly s gondoliermi, vďaka čomu sa Veľký kanál začal prezývať Malými Benátkami. V parku sa nachádza 55 fontán, vrátane Apollónovej fontány, Dračej fontány, Fontány štyroch ročných období, Latoninej fontány a fontány Boj zvierat. Hoci bolo Versailles postavené na močiaroch, trpelo nedostatkom vody, čo bolo čiastočne vyriešené vylepšenými hydraulickými systémami a prenosom vody zo Seiny. Dnes si návštevníci môžu vychutnať hudobné fontánové predstavenia, ktoré sa konajú pravidelne počas sezóny.
Ľudovít XV. a Ľudovít XVI.: Intimnejšie priestory a prvé náznaky zmien
Po smrti Ľudovíta XIV. v roku 1715, Versailles zažilo obdobie útlmu. Súd opustil Versailles a presťahoval sa do iných kráľovských sídel. Až v roku 1722 sa mladý Ľudovít XV. vrátil do Versailles. Hoci rešpektoval dielo svojho prastarého otca, snažil sa vytvoriť intímnejšie a súkromnejšie priestory, kde sa cítil pohodlnejšie ako vo veľkých verejných priestoroch. V tomto období prešiel palác významnými interiérovými aj exteriérovými úpravami, vrátane demolácie Veľkého schodiska a výstavby Kráľovskej opery.
Vláda Ľudovíta XVI. bola poznačená rastúcou nespokojnosťou obyvateľstva a finančnými problémami. Napriek tomu sa v tomto období uskutočnili viaceré projekty, najmä v súkromných komnatách kráľa a kráľovnej. Ľudovít XVI. daroval svojej manželke Márii Antoinette Malý Trianon, ktorý sa stal jej súkromným panstvom. V tomto období sa tiež odohralo prvé let teplovzdušným balónom nad Versailles v roku 1783, čo bol významný technologický pokrok.
Francúzska revolúcia a 19. storočie: Od kráľovského sídla k múzeu
Francúzska revolúcia v roku 1789 znamenala koniec absolutistickej monarchie a Versailles stratilo svoj status kráľovského sídla. Kráľovská rodina sa presťahovala do Paríža a palác bol z veľkej časti opustený. V tomto období prebehlo aj sťahovanie umeleckých diel do Louvru. Napriek tomu nebol palác počas revolúcie vyplienený v takej miere, ako sa často uvádza; prebiehali skôr rekonštrukcie. V roku 1793 bolo Versailles vyhlásené za verejnú inštitúciu.
V 19. storočí, najmä za vlády Ľudovíta Filipa, sa palác začal prebudovávať na múzeum "venované všetkým slávam Francúzska". Múzeum bolo otvorené v roku 1837 a prezentovalo historické udalosti od stredoveku až po Júlovú monarchiu. Palác sa stal dôležitým miestom aj pre politické funkcie; dodnes sa tu konajú spoločné zasadnutia francúzskeho parlamentu na revíziu ústavy.
Architektonické a umelecké aspekty
Architektúra Versailles je ukážkou francúzskeho klasicizmu a baroka. Jadro zámku má pôdorys v tvare písmena U. Kráľova spálňa s výhľadom na Mramorový dvor bola miestom ranného "lever" (vstávania) francúzskej šľachty. Najpôsobivejšou miestnosťou je Zrkadlová sieň, postavená architektom Mansartom v roku 1678, ktorá je dlhá 79 metrov a zdobená bohatou maliarskou výzdobou a 357 zrkadlami. Fasáda obrátená do nádvoria má typické prvky architektúry zo začiatku 17. storočia, zatiaľ čo fasáda obrátená do záhrady sa vyznačuje prísne horizontálnou strechou.
Bohatá sochárska výzdoba parku je venovaná oslavám kráľa Ľudovíta XIV. a boha Apolóna. Medzi ďalšie významné časti Versailles patrí Malý Trianon, ktorý slúžil ako súkromné útočisko Márie Antoinetty, a Veľký Trianon, ktorý slúžil ako letné sídlo francúzskych panovníkov.
Versailles dnes: Svetová kultúrna pamiatka
V roku 1979 bolo Versailles zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako významná historická oblasť a majstrovské dielo architektúry a krajinnej tvorby. Ročne ho navštívi v priemere 6 až 7 miliónov turistov, čo z neho robí jedno z najnavštevovanejších miest vo Francúzsku.
V súčasnosti prebiehajú na zámku rozsiahle reštauračné a modernizačné práce s cieľom zachovať jeho historickú hodnotu a zároveň zabezpečiť jeho funkčnosť. Medzi tieto práce patrí inštalácia klimatizačného systému, rekonštrukcia vodárenskej veže, obnova interiérov a exteriérov, ako aj údržba rozsiahlych záhrad a parku.
BBC Skutočný Versailles
Inšpirácia pre svet
Prekrásne sídlo Versailles sa stalo inšpiráciou pre mnohé ďalšie stavby po celom svete. Medzi najznámejšie patria rezidencia Petergof v Petrohrade, Schönbrunn vo Viedni či zámok Howard v Anglicku. Dokonca aj dizajn National Mall vo Washingtone bol ovplyvnený Versaillským parkom a Veľkým kanálom.
Návšteva Versailles
Z Paríža sa do Versailles dostanete vlakom RER C. Odporúča sa zakúpiť si vstupenky online vopred, aby ste sa vyhli dlhým radom. K dispozícii sú rôzne typy vstupeniek, ktoré zahŕňajú prístup do paláca, záhrad a panstva Trianon. Počas hlavnej sezóny sú otvorené všetky časti areálu, zatiaľ čo mimo sezóny platia upravené otváracie hodiny. Každú prvú nedeľu v mesiaci (okrem januára) je vstup do zámku a panstva Trianon zdarma pre všetkých návštevníkov.
História zámku Versailles je fascinujúcim príbehom o vývoji kráľovskej moci, umenia a architektúry. Od skromného poľovníckeho zámočka sa premenil na monumentálny palác, ktorý dodnes ohromuje svojou krásou a bohatstvom. Je to miesto, kde sa stretáva história s umením a kde sa návštevníci môžu ponoriť do atmosféry francúzskej kráľovskej minulosti.
tags: #stavebny #vyvoj #hradu #versailles